Beťár.......

Môj muž chodil rád vynášať smeti. Zdola zazvonil 2-3 susedom, ktorí tiež radi vynášali smeti, lebo panoval u nás taký zvyk, že pri zvončekoch sa odstavili do radu smetiaky pod schránky a len-tak naboso v papučiach, sporo odetí si odskočili kolektívne do Večierky pod barákom na jedno orosené. Všetci obyvatelia vrátane najmenších detičiek smetiaky poznali podľa vizáže, vedeli komu patria a boli k nim tolerantní: aby susedia dočiahli do poštových schránok postavili sa na špičky, zapchali si nosy a v pohode si vybrali svoje faktúry.

V priebehu 6,5 minúty už boli vynášači smetí družne plece pri pleci a kýbeľ pri kýbli natlačení vo výťahu a brzdili na 3, 6, a Hubatý až na 8. poschodí.

Lenže raz navialo toľko snehu, že odstopovaný čas 6,5 minúty sa jednoducho nedal dodržať a tak po krátkej porade sa rozhodli že účastník zo 6. poschodia má v pivnici gumáky, obetuje sa a odskočí pre nejaké to fľaškové a ten zbytok z 3. a 8. poschodia zatiaľ prezvonia manželky že treba prezuť pneumatiky lebo je šmykľavo a tak sú v pivnici a prezúvajú. Proste všetko klaplo tak ako malo, každý mal pivo pri papučiach, na pneumatiky sa rozdali karty a začali hrať mariáš.

Nebyť sprostej náhody že Vlasta z 3. a Mariena zo 6. poschodia dostanú naraz v tej istej sekunde debilný nápad upiecť marhuľový koláč zo zaváranín skladovaných v pivnici, tak by chlapi samozrejme dobrých osem hodín nikomu doma nechýbali: veď prezúvajú pneumatiky .....
Vlasta z 3. si výťahom zastavila Marienu zo 6. poschodia, vystúpili na prízemí a zočili každá svoj smetiak. Nuž nemohli inak a zavolali aj mňa - Hubatú z 8. poschodia aby tiež videli tú radosť na mojej tvári....

Vykašľali sme sa na pečenie marhuľových koláčov, čakalo nás niečo krajšie: pomsta!!!!

Každá sme vzali domov svoj kýbeľ na smeti a čakali čo sa bude diať: naraz len zúrivý zvonček a výkrik Hubatého:
- "ty si vzala náš kýbeľ domov????" - pýta sa s nádejou v hlase
- "nie, ja som nebola vonku, kýbeľ nie je doma" - pokojne bez výčitiek klamem, nepokazím susedkám predsa zábavu ....
Trééésk domovým telefónom a vtedy som vedela že nastal náš čas: pootvorili sme s Marienou a Vlastou dvere od bytov na chodbu a dusili sa smiechom ako naši manželia energicky behali od prízemia až po dvanáste poschodie a vyzváňali na zvončeky vždy štyrom susedom na poschodí či omylom nevzal niekto z nich cudzí smetiak ...... hehe

No bisťu! Koťuhy jedny..... takto si uťahovať z "vynášačov" smetí......

Ako si tak cestujem po vlasti Slovenskej, zočím dvojjazyčný nápis hompáľajúci sa nad hlavou vodiča:

POUŽITIE SMETNÉHO KOŠA JE BEZPLATNÉ!

..... a myslite si o tom čo chcete.....

Veď je to socializmus - máločo je u nás bezplatné. I to bezplatné lekárske ošetrenie zaplatíš, keď zaklopeš na dvere ordinácie....

Viem si predstaviť aký mala stiahnutý žalúdok .......

S hrôzou pozerám TV správy že na Ukrajine sa bojuje cca 40 km od našich hraníc, od Čiernej nad Tisou. Hneď aj za horúca píšem bratovi sms:
- "Jéžišmárja, pobaľte si veci, prídite všetci k nám, nejako sa pomestíme, ......."
A môj brat?
- "Nikto neni doma! Ja som v Prievidzi a Erika je ešte s deťmi na prázdninách u babky!"

.....tak blíži sa tretia svetová vojna, bude sa bojovať jadrovými zbraňami ..... a on: "nikto neni doma!"

Len veľmi pomaly si zvykáme na fakt, že mier nie je samozrejmosť.

Mala som na chalupe návštevu: kolegyňu s 8 ročným synčekom. Chlapec ako vyšitý na dedinu, všetko ho zaujímalo od zvieratiek až po susedov retro bicykel -skladačku. Podľa jeho názoru sa v Bratislave takému chalanovi zle bicykluje, ale po takej tichej dedinskej ulici - to je už iný level, to je paráda! A tak mu sused skladačku upravil, znížil sedadlo aj riadidlá a vďačne požičal za butylku hrušky. Mirko sa bicykloval všade: do obchodu pre lízatko, na smetisko s mojou burinou zo záhrady, pri bicyklovaní v lejaku po hrádzi prišiel ako Zdeněk Svěrák z Obecnej školy, bicykel tlačil aj na hríby. V nedeľu večer sme bicykel vrátili, síce blatový, ale v poriadku.

Na druhý deň sa mi sused sťažoval ako dopadol: ráno zaspal do roboty a tak už nemal čas babrať sa s nadstavovaním výšky sedadla a riadidiel, povedal si, že to má do roboty len 2 km, a to sa neoplatí strácať čas takými zbytočnosťami. Veď čože sú to 2 km chlapovi s výškou 185 cm! Ale sa dobre prerátal! Celou cestou pičiakoval, lebo si obíjal kolená o riadidlá, zhrbený chodil ešte dva dni čo ho bolela chrbtica zohnutá v pravom uhle, na rukách mu pribudli mozole, lebo bicykloval systémom "v očiach smrť, na galuskách oheň".

Šéf žasol nad svojim pracovníkom čo dokáže vo veku 55 rokov keď ho videl z auta ako bicykluje obetavo do roboty ...... a hneď za čerstva sa rozhodol že mu zvýši plat, aby si mohol kúpiť dospelácky bicykel.

Náááá.... aspoň na niečo to bolo dobré.... kúpi si dospelácke bicyklo....