Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
HUMOROLA - veselé príhody
Musím Vám "povedať", čo sa mi prihodilo síce veľmi dávno, ale stále to mám v živej pamäti. Bolo to v čase, keď sme sa presťahovali do nového bytu. Ten môj mi volal, že keď prídem z roboty, že doma nebude, ale že ma čaká doma nejaké prekvapenie. Už sa neviem dočkať. Že by k nám presťahoval ten čarokrásny ostrovček, ktorý tak túžim navštíviť v tej exotickej krajine? Alebo že by ma čakala doma svokra? Bŕŕŕŕ ! Ale to, čo som „doma“ našla predčilo všetky moje tušenia a netušenia, želania a neželania v mojej širokouhlej fantázii. Zvedavá som sa náhlila domov, príjemne naladená nesmiernym očakávaním toho sľubovaného. Vystúpim z výťahu, vyberiem kľúč reku odomknem, no nestihla som strčiť ani kľúč do zámky a odrazu počujem za dverami nejaké mne neznáme zvuky. Škrabotanie, šuchotanie, voľajaké vŕzganie, klopkanie a praskanie, až som sa tak zľakla, že som prudko odskočila rovno do kvetináča s fikusom, ktorý sa márne snažím prebrať k životu už nejaký ten rôčik čítaním rozprávok, Pravdy, prípadne najnovšej Zbierky zákonov o účtovníctve. Stále nič. Drieme, ani lístkom nekývne že žije. Zdal sa mi síce akýsi iný, väčší, zelenší, veselší a tuším aj o voľačo krivší, ale v tom zmätku som nejako nad tým neuvažovala. Veď čo ma po nejakom nevzdelanom a urazenom fikuse (vyšmarila som ho z bytu na chodbu, lebo chudáčisko jeden mi tam zavadzal a odvtedy vykopal vojnovú sekeru a zazerá na mňa vždy keď idem okolo), keď sa šíria spoza našich dverí také neuveriteľné zvuky, ktoré mi pripomínajú všetko možné, len nie moju domácnosť??? Tuho rozmýšľam. Odomknem, neodomknem? Skúsim zazvoniť, neskúsim? Do čerta! Kde je ten môj? Samozrejme, nikdy nie je po ruke, keď ho potrebujem. Zasa išiel vybavovať to a ešte to a ešte tamto... Veď čo keď sú u nás zlodeji?! Takí sú schopní čohokoľvek! Už to mám! Ty milý fikus už si aj tak na nič, vyrobím si z teba zbraň a hotovo. Bude z teba dobrá kopia! No hádam sa nenechám zachloštiť pre tých pár starých zažltnutých dečiek, ktoré mi blahosklonne darovala svokra do výbavy a tuším boli aj sem tam roztrhané. No moje odhodlanie razom stroskotalo. Čo keď sú viacerí, čo ja úbohá stvora proti nim zmôžem? Tie zvuky neprestávali, ba čo viac naberali na intenzite.No nič, už to mám! Zavolám ja pekne krásne na to milé, krátke čísielko, schovám sa ja zatiaľ za výťah a vyčkám, kým tá ozbrojená zložka príde a konečne bude slúžiť aj mne a nie len širokej verejnosti. Tak sa aj stalo, zavolala som políciu (vtedy ešte VB, rozumej verejná bezpečnosť), vysvetlila im aké mám podozrenie a že mám strach ísť do vlastného bytu. Oni na to, že hneď idú a nech sama radšej nič nepodniknem. Behom chvíľky ich bola odrazu celá chodba. Chlapi ako jedle, odhodlaní na všetko. Hneď mi bolo ľahšie. Schovaná za výťahom som len tak zľahka nakúkala, čo sa bude diať. Zazvonili. Vtom sa rozleteli dvere a v nich nejakí cudzí chlapi, že čo sa deje. V predsieni krížom krážom dosky, vŕtačky, hobľovačky a čo ja viem čo ešte. Zaostrím lepšie, no skoro som omdlela. Panenka skákavá čo to je???? No pomaly mi začínalo svitať... svit, svit, svit...
Prepánajána, čo teraz? Čo urobím? Už to mám! Hodím sa na zem, vystriem sa ako Jánošík na dereši, zavriem oči a prestanem dýchať (beztak som si už dávno chcela vyskúšať, koľko vydržím bez dychu). Všetci tí ľudia ma budú ratovať, zavolajú záchranku, tí bieli anjeli ma naložia do sanitky a odvezú rýchlo preč. Možno pustia aj sirénu. Budem sa stále tváriť ako omdletá a sestričky z Kramárov....svet všetkých klamárov... tra la, la, la, la – hit od Elánu. No dobre, dobre prestanem si spievať a dokončím to tu. Tak pokračujeme. No a takto tváriac sa, že som stále omdletá si ma tam nechajú zopár dní na pozorovanie a bude. Alebo.... No z týchto nezmyselných úvah ma odrazu prebral zvedavý hlas jedného príslušníka tej ozbrojenej zložky: „Pani, môžete nám to vysvetliť?“
Och bože! A je to tu. Ja tuším naozaj omdliem? No hrôza zasnúbená s hanbou prevelikou! Ako to mám vysvetliť tej udatnej ozbrojenej, zelenej jednotke a tým úbohým zrobeným chlapom, ktorých ten rýchly zásah tak vystrašil, že v momente mali všetci v rukách doklady totožnosti a triasli sa ako ten môj urazený fikus (ktorý vlastne ani nebol môj)? Ako im mám povedať, že som mala oči zahalené nedočkavosťou a namiesto osmičky vo výťahu som zrejme stlačila deviatku a vyviezla som sa o poschodie vyššie k susedom, ktorí v tom čase prerábali byt a robili drevený obklad? Nikdy som nemala logopedické vady, ani som nebola zbavená svojprávnosti, a ani anémiou netrpím, ale vtedy som mala tvár farby čerstvo napadnutého snehu a začala som tak strašne koktať, že ma ozaj chceli všetci ratovať.
A čo to bolo za prekvapenie, ktoré ma doma čakalo?
No koho by to po tom všetkom zaujímalo?
Prepánajána, čo teraz? Čo urobím? Už to mám! Hodím sa na zem, vystriem sa ako Jánošík na dereši, zavriem oči a prestanem dýchať (beztak som si už dávno chcela vyskúšať, koľko vydržím bez dychu). Všetci tí ľudia ma budú ratovať, zavolajú záchranku, tí bieli anjeli ma naložia do sanitky a odvezú rýchlo preč. Možno pustia aj sirénu. Budem sa stále tváriť ako omdletá a sestričky z Kramárov....svet všetkých klamárov... tra la, la, la, la – hit od Elánu. No dobre, dobre prestanem si spievať a dokončím to tu. Tak pokračujeme. No a takto tváriac sa, že som stále omdletá si ma tam nechajú zopár dní na pozorovanie a bude. Alebo.... No z týchto nezmyselných úvah ma odrazu prebral zvedavý hlas jedného príslušníka tej ozbrojenej zložky: „Pani, môžete nám to vysvetliť?“
Och bože! A je to tu. Ja tuším naozaj omdliem? No hrôza zasnúbená s hanbou prevelikou! Ako to mám vysvetliť tej udatnej ozbrojenej, zelenej jednotke a tým úbohým zrobeným chlapom, ktorých ten rýchly zásah tak vystrašil, že v momente mali všetci v rukách doklady totožnosti a triasli sa ako ten môj urazený fikus (ktorý vlastne ani nebol môj)? Ako im mám povedať, že som mala oči zahalené nedočkavosťou a namiesto osmičky vo výťahu som zrejme stlačila deviatku a vyviezla som sa o poschodie vyššie k susedom, ktorí v tom čase prerábali byt a robili drevený obklad? Nikdy som nemala logopedické vady, ani som nebola zbavená svojprávnosti, a ani anémiou netrpím, ale vtedy som mala tvár farby čerstvo napadnutého snehu a začala som tak strašne koktať, že ma ozaj chceli všetci ratovať.
A čo to bolo za prekvapenie, ktoré ma doma čakalo?
No koho by to po tom všetkom zaujímalo?
Naposledy upravil ola : 26.03.05 at 05:45
Hľadať v debate
Renata :-)
To: Bubika
Pri čítaní Tvojej príhody som sa smiala tak nahlas, že muž sa ma s udiveným výrazom na tvári opýtal, že čo je také smiešne na tej kriminálke, ktorá nám tu beží v TV, nehovoriac o tom, že som skoro spadla z takej malej stoličôčky, čo na nej sedím a cez slzavé údolie v mojich očiach som to ledva dočítala do konca a zistila, že vlastne si to vydržala :-)
Pri čítaní Tvojej príhody som sa smiala tak nahlas, že muž sa ma s udiveným výrazom na tvári opýtal, že čo je také smiešne na tej kriminálke, ktorá nám tu beží v TV, nehovoriac o tom, že som skoro spadla z takej malej stoličôčky, čo na nej sedím a cez slzavé údolie v mojich očiach som to ledva dočítala do konca a zistila, že vlastne si to vydržala :-)
.
žena - čo viac povedať treba :) ...viac
Babenko všetko naj, pýtaj si k narodkám väčšiu stoličku, žeby si z nej nepadala až budeš čítať tuto tie veselosti.
Bubika, no predstav si, že by tá pani pila miesto minerálky napríklad kefír, alebo paradajkovú šťavu :p
Bubika, no predstav si, že by tá pani pila miesto minerálky napríklad kefír, alebo paradajkovú šťavu :p
Renata :-)
Babenky ďakujeeeeem....
Stoličôčka je môjho syna :-) a sedela som na nej pri PC môjho muža, keďže on okupoval môj comp:-) a keby som sedela na normálnej stoličke, prišla by som o chrbátik a táto mini stolička je na moju chrbticu pri jeho PC oooooveľa pohodlnejšia :-)
Stoličôčka je môjho syna :-) a sedela som na nej pri PC môjho muža, keďže on okupoval môj comp:-) a keby som sedela na normálnej stoličke, prišla by som o chrbátik a táto mini stolička je na moju chrbticu pri jeho PC oooooveľa pohodlnejšia :-)
ta som to ja :-)
ola
Bubika: Že pekný príbeh! Prepánakráľa, čo je na tom pekné? Trapas ako hrom uderený do starej šopy.
Ale teraz sa už na tom smejem
Dobre tak Vám prezradím tajomstvo môjho mladého veku na Porade. To je moja najnovšia zábava: písať, mazať, písať, mazať. Celkom ma to baví
Ale teraz sa už na tom smejem
Dobre tak Vám prezradím tajomstvo môjho mladého veku na Porade. To je moja najnovšia zábava: písať, mazať, písať, mazať. Celkom ma to baví
žena - čo viac povedať treba :) ...viac
oli s tebou musí byť veselo :p . To hovoríš, aby sme si tie tvoje príspevky sťahovali do dákeho súkromného archívu, ak si ich chceme uchovať
? Už si ako pán Mihál s jeho HH
? Už si ako pán Mihál s jeho HH
ta som to ja :-)
luebchenko
oli s tebou musí byť veselo :p . To hovoríš, aby sme si tie tvoje príspevky sťahovali do dákeho súkromného archívu, ak si ich chceme uchovať? Už si ako pán Mihál s jeho HH
? Už si ako pán Mihál s jeho HH ola
Dobre tak Vám prezradím tajomstvo môjho mladého veku na Porade. To je moja najnovšia zábava: písať, mazať, písať, mazať. Celkom ma to baví
žena - čo viac povedať treba :) ...viac
Oli, nemáte tam niekde v tom vašom paneláku niekde nejakú lacnú garsónečku voľnú na prenájom? Vždy keď budem mať "blbú náladu" (napr. teraz až do 1 apríla, kým sa neprehryziem cez všetky tie výkazy príkazy zákazy a iné nákazy či daňové radosti) by som si tam zašla a túžobne čakala za dverami na takéto krásne zážitky! Mňa doma len síce natešený a milovaný hafan víta, a techno- a podobné monštrá sa nám oblúkom vyhýbajú, naše "šteniatko" si svojim zjavom zjednáva náležitý rešpekt. Rôzni agenti, spasitelia sveta, obchodníci a pod., detto, tí čo musia (odpisovači rôznych hodín) len s nevôľou vchádzajú na náš pozemok, aj to len po ubezpečení, že som za psíkom zamkla dvere a von sa nedostane :p , takže uznáš, že som o podobné zážitky značne ochudobnená . Ešte že občas napíšeš. Teraz máš ospravedlnenku, ale dúfam že po priznaniach pridáš na intenzite prispievania . Preventívne si tvoju najnovšiu story uchovám inde, keď tak rada gumuješ! Neboj, nikam nepostúpim, schovám, nedám, moje a len moje bude
žena - čo viac povedať treba :) ...viac
Vidíš, teraz som si spomenula na jednu krásnu príhodu s nepozvanou návštevníčkou:
Do nami obývanej ruiny sa z ulice vchádza do dvora dolu schodmi. Raz som začula, ako buchla vchodová bránka, i psíča naše obrovské spozornelo, nuž som vykukla von dvermi. Vidím, dievčinka to, pomerov neznalá, cupitá si veselo dolu schodíkmi. Peknunká, mladunká, na tváričke tvrdým tréningom nacvičený optimistický vysmiaty úsmev človeka, ktorý vás prišiel prinajmenšom spasiť. V snahe predísť obranárskym pudom nášho "šteniatka" (pre neznalých - cca 80 cm v kohútiku a asi 50-60 kg živej váhy), vyšla som pred dom. Slečinka spustila naverklíkovaný monológ o tom, že aké mám obrovské šťastie, lebo predáva super kupóny za super cenu na super služby .... určite to poznáte - kto sa dá oblbnúť, zaplatí balík kupónov na "výhody", ktoré v živote nevyužije. Celé jej "predstavenie" som mala možnosť zhliadnuť (len v mužskom vydaní) deň pred tým, keď sa jej kolegom podarilo prekĺznuť cez vrátnika vo firme, a ja som mala čo robiť, kým som sa ich zbavila.
Chcela som prerušiť jej výstup, no náš pes ma predbehol. Slečna sa práve blížila k pasáži, kde vám s nesmiernou ľútosťou oznamujú, že vám môžu predať "len" tri sady kupónov - čiže sa začína aj adekvátne k tomu akože mračiť, lenže tentokrát bola zmena jej mimiky nefalšovaná. Psík si totiž otvoril dvere, lebo čo ja mám čo s niekým vykecávať bez jeho účasti!, a rútil sa "omrknúť" prišelca. Na našich schodoch zrazu stála živá ilustrácia výrazu "Lótova žena". Pravá noha vykročená zmrzla kus nad schodíkom, na ľavej hrdinsky držala balans, hornými končatinami zbytočne nemávala aby nedráždila obludu, len oči vypadnuté z jamôk svedčili o jej duševnom rozpoložení. Vcelku rozumná reakcia. Začalo ma to baviť. Tónom, o ktorom viem, že nemá šancu u nášho psa zabrať, som sa ho snažila akože odvolať :p. Keďže ma na môj "veľký hnev" naše teliatko neposlúchlo, začala som ju ukľudňovať, že nech sa nebojí, že to je len šteniatko. Myslela som, že oči sa dajú vypúliť len do istej miery. Mýlila som sa. Dievčina, medzičasom zmeniaca sviežu farbu na "křídovou bělobu", úporne lapala po vzduchu a opatrne sa obzerala po dákej únikovej ceste. Zjavne bola v šoku, lebo pokračovala v naučenom monológu, i keď v o kus vyššej tónine. Nakoľko na začiatku za sebou spôsobne zavrela bráničku, čím si nevedomky zahatala cestu do bezpečia, bolo priam vidieť, ako sa v duchu lúči so svojimi blízkymi i svojim tak krátkym životom. Keďže som nechcela vyzerať ako sadista nezabrániaci beštii baskervillskej v roztrhaní ďalšej nevinnej obete, psíka som zadržala za obojok. Samozrejme protestoval a mohutným brechotom vyjadroval svoje rozčúlenie nad tým, že mu nedovolím zvítať sa s novou možnou parťáčkou (kosť to bola dobrá, to sa mu musí nechať, vkus má), čím dievčine definitívne vzal vietor z plachát. Vidiac, že bezprostredné nebezpečenstvo pominulo, rýchlosťou svetla prekonala tých pár schodov a v bezpečí za bránkou sa snažila lapiť dych. Ja som sa slušne poďakovala, že o podobné kupóniky nemám záujem, ale že keby mala niečo užitočnejšie, nech sa kľudne zastaví: Hovorí sa že škodoradosť je najlepšia radosť - viete si predstaviť tu moju, po zhliadnutí tej jej grimasy, ktorá nasledovala po mojej "milej" ponuke?! No ale uznajte, kto sa bojí šteniatok, nech nerobí podomového obchodníka, a hlavne nech nelezie do cudzích, neznámych dvorov! Čo keby sme napríklad chovali nejakú agresívnu anakondu....
Do nami obývanej ruiny sa z ulice vchádza do dvora dolu schodmi. Raz som začula, ako buchla vchodová bránka, i psíča naše obrovské spozornelo, nuž som vykukla von dvermi. Vidím, dievčinka to, pomerov neznalá, cupitá si veselo dolu schodíkmi. Peknunká, mladunká, na tváričke tvrdým tréningom nacvičený optimistický vysmiaty úsmev človeka, ktorý vás prišiel prinajmenšom spasiť. V snahe predísť obranárskym pudom nášho "šteniatka" (pre neznalých - cca 80 cm v kohútiku a asi 50-60 kg živej váhy), vyšla som pred dom. Slečinka spustila naverklíkovaný monológ o tom, že aké mám obrovské šťastie, lebo predáva super kupóny za super cenu na super služby .... určite to poznáte - kto sa dá oblbnúť, zaplatí balík kupónov na "výhody", ktoré v živote nevyužije. Celé jej "predstavenie" som mala možnosť zhliadnuť (len v mužskom vydaní) deň pred tým, keď sa jej kolegom podarilo prekĺznuť cez vrátnika vo firme, a ja som mala čo robiť, kým som sa ich zbavila.
Chcela som prerušiť jej výstup, no náš pes ma predbehol. Slečna sa práve blížila k pasáži, kde vám s nesmiernou ľútosťou oznamujú, že vám môžu predať "len" tri sady kupónov - čiže sa začína aj adekvátne k tomu akože mračiť, lenže tentokrát bola zmena jej mimiky nefalšovaná. Psík si totiž otvoril dvere, lebo čo ja mám čo s niekým vykecávať bez jeho účasti!, a rútil sa "omrknúť" prišelca. Na našich schodoch zrazu stála živá ilustrácia výrazu "Lótova žena". Pravá noha vykročená zmrzla kus nad schodíkom, na ľavej hrdinsky držala balans, hornými končatinami zbytočne nemávala aby nedráždila obludu, len oči vypadnuté z jamôk svedčili o jej duševnom rozpoložení. Vcelku rozumná reakcia. Začalo ma to baviť. Tónom, o ktorom viem, že nemá šancu u nášho psa zabrať, som sa ho snažila akože odvolať :p. Keďže ma na môj "veľký hnev" naše teliatko neposlúchlo, začala som ju ukľudňovať, že nech sa nebojí, že to je len šteniatko. Myslela som, že oči sa dajú vypúliť len do istej miery. Mýlila som sa. Dievčina, medzičasom zmeniaca sviežu farbu na "křídovou bělobu", úporne lapala po vzduchu a opatrne sa obzerala po dákej únikovej ceste. Zjavne bola v šoku, lebo pokračovala v naučenom monológu, i keď v o kus vyššej tónine. Nakoľko na začiatku za sebou spôsobne zavrela bráničku, čím si nevedomky zahatala cestu do bezpečia, bolo priam vidieť, ako sa v duchu lúči so svojimi blízkymi i svojim tak krátkym životom. Keďže som nechcela vyzerať ako sadista nezabrániaci beštii baskervillskej v roztrhaní ďalšej nevinnej obete, psíka som zadržala za obojok. Samozrejme protestoval a mohutným brechotom vyjadroval svoje rozčúlenie nad tým, že mu nedovolím zvítať sa s novou možnou parťáčkou (kosť to bola dobrá, to sa mu musí nechať, vkus má), čím dievčine definitívne vzal vietor z plachát. Vidiac, že bezprostredné nebezpečenstvo pominulo, rýchlosťou svetla prekonala tých pár schodov a v bezpečí za bránkou sa snažila lapiť dych. Ja som sa slušne poďakovala, že o podobné kupóniky nemám záujem, ale že keby mala niečo užitočnejšie, nech sa kľudne zastaví: Hovorí sa že škodoradosť je najlepšia radosť - viete si predstaviť tu moju, po zhliadnutí tej jej grimasy, ktorá nasledovala po mojej "milej" ponuke?! No ale uznajte, kto sa bojí šteniatok
, nech nerobí podomového obchodníka, a hlavne nech nelezie do cudzích, neznámych dvorov! Čo keby sme napríklad chovali nejakú agresívnu anakondu....
Naposledy upravil luebchenko : 20.01.05 at 14:54
. S hrozným pocitom na duši som sa opatrne poobzerala po okolostojacich (alebo okolopadajúcich) a zistila som, že pani, ktorá padala na mňa ma celú pooblievala s minerálkou, ktorú pila práve včase, keď vodič dupol na brzdu. Hm. Smola. Možno som predsa len mala ísť na ten neskorší bus.:p[/QUOTE]
....
si vážna Olina konkurentka. Krásny príbeh na živo.
žena - čo viac povedať treba :) ...viac
Ako Ola hovorí, píšte píšte píšte - potom spoločne vydáme hrubiznú publikáciu pod názvom HUMOROLA alebo Veselé účtovníctvo a budeme žiť nadosmrti z tantiém a budeme si prenajímať účtovníčky, ktoré nám o nich budú účtovať až sa im z frizúr bude pariť, a..... Niekto by ma asi mal uštipnúť, že?
žena - čo viac povedať treba :) ...viac
Najprv píšte aj ostatní - život je najlepší scenárista - zatiaľ by sme možno akurát na dvojdecový džús domácej výroby z akciového výpredaja zarobili :p
- zatiaľ by sme možno akurát na dvojdecový džús domácej výroby z akciového výpredaja zarobili :p
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
Podobné témy
- Príspevkov: 39, Posledný príspevok: 07.01.14
- Príspevkov: 8, Posledný príspevok: 12.12.05
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
