Zavrieť

Porady

HUMOROLA - veselé príhody

ola ola

ola je offline (nepripojený) ola

Musím Vám "povedať", čo sa mi prihodilo síce veľmi dávno, ale stále to mám v živej pamäti. Bolo to v čase, keď sme sa presťahovali do nového bytu. Ten môj mi volal, že keď prídem z roboty, že doma nebude, ale že ma čaká doma nejaké prekvapenie. Už sa neviem dočkať. Že by k nám presťahoval ten čarokrásny ostrovček, ktorý tak túžim navštíviť v tej exotickej krajine? Alebo že by ma čakala doma svokra? Bŕŕŕŕ ! Ale to, čo som „doma“ našla predčilo všetky moje tušenia a netušenia, želania a neželania v mojej širokouhlej fantázii. Zvedavá som sa náhlila domov, príjemne naladená nesmiernym očakávaním toho sľubovaného. Vystúpim z výťahu, vyberiem kľúč reku odomknem, no nestihla som strčiť ani kľúč do zámky a odrazu počujem za dverami nejaké mne neznáme zvuky. Škrabotanie, šuchotanie, voľajaké vŕzganie, klopkanie a praskanie, až som sa tak zľakla, že som prudko odskočila rovno do kvetináča s fikusom, ktorý sa márne snažím prebrať k životu už nejaký ten rôčik čítaním rozprávok, Pravdy, prípadne najnovšej Zbierky zákonov o účtovníctve. Stále nič. Drieme, ani lístkom nekývne že žije. Zdal sa mi síce akýsi iný, väčší, zelenší, veselší a tuším aj o voľačo krivší, ale v tom zmätku som nejako nad tým neuvažovala. Veď čo ma po nejakom nevzdelanom a urazenom fikuse (vyšmarila som ho z bytu na chodbu, lebo chudáčisko jeden mi tam zavadzal a odvtedy vykopal vojnovú sekeru a zazerá na mňa vždy keď idem okolo), keď sa šíria spoza našich dverí také neuveriteľné zvuky, ktoré mi pripomínajú všetko možné, len nie moju domácnosť??? Tuho rozmýšľam. Odomknem, neodomknem? Skúsim zazvoniť, neskúsim? Do čerta! Kde je ten môj? Samozrejme, nikdy nie je po ruke, keď ho potrebujem. Zasa išiel vybavovať to a ešte to a ešte tamto... Veď čo keď sú u nás zlodeji?! Takí sú schopní čohokoľvek! Už to mám! Ty milý fikus už si aj tak na nič, vyrobím si z teba zbraň a hotovo. Bude z teba dobrá kopia! No hádam sa nenechám zachloštiť pre tých pár starých zažltnutých dečiek, ktoré mi blahosklonne darovala svokra do výbavy a tuším boli aj sem tam roztrhané. No moje odhodlanie razom stroskotalo. Čo keď sú viacerí, čo ja úbohá stvora proti nim zmôžem? Tie zvuky neprestávali, ba čo viac naberali na intenzite.No nič, už to mám! Zavolám ja pekne krásne na to milé, krátke čísielko, schovám sa ja zatiaľ za výťah a vyčkám, kým tá ozbrojená zložka príde a konečne bude slúžiť aj mne a nie len širokej verejnosti. Tak sa aj stalo, zavolala som políciu (vtedy ešte VB, rozumej verejná bezpečnosť), vysvetlila im aké mám podozrenie a že mám strach ísť do vlastného bytu. Oni na to, že hneď idú a nech sama radšej nič nepodniknem. Behom chvíľky ich bola odrazu celá chodba. Chlapi ako jedle, odhodlaní na všetko. Hneď mi bolo ľahšie. Schovaná za výťahom som len tak zľahka nakúkala, čo sa bude diať. Zazvonili. Vtom sa rozleteli dvere a v nich nejakí cudzí chlapi, že čo sa deje. V predsieni krížom krážom dosky, vŕtačky, hobľovačky a čo ja viem čo ešte. Zaostrím lepšie, no skoro som omdlela. Panenka skákavá čo to je???? No pomaly mi začínalo svitať... svit, svit, svit...
Prepánajána, čo teraz? Čo urobím? Už to mám! Hodím sa na zem, vystriem sa ako Jánošík na dereši, zavriem oči a prestanem dýchať (beztak som si už dávno chcela vyskúšať, koľko vydržím bez dychu). Všetci tí ľudia ma budú ratovať, zavolajú záchranku, tí bieli anjeli ma naložia do sanitky a odvezú rýchlo preč. Možno pustia aj sirénu. Budem sa stále tváriť ako omdletá a sestričky z Kramárov....svet všetkých klamárov... tra la, la, la, la – hit od Elánu. No dobre, dobre prestanem si spievať a dokončím to tu. Tak pokračujeme. No a takto tváriac sa, že som stále omdletá si ma tam nechajú zopár dní na pozorovanie a bude. Alebo.... No z týchto nezmyselných úvah ma odrazu prebral zvedavý hlas jedného príslušníka tej ozbrojenej zložky: „Pani, môžete nám to vysvetliť?“
Och bože! A je to tu. Ja tuším naozaj omdliem? No hrôza zasnúbená s hanbou prevelikou! Ako to mám vysvetliť tej udatnej ozbrojenej, zelenej jednotke a tým úbohým zrobeným chlapom, ktorých ten rýchly zásah tak vystrašil, že v momente mali všetci v rukách doklady totožnosti a triasli sa ako ten môj urazený fikus (ktorý vlastne ani nebol môj)? Ako im mám povedať, že som mala oči zahalené nedočkavosťou a namiesto osmičky vo výťahu som zrejme stlačila deviatku a vyviezla som sa o poschodie vyššie k susedom, ktorí v tom čase prerábali byt a robili drevený obklad? Nikdy som nemala logopedické vady, ani som nebola zbavená svojprávnosti, a ani anémiou netrpím, ale vtedy som mala tvár farby čerstvo napadnutého snehu a začala som tak strašne koktať, že ma ozaj chceli všetci ratovať.

A čo to bolo za prekvapenie, ktoré ma doma čakalo?
No koho by to po tom všetkom zaujímalo?
Naposledy upravil ola : 26.03.05 at 06:45
Usporiadat
Bubika Bubika

Bubika je offline (nepripojený) Bubika

Ola, a čo tak požiadať úrad práce o dotáciu a sídliskový rozpočet ušanovať na rum do čaju :O)
0 0
luebchenko luebchenko

luebchenko je offline (nepripojený) luebchenko

žena - čo viac povedať treba :) ...viac
Oli, nehnevaj sa na mňa moja, ale s tými požiadavkami na vrchného oškrabkávača sídliskového, si to značne pohnojila!!! Vôbec si nedocenila zodpovednosť tohto človeka! Uvedom si, aká bude hlavná náplň jeho práce! Veď on bude pracovať s ľudskými zdrojmi! Stredoškolské vzdelanie ?! Zabudni! VŠ - minimálne psychológia a management, nezaškodí ekonomika! Jazyky povedzme že by mohli byť dostačujúce, len neviem prečo si vynechala japonštinu (pozri čo jazdí po našich cestách), a pri súčasnom hospodárskom rozvoji Číny aj čínštinu.
Prax v odbore by mal mať najmä z oblasti managementu, pod titul MBA by som nešla. Keďže bude mať pod sebou ľudí, ten Sibír by som mu možno aj odpustila, stačilo by preukázať v praktickom teste, že vie rozlíšiť škrabku od obuváka. A vodičák sa mi javí tiež byť zbytočný, nechceš mi vari tvrdiť, že by nemal služobné vozidlo so šoférom!!!. Psychotesty sú OK, pod podmienkou, že zaručíte nezneužitie jeho osobných údajov a dodržanie zákona o ochrane osobných údajov. Samozrejme by to mal byť mladý dynamický človek , tak medzi 20-25 rokov s min. 10 ročnými skúsenosťami, bez záväzkov. Úplne najvhodnejšia by bola osoba ženského pohlavia, (podmienkou by mohla byť účasť vo finále niektorej z mnohých súťaží o miss universum a pod.), aby lahodila oku zákazníka čím by bol zaručený ďalší rast firmy a prílev nových klientov
0 0
Hlinkovx Hlinkovx

Hlinkovx je offline (nepripojený) Hlinkovx

ta som to ja :-)
Ľubi..a Oli..presne ste to vystihli...už ho len nájsť
0 0
luebchenko luebchenko

luebchenko je offline (nepripojený) luebchenko

žena - čo viac povedať treba :) ...viac
ola
Ľubi, máš pravdu, ako môžem byť taká prízemná? Navrhnem sprísnenie požiadaviek na kvalifikáciu, veď keď pozrieš doložené foto (teraz som ho tam vcapila), skutočne by mal taký človek absolvovať aj Superstar!
So Superstar súhlasím, taký ranný koncert pod oknami panelákov by bol pekným bonusom pre klientov. Trochu by to zdvihlo náklady na regeneráciu pracovnej (vedúcej) sily, vyžiadalo by si to vykurované pódium a nejaké tie ohrievače, a takisto primerané prenosné pracovisko, inak by ho STV asi nedovolila zazmluvniť. Možno by sa dal dohodnúť prenájom Brunovho prívesu
0 0
la-dy la-dy

la-dy je offline (nepripojený) la-dy

oprava a vyroba calunneneho nabytku ...viac
Najlepšia by asi bola ai ozaj nejaká tá "miss - ka".Keby sa tam promenádovala v plavkách, pred tými autami, tak nielen lad na sklách by sa roztopil, ale aj samotné auto by naskočilo bes problémou, čo by sa rozohrialo od tolkej krási.
0 0
gabri gabri

gabri je offline (nepripojený) gabri

Som absolútne nezodpovedné indivíduum.Sadnem si sem, reku požiadam o pomoc v akejsi súrnej záležitosti, alibisticky si prečítam zopár odborných tém a hybaj do poporady. Premŕvam sa tu,chechcem sa, a pol hodina je fuč.Je pravda, som na tom psychicky oveľa lepšie ako pred tou pol hodinou.Je to super.
0 0
ola ola

ola je offline (nepripojený) ola

Je pravda, som na tom psychicky oveľa lepšie ako pred tou pol hodinou.Je to super.


Však o to ide. Hoci si podaktorí ťukajú na ich cnostné čielko, nám to neva, my sa tu máme radi a sme radi, že Vy ste radi
Naposledy upravil ola : 18.02.05 at 08:31
0 0
vladan vladan

vladan je offline (nepripojený) vladan

žena, a ešte raz ŽENA!!! (aj keď môj nick o tom nevypovedá) ...viac
ola, a že vrajže robíš ... hm, ale čo robíš, ha??? :p
0 0
Hlinkovx Hlinkovx

Hlinkovx je offline (nepripojený) Hlinkovx

ta som to ja :-)
Oli..no..asi si šikovnejšia ako Vlaďka...takže sa nedaj...
a toto si veru pekne napísala:
nám to neva, my sa tu máme radi a sme radi, že Vy ste radi
0 0
ola ola

ola je offline (nepripojený) ola

Vzhľadom na závažnosť situácie, operatívne zasadal v skorých ranných hodinách v poradí už druhý sídliskový snem. Boli prerokované dva hlavné body:
1. zmena meteorologických podmienok (zas nakydalo snehu)
2. obsadenie funkcií : ometač, metličkovač, rýchlobežník snežný zhŕňavý
Pre nezúčastnených na prvom sneme predkladám uznesenie:

Šľak ma ide trafiť z tejto zimy. Nech je, ale tie mrazy, to je sila! Dnes som išla autom do roboty. Na sídlisku sme sa stretli štyria oškrabávajúci občania. Sklá na autách zamrznuté, všade námraza ako vo výparníku starej chladničky. Naštartovali sme svoje tátoše, pustili všetky tie fúkače, reku nech aj zvnútra povolí. A davaj škrabkať! Do kelu aj s námrazou! Autá vrčali, a pomaly tými splodinami zamorili celé sídlisko. Už som len čakala, spoza ktorého rohu sa vyrútia zelení a udajú nás za znečisťovanie ozónu. Ako tak škrabkám, ma napadlo, že veď ľudí bez práce je dosť a kľudne by sa uživili oškrabkávaním námrazy zo sídliskových áut. Zvoláme sídliskovú poradu, kto bude mať záujem o tieto oškrabávacie služby sa prihlási a vypracujeme si časový harmonogram. Kto o koľkej chodí do práce a kedy bude potrebovať beznámrazové auto. Vždy jedna rodina bude mať službu a tá uvarí za kýbel teplého čaju a odnesie ho oškrabávajúcim. Bez alkoholu! V pracovnej dobe sa nepije! Takto vypracovaný harmonogram aj so stručným návrhom na obsadenie pracovných miest odnesieme na mestské zastupiteľstvo, príp. na úrad práce. Ešte nás aj pochvália, že znižujeme percento nezamestnanosti. Síce, len ráno a len v zime, ale aj tak! Nám to pomôže, my pomôžeme. Podľa harmonogramu si vypočítame koľko bude treba oškrabkať áut a v akom časovom rozpätí. Na obsadenie týchto pracovných miest bude vyhlásený konkurz a prebehne výberové konanie. Jeden občan bude zvolený za vrchného oškrabkávača sídliskového, ktorý musí spĺňať tieto kvalifikačné požiadavky:
1. úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou (zodpovedná funkcia)
2. anglický jazyk slovom aj písmom, úradná skúška z jazyka nemeckého, francúzština vítaná (zahraničné vozidlá)
3. prax v odbore minimálne dva roky, najlepšie na severnom póle (môže byť aj Sibír)
4. vodičský preukaz skupiny B (osobné automobily)
5. psychotesty (zvládnutie náporovej situácie),
a ten bude dozerať na plnenie časového harmonogramu. (Mojsejovci sa môžu strčiť!)
Pracovné náradie, škrabky, rukavice a ďalšie potrebné, ako aj mzdy (výkonové normy) zabezpečíme zo sídliskového rozpočtu! Prepánajána to je aký? Navyše nebudeme musieť zabezpečiť týmto škrabkáčom ani teplé jedlo, pretože budú pracovať denne maximálne dve hodiny (ZP). Potom vykukne zubaté, vyškerené slnko a to si už s námrazou poradí. Škrabkáči sídliskoví môžu ísť domov. Pri uzatváraní pracovnej zmluvy budú musieť podpísať hmotnú zodpovednosť. Však môže sa stať hocičo! Napríklad môžu poškodiť sklo, alebo ho môžu aj rozbiť. Veď aj ja som skoro tie sklá poroztĺkala, od jedu že mi to vôbec nechcelo ísť. Ešte teraz ma bolia ruky, ako keby som sa zúčastnila majstrovstiev sveta vo vzpieraní. O prstoch ani nehovorím. Drevené od zimy mi nekoordinovane behali na všetky strany a ledva som v nich tú odpornú škrabku udržala. Skákala som na to auto ako jojo na špagáte, lebo čo už, ja drobného vzrastu, auto veliké ako moja raňajšia zlosť...

Podmienky prijatia záujemcov o tieto lukratívne povolania ostávajú v platnosti.
Vypúšťam „oškrabkávač, škrabkáč“, dopĺňam „ometač, metličkovač“. V prípade obsadenia vedúcich funkcií platia podmienky uvedené v príspevku č. 105
K pracovnému náradiu dopĺňam: metla, metlička, lopata, zhŕňač
Ďalej sa sídliskový snem uzniesol na vytvorení ďalších lukratívnych pracovných miest a vyhlasuje konkurz na funkciu: rýchlobežník snežný odhŕňavý. Okrem už horeuvedených kvalifikačných požiadaviek, musí záujemca absolvovať nasledovné: Oblastný, krajský, celoštátny, európsky a celosvetový bežecký vytrvalostný pretek, prípadne preukázanie sa osvedčením zo súťaže behu na dlhé trate s najrýchlejším cicavcom (gepardom) sveta. Prvenstvo v súťaži vítané. Ďalšia podmienka na zvládnutie tejto dôležitej funkcie sú letecké skúšky. Letecký preukaz musí obsahovať nasledovné: absolvent zložil skúšku v lietaní na rýchlopalnej, príručnej stíhačke s krátkou dráhou doletu. V prípade dlhej dráhy, stačí osvedčenie o absolvovaní letu na rogale alebo v balóne. Vzhľadom na závažnosť situácie sú tieto podmienky pre prijatie veľmi dôležité. Pri vykonávaní tejto zodpovednej funkcie zabránia pracovnému úrazu s dlhodobými následkami.Pracovná náplň spočíva v odhŕňaní snehu pred idúcim automobilom sídliskovým do miesta výkonu povolania. Po úspešnom dosiahnutí cieľa sa rýchlobežník okamžite vráti na sídlisko a v súlade s časovým harmonogramom bude pokračovať v práci. V prípade rýchlobežného pošmyknutia (letecké skúšky) na zasneženej, zľadovatelej ceste, túto skutočnosť okamžite oznámi svojmu nadriadenému pracovníkovi, ktorý zaň operatívne zabezpečí náhradu, a až potom preskúma dôvody úrazu(dychová skúška, požitie návykovej látky, nedodržanie bezpečnostných predpisov, nepoužívanie pracovných prostriedkov-snehové, topánkové reťaze, hrubé porušenie pracovnej disciplíny-vyčerpanosť a pod.).
Ďalšia podmienka prijatia je vlastný veľkorozmerný dáždnik (snežník, parazól). V prípade hustého sneženia bude rýchlobežník snežný odhŕňavý držať parazól nad idúcim automobilom sídliskovým.
Rýchlobežníkovi bude vyplácaná mzda (jednostranne dohodnutá) so sídliskového snežného rozpočtu. Sídliskový snem si bude uplatňovať a nárokovať a požadovať preplatenie poskytnutej mzdy u Správy ciest a komunikácii Slovenskej republiky.

Záver a uznesenie Sídliskového krízového snemu:

Do kelu! Stále ho kydá.
Že tá perinbabizňa nemá svalovicu od toľkého prášenia tých starých duchien (perina)

Toť ilustračné foto
Naposledy upravil ola : 11.02.05 at 12:01
Sneh .jpg  
0 0
ola ola

ola je offline (nepripojený) ola

Nedávno som kdesi čítala o hyperaktívnych deťoch. Hneď sa mi vynorila spomienka na ono sobotňajšie popoludnie prežité s takýmito hviezdnymi dietkami. Ale tieto neboli usmerňované správnym smerom ale naopak boli veľmi „demokraticky“ vychovávané a maximálne rozmaznávané, čím sa u nich táto abnormalita len prehlbovala.
Vopred sa ospravedlňujem mamičkám, ktoré majú takéto ratolesti.
Mala som celkom pokojný začiatok víkendu. Rozhodla som sa, že si uvarím v sobotu viac, nech ostane aj na nedeľu a ja si v kľude trošku popracujem. Tak, tak nosím si občas prácu aj domov. Všetko išlo podľa plánu. Aj som stihla vyupratovať byt a dokonca mi moji oznámili, že navečer pôjdu kamsi do kina. Reku fajn, aspoň budem mať úplný kľud. Odrazu zazvonil telefón. Zdvihnem a skoro som sa od radosti rozplakala. Na druhom konci mi známy hlas oznámil, že je doma. Bola to moja sesternica, ktorú som nevidela asi zo šesť rokov. Odišla do Amerík (neviem v rýchlosti do ktorej) a šťastne sa tam vydala. Hovorila, že prileteli s ňou aj deti, trojročné dievčatko a päťročný chlapček, ale že sú trocha živšie. Hneď som jej navrhla aby prišla čo najskôr a priviedla aj deťúrence. Veľmi som sa na ne tešila. V tom veku sú roztomilé (vlastne deti sú v každom veku roztomilé). Oznámila som to mojim a začala som chystať koláč a pre deti puding. O necelé dve hodinky prišli. Srdcervúco sme sa privítali a vystískala a vyoblizovala som aj tých malých anjelikov. Krásne deti. Dievčatko je tmavovlasé s prekrásnymi veľkými očami a chlapček blonďavý s nevinným modrým pohľadom. Usadila som ich v obývačke a začala chystať pohostenie. Predtým sme ešte vyhrabali kdesi v krabici hračky po dcére a nachystali pre deti, reku nech sa zabavia kým my dve budeme drkotať. Deťúrence sa pekne hrali (asi tri minúty ich to bavilo) a rozprávali sa v tej ich detskej roztomilej hatlaninke. Odrazu sa začali u nich prejavovať tie ich „trochu“ živšie nátury. Chlapček chytil kocku a šmaril ju do nábytku. Dievčatko nelenilo a začalo opakovať po svojom veľkom bratovi. Razom sme mali v byte rýchlopalné cvičisko. Bóžinku, však mi všetko zdevastujú! Keď už kocky neboli, začali hádzať všetkým, čo mali po ruke. Ich matka sa spokojne usmievala. Zavolala som deti k sebe, reku vysvetlím im, že kocky sú na stavanie a keď pôjdeme von, budeme si hádzať snehové gule. Chlapček na mňa zazrel, v očiach smrtiaci jed a nenávisť a začal jačať, že nech mu dám pokoj. Urazil sa a všetko z obývacej steny začal vyhadzovať a už sa driapal aj po vázach. V tom nabehol ten môj aj s veľkými papierovými krabicami(neviem, kde ich zobral, lebo večne voľačo hľadá) a začal do nich ukladať všetky poháre, vázy a ostatné drobnosti, ktoré by mohli títo dvaja „anjeli“ dočiahnuť. Ich matka spokojne sedela a kvákala ďalej - sama so sebou. Ja som behala za tými malými satanmi a dávala na ne pozor. Tá malá nezbednica opakovala všetko po bratovi. Rozbehli sa po celom byte a začali všetko rozhadzovať. Moja dcéra sa rozhodla evakuovať a narýchlo hľadala nášho psa, v záujme zachrániť mu život pred touto smrtiacou lavínou.. Hovorí sa, že zvieratá vycítia blížiacu sa pohromu. Je to skutočne tak. Náš havo utiekol prvý. Zaliezol v detskej izbe pod posteľ a ignoroval dcérino volanie. Nakoniec ho našla, urýchlene zamkla za sebou dvere s tým, že ona si iba chráni holý život pred zničujúcim masakrom. Ten môj si odrazu spomenul, že musí utekať k Ferovi čosi dôležité prejednať. Banda jedna, nechali ma na tomto bojisku osamote! Na tých malých diablikov nič neplatilo. Čím viac som sa snažila upútať ich pozornosť, tým to bolo horšie. Napadlo ma, že im dám rýchlo puding a na chvíľu sa zabavia a zatvoria tie svoje jačiace papuľky. Ich matka spokojne sedela. Keď som sa jej opýtala, že prečo ich nenapomenie, mi odvetila „Vieš moje deti sú hyperaktívne a ja nemám na ne nervy, tak majú svoje vychovávateľky. Sú tu so mnou, ale nechcela som ich k tebe ťahať. Veď na čo, na tú chvíľu.“ Jéžišmária, to ma podrž, že na chvíľu! Nebesá sa na mňa rútia a peklo je otvorené dokorán! Však už sú tu dve hodiny a ja nemám nič na mieste a ani nie je kde stúpiť. Všetko mám porozhadzované, zo skríň povyťahované a kopu vecí rozbitých. Hotová spúšť. A ona si pokojne sedí a drkoce tou svojou namejkapovanou hubou a pohadzuje hrivou ako na predvádzacom móle. Ani neviem ako, sa tá malá hnedooká diablica vytratila. Odrazu počujem z kuchyne chichot. Bóžinku, jedným skokom som bola tam, tušiac, že znova niečo vyparatila. Balkón bol otvorený (dodnes mi je záhadou, ako ho tá malá diablica otvorila)a ona mala jednu nôžku v hrnci a nadskakovala a tlieskala ručičkami. Kurník šopa, ja ju asi zmárnim! Na balkón som si dala vychladiť plný hrniec paradajkovej omáčky, reku potom ho šupnem do chladničky. Tá malá diablica tancovala v mojej omáčke! Skríkla som na ňu a ona miesto toho, aby prestala, vliezla do hrnca oboma nohami a hopsala o dušu. Ani som sa nenazdala rozbehla sa dnu. Tými paradajkovými nohami robila za sebou červené stopy na mojom čerstvo vydrhnutom bledom koberci. Ja sa zbláznim, ja to už nevydržím, ja tých tyranov zachloštím. Chcela som ju zdrapiť, že ju vyzujem a ona začala tak srdcervúco vrešťať ako keby som jej za živa nechty strhávala. Jej brat, keď ju počul v momente jej prifrčal na pomoc. Urýchlene ma odsúdil na smrť umučením, vyskočil na mňa a pohrýzol ma do ruky. Potom sa okamžite rozbehol preč z môjho dosahu, lebo začal tušil, že už sa prestávam ovládať a mohla by sa mu ujsť jedna po zadku. Prišla som do obývačky nesúc pod pazuchou malú tyranku. Ich matka pokojne sedela a keď nás zbadala začala sa veselo smiať. Fakt smiešne! Mne vlasy dupkom stavali, hrozil mi psychický kolaps a ona sa bavila. Ten blonďavý diabol sa rozhodol, že sa mi pomstí a vykydol obidva pudingy na stôl. Zobral háčkovanú dečku (mala som ju po starej mame) a začal ten puding líčiť po stole, po sedačke po nábytku, po koberci, no prosto všade. Robil to veľmi cielene a hlavne rýchlo. Keď už minul zásobu pudingu na dečke, vrátil sa na stôl, namočil ju ako skúsený výtvarník a pokračoval vo svojom umení. Ich matka pokojne sedela, ujedala z koláča a popíjala kávu. Panenka skákavá nech už vypadnú, nech ich kamsi čerti odnesú do tých Amerík, len nech sú preč! Však ten byt nedám do poriadku ani za týždeň! To najhoršie ma len čakalo. Tí malí satani si našli ďalší objekt pre svoju „nevinnú“ zábavu. V nestráženej chvíli vtrhli do spálne a začali sa prehrabávať na písacom stole. Kým som stihla prísť, mala som „vyplnené“ daňové priznania, zaúčtované doklady a vypracované mzdy. Všetko počarbali fixkami a to čo sa im nepáčilo, roztrhali na márne kúsky. „Ja vás dorazím!“ začala som kričať a odháňať ich k materi. Rozbehli sa do obývačky a cestou zhodili všetko z nočných stolíkov. Neostala ušetrená ani nočná lampa, rozbila sa na márne kúsky. Títo slovensko-americkí satani ničili všetko! Peklo sa vrútilo do môjho bytu! Konečne ich matka vstala, že už pôjdu, no tým malým sa to nezdalo a začali sa hádzať o zem, že oni sa chcú ešte „hrať“. Ten modrooký „anjel“ začal trieskať hlavou o stenu a škriekať ako tlupa havranov. Pýtala som sa sesternici, či sa nebojí veď si môže ublížiť. A ona na to (s úsmevom), že už je zvyknutá, veď jeho to prejde a keď nie, tak lekári ho zlepia dokopy, že veď to nebude po prvý krát. Hrozné! Ani neviem ako sme tých malých poobliekali, akurát si pamätám, že keď som chcela obuť tú diablicu, tak ma tak kopla do tváre, až mi od bolesti vyhŕkli slzy. A moja sesternica? Tá sa na mňa usmiala, že veď nech neplačem, však ešte nejdú za oceán a môžeme sa kedykoľvek stretnúť a opäť si tak dobre pokecať (že pokecať? Veď celý čas som lietala okolo tých jej divochov!) a aj malí sa aspoň „pohrajú.“ Čo sa tá zbláznila? Si myslí, že ja túto devastačnú rotu ešte niekedy pustím do bytu? Nikdy!!! Keď sa bude chcieť ešte stretnúť, pôjdeme von! Obstarám si nepriestrelnú vestu, chrániče na ruky a nohy a na hlavu prilbu. Pôjdeme ďaleko za mesto, kde tie malé zvery vypustíme do konskej ohrady. Prázdnej, aby kone neutrpeli ujmu na svojom fyzickom i duševnom zdraví a tým nebol negatívne ovplyvnený ich výkon na dostihových pretekoch.
Konečne odišli! Peklo sa začalo zatvárať a nebesá sa na mňa usmiali. Moja milá sesternica sa ani neunúvala opýtať, či nepotrebujem pomôcť s upratovaním a ani ju nenapadlo ospravedlniť sa za tie napáchané škody! Zničený nábytok, sedacia súprava, porozbíjané a dotrhané veci, paradajkový koberec, „vymaľované“ steny..... nehovoriac o mojich účtovných dokladoch. Táto „milá“ návšteva mi zaručene pripravila program na celý zvyšok víkendu. Ešte týždeň po ich odchode, som sa na nudu nemohla sťažovať. Postupne som odstraňovala z bytu stopy po nájazde tých malých slovensko-amerických demolačných mega super hyperaktívnych detičiek, na ktoré som sa nič netušiaca tak veľmi tešila. Naposledy!
Odvtedy, keď počujem „hyperaktívne dieťa“ strasiem sa od strachu a zároveň obdivujem všetky mamičky, ktoré také deti majú. Ozaj musia mať obrovskú dávku trpezlivosti, pochopenia a lásky aby mohli čeliť všetkým nástrahám, ktoré im ich malí diablici nachystajú.
Tá moja sesternica to má omnoho ľahšie. Suka jedna! Tá sa ozaj veľmi dobre vydala, keď si môže dovoliť platiť dve vychovávateľky! Keď jej idú deti na nervy, šupne ich k nim a ona má kľud. Môže si pokojne pestovať to svoje silikónové telo, nadštrikované vlasy a tváriť sa že všetko, čo bolo vytvorené na tejto zemi, patrí len jej a tomu jej tyranskému komandu.

P. s. Moja dcéra so psom vyšla z izby až po dobrej hodine a aj to som ju musela presviedčať, že už dávno odišli. V očiach mala hrôzostrašný výraz, ako keby akurát dopozerala najstrašnejší horor sveta. Ten môj otvoril byt, vstúpil do predsiene, poobzeral sa navôkol a múdro preriekol: „Drahá, nespomínala si, že sa budeme sťahovať. Nemusela si všetko pohádzať po zemi, veď my by sme ti s tým balením pomohli.“
Naposledy upravil ola : 26.03.05 at 07:13
0 0
Danuska Danuska

Danuska je offline (nepripojený) Danuska

obyčajný človek- žena
Sa mi tak vidí Ola, že si sa minula povolaním, nechceš radšej presedlať na umeleckú dráhu?
Mne sa stalo jedného krásneho letného dňa, že niekto zaklopal na dvere okolo 18.00 hod. Podvihnem zadok z balkóna a idem otvoriť. Za dverami za bieleho dňa /"podvečera"?/ stála moja polovička oblečená len v tom, ako ju pánboh stvoril.
"Bol som pozrieť kvietky" zašepkal a mazal do spálne. A ja som sa tri dni nevedela spamätať zo záchvatu smiechu pri predstave, že sa na tom schodišti stretol s nejakým susedom, alebo susedkou. A na jeho ospravedlnenie musím povedať, že v práci tuho oslavovali 50-ku.
0 0
luebchenko luebchenko

luebchenko je offline (nepripojený) luebchenko

žena - čo viac povedať treba :) ...viac
Danuska
Sa mi tak vidí Ola, že si sa minula povolaním, nechceš radšej presedlať na umeleckú dráhu?
Mne sa stalo jedného krásneho letného dňa, že niekto zaklopal na dvere okolo 18.00 hod. Podvihnem zadok z balkóna a idem otvoriť. Za dverami za bieleho dňa /"podvečera"?/ stála moja polovička oblečená len v tom, ako ju pánboh stvoril.
"Bol som pozrieť kvietky" zašepkal a mazal do spálne. A ja som sa tri dni nevedela spamätať zo záchvatu smiechu pri predstave, že sa na tom schodišti stretol s nejakým susedom, alebo susedkou. A na jeho ospravedlnenie musím povedať, že v práci tuho oslavovali 50-ku.
Danuška, to nemyslíš vážne, takúto skvostnú tému takto stručne spakruky vybaviť na 7 riadkoch !!!
0 0
luebchenko luebchenko

luebchenko je offline (nepripojený) luebchenko

žena - čo viac povedať treba :) ...viac
Oli, jediné čo ma pri čítaní tvojho posledného príbehu napadlo (okrem husej kože!) bola nástojčivá myšlienka na veľkú kopu leukoplastu. Keď tie "detičky" prežili a boli zvyknuté na sebazničujúce ataky hlavou o stenu, tak také zo tri či štyri rolky leukoplastu by pre ne boli nežným pohladením...
0 0
Nika Nika

Nika je offline (nepripojený) Nika

Ola tvoj posledný príspevok nepatrí do tejto témy. Mala by si založiť hororrolu.
0 0
ZuzanaA ZuzanaA

ZuzanaA je offline (nepripojený) ZuzanaA

Olik, myslím, že to neboli hyperaktívne deti, ale len typické americké rozmaznané detiská! Mám kámošku, ktorá je v Amerike, prešla už viac rodín ako au-pair a jej skúsenosti s deťmi sú zhruba také ako tie tvoje... Tiež sa vyjadrila, že to nie sú deti ale malí satani!
0 0
Danuska Danuska

Danuska je offline (nepripojený) Danuska

obyčajný človek- žena
Luebchenko, chceš podrobnosti?, ale tie nie sú zaujímavé. Tak ti pridám ešte jednu osobnú:
Ja sa chystám do vane, muž išiel vyniesť odpadkový kôš /zabudla som aké e,ä sa píše v smeti/, o chvíľu niekto klope a mňa napadlo: "dočerta, prečo si ten blbec stále zabúda kľúče od bytu", vyleziem z kúpelky oblečená len vo vlastnej koži, rázne otvorím dvere s hromžením na perách a za dverami stálo niečo cudzie, mužské, mladé, čiernovlasé, s obrovskou bradou a povedalo to: " dobrý večer, prišiel som odpisovať plyn". Zmohla som sa len na Ó-Ó-Ó a práskla som dvermi. Hovorí sa tomu striptíz zadarmo /alebo za korunu?/
0 0
vladan vladan

vladan je offline (nepripojený) vladan

žena, a ešte raz ŽENA!!! (aj keď môj nick o tom nevypovedá) ...viac
Danuska
Hovorí sa tomu striptíz zadarmo /alebo za korunu?/
Danuška, ak ti dal "plynár" korunu, tak za korunu, keď ništ, tak zadarmo
0 0
Zuzka Zuzka

Zuzka je offline (nepripojený) Zuzka

To mi pripomína jednu moju bývalú susedu, ktorá len čo ráno vstala tak hneď začala umývať podlahy, veď ich bolo treba, keď v noci padal na ne prach. A samozrejme, aby to mala jednoduchšie v tom rannom zhone, tak ako ju pánboh stvoril, teda iba v nohavičkách a jednou rukou si zakrývala akože prsia, schytila vedro a handru a už bola vo švungu. Nikdy nezabudla vyprať handru aj pred dverami a chudák sused, čo býval oproti, nevedel ani kde sú schody, keď odchádzal ráno do práce. Takisto nemala problém umývať okná veľmi sporo oblečená. Takže muži sa veľmi radi chodievali prechádzať popod okná nášho baraku.
0 0
luebchenko luebchenko

luebchenko je offline (nepripojený) luebchenko

žena - čo viac povedať treba :) ...viac
Zuzka
To mi pripomína jednu moju bývalú susedu, ktorá len čo ráno vstala tak hneď začala umývať podlahy, veď ich bolo treba, keď v noci padal na ne prach. A samozrejme, aby to mala jednoduchšie v tom rannom zhone, tak ako ju pánboh stvoril, teda iba v nohavičkách a jednou rukou si zakrývala akože prsia, schytila vedro a handru a už bola vo švungu. Nikdy nezabudla vyprať handru aj pred dverami a chudák sused, čo býval oproti, nevedel ani kde sú schody, keď odchádzal ráno do práce. Takisto nemala problém umývať okná veľmi sporo oblečená. Takže muži sa veľmi radi chodievali prechádzať popod okná nášho baraku.
Tomu sa ale už hovorí exhibicionizmus a nie poriadkumilovnosť :p
0 0
Načítať ďalšie

Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať