No bežalo to roku pána neviem akého, ale ešte za hlbokého socíku.Ale už to reprízovali aj za terajších "lepších" čias.

Aha, tam je pes zakopaný! Ja od r. 1980 bývam v Devíne, keďže nás od Bratislavy delí Devínska Kobyla, kým tam krátko pred revolúciou nepostavili vykrývač, signál STV chytali len domy s kvalitnejšími anténamy. My s našou rebrinou na streche a jedným koaxiálom sme chytali len rakúsku TV Vtedy som poznala celú rakúsku vládu, ale kto je kto u nás som netušila :p Staré zlaté časy! A kto to "zrátaval" ako to má dopadnúť? Nebodaj cez nejaký satelit?! Mohlo to byť veselé

Sváťo Kuřátko-to bol seriál na pokračovanie kde každých 10 min.zastavili film a malo to dve pokračovania.Ľudia hlasovali vypinaním a zapínaním žiaroviek a v elektrárňach sledovali spotrebu elektriny.Prednedávnom dávali o tom retro a ten výkyv v spotrebe bol niekoľko MW takže technicky to bolo možné.Mne to pripomenulo keď ste tu začali dávať príbehy na pokračovanie.

Zdravím.
A hlavne bolo by to lacnejšie, čo sa týka nákladov.Netreba to tlačiť, iba dať na net alebo napálit na cd.Z netu som si už stiahol 2 takéto knihy, žial ale o jednu som prišiel, keď sa mi zrutil PC, druhú mám na šťastie zálohovnú na cd.Ale hlavne k tej cene.Ja som oboje vyhral, ale cena oproti tlačenej je neporovnatelne nižšia a tým aj prístupnejšia pre nás obyčajných ľudí.Len toľko.

Už dávnejšie sa chystám niečo pridať k týmto úžasným príbehom. Mám tiež niekoľko takých, čo sa asi budú dediť z pokolenia na pokolenie... Teraz ale jeden z obchodu:
Začnem celkom odinakiaľ- nie som síce žiadna žienka domáca v tom pravom slova zmysle- všade perfektne upratané a navarené a tak... ale mám rada keď otvorím skriňu (tu sa o komínkoch tiež len ťažko dá hovoriť) a v nej to tak pekne vonia. Vyskúšala som už všelijaké voňačky cez mydlá, kúpeľné zmesy ( len otvorený sáčok, niežeby som to vysýpala po poličkách) až po tie určené priamo do šatníkov, ale až raz som natrafila na jednu skvelú ovocnú vôňu v malej krabičke. Bolo v nej niečo ako v sáčku uložené koliesko a to postupne mizlo a voňalo- no ukrutný zázrak v čase totalitnom... Potom som to dlhý čas nikde nevidela a aj pomaly zabudla.... keď odrazu v NAŠOM! obchode objavila som onú vytúženú vôňu!!! Celá natešená som sa prehrabávala v krabičkách- jahodová, banánová, citrónová,vanilková...a plno ďalších, nevedela som si poriadne vybrať...a zobrala som si pre istotu viac z každej a aj pre mamu a svokru. Keďže návod v slovenčine chýbal a chcela som vedieť, ako sa to správne používa, zašla som za predavačkou. Bola to pani v stredných rokoch, práve žula rožok a debatovala s učnicou. Prišla som k nej s krabičkou v ruke a pýtam sa, či nevie ako sa toto používa. Pani prestala žuť a len sa na mňa dívala. Keď sa nič nedialo pár sekúnd, pýtam sa, či mi teda poradí, pani s plnými ústami vyvalila na mňa prekvapené oči. No, pekne, tak nevie čo predáva a ešte bude blbo zízať, ale nič, zachovám pokoj, ešte som jej chcela aj pomôcť, reku či sa to má otvoriť, a tak použiť, alebo to môžem nechať v krabičke ... rožok jej už skoro trčal z otvorených úst,oči vytreštené ešte viac a mladá sa niekde vytratila. Už som bola nervózna, tak som začala aj vysvetľovať, že keď teda nedávajú slovenské návody, tak by mali byť aspoň predavačky oboznámené a správne informovať zákazníka... medzitým predavačka vložila skoro vypadnutý rožok do ruky a ticho mi povedala: Ale veď to sú prezervatívy... Moja farba nabehla na sýtočervenú, ako na krabičke od tej jahodovej "vône" ...tíško som odplávala k regálu a povyhadzovala obsah košíka...a ani som ich nepotriedila podľa vôní - nech si to ukladajú, majú mať návody no nie?

Bože, valeriam, tečú mi slzy smiechu.
Hlavne , keď si predstavím tú predavačku...
Lepšie ako americká komédia.

valeriam

Valery, asi budem musieť navštíviť mojich nových susedov (advokátska kancelária) a vysvetliť im, že nesusedia s nejakou vyšinutou účtovníčkou, ale so závisláčkou od Porady, kde býva občas suuuuuuuper zábava , a tie zvuky čo sa z mojej kancelárie občas linú sú dôsledkom čítania Humoroly a nie duševnej poruchy! Priam živo pred očami som mala tú ženu za pultom, rožok jej visel z kútika úst, oči vonku....Asi si tam už viac nebola nakupovať, alebo ak predsa len, tak v dokonalom prestrojení ...

Pridávam aj ja 1 zážitok - aj keď som ho nezažila ja, ale doteraz sa nad ním smejem. V čase, keď mobily eštelen začínali, mala som kamaráta, ktorý si chcel nabiť kredit na mobile kartou (kúponom alebo ako-to správne nazvať). Samozrejme, nechcel sa predavača pýtať, ako sa nabíja kredit, hrdina, chcel to skúsiť sám doma.
Prišiel domov a začal nabíjať mobil systémom, že to 14 miestne číslo neťukal do mobilu, ale hlasom diktoval. Keď mobil stále nič nerobil, nože vybral sa on do obchodu reklamovať kartu a opísal spôsob nabíjania. Vtedy sa predavač pustil do smiechu a mobil mu správne nabil...

Lubi, tá predavačka tam robí dodnes. Vtedy to bol len jeden z dvoch obchodov na našom sídlisku, tak len chvíľu som vláčila nákupy z mesta, potom sa mi zdalo, že si ma ani tak veľmi neprezerá, keď som zašla. Mňa by len zaujímalo aj po toľkých rokoch, čo si mysleli všetci tí zákazníci a susedia, keď chodili okolo mňa a ja som sa tak vášnivo prehrabávala a vyberala s tým objaviteľským výrazom a plným košíkom krabičiek...

Aj ja vám pridám jednu malú príhodu, ktorá sa mi stala tak asi 3 roky dozadu.

Išla som raz do banky s naším odberateľom, mimochodom z ČR. Bol u nás vo firme pre tovar a keď začul, že idem do banky, s radosťou sa ponúkol, že ma odvezie. No a ja ešte s väčšou som súhlasila.
Trepať sa v zime po autobusoch. Že ? Keď má človek možnosť odviesť si zadoček v aute.
Mal krásne čierné auto a vozenie jedna paráda. Prišli sme pred banku, on zaparkoval a že reku počká v aute kým sa vybavím a že ma zavezie aj späť do firmy.
Ja som s úsmevom dodala, že jasné, že tam určite bude veľmi málo ľudí a že som hneď späť. V radosti, že mám odvoz tam aj späť som vybehla z auta a fofrom do banky. Čo čert nechcel v banke bolo ľudu na zblázdnenie. Bola som tam asi 3/4 hodiny. No ten čech musel mať asi radosť.
Keď som sa konečne vybavila vybehnem rýchlo z banky, aby chudáčisko tak dlho nečakal, vidím krásne čierne auto, otvorím dvere, sadnem si, rozložím sa a začnem sa ospravelňovať a sťažovať, ako tam bolo veľa ľudí a že to tam tak nikdy nebýva, a ako ma to strašne mrzí, že musel tak dlho na mňa čakať a že aký je zlatý že ma zavezie späť do firmy.
Pán v aute na mňa kuká ako ja zjavenie, reku že za čo sa mu tak z duše ospravedlňujem a že si nespomýna, že by ma chcel zaviesť do práce. V tom som kukala zase ja. Reku rozmyslel si to, ale takto mi to vypľuť do tváre.
A hold, ono to nebolo to pravé auto.
Kým som bola v banke, ten náš milý zákazník z ČR potiahol auto o 5 metrov ďalej a za ním zastalo skoro na chlp rovnaké.
No ľudia, ja som začala meniť farby od červenej až po bielú a vybehla som z toho auta skôr ako by ste stihli dobehnúť na WC, keď vás núti hnačka.
Ten čech sa rehotal ako kôň, keď som mu vysvetlila čo sa mi stalo.

No mne vtedy veru do smiechu nebolo.

Valery - určite ti všetci závideli :p. Nezaznamenala si zvýšený záujem o manžela zo strany susediek vo vašom okolí?

Katka

Ola kráááááásny príbeh... pozri na time, kedy píšem a isto mi uveríš, že som pravdepodobne pobudila smiechom celú rodinku, aj môj pes sa dáko čudne na mňa pozerá

...a že kedy mám pracovať by mi niekto nemohol poradiť???!!!!! A čo si od vtedy kupovala Tinu či Tabu ? A vôbec - šéf to mal predplatiť pre firmu, keď to tak obchodu napomohlo

Táto príhoda sa stala v čase, keď moja kamarátka konečne dostala vytúžený byt v jednom z tých rýchlorastúcich panelákoch.
V tej dobe odovzdávajúcim vôbec nezáležalo na kvalite, išlo o kvantitu. Byty sa odovzdávali značne znečistené po murárskych prácach, oblepené papierovými tapetami s tými „najúžasnejšími“ vzormi v rôznych pestrofarebných kombináciách. Ani tento fakt však nepoznačil obrovskú radosť mojej kamarátky. Tešila som sa spolu s ňou a sľúbila som jej, že jej prídem pomôcť upratovať. Hneď na druhý deň, ako si prevzala kľúč, sme sa pustili do upratovania. Celý deň sme bez prestávky drhli a umývali, vrátane oškrabkávania vonkajšieho náteru z okien. Z vnútornej strany boli sklá znečistené od lepidla na tapety. Mordovali sme sa sním po centimetroch, aby sme okná ako tak sprehľadnili. Poumývali sme kuchynskú linku a vydrhli kúpeľňu s toaletou. Ani sme sa nenazdali a bol večer. Unavené sme sa dohodli, že na druhý deň pokračujeme čistením podlahy. Ráno sme sa opäť pustili do práce. V tej dobe sa do bytov na podlahu lepilo PVC a bolo treba z neho odstrániť zvyšky lepidla a prischnutej malty. Kľakli sme si na kolená a začali oškrabávať. Bola to drina a po čase nás už všetko bolelo. Tá úžasná kvalita bytového prevedenia nám dala ozaj riadne zabrať. S malými prestávkami na oddych, sme podlahu v dvojizbovom byte do večera vyčistili. Hoc unavené ale spokojné sme si sadli, že si uvaríme kávu. Trkotali sme o zariaďovaní, kliali na stavbárov a sťažovali sme sa ako nás všetko bolí. Odrazu zazvonil zvonček. Pozerali sme na seba s otáznikmi v očiach. Kto to môže byť? Kamarátka vstala a išla otvoriť, ja som zatiaľ sedela ďalej na zemi a oddychovala. Občas som síce začula nejaké vzrušené hlasy ale vôbec som nevládala vstať a zisťovať čo sa deje. Po dlhej chvíľke sa moja kamarátka vrátila. Vyzerala hrozne. Kriedovobiela tvár skrivená od hrôzy, vypúlené oči a celá sa triasla. Nepoznať ju, tak sa mi určite od strachu niečo pritrafí. Však aj tekutín som dosť vypila. „Čo sa stalo?“ pýtam sa. Zviezla sa popri stene na zem a len šomrala: „To vari nie je možné, no to snáď nie je pravda, ja to neprežijem!“ A stále dookola. Predstavovala som si tie najtragickejšie situácie v jej rodine a v duchu som si pripravovala chlácholivé slová plné pochopenia, odhodlaná kedykoľvek a s čímkoľvek pomôcť...

Skúsite uhádnuť čo sa dozvedela?

Tipujem: jej byt bol o poschodie nižšie alebo vyššie?

Mickya, trefa! Bolo to presne tak!

Záver:
Až po mojom naliehaní, nech mi konečne povie čo sa stalo, sa rozhovorila: „Vieš, ja sa ti to bojím povedať, ale aj tak musím s pravdou von. Mne na bytovom podniku zamenili číslo bytu. My sme vydrhli byt horným susedom. Môj byt je o poschodie nižšie!“

Veď ste ich mali poslať do kamarátkinho bytu a bolo by - až ma ruky a kolená rozboleli, keď som si vás predstavovala ako to tam drhnete! Aspoň zaplatili za upratanie tí susedia?

Tak to by som teda mala iné nervy (také - ale 5-minútové). Keď si predstavím, aký som puntičkár a nakoniec by som musela začať od začiatku. Šlahlo by ma asi...

Šľak ma ide trafiť z tejto zimy. Nech je, ale tie mrazy, to je sila! Dnes som išla autom do roboty. Na sídlisku sme sa stretli štyria oškrabávajúci občania. Sklá na autách zamrznuté, všade námraza ako vo výparníku starej chladničky. Naštartovali sme svoje tátoše, pustili všetky tie fúkače, reku nech aj zvnútra povolí. A davaj škrabkať! Do kelu aj s námrazou! Autá vrčali, a pomaly tými splodinami zamorili celé sídlisko. Už som len čakala, spoza ktorého rohu sa vyrútia zelení a udajú nás za znečisťovanie ozónu. Ako tak škrabkám, ma napadlo, že veď ľudí bez práce je dosť a kľudne by sa uživili oškrabkávaním námrazy zo sídliskových áut. Zvoláme sídliskovú poradu, kto bude mať záujem o tieto oškrabávacie služby sa prihlási a vypracujeme si časový harmonogram. Kto o koľkej chodí do práce a kedy bude potrebovať beznámrazové auto. Vždy jedna rodina bude mať službu a tá uvarí za kýbel teplého čaju a odnesie ho oškrabávajúcim. Bez alkoholu! V pracovnej dobe sa nepije! Takto vypracovaný harmonogram aj so stručným návrhom na obsadenie pracovných miest odnesieme na mestské zastupiteľstvo, príp. na úrad práce. Ešte nás aj pochvália, že znižujeme percento nezamestnanosti. Síce, len ráno a len v zime, ale aj tak! Nám to pomôže, my pomôžeme. Podľa harmonogramu si vypočítame koľko bude treba oškrabkať áut a v akom časovom rozpätí. Na obsadenie týchto pracovných miest bude vyhlásený konkurz a prebehne výberové konanie. Jeden občan bude zvolený za vrchného oškrabkávača sídliskového, ktorý musí spĺňať tieto kvalifikačné požiadavky:
1. úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou (zodpovedná funkcia)
2. anglický jazyk slovom aj písmom, úradná skúška z jazyka nemeckého, francúzština vítaná (zahraničné vozidlá)
3. prax v odbore minimálne dva roky, najlepšie na severnom póle (môže byť aj Sibír)
4. vodičský preukaz skupiny B (osobné automobily)
5. psychotesty (zvládnutie náporovej situácie),

a ten bude dozerať na plnenie časového harmonogramu. (Mojsejovci sa môžu strčiť!)
Pracovné náradie, škrabky, rukavice a ďalšie potrebné, ako aj mzdy (výkonové normy) zabezpečíme zo sídliskového rozpočtu! Prepánajána to je aký? Navyše nebudeme musieť zabezpečiť týmto škrabkáčom ani teplé jedlo, pretože budú pracovať denne maximálne dve hodiny (ZP). Potom vykukne zubaté, vyškerené slnko a to si už s námrazou poradí. Škrabkáči sídliskoví môžu ísť domov. Pri uzatváraní pracovnej zmluvy budú musieť podpísať hmotnú zodpovednosť. Však môže sa stať hocičo! Napríklad môžu poškodiť sklo, alebo ho môžu aj rozbiť. Veď aj ja som skoro tie sklá poroztĺkala, od jedu že mi to vôbec nechcelo ísť. Ešte teraz ma bolia ruky, ako keby som sa zúčastnila majstrovstiev sveta vo vzpieraní. O prstoch ani nehovorím. Drevené od zimy mi nekoordinovane behali na všetky strany a ledva som v nich tú odpornú škrabku udržala. Skákala som na to auto ako jojo na špagáte, lebo čo už, ja drobného vzrastu, auto veliké ako moja raňajšia zlosť...

Ak nám tento skvelý návrh neschvália - chcem rebriniak, bez okien!


Toť - ilustračné foto