Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
POZOR - Práca v Írsku-podanie DP
Chcem len upozorniť ľudí, ktorí majú príjmy z Írska, že Írsko už posiela nahlášky zamestnaných Slovákov na naše DÚ, aby ste si nezabudli podať daňové priznanie, alebo zatiaľ dať žiadost o neskoršie podanie.
Vychádzajú tam dosť veľké pálky zdanenia celosvetových príjmov, keďže Írsko ma 6% daň a Slovensko 19%.
Vychádzajú tam dosť veľké pálky zdanenia celosvetových príjmov, keďže Írsko ma 6% daň a Slovensko 19%.
Naposledy upravil emily : 24.02.07 at 14:07
Hľadať v debate
denisadam 
Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
Nech si v Írsku na ich "DÚ" vybavia potvrdenie o írskej rezidencii a majú pokoj.
ZMLUVA
medzi Slovenskou republikou a Írskom o zamedzení
dvojitého zdanenia a zabránení daòovému úniku v odbore
daní z príjmov a z majetku
Slovenská republika a Írsko,
¾elajúc si uzatvori» zmluvu o zamedzení dvojitého
zdanenia a zabránení daòovému úniku v odbore daní z
príjmov a z majetku,
dohodli sa takto: Èlánok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vz»ahuje
Táto zmluva sa vz»ahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi
jedného zmluvného ¹tátu alebo oboch zmluvných ¹tátov.
Èlánok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vz»ahuje
1. Táto zmluva sa vz»ahuje na dane z príjmov a zo ziskov
zo scudzenia majetku ukladané v mene niektorého zo
zmluvných ¹tátov alebo jeho ni¾¹ích správnych
útvarov, alebo miestnych orgánov bez ohµadu na spôsob
ich vyberania.
2. Za dane z príjmov a zo ziskov zo scudzenia majetku sa
pova¾ujú v¹etky dane vyberané z celkového príjmu alebo
z èasti príjmov vrátane daní zo zisku zo scudzenia
hnuteµného alebo nehnuteµného majetku.
3. Súèasné dane, na ktoré sa táto zmluva vz»ahuje,
sú:
a) v prípade Slovenskej republiky
(i) daò z príjmov fyzických osôb a
(ii) daò z príjmov právnických osôb
(ïalej len "slovenská daò"),
b) v prípade Írska
(i) daò z príjmov,
(ii) daò zo zisku spoloèností a
(iii) daò zo zisku zo scudzenia majetku
(ïalej len "írska daò").
4. Táto zmluva sa vz»ahuje aj na v¹etky dane rovnakého
alebo podobného druhu, ktoré sa budú uklada» po dátume podpísania
tejto zmluvy popri súèasných daniach alebo namiesto nich.
Príslu¹né úrady zmluvných ¹tátov si navzájom
oznámia podstatné zmeny, ktoré sa uskutoènili v ich
daòových zákonoch.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 3
V¹eobecné definície
1. Na úèely tejto zmluvy, ak súvislos» nevy¾aduje
odli¹ný výklad,
a) výraz "Slovensko" oznaèuje Slovenskú republiku a
pou¾itý v zemepisnom význame oznaèuje územie, na ktorom
Slovenská republika vykonáva svoje suverénne práva a
jurisdikciu v súlade s pravidlami medzinárodného práva,
b) výraz "Írsko" zahàòa aj ka¾dé územie za hranicami
výsostných vôd Írska, ktoré v súlade s medzinárodným
právom je alebo mô¾e by» podµa právnych predpisov Írska
týkajúcich sa pevninskej plytèiny oznaèené ako územie,
na ktorom sa mô¾u vykonáva» práva Írska týkajúce sa
morského dna a podlo¾ia a ich prírodných zdrojov,
c) výrazy "zmluvný ¹tát", "jeden zmluvný ¹tát" a
"druhý zmluvný ¹tát" oznaèujú podµa daných okolností
Slovensko alebo Írsko a výraz "zmluvné ¹táty" oznaèuje Slovensko
a Írsko,
d) výraz "osoba" zahàòa fyzickú osobu, spoloènos», trust a
v¹etky iné zdru¾enia osôb,
e) výraz "spoloènos»" oznaèuje akúkoµvek právnickú
osobu alebo akéhokoµvek nositeµa práv pova¾ovaného na
úèely zdanenia za právnickú osobu,
f) výrazy "podnik jedného zmluvného ¹tátu" a "podnik
druhého zmluvného ¹tátu" oznaèujú podµa okolností
podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného
¹tátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného
¹tátu,
g) výraz "medzinárodná doprava" oznaèuje akúkoµvek dopravu
uskutoèòovanú loïou alebo lietadlom, prevádzkovanú podnikom,
ktorého miesto skutoèného vedenia je v jednom zmluvnom
¹táte, ak taká loï alebo lietadlo nie je prevádzkované
len medzi miestami v druhom zmluvnom ¹táte,
h) výraz "príslu¹ný úrad" oznaèuje
(i) v prípade Slovenska ministra financií alebo jeho
splnomocneného zástupcu,
(ii) v prípade Írska komisárov daòového úradu (the
Revenue Commissioners) alebo ich splnomocneného zástupcu,
i) výraz "¹tátny príslu¹ník" oznaèuje
(i) vo vz»ahu k Slovensku ka¾dú fyzickú osobu, ktorá
má ¹tátne obèianstvo Slovenskej republiky, a ka¾dú
právnickú osobu, osobnú obchodnú spoloènos» alebo
zdru¾enie zriadené podµa platného právneho poriadku Slovenskej
republiky,
(ii) vo vz»ahu k Írsku ka¾dého obèana Írska a ka¾dú
právnickú osobu, osobnú obchodnú spoloènos» (partnership),
zdru¾enie alebo iného nositeµa práv zriadeného podµa
platného právneho poriadku Írska.
2. Pokiaµ ide o uplatnenie tejto zmluvy zmluvným ¹tátom,
ka¾dý výraz nedefinovaný v zmluve, ak si to súvislos»
nevy¾aduje inak, má taký význam, aký má v danom èase podµa
platných právnych predpisov tohto ¹tátu upravujúcich dane, na
ktoré sa vz»ahuje táto zmluva. Èlánok 4
Rezident
1. Na úèely tejto zmluvy výraz "rezident zmluvného
¹tátu" oznaèuje ka¾dú osobu, ktorá podµa právneho
poriadku tohto ¹tátu má v tomto ¹táte daòovú
povinnos» z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu,
miesta vedenia alebo akéhokoµvek iného podobného kritéria, a
zahàòa aj tento ¹tát a ka¾dý jeho ni¾¹í správny
útvar alebo miestny orgán. Tento výraz v¹ak nezahàòa
osobu, ktorá má v tomto ¹táte daòovú povinnos» iba z
dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto ¹táte.
2. Ak je fyzická osoba podµa ustanovení odseku 1
rezidentom oboch zmluvných ¹tátov, jej postavenie sa
urèí takto:
a) táto osoba sa pova¾uje za rezidenta len toho ¹tátu, v
ktorom má stály byt; ak má stály byt v oboch zmluvných
¹tátoch, pova¾uje sa za rezidenta len toho ¹tátu, ku
ktorému má u¾¹ie osobné a hospodárske vz»ahy
(stredisko ¾ivotne dôle¾itých záujmov),
b) ak nemo¾no urèi», v ktorom ¹táte má táto osoba
stredisko ¾ivotne dôle¾itých záujmov, alebo ak nemá
stály byt v ¾iadnom ¹táte, pova¾uje sa za rezidenta len
toho ¹tátu, v ktorom sa obvykle zdr¾iava,
c) ak sa táto osoba obvykle zdr¾iava v oboch ¹tátoch
alebo sa nezdr¾iava v ¾iadnom z nich, pova¾uje sa za
rezidenta len toho ¹tátu, ktorého je ¹tátnym
príslu¹níkom,
d) ak je táto osoba ¹tátnym príslu¹níkom oboch
zmluvných ¹tátov alebo ak nie je ¹tátnym príslu¹níkom ¾iadneho
z nich, príslu¹né úrady zmluvných ¹tátov upravia
túto otázku vzájomnou dohodou.
3. Ak podµa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch
zmluvných ¹tátov je iná ako fyzická osoba, pova¾uje sa za
rezidenta toho ¹tátu, v ktorom sa nachádza miesto jej
skutoèného vedenia.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 5
Stála prevádzkareò
1. Na úèely tejto zmluvy výraz "stála prevádzkareò"
oznaèuje trvalé zariadenie na podnikanie, ktorého
prostredníctvom vykonáva podnik úplne alebo sèasti svoju
èinnos».
2. Výraz "stála prevádzkareò" zahàòa najmä
a) miesto vedenia,
b) poboèku,
c) kanceláriu,
d) továreò,
e) dielòu,
f) baòu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné
miesto, kde sa »a¾ia prírodné zdroje, a
g) in¹taláciu, vrtnú súpravu alebo loï pou¾ívanú na
prieskum a vyu¾ívanie prírodných zdrojov.
3. Výraz "stála prevádzkareò" zahàòa aj
a) stavenisko, stavbu alebo montá¾ny alebo in¹talaèný
projekt, ale len vtedy, ak také stavebné miesto alebo
projekt trvá dlh¹ie ako 12 mesiacov,
b) poskytovanie slu¾ieb vrátane poradenských alebo
mana¾érskych slu¾ieb podnikom jedného zmluvného ¹tátu
prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov
zamestnaných podnikom na tento úèel, ale len ak èinnosti
týchto zamestnancov alebo pracovníkov pokraèujú na území druhého
zmluvného ¹tátu poèas jedného obdobia alebo viacerých
období presahujúcich v úhrne devä» mesiacov v období
12 mesiacov idúcich po sebe.
4. Bez ohµadu na predchádzajúce ustanovenia tohto
èlánku výraz "stála prevádzkareò" nezahàòa
a) zariadenie, ktoré sa vyu¾íva iba na úèely
uskladnenia, vystavenia alebo dodania tovaru patriaceho
podniku,
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udr¾iava
iba na úèely uskladnenia, vystavenia alebo dodania,
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udr¾iava
iba na úèely spracovania iným podnikom,
d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa vyu¾íva iba
na úèely nákupu tovaru alebo zhroma¾ïovania
informácií pre podnik,
e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udr¾iava iba
na úèely poskytovania akýchkoµvek iných èinností,
ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný charakter,
f) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udr¾iava iba
na úèely vykonávania akýchkoµvek kombinovaných
èinností uvedených v písmenách a) a¾ e), ak celková
èinnos» trvalého zariadenia na podnikanie vyplývajúca z
tejto kombinácie má prípravný alebo pomocný charakter.
5. Bez ohµadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, ak osoba iná
ako nezávislý zástupca podµa odseku 6 koná v zmluvnom
¹táte v mene podniku a má a obvykle pou¾íva právomoc uzatvára»
zmluvy v mene podniku, potom tento podnik má stálu
prevádzkareò v tomto ¹táte v súvislosti so v¹etkými
èinnos»ami, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak
èinnosti tejto osoby nie sú obmedzené na èinnosti
uvedené v odseku 4, ktoré by nezakladali existenciu stálej
prevádzkarne podµa ustanovení tohto odseku, ak by sa uskutoèòovali
prostredníctvom trvalého zariadenia na podnikanie.
6. Skutoènos», ¾e podnik vykonáva podnikateµskú
èinnos» v zmluvnom ¹táte iba prostredníctvom makléra,
generálneho komisionára alebo iného nezávislého
zástupcu, ak tieto osoby vykonávajú be¾nú
podnikateµskú èinnos», neznamená, ¾e má stálu prevádzkareò v
tomto ¹táte.
7. Skutoènos», ¾e spoloènos», ktorá je rezidentom
jedného zmluvného ¹tátu, ovláda spoloènos» alebo je ovládaná
spoloènos»ou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného
¹tátu alebo ktorá vykonáva èinnos» v tomto druhom
¹táte (èi u¾ prostredníctvom stálej prevádzkarne
alebo inak), neznamená, ¾e táto spoloènos» je stálou
prevádzkaròou druhej spoloènosti.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 6
Príjmy z nehnuteµného majetku
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného
¹tátu z nehnuteµného majetku (vrátane príjmov z
poµnohospodárstva alebo lesníctva) umiestneného v druhom
zmluvnom ¹táte, mo¾no zdani» v tomto druhom ¹táte.
2. Výraz "nehnuteµný majetok" má taký význam, aký má
podµa právnych predpisov zmluvného ¹tátu, v ktorom sa tento majetok
nachádza. V ka¾dom prípade tento výraz zahàòa
príslu¹enstvo nehnuteµného majetku, ¾ivý a màtvy
inventár pou¾ívaný v poµnohospodárstve a lesníctve a
práva podµa noriem obèianskeho práva vz»ahujúce sa na
pozemky, právo u¾íva» nehnuteµný majetok a práva na
premenlivé alebo pevné platby za »a¾bu alebo za povolenie na »a¾bu
z nerastných lo¾ísk, prameòov a iných prírodných
zdrojov, prièom lode, èlny a lietadlá sa nepova¾ujú za
nehnuteµný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa pou¾ijú na príjmy z priameho
u¾ívania, nájmu alebo z ka¾dého iného spôsobu
u¾ívania nehnuteµného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vz»ahujú aj na príjmy z
nehnuteµného majetku podniku, a to aj na príjmy z
nehnuteµného majetku u¾ívaného na výkon nezávislých
povolaní. Èlánok 7
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného ¹tátu podliehajú
zdaneniu len v tomto ¹táte, ak podnik nevykonáva
èinnos» v druhom zmluvnom ¹táte prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik
vykonáva èinnos» takýmto spôsobom, zisky podniku mo¾no zdani»
v tomto druhom ¹táte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich
mo¾no pripoèíta» tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik jedného zmluvného ¹tátu vykonáva èinnos»
v druhom zmluvnom ¹táte prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, s výnimkou
ustanovení odseku 3 sa v ka¾dom zmluvnom ¹táte tejto stálej
prevádzkarni priraïujú zisky, ktoré by dosiahla, ak by ako
samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné èinnosti
za rovnakých alebo podobných podmienok a ak by bola úplne
nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkaròou.
3. Pri urèovaní ziskov stálej prevádzkarne sa povoµuje
odpoèíta» náklady podniku vynalo¾ené na úèely tejto
stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a
v¹eobecných správnych výdavkov takto vynalo¾ených bez
ohµadu na to, v ktorom ¹táte vznikli.
4. Ak je v niektorom zmluvnom ¹táte obvyklé stanovova»
zisky, ktoré sa majú pripoèíta» stálej prevádzkarni
na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho
rôznym èastiam, ustanovenie odseku 2 nevyluèuje, aby tento
zmluvný ¹tát stanovil zisky, ktoré sa majú zdani» takýmto
obvyklým rozdelením; pou¾itý spôsob rozdelenia zisku
musí by» v¹ak taký, aby výsledok bol v súlade so
zásadami ustanovenými v tomto èlánku.
5. Skutoènos», ¾e stála prevádzkareò iba nakupovala
tovar pre podnik, neznamená, ¾e sa jej pripisujú zisky.
6. Zisky, ktoré sa majú pripoèíta» stálej
prevádzkarni na úèely uvedené v predchádzajúcich
odsekoch, sa urèia ka¾dý rok rovnakým spôsobom, ak
neexistujú dostatoèné dôvody na iný postup.
7. Ak zisky zahàòajú èasti príjmov alebo ziskov
osobitne uvedených v iných èlánkoch tejto zmluvy,
ustanovenia týchto èlánkov nie sú dotknuté
ustanoveniami tohto èlánku.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 8
Lodná a letecká doprava
1. Zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v
medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v zmluvnom
¹táte, v ktorom je umiestnené sídlo skutoèného vedenia
podniku.
2. Ak sídlo skutoèného vedenia podniku lodnej dopravy je
na palube lode, pova¾uje sa za umiestnené v zmluvnom
¹táte, v ktorom sa nachádza domovský prístav tejto
lode, alebo ak nie je takýto domovský prístav, v zmluvnom
¹táte, ktorého rezidentom je prevádzkovateµ lode.
3. Na úèely tohto èlánku zisky z prevádzkovania lodí
alebo lietadiel v medzinárodnej doprave zahàòajú zisky z
prenájmu lodí alebo lietadiel, ak takéto lode alebo
lietadlá sú prevádzkované v medzinárodnej doprave alebo
ak zisky z takého prenájmu sú vedµaj¹ie vo vz»ahu k
ziskom uvedeným v odseku 1 tohto èlánku.
4. Ustanovenia odseku 1 platia aj na zisky z podielu na
poole, spoloènej prevádzke alebo na medzinárodnej
prevádzkovej organizácii. Èlánok 9
Prepojené podniky
1. Ak
a) podnik jedného zmluvného ¹tátu sa priamo alebo nepriamo
zúèastòuje na riadení, kontrole alebo na majetku podniku druhého
zmluvného ¹tátu alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo zúèastòujú
na riadení, kontrole alebo na majetku podniku jedného
zmluvného ¹tátu aj podniku druhého zmluvného ¹tátu,
a ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich
obchodných alebo finanèných vz»ahoch viazané
podmienkami, na ktorých sa dohodli alebo ktoré im boli
ulo¾ené a ktoré sa lí¹ia od podmienok, na ktorých by sa dohodli
nezávislé podniky, mo¾no akékoµvek zisky, ktoré by jeden
z nich dosiahol, ale vzhµadom na tieto podmienky ich
nedosiahol, zahrnú» do ziskov tohto podniku a následne
ich zdani».
2. Ak jeden zmluvný ¹tát zahrnie do ziskov podniku tohto
¹tátu a následne zdaní zisky, z ktorých bol podnik
druhého zmluvného ¹tátu zdanený v tomto druhom ¹táte,
a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol
podnik skôr uvedeného ¹tátu, ak by podmienky dohodnuté medzi dvoma
podnikmi boli také, aké by sa dohodli medzi nezávislými
podnikmi, potom tento druhý ¹tát vhodne upraví sumu dane
ulo¾enej z týchto ziskov v tomto ¹táte. Pri stanovení
tejto úpravy sa bude prihliada» na iné ustanovenia tejto
zmluvy a príslu¹né úrady zmluvných ¹tátov mô¾u v
prípade potreby navzájom konzultova».
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoloènos»ou, ktorá je
rezidentom jedného zmluvného ¹tátu, rezidentovi druhého
zmluvného ¹tátu, mo¾no zdani» v tomto druhom ¹táte.
2. S výnimkou odseku 3 mo¾no tieto dividendy zdani» aj v
zmluvnom ¹táte, ktorého rezidentom je spoloènos»,
ktorá ich vypláca, a to podµa právnych predpisov tohto
¹tátu, ale ak je skutoèný vlastník dividend rezidentom druhého
zmluvného ¹tátu, daò takto stanovená nepresiahne 10 percent
hrubej sumy dividend.
3. Dividendy vyplácané spoloènos»ou, ktorá je
rezidentom zmluvného ¹tátu, sú oslobodené od akejkoµvek dane z
dividend v tomto ¹táte, ak skutoèný vlastník dividend je
rezidentom druhého zmluvného ¹tátu, ktorý priamo
vlastní najmenej 25 percent hlasovacích práv spoloènosti
vyplácajúcej dividendy.
4. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nedotýkajú zdanenia ziskov
spoloènosti, z ktorých sa dividendy vyplácajú.
5. Výraz "dividendy" pou¾itý v tomto èlánku oznaèuje
príjmy zo v¹etkých druhov akcií alebo z iných práv s
výnimkou pohµadávok, z podielov na zisku, ako aj
akýkoµvek iný príjem alebo rozdelenie, ktoré je postavené na
úroveò príjmov z akcií podµa daòových predpisov toho
zmluvného ¹tátu, ktorého spoloènos» vyplácajúca
príjem alebo rozdelenie je rezidentom.
6. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepou¾ijú, ak
skutoèný vlastník dividend, ktorý je rezidentom jedného zmluvného
¹tátu, vykonáva v druhom zmluvnom ¹táte, ktorého
rezidentom je spoloènos» vyplácajúca dividendy,
podnikateµskú èinnos» prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak vykonáva
v tomto druhom ¹táte nezávislé povolanie zo stálej
základne tam umiestnenej a úèas», pre ktorú sa dividendy
vyplácajú, sa skutoène via¾e na túto stálu
prevádzkareò alebo na túto stálu základòu. V takom
prípade sa podµa okolností pou¾ijú ustanovenia èlánku
7 alebo 14.
7. Ak spoloènos», ktorá je rezidentom jedného zmluvného
¹tátu, dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného
¹tátu, nemô¾e tento druhý ¹tát zdani» dividendy vyplácané
spoloènos»ou s výnimkou prípadov, ak sa tieto dividendy
vyplácajú rezidentovi tohto druhého ¹tátu alebo ak
úèas», pre ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutoène
via¾e na stálu prevádzkareò alebo na stálu základòu,
ktorá je umiestnená v tomto druhom ¹táte, a nemô¾e
zdani» ani nerozdelené zisky spoloènosti daòou z
nerozdelených ziskov, aj keï vyplácané dividendy alebo nerozdelené
zisky pozostávajú úplne alebo sèasti zo ziskov alebo z
príjmov dosiahnutých v tomto druhom ¹táte.
Èlánok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom ¹táte, ktoré sa
vyplácajú rezidentovi druhého zmluvného ¹tátu, sa
zdaòujú len v tomto druhom ¹táte, ak je tento rezident
skutoèným vlastníkom úrokov.
2. Výraz "úroky" pou¾itý v tomto èlánku oznaèuje
príjmy z akýchkoµvek pohµadávok zabezpeèených èi
nezabezpeèených zálo¾ným právom k nehnuteµnosti, èi
majú alebo nemajú právo úèasti na zisku dl¾níka, a
najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií
alebo dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených s
týmito cennými papiermi, obligáciami alebo s dlhopismi,
ale nezahàòa akýkoµvek príjem, ktorý sa pova¾uje za
dividendu podµa èlánku 10. Penále za oneskorenú platbu
sa nepova¾uje za úroky na úèely tohto èlánku.
3. Ustanovenia odseku 1 sa nepou¾ijú, ak skutoèný
vlastník úrokov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného ¹tátu,
vykonáva v druhom zmluvnom ¹táte, v ktorom majú úroky
zdroj, podnikateµskú èinnos» prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo v tomto
druhom ¹táte vykonáva nezávislé povolanie zo stálej
základne tam umiestnenej, a ak pohµadávka, z ktorej sa
platia úroky, sa skutoène via¾e na túto stálu prevádzkareò
alebo na túto stálu základòu. V takom prípade sa podµa
okolností pou¾ijú ustanovenia èlánku 7 alebo 14.
4. Predpokladá sa, ¾e úroky majú zdroj v zmluvnom
¹táte, ak platiteµ je rezidentom tohto ¹tátu. Ak v¹ak
osoba platiaca úroky, èi je alebo nie je rezidentom
niektorého zmluvného ¹tátu, má v zmluvnom ¹táte stálu
prevádzkareò alebo stálu základòu, v súvislosti s
ktorou vznikol dlh, z ktorého sa platia úroky, a tieto
úroky idú na »archu tejto stálej prevádzkarne alebo
stálej základne, potom sa za zdroj takýchto úrokov
pova¾uje ¹tát, v ktorom je umiestnená stála prevádzkareò
alebo stála základòa.
5. Ak v dôsledku osobitných vz»ahov existujúcich medzi
platiteµom a skutoèným vlastníkom úrokov alebo medzi
nimi a tre»ou osobou suma úrokov vz»ahujúca sa na pohµadávku,
z ktorej sa platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol
platiteµ so skutoèným vlastníkom, keby neboli takéto
vz»ahy, pou¾ijú sa ustanovenia tohto èlánku len na
túto naposledy uvedenú sumu. Èas» platieb presahujúca
túto sumu sa v takom prípade zdaní podµa právnych
predpisov ka¾dého zmluvného ¹tátu s prihliadnutím na
ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 12
Licenèné poplatky
1. Licenèné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom
¹táte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného
¹tátu sa mô¾u zdani» v tomto druhom ¹táte.
2. Licenèné poplatky uvedené v odseku 3 písm. a),
ktorých skutoèným vlastníkom je rezident zmluvného ¹tátu, sa
mô¾u zdani» len v tomto ¹táte. Licenèné poplatky
uvedené v odseku 3 písm. b) sa mô¾u zdani» aj v
zmluvnom ¹táte, v ktorom je ich zdroj, a to podµa
právnych predpisov tohto ¹tátu. Ak je v¹ak skutoèný vlastník
rezidentom druhého zmluvného ¹tátu, takto stanovená daò
nepresiahne 10 percent hrubej sumy licenèných poplatkov.
3. Výraz "licenèné poplatky" pou¾itý v tomto èlánku
oznaèuje platby akéhokoµvek druhu prijaté ako odplata za
pou¾itie alebo za právo na pou¾itie
a) akéhokoµvek autorského práva k literárnemu,
umeleckému alebo k vedeckému dielu vrátane kinematografických diel
alebo filmov, nahrávok na páskach alebo na iných nosièoch
pou¾ívaných pre rozhlasové alebo televízne vysielanie
alebo na iných prostriedkoch reprodukcie alebo prenosu,
b) akéhokoµvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo
modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu,
alebo informácií, ktoré sa vz»ahujú na priemyselné,
obchodné alebo vedecké skúsenosti.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepou¾ijú, ak skutoèný
vlastník licenèných poplatkov, ktorý je rezidentom
jedného zmluvného ¹tátu, vykonáva v druhom zmluvnom
¹táte, v ktorom majú licenèné poplatky zdroj,
podnikateµskú èinnos» prostredníctvom stálej prevádzkarne,
ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom ¹táte
nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a
ak právo alebo majetok, z ktorého sa platia licenèné
poplatky, sa skutoène via¾e na túto stálu prevádzkareò
alebo na stálu základòu. V takom prípade sa podµa
okolností pou¾ijú ustanovenia èlánku 7 alebo 14.
5. Predpokladá sa, ¾e licenèné poplatky majú zdroj v
zmluvnom ¹táte, ak platiteµ je rezidentom tohto ¹tátu. Ak v¹ak
osoba platiaca licenèné poplatky, èi je alebo nie je
rezidentom niektorého zmluvného ¹tátu, má v zmluvnom
¹táte stálu prevádzkareò alebo stálu základòu, v
súvislosti s ktorou vznikla povinnos» plati» licenèné
poplatky, ktoré idú na »archu stálej prevádzkarne alebo stálej
základne, potom tieto licenèné poplatky majú zdroj v tom
zmluvnom ¹táte, v ktorom je umiestnená stála
prevádzkareò alebo stála základòa.
6. Ak v dôsledku osobitných vz»ahov existujúcich medzi
platiteµom a skutoèným vlastníkom licenèných poplatkov alebo
medzi nimi a tre»ou osobou suma licenèných poplatkov, ktoré sa
platia za pou¾itie, právo alebo informáciu, presahuje
sumu, ktorú by bol dohodol platiteµ so skutoèným
vlastníkom, keby takéto vz»ahy neexistovali, pou¾ijú sa
ustanovenia tohto èlánku len na túto naposledy uvedenú
sumu. Èas» platieb presahujúca túto sumu sa zdaní v
tomto prípade podµa právnych predpisov ka¾dého zmluvného ¹tátu s
prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto
zmluvy. Èlánok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného
¹tátu zo scudzenia nehnuteµného majetku uvedeného v
èlánku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom ¹táte, mo¾no
zdani» v tomto druhom ¹táte.
2. Na úèely odseku 1 zisky zo scudzenia nehnuteµného
majetku uvedeného v èlánku 6 a umiestneného v druhom
zmluvnom ¹táte zahàòajú aj zisky zo scudzenia akcií
alebo z iných práv k spoloènosti alebo k inému
nositeµovi práva, alebo k podielu v osobnej obchodnej sploènosti
(partnership) alebo truste, ktorých väè¹ia èas» majetku
pozostáva, priamo alebo nepriamo, z nehnuteµného majetku
nachádzajúceho sa v tomto druhom ¹táte, alebo z
akéhokoµvek iného práva vz»ahujúceho sa na takýto
nehnuteµný majetok.
3. Zisky, iné ako sú uvedené v odseku 2, zo scudzenia
hnuteµného majetku, ktorý je èas»ou prevádzkového
majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného
zmluvného ¹tátu v druhom zmluvnom ¹táte, alebo z hnuteµného
majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má
rezident jedného zmluvného ¹tátu v druhom zmluvnom
¹táte na výkon nezávislého povolania, mo¾no zdani» v
tomto druhom ¹táte vrátane ziskov zo scudzenia takej stálej
prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej
stálej základne.
4. Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel
prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo z hnuteµného majetku,
ktorý slú¾il na prevádzku týchto lodí alebo lietadiel,
podliehajú zdaneniu len v zmluvnom ¹táte, v ktorom je
umiestnené sídlo skutoèného vedenia podniku.
5. Zisky zo scudzenia iného majetku, ako je uvedený v
predchádzajúcich odsekoch tohto èlánku, podliehajú
zdaneniu len v zmluvnom ¹táte, ktorého je scudziteµ
rezidentom.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 14
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného
¹tátu z nezávislých èinností alebo z iných èinností
nezávislého charakteru, podliehajú zdaneniu len v tomto
¹táte, ak v druhom zmluvnom ¹táte rezident obvykle nemá
k dispozícii stálu základòu na výkon svojich èinností.
Ak má k dispozícii takúto stálu základòu, príjmy mo¾no zdani»
v tomto druhom ¹táte, ale iba v rozsahu, v akom ich mo¾no
pripoèíta» tejto stálej základni.
2. Výraz "nezávislé èinnosti" zahàòa najmä
nezávislé vedecké, literárne, umelecké, výchovné alebo
vzdelávacie èinnosti, ako aj samostatné èinnosti lekárov,
právnikov, in¾inierov, architektov, zubných lekárov a
úètovných znalcov. Èlánok 15
Závislá èinnos»
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident
jedného zmluvného ¹tátu poberá z dôvodu zamestnania,
podliehajú s výnimkou ustanovení èlánkov 16, 18, 19 a
21 zdaneniu iba v tomto ¹táte, ak sa zamestnanie
nevykonáva v druhom zmluvnom ¹táte. Ak sa tam zamestnanie
vykonáva, mo¾no odmeny zaò prijaté zdani» v tomto druhom
¹táte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného ¹tátu
poberá z dôvodu zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom ¹táte,
sa zdaòujú bez ohµadu na ustanovenie odseku 1 iba v skôr
uvedenom ¹táte, ak
a) sa príjemca zdr¾iava v druhom ¹táte poèas jedného
obdobia alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v
ktoromkoµvek dvanás»mesaènom období, ktoré sa zaèína
alebo sa konèí v príslu¹nom daòovom roku tohto druhého
¹tátu,
b) sa odmeny vyplácajú zamestnávateµom alebo v mene
zamestnávateµa, ktorý nie je rezidentom druhého ¹tátu,
a
c) odmeny nejdú na »archu stálej prevádzkarne alebo
stálej základne, ktorú má zamestnávateµ v druhom
¹táte.
3. Bez ohµadu na predchádzajúce ustanovenia tohto
èlánku mo¾no odmeny poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na
palube lode alebo lietadla prevádzkovaného v
medzinárodnej doprave zdani» v zmluvnom ¹táte, v ktorom
je umiestnené sídlo skutoèného vedenia podniku.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného
zmluvného ¹tátu poberá ako èlen ¹tatutárneho orgánu
spoloènosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného
¹tátu, mo¾no zdani» v tomto druhom ¹táte.
Èlánok 17
Umelci a ¹portovci
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného
¹tátu ako umelec vystupujúci na verejnosti, a to ako
divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec,
alebo ako hudobník, alebo ako ¹portovec z takýchto osobne
vykonávaných èinností v druhom zmluvnom ¹táte, mo¾no
zdani» bez ohµadu na ustanovenia èlánkov 14 a 15 v tomto druhom
¹táte.
2. Ak príjmy z èinností osobne vykonávaných umelcom
alebo ¹portovcom neplynú tomuto umelcovi alebo ¹portovcovi priamo,
ale inej osobe, mo¾no tieto príjmy zdani» bez ohµadu na
ustanovenia èlánkov 7, 14 a 15 v zmluvnom ¹táte, v
ktorom umelec alebo ¹portovec vykonáva svoju èinnos».
3. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepou¾ijú na príjem
poberaný z aktivít vykonávaných umelcom alebo
¹portovcom v jednom zmluvnom ¹táte, ak náv¹teva tohto ¹tátu sa
úplne alebo z podstatnej èasti hradí z verejných
prostriedkov jedného zmluvného ¹tátu alebo oboch
zmluvných ¹tátov, alebo ich miestnych orgánov. V takom
prípade sa príjem zdaòuje len v tom zmluvnom ¹táte,
ktorého je tento umelec alebo ¹portovec rezidentom.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 18
Dôchodky a renty
1. Re¹pektujúc ustanovenia èlánku 19 ods. 2, dôchodky a
iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu
predchádzajúceho zamestnania rezidentovi niektorého
zmluvného ¹tátu a akékoµvek renty vyplácané tomuto
rezidentovi z dôvodu predchádzajúceho zamestnania podliehajú
zdaneniu iba v tomto ¹táte.
2. Výraz "renta" znamená stanovenú sumu platenú
opakovane v urèených termínoch poèas ¾ivota alebo
poèas urèeného alebo urèitého èasového obdobia na základe
záväzku uhrádza» tieto platby ako náhradu za primeranú a
úplnú protihodnotu v peniazoch alebo v peòa¾nej
hodnote. Èlánok 19
©tátna slu¾ba
1.
a) Platy, mzdy a iné podobné odmeny, iné ako dôchodky,
vyplácané jedným zmluvným ¹tátom alebo jeho ni¾¹ím
správnym útvarom, alebo miestnym orgánom tohto ¹tátu
fyzickej osobe za slu¾by preukázané tomuto ¹tátu alebo
ni¾¹iemu správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu, podliehajú
zdaneniu len v tomto ¹táte.
b) Takéto platy, mzdy a iné podobné odmeny v¹ak
podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom ¹táte, ak sa
slu¾by preukazujú v tomto ¹táte a ak fyzická osoba, ktorá je
rezidentom tohto ¹tátu,
(i) je ¹tátnym príslu¹níkom tohto ¹tátu alebo
(ii) sa nestala rezidentom tohto ¹tátu iba z dôvodov
poskytovania týchto slu¾ieb.
2.
a) Akékoµvek dôchodky vyplácané buï priamo, alebo z
prostriedkov, ktoré vytvoril niektorý zmluvný ¹tát
alebo jeho ni¾¹í správny útvar, alebo miestny orgán
fyzickej osobe za slu¾by preukázané tomuto ¹tátu alebo ni¾¹iemu
správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu, podliehajú
zdaneniu iba v tomto ¹táte.
b) Takéto dôchodky v¹ak podliehajú zdaneniu len v druhom
zmluvnom ¹táte, ak fyzická osoba je rezidentom a ¹tátnym
príslu¹níkom tohto ¹tátu.
3. Ustanovenia èlánkov 15, 16, 17 a 18 sa pou¾ijú na
platy, mzdy a iné podobné odmeny a na dôchodky za slu¾by
preukázané v súvislosti s podnikateµskou èinnos»ou
vykonávanou niektorým zmluvným ¹tátom alebo ni¾¹ím správnym
útvarom, alebo miestnym orgánom tohto ¹tátu.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 20
©tudenti
Platby, ktoré ¹tudent alebo ¾iak uèili¹»a, ktorý je
alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného
zmluvného ¹tátu rezidentom druhého zmluvného ¹tátu a
ktorý sa zdr¾iava v prvom ¹táte iba na úèel ¹túdia
alebo výcviku, dostáva na úhradu nákladov na ¾ivobytie, ¹túdium
alebo výcvik, sa nezdania v tomto ¹táte za predpokladu, ¾e
takéto platby sa mu vyplácajú zo zdrojov mimo tohto
¹tátu. Èlánok 21
Uèitelia
1. Uèiteµ, ktorý strávi v jednom zo zmluvných ¹tátov
maximálne dva roky iba kvôli výuèbe alebo ïal¹iemu
vzdelávaniu (vrátane výskumu) na univerzite, vysokej
¹kole alebo v inej uznávanej výskumnej in¹titúcii,
alebo v inom zariadení pre vysoko¹kolské vzdelávanie v
tomto zmluvnom ¹táte a ktorý bol bezprostredne pred takou náv¹tevou
rezidentom druhého zmluvného ¹tátu, je v prvom zmluvnom
¹táte oslobodený od zdanenia akejkoµvek odmeny za
takúto výuèbu alebo výskum maximálne poèas dvoch rokov
od dátumu jeho prvej náv¹tevy tohto zmluvného ¹tátu na
tento úèel. Fyzická osoba má podµa tohto èlánku
nárok na takéto výhody len raz.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nepou¾ijú na odmeny, ktoré
uèiteµ dostáva za výskumnú èinnos», ak ju vykonáva
predov¹etkým na súkromný prospech urèitej osoby alebo
osôb.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 22
Iné príjmy
1. Príjmy rezidenta jedného zmluvného ¹tátu majúce
zdroj kdekoµvek, ktoré sa neuvádzajú v
predchádzajúcich èlánkoch tejto zmluvy, podliehajú
zdaneniu iba v tomto ¹táte. Príjem vo forme výhier z hier
alebo lotérií, ktoré majú zdroj v druhom zmluvnom ¹táte, v¹ak
mo¾no zdani» aj v tomto druhom ¹táte.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nepou¾ijú na iné príjmy ako
na príjmy z nehnuteµného majetku, ktorý je definovaný v
èlánku 6 ods. 2, ak príjemca takýchto príjmov, ktorý
je rezidentom jedného zmluvného ¹tátu, vykonáva podnikateµskú
èinnos» v druhom zmluvnom ¹táte prostredníctvom stálej
prevádzkarne tam umiestnenej alebo v tomto druhom ¹táte
vykonáva nezávislé povolanie zo stálej základne tam
umiestnenej, a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy
platia, sú skutoène spojené s touto stálou
prevádzkaròou alebo stálou základòou. V takom prípade sa
podµa okolností pou¾ijú ustanovenia èlánku 7 alebo
14. Èlánok 23
Vylúèenie dvojitého zdanenia
1. V prípade Slovenska sa dvojité zdanenie vylúèi takto:
Slovensko mô¾e pri zdaòovaní svojich rezidentov
zahrnú» do základu dane, z ktorého sa takéto dane
ukladajú, èasti príjmov alebo zisky zo scudzenia majetku,
ktoré podµa ustanovení tejto zmluvy mo¾no zdani»
rovnako v Írsku, povolí v¹ak zní¾i» sumu dane vypoèítanú z
takého základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v
Írsku. Suma, o ktorú sa daò zní¾i, v¹ak nepresiahne
tú èas» slovenskej dane vypoèítanej pred jej
zní¾ením, ktorá pomerne pripadá na majetok alebo príjmy,
ktoré mo¾no zdani» podµa ustanovení tejto zmluvy v Írsku.
2. S prihliadnutím na ustanovenia írskeho právneho
poriadku, ktorý upravuje zápoèet dane zaplatenej mimo
územia Írska na írsku daò (nemajúce vplyv na
v¹eobecné princípy zmluvy),
a) sa slovenská daò splatná na základe právnych
predpisov Slovenska a v súlade s touto zmluvou, èi u¾
priamo alebo zrá¾kou zo ziskov, z príjmov alebo z
výnosov, ktorých zdroj je na Slovensku (okrem prípadu dane z
dividend zaplatenej zo ziskov, z ktorých sa vyplácajú dividendy),
zapoèíta do írskej dane pripadajúcej na tie isté zisky,
príjmy alebo výnosy, z ktorých bola vypoèítaná
slovenská daò,
b) v prípade dividend platených spoloènos»ou, ktorá je
rezidentom Slovenska, spoloènosti, ktorá je rezidentom
Írska a ktorá ovláda priamo alebo nepriamo najmenej 10
percent hlasovacích práv k spoloènosti vyplácajúcej
dividendy, zápoèet zohµadní [popri slovenskej dani,
ktorá sa mô¾e zapoèíta» podµa ustanovení písmena a)] slovenskú
daò, ktorú spoloènos» spláca zo ziskov, z ktorých sa
dividendy vyplácajú.
3. Na úèely odsekov 1 a 2 zisky, príjmy a zisky zo
scudzenia majetku, ktoré má rezident jedného zmluvného ¹tátu, sa
mô¾u zdani» v druhom zmluvnom ¹táte v súlade s touto
zmluvou za predpokladu, ¾e majú zdroj v tomto druhom
zmluvnom ¹táte.
4. Ak v súlade s ktorýmkoµvek ustanovením tejto zmluvy
je príjem, ktorý poberá rezident jedného zmluvného
¹tátu, oslobodený od dane v tomto ¹táte, tento ¹tát
napriek tomu mô¾e pri vypoèítaní sumy dane z ostatných
príjmov tohto rezidenta vzia» do úvahy tento oslobodený
príjem.
5. Pokiaµ sú príjmy alebo zisky úplne alebo èiastoène
oslobodené podµa niektorého ustanovenia tejto zmluvy od dane v
jednom zmluvnom ¹táte a podµa platných právnych predpisov v
druhom zmluvnom ¹táte, fyzická osoba vo vz»ahu k
uvedeným príjmom alebo ziskom podlieha dani s
prihliadnutím na sumu, ktorá je uhradená alebo prijatá v
druhom zmluvnom ¹táte, a nie s prihliadnutím na celú
sumu, potom sa uplatní úµava podµa tejto zmluvy v prvom ¹táte len
do vý¹ky príjmov alebo ziskov, v akej je uhradená alebo
prijatá v tomto druhom ¹táte.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 24
Zásada rovnakého zaobchádzania
1. ©tátni príslu¹níci jedného zmluvného ¹tátu
nepodliehajú v druhom zmluvnom ¹táte ¾iadnemu zdaneniu a
povinnostiam s tým spojeným, ktoré sú iné alebo
»a¾ivej¹ie ako zdanenie a s tým spojené povinnosti,
ktorým podliehajú alebo mô¾u podlieha» ¹tátni
príslu¹níci tohto druhého ¹tátu, ktorí sú v rovnakej situácii
najmä vo vz»ahu k trvalému pobytu. Toto ustanovenie sa
bez ohµadu na ustanovenia èlánku 1 uplatní rovnako na
osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného zmluvného ¹tátu
alebo oboch zmluvných ¹tátov.
2. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik
jedného zmluvného ¹tátu v druhom zmluvnom ¹táte, sa nestanoví v
tomto druhom ¹táte nepriaznivej¹ie ako zdanenie podnikov
tohto druhého ¹tátu, ktoré vykonávajú rovnaké
èinnosti. Toto ustanovenie neznamená záväzok jedného
zmluvného ¹tátu, aby priznal rezidentom druhého
zmluvného ¹tátu osobné úµavy, zµavy a zní¾enie dane z dôvodu
osobného postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré
priznáva svojim rezidentom.
3. Ak sa neuplatnia ustanovenia èlánku 9 ods. 1, èlánku
11 ods. 5 alebo èlánku 12 ods. 6, sú úroky, licenèné poplatky
a iné výdavky, ktoré platí podnik jedného zmluvného ¹tátu
rezidentovi druhého zmluvného ¹tátu, odpoèítateµné
na úèely stanovenia zdaniteµných ziskov tohto podniku za
rovnakých podmienok, akoby sa platili rezidentovi prvého
¹tátu.
4. Podniky jedného zmluvného ¹tátu, ktorých majetok
úplne alebo èiastoène, priamo alebo nepriamo vlastní
alebo ovláda rezident alebo rezidenti druhého zmluvného
¹tátu, nepodliehajú v prvom ¹táte ¾iadnemu zdaneniu a
povinnostiam s tým spojeným, ktoré sú iné alebo »a¾ivej¹ie ako
zdanenie a s tým spojené povinnosti, ktorým podliehajú
alebo mô¾u podlieha» iné podobné podniky prvého
¹tátu. Èlánok 25
Rie¹enie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba domnieva, ¾e opatrenia jedného zmluvného
¹tátu alebo oboch zmluvných ¹tátov vedú alebo budú
vies» v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s
ustanoveniami tejto zmluvy, mô¾e nezávisle od opravných
prostriedkov, ktoré poskytuje vnútro¹tátny právny
poriadok týchto ¹tátov, predlo¾i» svoj prípad príslu¹nému
úradu zmluvného ¹tátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na
prípad vz»ahuje èlánok 24 ods. 1, príslu¹nému úradu
zmluvného ¹tátu, ktorého je ¹tátnym príslu¹níkom.
Prípad sa musí predlo¾i» do troch rokov od prvého
oznámenia o úkone vedúcemu k zdaneniu, ktoré nie je v
súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.
2. Ak príslu¹ný úrad pova¾uje námietku za oprávnenú
a ak nie je sám schopný nájs» uspokojivé rie¹enie,
bude sa usilova», aby prípad vyrie¹il vzájomnou dohodou
s príslu¹ným úradom druhého zmluvného ¹tátu tak, aby sa
vylúèilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou. Takto
dosiahnutá dohoda sa mô¾e uplatni» poèas obdobia
desiatich rokov od konca príslu¹ného daòového roka bez
ohµadu na akékoµvek èasové obmedzenia vnútro¹tátnych
právnych predpisov zmluvného ¹tátu.
3. Príslu¹né úrady zmluvných ¹tátov sa vynasna¾ia
vyrie¹i» vzájomnou dohodou akékoµvek »a¾kosti alebo pochybnosti,
ktoré mô¾u vzniknú» pri výklade alebo uplatòovaní
tejto zmluvy.
4. Príslu¹né úrady zmluvných ¹tátov mô¾u navzájom
komunikova» priamo, ako aj prostredníctvom komisie zlo¾enej z
príslu¹ných úradov alebo ich zástupcov s cieµom dosiahnu»
dohodu podµa predchádzajúcich odsekov.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 26
Výmena informácií
1. Príslu¹né úrady zmluvných ¹tátov si vymieòajú
informácie potrebné na uplatnenie ustanovení tejto zmluvy
alebo vnútro¹tátnych právnych predpisov zmluvných
¹tátov vz»ahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom
tejto zmluvy, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v
rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená
èlánkom 1. V¹etky informácie, ktoré zmluvný ¹tát
prijal, sa uchovávajú v tajnosti rovnakým spôsobom ako
informácie prijaté podµa vnútro¹tátnych právnych
predpisov tohto ¹tátu a oznámia sa len osobám alebo
úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa
zaoberajú vymeriavaním alebo vyberaním daní, na ktoré sa vz»ahuje
táto zmluva, vymáhaním alebo trestným stíhaním vo veci
týchto daní alebo rozhodovaním o opravných
prostriedkoch. Tieto osoby alebo úrady pou¾ijú takéto
informácie len na uvedené úèely. Tieto informácie
mô¾u oznámi» pri súdnych konaniach alebo v právnych
rozhodnutiach.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v ¾iadnom prípade
vyklada» tak, ¾e niektorému zmluvnému ¹tátu ukladajú
povinnos»
a) vykona» správne opatrenia, ktoré by poru¹ovali
právne predpisy alebo správnu prax tohto alebo druhého zmluvného
¹tátu,
b) poskytnú» informácie, ktoré by sa nemohli získa» na
základe právnych predpisov alebo v riadnom správnom konaní tohto
alebo druhého zmluvného ¹tátu,
c) poskytnú» informácie, ktoré by odhalili obchodné,
hospodárske, priemyselné, komerèné alebo profesijné
tajomstvo alebo obchodný postup, alebo informácie,
ktorých poskytnutie by bolo v rozpore s verejným
poriadkom. Èlánok 27
Èlenovia diplomatických misií a konzulárnych úradov
®iadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daòových
výsad, ktoré prislúchajú èlenom diplomatických misií
a konzulárnych úradov podµa v¹eobecných pravidiel
medzinárodného práva alebo na základe ustanovení
osobitných dohôd.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 28
Nadobudnutie platnosti
1. Táto zmluva podlieha ratifikácii a ratifikaèné
listiny budú vymenené èo najskôr.
2. Táto zmluva nadobudne platnos» výmenou ratifikaèných
listín a jej ustanovenia sa budú vykonáva»:
a) na Slovensku
(i) vo vz»ahu k daniam vyberaným zrá¾kou pri zdroji na
sumy vyplácané alebo pripísané poènúc 1. januárom kalendárneho
roka nasledujúceho po roku, v ktorom zmluva nadobudne
platnos»,
(ii) vo vz»ahu k ostatným daniam z príjmov a daniam zo
ziskov zo scudzenia majetku za ka¾dý daòový rok poènúc
1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v
ktorom zmluva nadobudne platnos»,
b) v Írsku
(i) vo vz»ahu k dani z príjmov a dani zo zisku zo
scudzenia majetku za ka¾dý daòový rok poènúc 6. aprílom
kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom táto zmluva
nadobudne platnos»,
(ii) vo vz»ahu k dani zo zisku spoloèností za ka¾dý
finanèný rok poènúc 1. januárom kalendárneho roka
nasledujúceho po roku, v ktorom táto zmluva nadobudne
platnos». Èlánok 29
Výpoveï
Táto zmluva zostane v platnosti, kým ju nevypovie jeden zo
zmluvných ¹tátov. Ka¾dý zmluvný ¹tát mô¾e zmluvu
vypoveda» diplomatickou cestou písomným oznámením o
výpovedi najmenej ¹es» mesiacov pred koncom ka¾dého
kalendárneho roka zaèínajúceho sa po uplynutí piatich
rokov po roku nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. V tomto prípade
sa táto zmluva prestane uplatòova»:
a) na Slovensku
(i) vo vz»ahu k daniam vyberaným zrá¾kou pri zdroji na
sumy vyplácané alebo pripísané poènúc 1. januárom
kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo
dané oznámenie o výpovedi,
(ii) vo vz»ahu k ostatným daniam z príjmov a daniam zo
ziskov zo scudzenia majetku za ka¾dý daòový rok poènúc
1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v
ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi,
b) v Írsku
(i) vo vz»ahu k dani z príjmov a dani z majetkových ziskov
za ka¾dý daòový rok poènúc 6. aprílom kalendárneho roka
nasledujúceho po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o
výpovedi,
(ii) vo vz»ahu k dani zo zisku spoloèností za ka¾dý
finanèný rok poènúc 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho
po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi.
Na dôkaz toho podpísaní a riadne na to splnomocnení
podpísali túto zmluvu.
Dané v Dubline 8. júna 1999 v dvoch pôvodných
vyhotoveniach, ka¾dé v slovenskom a anglickom jazyku, prièom obidva
texty majú rovnakú platnos».
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]>
Za Slovenskú republiku:
¥udovít Èernák v. r.
Za Írsko:
Charles McCreevy v. r.
entire
contents copyright � 2003-05, AKONT�, all rights
reserved mapa stránok na¹e
projekty podmienky u¾ívania kódex
kvality �
medzi Slovenskou republikou a Írskom o zamedzení
dvojitého zdanenia a zabránení daòovému úniku v odbore
daní z príjmov a z majetku
Slovenská republika a Írsko,
¾elajúc si uzatvori» zmluvu o zamedzení dvojitého
zdanenia a zabránení daòovému úniku v odbore daní z
príjmov a z majetku,
dohodli sa takto: Èlánok 1
Osoby, na ktoré sa zmluva vz»ahuje
Táto zmluva sa vz»ahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi
jedného zmluvného ¹tátu alebo oboch zmluvných ¹tátov.
Èlánok 2
Dane, na ktoré sa zmluva vz»ahuje
1. Táto zmluva sa vz»ahuje na dane z príjmov a zo ziskov
zo scudzenia majetku ukladané v mene niektorého zo
zmluvných ¹tátov alebo jeho ni¾¹ích správnych
útvarov, alebo miestnych orgánov bez ohµadu na spôsob
ich vyberania.
2. Za dane z príjmov a zo ziskov zo scudzenia majetku sa
pova¾ujú v¹etky dane vyberané z celkového príjmu alebo
z èasti príjmov vrátane daní zo zisku zo scudzenia
hnuteµného alebo nehnuteµného majetku.
3. Súèasné dane, na ktoré sa táto zmluva vz»ahuje,
sú:
a) v prípade Slovenskej republiky
(i) daò z príjmov fyzických osôb a
(ii) daò z príjmov právnických osôb
(ïalej len "slovenská daò"),
b) v prípade Írska
(i) daò z príjmov,
(ii) daò zo zisku spoloèností a
(iii) daò zo zisku zo scudzenia majetku
(ïalej len "írska daò").
4. Táto zmluva sa vz»ahuje aj na v¹etky dane rovnakého
alebo podobného druhu, ktoré sa budú uklada» po dátume podpísania
tejto zmluvy popri súèasných daniach alebo namiesto nich.
Príslu¹né úrady zmluvných ¹tátov si navzájom
oznámia podstatné zmeny, ktoré sa uskutoènili v ich
daòových zákonoch.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 3
V¹eobecné definície
1. Na úèely tejto zmluvy, ak súvislos» nevy¾aduje
odli¹ný výklad,
a) výraz "Slovensko" oznaèuje Slovenskú republiku a
pou¾itý v zemepisnom význame oznaèuje územie, na ktorom
Slovenská republika vykonáva svoje suverénne práva a
jurisdikciu v súlade s pravidlami medzinárodného práva,
b) výraz "Írsko" zahàòa aj ka¾dé územie za hranicami
výsostných vôd Írska, ktoré v súlade s medzinárodným
právom je alebo mô¾e by» podµa právnych predpisov Írska
týkajúcich sa pevninskej plytèiny oznaèené ako územie,
na ktorom sa mô¾u vykonáva» práva Írska týkajúce sa
morského dna a podlo¾ia a ich prírodných zdrojov,
c) výrazy "zmluvný ¹tát", "jeden zmluvný ¹tát" a
"druhý zmluvný ¹tát" oznaèujú podµa daných okolností
Slovensko alebo Írsko a výraz "zmluvné ¹táty" oznaèuje Slovensko
a Írsko,
d) výraz "osoba" zahàòa fyzickú osobu, spoloènos», trust a
v¹etky iné zdru¾enia osôb,
e) výraz "spoloènos»" oznaèuje akúkoµvek právnickú
osobu alebo akéhokoµvek nositeµa práv pova¾ovaného na
úèely zdanenia za právnickú osobu,
f) výrazy "podnik jedného zmluvného ¹tátu" a "podnik
druhého zmluvného ¹tátu" oznaèujú podµa okolností
podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného
¹tátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného
¹tátu,
g) výraz "medzinárodná doprava" oznaèuje akúkoµvek dopravu
uskutoèòovanú loïou alebo lietadlom, prevádzkovanú podnikom,
ktorého miesto skutoèného vedenia je v jednom zmluvnom
¹táte, ak taká loï alebo lietadlo nie je prevádzkované
len medzi miestami v druhom zmluvnom ¹táte,
h) výraz "príslu¹ný úrad" oznaèuje
(i) v prípade Slovenska ministra financií alebo jeho
splnomocneného zástupcu,
(ii) v prípade Írska komisárov daòového úradu (the
Revenue Commissioners) alebo ich splnomocneného zástupcu,
i) výraz "¹tátny príslu¹ník" oznaèuje
(i) vo vz»ahu k Slovensku ka¾dú fyzickú osobu, ktorá
má ¹tátne obèianstvo Slovenskej republiky, a ka¾dú
právnickú osobu, osobnú obchodnú spoloènos» alebo
zdru¾enie zriadené podµa platného právneho poriadku Slovenskej
republiky,
(ii) vo vz»ahu k Írsku ka¾dého obèana Írska a ka¾dú
právnickú osobu, osobnú obchodnú spoloènos» (partnership),
zdru¾enie alebo iného nositeµa práv zriadeného podµa
platného právneho poriadku Írska.
2. Pokiaµ ide o uplatnenie tejto zmluvy zmluvným ¹tátom,
ka¾dý výraz nedefinovaný v zmluve, ak si to súvislos»
nevy¾aduje inak, má taký význam, aký má v danom èase podµa
platných právnych predpisov tohto ¹tátu upravujúcich dane, na
ktoré sa vz»ahuje táto zmluva. Èlánok 4
Rezident
1. Na úèely tejto zmluvy výraz "rezident zmluvného
¹tátu" oznaèuje ka¾dú osobu, ktorá podµa právneho
poriadku tohto ¹tátu má v tomto ¹táte daòovú
povinnos» z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu,
miesta vedenia alebo akéhokoµvek iného podobného kritéria, a
zahàòa aj tento ¹tát a ka¾dý jeho ni¾¹í správny
útvar alebo miestny orgán. Tento výraz v¹ak nezahàòa
osobu, ktorá má v tomto ¹táte daòovú povinnos» iba z
dôvodu príjmu zo zdrojov v tomto ¹táte.
2. Ak je fyzická osoba podµa ustanovení odseku 1
rezidentom oboch zmluvných ¹tátov, jej postavenie sa
urèí takto:
a) táto osoba sa pova¾uje za rezidenta len toho ¹tátu, v
ktorom má stály byt; ak má stály byt v oboch zmluvných
¹tátoch, pova¾uje sa za rezidenta len toho ¹tátu, ku
ktorému má u¾¹ie osobné a hospodárske vz»ahy
(stredisko ¾ivotne dôle¾itých záujmov),
b) ak nemo¾no urèi», v ktorom ¹táte má táto osoba
stredisko ¾ivotne dôle¾itých záujmov, alebo ak nemá
stály byt v ¾iadnom ¹táte, pova¾uje sa za rezidenta len
toho ¹tátu, v ktorom sa obvykle zdr¾iava,
c) ak sa táto osoba obvykle zdr¾iava v oboch ¹tátoch
alebo sa nezdr¾iava v ¾iadnom z nich, pova¾uje sa za
rezidenta len toho ¹tátu, ktorého je ¹tátnym
príslu¹níkom,
d) ak je táto osoba ¹tátnym príslu¹níkom oboch
zmluvných ¹tátov alebo ak nie je ¹tátnym príslu¹níkom ¾iadneho
z nich, príslu¹né úrady zmluvných ¹tátov upravia
túto otázku vzájomnou dohodou.
3. Ak podµa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch
zmluvných ¹tátov je iná ako fyzická osoba, pova¾uje sa za
rezidenta toho ¹tátu, v ktorom sa nachádza miesto jej
skutoèného vedenia.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 5
Stála prevádzkareò
1. Na úèely tejto zmluvy výraz "stála prevádzkareò"
oznaèuje trvalé zariadenie na podnikanie, ktorého
prostredníctvom vykonáva podnik úplne alebo sèasti svoju
èinnos».
2. Výraz "stála prevádzkareò" zahàòa najmä
a) miesto vedenia,
b) poboèku,
c) kanceláriu,
d) továreò,
e) dielòu,
f) baòu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné
miesto, kde sa »a¾ia prírodné zdroje, a
g) in¹taláciu, vrtnú súpravu alebo loï pou¾ívanú na
prieskum a vyu¾ívanie prírodných zdrojov.
3. Výraz "stála prevádzkareò" zahàòa aj
a) stavenisko, stavbu alebo montá¾ny alebo in¹talaèný
projekt, ale len vtedy, ak také stavebné miesto alebo
projekt trvá dlh¹ie ako 12 mesiacov,
b) poskytovanie slu¾ieb vrátane poradenských alebo
mana¾érskych slu¾ieb podnikom jedného zmluvného ¹tátu
prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov
zamestnaných podnikom na tento úèel, ale len ak èinnosti
týchto zamestnancov alebo pracovníkov pokraèujú na území druhého
zmluvného ¹tátu poèas jedného obdobia alebo viacerých
období presahujúcich v úhrne devä» mesiacov v období
12 mesiacov idúcich po sebe.
4. Bez ohµadu na predchádzajúce ustanovenia tohto
èlánku výraz "stála prevádzkareò" nezahàòa
a) zariadenie, ktoré sa vyu¾íva iba na úèely
uskladnenia, vystavenia alebo dodania tovaru patriaceho
podniku,
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udr¾iava
iba na úèely uskladnenia, vystavenia alebo dodania,
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udr¾iava
iba na úèely spracovania iným podnikom,
d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa vyu¾íva iba
na úèely nákupu tovaru alebo zhroma¾ïovania
informácií pre podnik,
e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udr¾iava iba
na úèely poskytovania akýchkoµvek iných èinností,
ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný charakter,
f) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udr¾iava iba
na úèely vykonávania akýchkoµvek kombinovaných
èinností uvedených v písmenách a) a¾ e), ak celková
èinnos» trvalého zariadenia na podnikanie vyplývajúca z
tejto kombinácie má prípravný alebo pomocný charakter.
5. Bez ohµadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, ak osoba iná
ako nezávislý zástupca podµa odseku 6 koná v zmluvnom
¹táte v mene podniku a má a obvykle pou¾íva právomoc uzatvára»
zmluvy v mene podniku, potom tento podnik má stálu
prevádzkareò v tomto ¹táte v súvislosti so v¹etkými
èinnos»ami, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak
èinnosti tejto osoby nie sú obmedzené na èinnosti
uvedené v odseku 4, ktoré by nezakladali existenciu stálej
prevádzkarne podµa ustanovení tohto odseku, ak by sa uskutoèòovali
prostredníctvom trvalého zariadenia na podnikanie.
6. Skutoènos», ¾e podnik vykonáva podnikateµskú
èinnos» v zmluvnom ¹táte iba prostredníctvom makléra,
generálneho komisionára alebo iného nezávislého
zástupcu, ak tieto osoby vykonávajú be¾nú
podnikateµskú èinnos», neznamená, ¾e má stálu prevádzkareò v
tomto ¹táte.
7. Skutoènos», ¾e spoloènos», ktorá je rezidentom
jedného zmluvného ¹tátu, ovláda spoloènos» alebo je ovládaná
spoloènos»ou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného
¹tátu alebo ktorá vykonáva èinnos» v tomto druhom
¹táte (èi u¾ prostredníctvom stálej prevádzkarne
alebo inak), neznamená, ¾e táto spoloènos» je stálou
prevádzkaròou druhej spoloènosti.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 6
Príjmy z nehnuteµného majetku
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného
¹tátu z nehnuteµného majetku (vrátane príjmov z
poµnohospodárstva alebo lesníctva) umiestneného v druhom
zmluvnom ¹táte, mo¾no zdani» v tomto druhom ¹táte.
2. Výraz "nehnuteµný majetok" má taký význam, aký má
podµa právnych predpisov zmluvného ¹tátu, v ktorom sa tento majetok
nachádza. V ka¾dom prípade tento výraz zahàòa
príslu¹enstvo nehnuteµného majetku, ¾ivý a màtvy
inventár pou¾ívaný v poµnohospodárstve a lesníctve a
práva podµa noriem obèianskeho práva vz»ahujúce sa na
pozemky, právo u¾íva» nehnuteµný majetok a práva na
premenlivé alebo pevné platby za »a¾bu alebo za povolenie na »a¾bu
z nerastných lo¾ísk, prameòov a iných prírodných
zdrojov, prièom lode, èlny a lietadlá sa nepova¾ujú za
nehnuteµný majetok.
3. Ustanovenia odseku 1 sa pou¾ijú na príjmy z priameho
u¾ívania, nájmu alebo z ka¾dého iného spôsobu
u¾ívania nehnuteµného majetku.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vz»ahujú aj na príjmy z
nehnuteµného majetku podniku, a to aj na príjmy z
nehnuteµného majetku u¾ívaného na výkon nezávislých
povolaní. Èlánok 7
Zisky podnikov
1. Zisky podniku jedného zmluvného ¹tátu podliehajú
zdaneniu len v tomto ¹táte, ak podnik nevykonáva
èinnos» v druhom zmluvnom ¹táte prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik
vykonáva èinnos» takýmto spôsobom, zisky podniku mo¾no zdani»
v tomto druhom ¹táte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich
mo¾no pripoèíta» tejto stálej prevádzkarni.
2. Ak podnik jedného zmluvného ¹tátu vykonáva èinnos»
v druhom zmluvnom ¹táte prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, s výnimkou
ustanovení odseku 3 sa v ka¾dom zmluvnom ¹táte tejto stálej
prevádzkarni priraïujú zisky, ktoré by dosiahla, ak by ako
samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné èinnosti
za rovnakých alebo podobných podmienok a ak by bola úplne
nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkaròou.
3. Pri urèovaní ziskov stálej prevádzkarne sa povoµuje
odpoèíta» náklady podniku vynalo¾ené na úèely tejto
stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a
v¹eobecných správnych výdavkov takto vynalo¾ených bez
ohµadu na to, v ktorom ¹táte vznikli.
4. Ak je v niektorom zmluvnom ¹táte obvyklé stanovova»
zisky, ktoré sa majú pripoèíta» stálej prevádzkarni
na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho
rôznym èastiam, ustanovenie odseku 2 nevyluèuje, aby tento
zmluvný ¹tát stanovil zisky, ktoré sa majú zdani» takýmto
obvyklým rozdelením; pou¾itý spôsob rozdelenia zisku
musí by» v¹ak taký, aby výsledok bol v súlade so
zásadami ustanovenými v tomto èlánku.
5. Skutoènos», ¾e stála prevádzkareò iba nakupovala
tovar pre podnik, neznamená, ¾e sa jej pripisujú zisky.
6. Zisky, ktoré sa majú pripoèíta» stálej
prevádzkarni na úèely uvedené v predchádzajúcich
odsekoch, sa urèia ka¾dý rok rovnakým spôsobom, ak
neexistujú dostatoèné dôvody na iný postup.
7. Ak zisky zahàòajú èasti príjmov alebo ziskov
osobitne uvedených v iných èlánkoch tejto zmluvy,
ustanovenia týchto èlánkov nie sú dotknuté
ustanoveniami tohto èlánku.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 8
Lodná a letecká doprava
1. Zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v
medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v zmluvnom
¹táte, v ktorom je umiestnené sídlo skutoèného vedenia
podniku.
2. Ak sídlo skutoèného vedenia podniku lodnej dopravy je
na palube lode, pova¾uje sa za umiestnené v zmluvnom
¹táte, v ktorom sa nachádza domovský prístav tejto
lode, alebo ak nie je takýto domovský prístav, v zmluvnom
¹táte, ktorého rezidentom je prevádzkovateµ lode.
3. Na úèely tohto èlánku zisky z prevádzkovania lodí
alebo lietadiel v medzinárodnej doprave zahàòajú zisky z
prenájmu lodí alebo lietadiel, ak takéto lode alebo
lietadlá sú prevádzkované v medzinárodnej doprave alebo
ak zisky z takého prenájmu sú vedµaj¹ie vo vz»ahu k
ziskom uvedeným v odseku 1 tohto èlánku.
4. Ustanovenia odseku 1 platia aj na zisky z podielu na
poole, spoloènej prevádzke alebo na medzinárodnej
prevádzkovej organizácii. Èlánok 9
Prepojené podniky
1. Ak
a) podnik jedného zmluvného ¹tátu sa priamo alebo nepriamo
zúèastòuje na riadení, kontrole alebo na majetku podniku druhého
zmluvného ¹tátu alebo
b) tie isté osoby sa priamo alebo nepriamo zúèastòujú
na riadení, kontrole alebo na majetku podniku jedného
zmluvného ¹tátu aj podniku druhého zmluvného ¹tátu,
a ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich
obchodných alebo finanèných vz»ahoch viazané
podmienkami, na ktorých sa dohodli alebo ktoré im boli
ulo¾ené a ktoré sa lí¹ia od podmienok, na ktorých by sa dohodli
nezávislé podniky, mo¾no akékoµvek zisky, ktoré by jeden
z nich dosiahol, ale vzhµadom na tieto podmienky ich
nedosiahol, zahrnú» do ziskov tohto podniku a následne
ich zdani».
2. Ak jeden zmluvný ¹tát zahrnie do ziskov podniku tohto
¹tátu a následne zdaní zisky, z ktorých bol podnik
druhého zmluvného ¹tátu zdanený v tomto druhom ¹táte,
a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol
podnik skôr uvedeného ¹tátu, ak by podmienky dohodnuté medzi dvoma
podnikmi boli také, aké by sa dohodli medzi nezávislými
podnikmi, potom tento druhý ¹tát vhodne upraví sumu dane
ulo¾enej z týchto ziskov v tomto ¹táte. Pri stanovení
tejto úpravy sa bude prihliada» na iné ustanovenia tejto
zmluvy a príslu¹né úrady zmluvných ¹tátov mô¾u v
prípade potreby navzájom konzultova».
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 10
Dividendy
1. Dividendy vyplácané spoloènos»ou, ktorá je
rezidentom jedného zmluvného ¹tátu, rezidentovi druhého
zmluvného ¹tátu, mo¾no zdani» v tomto druhom ¹táte.
2. S výnimkou odseku 3 mo¾no tieto dividendy zdani» aj v
zmluvnom ¹táte, ktorého rezidentom je spoloènos»,
ktorá ich vypláca, a to podµa právnych predpisov tohto
¹tátu, ale ak je skutoèný vlastník dividend rezidentom druhého
zmluvného ¹tátu, daò takto stanovená nepresiahne 10 percent
hrubej sumy dividend.
3. Dividendy vyplácané spoloènos»ou, ktorá je
rezidentom zmluvného ¹tátu, sú oslobodené od akejkoµvek dane z
dividend v tomto ¹táte, ak skutoèný vlastník dividend je
rezidentom druhého zmluvného ¹tátu, ktorý priamo
vlastní najmenej 25 percent hlasovacích práv spoloènosti
vyplácajúcej dividendy.
4. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nedotýkajú zdanenia ziskov
spoloènosti, z ktorých sa dividendy vyplácajú.
5. Výraz "dividendy" pou¾itý v tomto èlánku oznaèuje
príjmy zo v¹etkých druhov akcií alebo z iných práv s
výnimkou pohµadávok, z podielov na zisku, ako aj
akýkoµvek iný príjem alebo rozdelenie, ktoré je postavené na
úroveò príjmov z akcií podµa daòových predpisov toho
zmluvného ¹tátu, ktorého spoloènos» vyplácajúca
príjem alebo rozdelenie je rezidentom.
6. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepou¾ijú, ak
skutoèný vlastník dividend, ktorý je rezidentom jedného zmluvného
¹tátu, vykonáva v druhom zmluvnom ¹táte, ktorého
rezidentom je spoloènos» vyplácajúca dividendy,
podnikateµskú èinnos» prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo ak vykonáva
v tomto druhom ¹táte nezávislé povolanie zo stálej
základne tam umiestnenej a úèas», pre ktorú sa dividendy
vyplácajú, sa skutoène via¾e na túto stálu
prevádzkareò alebo na túto stálu základòu. V takom
prípade sa podµa okolností pou¾ijú ustanovenia èlánku
7 alebo 14.
7. Ak spoloènos», ktorá je rezidentom jedného zmluvného
¹tátu, dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného
¹tátu, nemô¾e tento druhý ¹tát zdani» dividendy vyplácané
spoloènos»ou s výnimkou prípadov, ak sa tieto dividendy
vyplácajú rezidentovi tohto druhého ¹tátu alebo ak
úèas», pre ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutoène
via¾e na stálu prevádzkareò alebo na stálu základòu,
ktorá je umiestnená v tomto druhom ¹táte, a nemô¾e
zdani» ani nerozdelené zisky spoloènosti daòou z
nerozdelených ziskov, aj keï vyplácané dividendy alebo nerozdelené
zisky pozostávajú úplne alebo sèasti zo ziskov alebo z
príjmov dosiahnutých v tomto druhom ¹táte.
Èlánok 11
Úroky
1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom ¹táte, ktoré sa
vyplácajú rezidentovi druhého zmluvného ¹tátu, sa
zdaòujú len v tomto druhom ¹táte, ak je tento rezident
skutoèným vlastníkom úrokov.
2. Výraz "úroky" pou¾itý v tomto èlánku oznaèuje
príjmy z akýchkoµvek pohµadávok zabezpeèených èi
nezabezpeèených zálo¾ným právom k nehnuteµnosti, èi
majú alebo nemajú právo úèasti na zisku dl¾níka, a
najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií
alebo dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených s
týmito cennými papiermi, obligáciami alebo s dlhopismi,
ale nezahàòa akýkoµvek príjem, ktorý sa pova¾uje za
dividendu podµa èlánku 10. Penále za oneskorenú platbu
sa nepova¾uje za úroky na úèely tohto èlánku.
3. Ustanovenia odseku 1 sa nepou¾ijú, ak skutoèný
vlastník úrokov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného ¹tátu,
vykonáva v druhom zmluvnom ¹táte, v ktorom majú úroky
zdroj, podnikateµskú èinnos» prostredníctvom stálej
prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, alebo v tomto
druhom ¹táte vykonáva nezávislé povolanie zo stálej
základne tam umiestnenej, a ak pohµadávka, z ktorej sa
platia úroky, sa skutoène via¾e na túto stálu prevádzkareò
alebo na túto stálu základòu. V takom prípade sa podµa
okolností pou¾ijú ustanovenia èlánku 7 alebo 14.
4. Predpokladá sa, ¾e úroky majú zdroj v zmluvnom
¹táte, ak platiteµ je rezidentom tohto ¹tátu. Ak v¹ak
osoba platiaca úroky, èi je alebo nie je rezidentom
niektorého zmluvného ¹tátu, má v zmluvnom ¹táte stálu
prevádzkareò alebo stálu základòu, v súvislosti s
ktorou vznikol dlh, z ktorého sa platia úroky, a tieto
úroky idú na »archu tejto stálej prevádzkarne alebo
stálej základne, potom sa za zdroj takýchto úrokov
pova¾uje ¹tát, v ktorom je umiestnená stála prevádzkareò
alebo stála základòa.
5. Ak v dôsledku osobitných vz»ahov existujúcich medzi
platiteµom a skutoèným vlastníkom úrokov alebo medzi
nimi a tre»ou osobou suma úrokov vz»ahujúca sa na pohµadávku,
z ktorej sa platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol
platiteµ so skutoèným vlastníkom, keby neboli takéto
vz»ahy, pou¾ijú sa ustanovenia tohto èlánku len na
túto naposledy uvedenú sumu. Èas» platieb presahujúca
túto sumu sa v takom prípade zdaní podµa právnych
predpisov ka¾dého zmluvného ¹tátu s prihliadnutím na
ostatné ustanovenia tejto zmluvy.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 12
Licenèné poplatky
1. Licenèné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom
¹táte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného
¹tátu sa mô¾u zdani» v tomto druhom ¹táte.
2. Licenèné poplatky uvedené v odseku 3 písm. a),
ktorých skutoèným vlastníkom je rezident zmluvného ¹tátu, sa
mô¾u zdani» len v tomto ¹táte. Licenèné poplatky
uvedené v odseku 3 písm. b) sa mô¾u zdani» aj v
zmluvnom ¹táte, v ktorom je ich zdroj, a to podµa
právnych predpisov tohto ¹tátu. Ak je v¹ak skutoèný vlastník
rezidentom druhého zmluvného ¹tátu, takto stanovená daò
nepresiahne 10 percent hrubej sumy licenèných poplatkov.
3. Výraz "licenèné poplatky" pou¾itý v tomto èlánku
oznaèuje platby akéhokoµvek druhu prijaté ako odplata za
pou¾itie alebo za právo na pou¾itie
a) akéhokoµvek autorského práva k literárnemu,
umeleckému alebo k vedeckému dielu vrátane kinematografických diel
alebo filmov, nahrávok na páskach alebo na iných nosièoch
pou¾ívaných pre rozhlasové alebo televízne vysielanie
alebo na iných prostriedkoch reprodukcie alebo prenosu,
b) akéhokoµvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo
modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu,
alebo informácií, ktoré sa vz»ahujú na priemyselné,
obchodné alebo vedecké skúsenosti.
4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepou¾ijú, ak skutoèný
vlastník licenèných poplatkov, ktorý je rezidentom
jedného zmluvného ¹tátu, vykonáva v druhom zmluvnom
¹táte, v ktorom majú licenèné poplatky zdroj,
podnikateµskú èinnos» prostredníctvom stálej prevádzkarne,
ktorá je tam umiestnená, alebo vykonáva v tomto druhom ¹táte
nezávislé povolanie zo stálej základne tam umiestnenej a
ak právo alebo majetok, z ktorého sa platia licenèné
poplatky, sa skutoène via¾e na túto stálu prevádzkareò
alebo na stálu základòu. V takom prípade sa podµa
okolností pou¾ijú ustanovenia èlánku 7 alebo 14.
5. Predpokladá sa, ¾e licenèné poplatky majú zdroj v
zmluvnom ¹táte, ak platiteµ je rezidentom tohto ¹tátu. Ak v¹ak
osoba platiaca licenèné poplatky, èi je alebo nie je
rezidentom niektorého zmluvného ¹tátu, má v zmluvnom
¹táte stálu prevádzkareò alebo stálu základòu, v
súvislosti s ktorou vznikla povinnos» plati» licenèné
poplatky, ktoré idú na »archu stálej prevádzkarne alebo stálej
základne, potom tieto licenèné poplatky majú zdroj v tom
zmluvnom ¹táte, v ktorom je umiestnená stála
prevádzkareò alebo stála základòa.
6. Ak v dôsledku osobitných vz»ahov existujúcich medzi
platiteµom a skutoèným vlastníkom licenèných poplatkov alebo
medzi nimi a tre»ou osobou suma licenèných poplatkov, ktoré sa
platia za pou¾itie, právo alebo informáciu, presahuje
sumu, ktorú by bol dohodol platiteµ so skutoèným
vlastníkom, keby takéto vz»ahy neexistovali, pou¾ijú sa
ustanovenia tohto èlánku len na túto naposledy uvedenú
sumu. Èas» platieb presahujúca túto sumu sa zdaní v
tomto prípade podµa právnych predpisov ka¾dého zmluvného ¹tátu s
prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto
zmluvy. Èlánok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1. Zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného
¹tátu zo scudzenia nehnuteµného majetku uvedeného v
èlánku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom ¹táte, mo¾no
zdani» v tomto druhom ¹táte.
2. Na úèely odseku 1 zisky zo scudzenia nehnuteµného
majetku uvedeného v èlánku 6 a umiestneného v druhom
zmluvnom ¹táte zahàòajú aj zisky zo scudzenia akcií
alebo z iných práv k spoloènosti alebo k inému
nositeµovi práva, alebo k podielu v osobnej obchodnej sploènosti
(partnership) alebo truste, ktorých väè¹ia èas» majetku
pozostáva, priamo alebo nepriamo, z nehnuteµného majetku
nachádzajúceho sa v tomto druhom ¹táte, alebo z
akéhokoµvek iného práva vz»ahujúceho sa na takýto
nehnuteµný majetok.
3. Zisky, iné ako sú uvedené v odseku 2, zo scudzenia
hnuteµného majetku, ktorý je èas»ou prevádzkového
majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného
zmluvného ¹tátu v druhom zmluvnom ¹táte, alebo z hnuteµného
majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má
rezident jedného zmluvného ¹tátu v druhom zmluvnom
¹táte na výkon nezávislého povolania, mo¾no zdani» v
tomto druhom ¹táte vrátane ziskov zo scudzenia takej stálej
prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom) alebo takej
stálej základne.
4. Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel
prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo z hnuteµného majetku,
ktorý slú¾il na prevádzku týchto lodí alebo lietadiel,
podliehajú zdaneniu len v zmluvnom ¹táte, v ktorom je
umiestnené sídlo skutoèného vedenia podniku.
5. Zisky zo scudzenia iného majetku, ako je uvedený v
predchádzajúcich odsekoch tohto èlánku, podliehajú
zdaneniu len v zmluvnom ¹táte, ktorého je scudziteµ
rezidentom.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 14
Nezávislé povolania
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného
¹tátu z nezávislých èinností alebo z iných èinností
nezávislého charakteru, podliehajú zdaneniu len v tomto
¹táte, ak v druhom zmluvnom ¹táte rezident obvykle nemá
k dispozícii stálu základòu na výkon svojich èinností.
Ak má k dispozícii takúto stálu základòu, príjmy mo¾no zdani»
v tomto druhom ¹táte, ale iba v rozsahu, v akom ich mo¾no
pripoèíta» tejto stálej základni.
2. Výraz "nezávislé èinnosti" zahàòa najmä
nezávislé vedecké, literárne, umelecké, výchovné alebo
vzdelávacie èinnosti, ako aj samostatné èinnosti lekárov,
právnikov, in¾inierov, architektov, zubných lekárov a
úètovných znalcov. Èlánok 15
Závislá èinnos»
1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident
jedného zmluvného ¹tátu poberá z dôvodu zamestnania,
podliehajú s výnimkou ustanovení èlánkov 16, 18, 19 a
21 zdaneniu iba v tomto ¹táte, ak sa zamestnanie
nevykonáva v druhom zmluvnom ¹táte. Ak sa tam zamestnanie
vykonáva, mo¾no odmeny zaò prijaté zdani» v tomto druhom
¹táte.
2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného ¹tátu
poberá z dôvodu zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom ¹táte,
sa zdaòujú bez ohµadu na ustanovenie odseku 1 iba v skôr
uvedenom ¹táte, ak
a) sa príjemca zdr¾iava v druhom ¹táte poèas jedného
obdobia alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v
ktoromkoµvek dvanás»mesaènom období, ktoré sa zaèína
alebo sa konèí v príslu¹nom daòovom roku tohto druhého
¹tátu,
b) sa odmeny vyplácajú zamestnávateµom alebo v mene
zamestnávateµa, ktorý nie je rezidentom druhého ¹tátu,
a
c) odmeny nejdú na »archu stálej prevádzkarne alebo
stálej základne, ktorú má zamestnávateµ v druhom
¹táte.
3. Bez ohµadu na predchádzajúce ustanovenia tohto
èlánku mo¾no odmeny poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na
palube lode alebo lietadla prevádzkovaného v
medzinárodnej doprave zdani» v zmluvnom ¹táte, v ktorom
je umiestnené sídlo skutoèného vedenia podniku.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného
zmluvného ¹tátu poberá ako èlen ¹tatutárneho orgánu
spoloènosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného
¹tátu, mo¾no zdani» v tomto druhom ¹táte.
Èlánok 17
Umelci a ¹portovci
1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného
¹tátu ako umelec vystupujúci na verejnosti, a to ako
divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec,
alebo ako hudobník, alebo ako ¹portovec z takýchto osobne
vykonávaných èinností v druhom zmluvnom ¹táte, mo¾no
zdani» bez ohµadu na ustanovenia èlánkov 14 a 15 v tomto druhom
¹táte.
2. Ak príjmy z èinností osobne vykonávaných umelcom
alebo ¹portovcom neplynú tomuto umelcovi alebo ¹portovcovi priamo,
ale inej osobe, mo¾no tieto príjmy zdani» bez ohµadu na
ustanovenia èlánkov 7, 14 a 15 v zmluvnom ¹táte, v
ktorom umelec alebo ¹portovec vykonáva svoju èinnos».
3. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepou¾ijú na príjem
poberaný z aktivít vykonávaných umelcom alebo
¹portovcom v jednom zmluvnom ¹táte, ak náv¹teva tohto ¹tátu sa
úplne alebo z podstatnej èasti hradí z verejných
prostriedkov jedného zmluvného ¹tátu alebo oboch
zmluvných ¹tátov, alebo ich miestnych orgánov. V takom
prípade sa príjem zdaòuje len v tom zmluvnom ¹táte,
ktorého je tento umelec alebo ¹portovec rezidentom.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 18
Dôchodky a renty
1. Re¹pektujúc ustanovenia èlánku 19 ods. 2, dôchodky a
iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu
predchádzajúceho zamestnania rezidentovi niektorého
zmluvného ¹tátu a akékoµvek renty vyplácané tomuto
rezidentovi z dôvodu predchádzajúceho zamestnania podliehajú
zdaneniu iba v tomto ¹táte.
2. Výraz "renta" znamená stanovenú sumu platenú
opakovane v urèených termínoch poèas ¾ivota alebo
poèas urèeného alebo urèitého èasového obdobia na základe
záväzku uhrádza» tieto platby ako náhradu za primeranú a
úplnú protihodnotu v peniazoch alebo v peòa¾nej
hodnote. Èlánok 19
©tátna slu¾ba
1.
a) Platy, mzdy a iné podobné odmeny, iné ako dôchodky,
vyplácané jedným zmluvným ¹tátom alebo jeho ni¾¹ím
správnym útvarom, alebo miestnym orgánom tohto ¹tátu
fyzickej osobe za slu¾by preukázané tomuto ¹tátu alebo
ni¾¹iemu správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu, podliehajú
zdaneniu len v tomto ¹táte.
b) Takéto platy, mzdy a iné podobné odmeny v¹ak
podliehajú zdaneniu iba v druhom zmluvnom ¹táte, ak sa
slu¾by preukazujú v tomto ¹táte a ak fyzická osoba, ktorá je
rezidentom tohto ¹tátu,
(i) je ¹tátnym príslu¹níkom tohto ¹tátu alebo
(ii) sa nestala rezidentom tohto ¹tátu iba z dôvodov
poskytovania týchto slu¾ieb.
2.
a) Akékoµvek dôchodky vyplácané buï priamo, alebo z
prostriedkov, ktoré vytvoril niektorý zmluvný ¹tát
alebo jeho ni¾¹í správny útvar, alebo miestny orgán
fyzickej osobe za slu¾by preukázané tomuto ¹tátu alebo ni¾¹iemu
správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu, podliehajú
zdaneniu iba v tomto ¹táte.
b) Takéto dôchodky v¹ak podliehajú zdaneniu len v druhom
zmluvnom ¹táte, ak fyzická osoba je rezidentom a ¹tátnym
príslu¹níkom tohto ¹tátu.
3. Ustanovenia èlánkov 15, 16, 17 a 18 sa pou¾ijú na
platy, mzdy a iné podobné odmeny a na dôchodky za slu¾by
preukázané v súvislosti s podnikateµskou èinnos»ou
vykonávanou niektorým zmluvným ¹tátom alebo ni¾¹ím správnym
útvarom, alebo miestnym orgánom tohto ¹tátu.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 20
©tudenti
Platby, ktoré ¹tudent alebo ¾iak uèili¹»a, ktorý je
alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného
zmluvného ¹tátu rezidentom druhého zmluvného ¹tátu a
ktorý sa zdr¾iava v prvom ¹táte iba na úèel ¹túdia
alebo výcviku, dostáva na úhradu nákladov na ¾ivobytie, ¹túdium
alebo výcvik, sa nezdania v tomto ¹táte za predpokladu, ¾e
takéto platby sa mu vyplácajú zo zdrojov mimo tohto
¹tátu. Èlánok 21
Uèitelia
1. Uèiteµ, ktorý strávi v jednom zo zmluvných ¹tátov
maximálne dva roky iba kvôli výuèbe alebo ïal¹iemu
vzdelávaniu (vrátane výskumu) na univerzite, vysokej
¹kole alebo v inej uznávanej výskumnej in¹titúcii,
alebo v inom zariadení pre vysoko¹kolské vzdelávanie v
tomto zmluvnom ¹táte a ktorý bol bezprostredne pred takou náv¹tevou
rezidentom druhého zmluvného ¹tátu, je v prvom zmluvnom
¹táte oslobodený od zdanenia akejkoµvek odmeny za
takúto výuèbu alebo výskum maximálne poèas dvoch rokov
od dátumu jeho prvej náv¹tevy tohto zmluvného ¹tátu na
tento úèel. Fyzická osoba má podµa tohto èlánku
nárok na takéto výhody len raz.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nepou¾ijú na odmeny, ktoré
uèiteµ dostáva za výskumnú èinnos», ak ju vykonáva
predov¹etkým na súkromný prospech urèitej osoby alebo
osôb.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 22
Iné príjmy
1. Príjmy rezidenta jedného zmluvného ¹tátu majúce
zdroj kdekoµvek, ktoré sa neuvádzajú v
predchádzajúcich èlánkoch tejto zmluvy, podliehajú
zdaneniu iba v tomto ¹táte. Príjem vo forme výhier z hier
alebo lotérií, ktoré majú zdroj v druhom zmluvnom ¹táte, v¹ak
mo¾no zdani» aj v tomto druhom ¹táte.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nepou¾ijú na iné príjmy ako
na príjmy z nehnuteµného majetku, ktorý je definovaný v
èlánku 6 ods. 2, ak príjemca takýchto príjmov, ktorý
je rezidentom jedného zmluvného ¹tátu, vykonáva podnikateµskú
èinnos» v druhom zmluvnom ¹táte prostredníctvom stálej
prevádzkarne tam umiestnenej alebo v tomto druhom ¹táte
vykonáva nezávislé povolanie zo stálej základne tam
umiestnenej, a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy
platia, sú skutoène spojené s touto stálou
prevádzkaròou alebo stálou základòou. V takom prípade sa
podµa okolností pou¾ijú ustanovenia èlánku 7 alebo
14. Èlánok 23
Vylúèenie dvojitého zdanenia
1. V prípade Slovenska sa dvojité zdanenie vylúèi takto:
Slovensko mô¾e pri zdaòovaní svojich rezidentov
zahrnú» do základu dane, z ktorého sa takéto dane
ukladajú, èasti príjmov alebo zisky zo scudzenia majetku,
ktoré podµa ustanovení tejto zmluvy mo¾no zdani»
rovnako v Írsku, povolí v¹ak zní¾i» sumu dane vypoèítanú z
takého základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v
Írsku. Suma, o ktorú sa daò zní¾i, v¹ak nepresiahne
tú èas» slovenskej dane vypoèítanej pred jej
zní¾ením, ktorá pomerne pripadá na majetok alebo príjmy,
ktoré mo¾no zdani» podµa ustanovení tejto zmluvy v Írsku.
2. S prihliadnutím na ustanovenia írskeho právneho
poriadku, ktorý upravuje zápoèet dane zaplatenej mimo
územia Írska na írsku daò (nemajúce vplyv na
v¹eobecné princípy zmluvy),
a) sa slovenská daò splatná na základe právnych
predpisov Slovenska a v súlade s touto zmluvou, èi u¾
priamo alebo zrá¾kou zo ziskov, z príjmov alebo z
výnosov, ktorých zdroj je na Slovensku (okrem prípadu dane z
dividend zaplatenej zo ziskov, z ktorých sa vyplácajú dividendy),
zapoèíta do írskej dane pripadajúcej na tie isté zisky,
príjmy alebo výnosy, z ktorých bola vypoèítaná
slovenská daò,
b) v prípade dividend platených spoloènos»ou, ktorá je
rezidentom Slovenska, spoloènosti, ktorá je rezidentom
Írska a ktorá ovláda priamo alebo nepriamo najmenej 10
percent hlasovacích práv k spoloènosti vyplácajúcej
dividendy, zápoèet zohµadní [popri slovenskej dani,
ktorá sa mô¾e zapoèíta» podµa ustanovení písmena a)] slovenskú
daò, ktorú spoloènos» spláca zo ziskov, z ktorých sa
dividendy vyplácajú.
3. Na úèely odsekov 1 a 2 zisky, príjmy a zisky zo
scudzenia majetku, ktoré má rezident jedného zmluvného ¹tátu, sa
mô¾u zdani» v druhom zmluvnom ¹táte v súlade s touto
zmluvou za predpokladu, ¾e majú zdroj v tomto druhom
zmluvnom ¹táte.
4. Ak v súlade s ktorýmkoµvek ustanovením tejto zmluvy
je príjem, ktorý poberá rezident jedného zmluvného
¹tátu, oslobodený od dane v tomto ¹táte, tento ¹tát
napriek tomu mô¾e pri vypoèítaní sumy dane z ostatných
príjmov tohto rezidenta vzia» do úvahy tento oslobodený
príjem.
5. Pokiaµ sú príjmy alebo zisky úplne alebo èiastoène
oslobodené podµa niektorého ustanovenia tejto zmluvy od dane v
jednom zmluvnom ¹táte a podµa platných právnych predpisov v
druhom zmluvnom ¹táte, fyzická osoba vo vz»ahu k
uvedeným príjmom alebo ziskom podlieha dani s
prihliadnutím na sumu, ktorá je uhradená alebo prijatá v
druhom zmluvnom ¹táte, a nie s prihliadnutím na celú
sumu, potom sa uplatní úµava podµa tejto zmluvy v prvom ¹táte len
do vý¹ky príjmov alebo ziskov, v akej je uhradená alebo
prijatá v tomto druhom ¹táte.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 24
Zásada rovnakého zaobchádzania
1. ©tátni príslu¹níci jedného zmluvného ¹tátu
nepodliehajú v druhom zmluvnom ¹táte ¾iadnemu zdaneniu a
povinnostiam s tým spojeným, ktoré sú iné alebo
»a¾ivej¹ie ako zdanenie a s tým spojené povinnosti,
ktorým podliehajú alebo mô¾u podlieha» ¹tátni
príslu¹níci tohto druhého ¹tátu, ktorí sú v rovnakej situácii
najmä vo vz»ahu k trvalému pobytu. Toto ustanovenie sa
bez ohµadu na ustanovenia èlánku 1 uplatní rovnako na
osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného zmluvného ¹tátu
alebo oboch zmluvných ¹tátov.
2. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik
jedného zmluvného ¹tátu v druhom zmluvnom ¹táte, sa nestanoví v
tomto druhom ¹táte nepriaznivej¹ie ako zdanenie podnikov
tohto druhého ¹tátu, ktoré vykonávajú rovnaké
èinnosti. Toto ustanovenie neznamená záväzok jedného
zmluvného ¹tátu, aby priznal rezidentom druhého
zmluvného ¹tátu osobné úµavy, zµavy a zní¾enie dane z dôvodu
osobného postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré
priznáva svojim rezidentom.
3. Ak sa neuplatnia ustanovenia èlánku 9 ods. 1, èlánku
11 ods. 5 alebo èlánku 12 ods. 6, sú úroky, licenèné poplatky
a iné výdavky, ktoré platí podnik jedného zmluvného ¹tátu
rezidentovi druhého zmluvného ¹tátu, odpoèítateµné
na úèely stanovenia zdaniteµných ziskov tohto podniku za
rovnakých podmienok, akoby sa platili rezidentovi prvého
¹tátu.
4. Podniky jedného zmluvného ¹tátu, ktorých majetok
úplne alebo èiastoène, priamo alebo nepriamo vlastní
alebo ovláda rezident alebo rezidenti druhého zmluvného
¹tátu, nepodliehajú v prvom ¹táte ¾iadnemu zdaneniu a
povinnostiam s tým spojeným, ktoré sú iné alebo »a¾ivej¹ie ako
zdanenie a s tým spojené povinnosti, ktorým podliehajú
alebo mô¾u podlieha» iné podobné podniky prvého
¹tátu. Èlánok 25
Rie¹enie prípadov dohodou
1. Ak sa osoba domnieva, ¾e opatrenia jedného zmluvného
¹tátu alebo oboch zmluvných ¹tátov vedú alebo budú
vies» v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s
ustanoveniami tejto zmluvy, mô¾e nezávisle od opravných
prostriedkov, ktoré poskytuje vnútro¹tátny právny
poriadok týchto ¹tátov, predlo¾i» svoj prípad príslu¹nému
úradu zmluvného ¹tátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na
prípad vz»ahuje èlánok 24 ods. 1, príslu¹nému úradu
zmluvného ¹tátu, ktorého je ¹tátnym príslu¹níkom.
Prípad sa musí predlo¾i» do troch rokov od prvého
oznámenia o úkone vedúcemu k zdaneniu, ktoré nie je v
súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.
2. Ak príslu¹ný úrad pova¾uje námietku za oprávnenú
a ak nie je sám schopný nájs» uspokojivé rie¹enie,
bude sa usilova», aby prípad vyrie¹il vzájomnou dohodou
s príslu¹ným úradom druhého zmluvného ¹tátu tak, aby sa
vylúèilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto zmluvou. Takto
dosiahnutá dohoda sa mô¾e uplatni» poèas obdobia
desiatich rokov od konca príslu¹ného daòového roka bez
ohµadu na akékoµvek èasové obmedzenia vnútro¹tátnych
právnych predpisov zmluvného ¹tátu.
3. Príslu¹né úrady zmluvných ¹tátov sa vynasna¾ia
vyrie¹i» vzájomnou dohodou akékoµvek »a¾kosti alebo pochybnosti,
ktoré mô¾u vzniknú» pri výklade alebo uplatòovaní
tejto zmluvy.
4. Príslu¹né úrady zmluvných ¹tátov mô¾u navzájom
komunikova» priamo, ako aj prostredníctvom komisie zlo¾enej z
príslu¹ných úradov alebo ich zástupcov s cieµom dosiahnu»
dohodu podµa predchádzajúcich odsekov.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 26
Výmena informácií
1. Príslu¹né úrady zmluvných ¹tátov si vymieòajú
informácie potrebné na uplatnenie ustanovení tejto zmluvy
alebo vnútro¹tátnych právnych predpisov zmluvných
¹tátov vz»ahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom
tejto zmluvy, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v
rozpore s touto zmluvou. Výmena informácií nie je obmedzená
èlánkom 1. V¹etky informácie, ktoré zmluvný ¹tát
prijal, sa uchovávajú v tajnosti rovnakým spôsobom ako
informácie prijaté podµa vnútro¹tátnych právnych
predpisov tohto ¹tátu a oznámia sa len osobám alebo
úradom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa
zaoberajú vymeriavaním alebo vyberaním daní, na ktoré sa vz»ahuje
táto zmluva, vymáhaním alebo trestným stíhaním vo veci
týchto daní alebo rozhodovaním o opravných
prostriedkoch. Tieto osoby alebo úrady pou¾ijú takéto
informácie len na uvedené úèely. Tieto informácie
mô¾u oznámi» pri súdnych konaniach alebo v právnych
rozhodnutiach.
2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v ¾iadnom prípade
vyklada» tak, ¾e niektorému zmluvnému ¹tátu ukladajú
povinnos»
a) vykona» správne opatrenia, ktoré by poru¹ovali
právne predpisy alebo správnu prax tohto alebo druhého zmluvného
¹tátu,
b) poskytnú» informácie, ktoré by sa nemohli získa» na
základe právnych predpisov alebo v riadnom správnom konaní tohto
alebo druhého zmluvného ¹tátu,
c) poskytnú» informácie, ktoré by odhalili obchodné,
hospodárske, priemyselné, komerèné alebo profesijné
tajomstvo alebo obchodný postup, alebo informácie,
ktorých poskytnutie by bolo v rozpore s verejným
poriadkom. Èlánok 27
Èlenovia diplomatických misií a konzulárnych úradov
®iadne ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú daòových
výsad, ktoré prislúchajú èlenom diplomatických misií
a konzulárnych úradov podµa v¹eobecných pravidiel
medzinárodného práva alebo na základe ustanovení
osobitných dohôd.
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]> Èlánok 28
Nadobudnutie platnosti
1. Táto zmluva podlieha ratifikácii a ratifikaèné
listiny budú vymenené èo najskôr.
2. Táto zmluva nadobudne platnos» výmenou ratifikaèných
listín a jej ustanovenia sa budú vykonáva»:
a) na Slovensku
(i) vo vz»ahu k daniam vyberaným zrá¾kou pri zdroji na
sumy vyplácané alebo pripísané poènúc 1. januárom kalendárneho
roka nasledujúceho po roku, v ktorom zmluva nadobudne
platnos»,
(ii) vo vz»ahu k ostatným daniam z príjmov a daniam zo
ziskov zo scudzenia majetku za ka¾dý daòový rok poènúc
1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v
ktorom zmluva nadobudne platnos»,
b) v Írsku
(i) vo vz»ahu k dani z príjmov a dani zo zisku zo
scudzenia majetku za ka¾dý daòový rok poènúc 6. aprílom
kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom táto zmluva
nadobudne platnos»,
(ii) vo vz»ahu k dani zo zisku spoloèností za ka¾dý
finanèný rok poènúc 1. januárom kalendárneho roka
nasledujúceho po roku, v ktorom táto zmluva nadobudne
platnos». Èlánok 29
Výpoveï
Táto zmluva zostane v platnosti, kým ju nevypovie jeden zo
zmluvných ¹tátov. Ka¾dý zmluvný ¹tát mô¾e zmluvu
vypoveda» diplomatickou cestou písomným oznámením o
výpovedi najmenej ¹es» mesiacov pred koncom ka¾dého
kalendárneho roka zaèínajúceho sa po uplynutí piatich
rokov po roku nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. V tomto prípade
sa táto zmluva prestane uplatòova»:
a) na Slovensku
(i) vo vz»ahu k daniam vyberaným zrá¾kou pri zdroji na
sumy vyplácané alebo pripísané poènúc 1. januárom
kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo
dané oznámenie o výpovedi,
(ii) vo vz»ahu k ostatným daniam z príjmov a daniam zo
ziskov zo scudzenia majetku za ka¾dý daòový rok poènúc
1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v
ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi,
b) v Írsku
(i) vo vz»ahu k dani z príjmov a dani z majetkových ziskov
za ka¾dý daòový rok poènúc 6. aprílom kalendárneho roka
nasledujúceho po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o
výpovedi,
(ii) vo vz»ahu k dani zo zisku spoloèností za ka¾dý
finanèný rok poènúc 1. januárom kalendárneho roka nasledujúceho
po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi.
Na dôkaz toho podpísaní a riadne na to splnomocnení
podpísali túto zmluvu.
Dané v Dubline 8. júna 1999 v dvoch pôvodných
vyhotoveniach, ka¾dé v slovenskom a anglickom jazyku, prièom obidva
texty majú rovnakú platnos».
<![if !supportLineBreakNewLine]>
<![endif]>
Za Slovenskú republiku:
¥udovít Èernák v. r.
Za Írsko:
Charles McCreevy v. r.
entire
contents copyright � 2003-05, AKONT�, all rights
reserved mapa stránok na¹e
projekty podmienky u¾ívania kódex
kvality �
Teraz v skratke....no prisiel som nato,ze si to niekto precital a nedotiahol to
dokonca.....podla platnych zmluv o zamedzeni dvojiteho zdanenia to co si
mi hovorila nehrozi....Podža § 2 písm. d) bod 1 zákona č. 595/2003
Z. z. o dani z príjmov v znení neskorích predpisov (ďalej len
zákon o dani z príjmov) je daňovníkom s neobmedzenou daňovou
povinnosou (daňovým rezidentom Slovenskej republiky) fyzická osoba,
ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu
obvykle zdriava. to znamená,e napríklad ja mám síce trvalý
pobyt u nás na slovensku,lene sa tam nezdriavam....Pokiaž je ale
daňovník povaovaný v súlade s ustanoveniami vnútrotátnych
právnych predpisov druhého tátu tie za daňového rezidenta
vzniká konflikt dvojitej rezidencie.Ak Slovenská republika má
s týmto druhým tátom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého
zdanenia (viď prílohu) konflikt dvojitej rezidencie je potrebné
riei podža rozhraničovacích kritérií definovaných v
ustanovení príslunej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia,
ktoré sa zvyčajne označuje ako článok 4 ods. 2. Rozhraničovacie
kritériá sa pouijú pri posudzovaní určitého prípadu v poradí,
v akom sú uvedené v odseku 2 článku 4 zmluvy: stály byt, stredisko
ivotných záujmov, miesto kde sa obvykle osoba zdriava, tátne
občianstvo, vzájomná dohoda prísluných úradov zmluvných
tátov. Ak Slovenská republika nemá s týmto druhým tátom
uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia pri posudzovaní
rezidencie sa postupuje výlučne podža § 2 písm. d) bod 1 zákona
o dani z príjmov.Podža § 2 písm. f) zákona o dani z príjmov
predmetnom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosou je
príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a
zo zdrojov v zahraničí.Po prečítaní znenia zmluvy o dvojitom
zdanení prídete nato,e to o čom ste hovorili a o čom ste sa bavili
bol len niekoho výmysel vyňatý z kontextu a poriadne....pozdravujem
danú osobu,ktorá na niečo také prila!
)))))pri akýchkožvek
otázkach ekonomických,právnych či sociálnych záleitosiach rád
pomôem, nabudúce vak u budem zato iada nejaký
poplatok...troku mi to trvalo kým som si to vetko
prečítal,zhodnotil vetky informácie a
vyhodnotil..)))))))))))))))))
dokonca.....podla platnych zmluv o zamedzeni dvojiteho zdanenia to co si
mi hovorila nehrozi....Podža § 2 písm. d) bod 1 zákona č. 595/2003
Z. z. o dani z príjmov v znení neskorích predpisov (ďalej len
zákon o dani z príjmov) je daňovníkom s neobmedzenou daňovou
povinnosou (daňovým rezidentom Slovenskej republiky) fyzická osoba,
ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu
obvykle zdriava. to znamená,e napríklad ja mám síce trvalý
pobyt u nás na slovensku,lene sa tam nezdriavam....Pokiaž je ale
daňovník povaovaný v súlade s ustanoveniami vnútrotátnych
právnych predpisov druhého tátu tie za daňového rezidenta
vzniká konflikt dvojitej rezidencie.Ak Slovenská republika má
s týmto druhým tátom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého
zdanenia (viď prílohu) konflikt dvojitej rezidencie je potrebné
riei podža rozhraničovacích kritérií definovaných v
ustanovení príslunej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia,
ktoré sa zvyčajne označuje ako článok 4 ods. 2. Rozhraničovacie
kritériá sa pouijú pri posudzovaní určitého prípadu v poradí,
v akom sú uvedené v odseku 2 článku 4 zmluvy: stály byt, stredisko
ivotných záujmov, miesto kde sa obvykle osoba zdriava, tátne
občianstvo, vzájomná dohoda prísluných úradov zmluvných
tátov. Ak Slovenská republika nemá s týmto druhým tátom
uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia pri posudzovaní
rezidencie sa postupuje výlučne podža § 2 písm. d) bod 1 zákona
o dani z príjmov.Podža § 2 písm. f) zákona o dani z príjmov
predmetnom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosou je
príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a
zo zdrojov v zahraničí.Po prečítaní znenia zmluvy o dvojitom
zdanení prídete nato,e to o čom ste hovorili a o čom ste sa bavili
bol len niekoho výmysel vyňatý z kontextu a poriadne....pozdravujem
danú osobu,ktorá na niečo také prila!
)))))pri akýchkožvek otázkach ekonomických,právnych či sociálnych záleitosiach rád
pomôem, nabudúce vak u budem zato iada nejaký
poplatok...troku mi to trvalo kým som si to vetko
prečítal,zhodnotil vetky informácie a
vyhodnotil..
)))))))))))))))))
zeloman
Teraz v skratke....no prisiel som nato,ze si to niekto precital a nedotiahol to
dokonca.....podla platnych zmluv o zamedzeni dvojiteho zdanenia to co si
mi hovorila nehrozi....Podža § 2 písm. d) bod 1 zákona č. 595/2003
Z. z. o dani z príjmov v znení neskorích predpisov (ďalej len
zákon o dani z príjmov) je daňovníkom s neobmedzenou daňovou
povinnosou (daňovým rezidentom Slovenskej republiky) fyzická osoba,
ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu
obvykle zdriava. to znamená,e napríklad ja mám síce trvalý
pobyt u nás na slovensku,lene sa tam nezdriavam....Pokiaž je ale
daňovník povaovaný v súlade s ustanoveniami vnútrotátnych
právnych predpisov druhého tátu tie za daňového rezidenta
vzniká konflikt dvojitej rezidencie.Ak Slovenská republika má
s týmto druhým tátom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého
zdanenia (viď prílohu) konflikt dvojitej rezidencie je potrebné
riei podža rozhraničovacích kritérií definovaných v
ustanovení príslunej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia,
ktoré sa zvyčajne označuje ako článok 4 ods. 2. Rozhraničovacie
kritériá sa pouijú pri posudzovaní určitého prípadu v poradí,
v akom sú uvedené v odseku 2 článku 4 zmluvy: stály byt, stredisko
ivotných záujmov, miesto kde sa obvykle osoba zdriava, tátne
občianstvo, vzájomná dohoda prísluných úradov zmluvných
tátov. Ak Slovenská republika nemá s týmto druhým tátom
uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia pri posudzovaní
rezidencie sa postupuje výlučne podža § 2 písm. d) bod 1 zákona
o dani z príjmov.Podža § 2 písm. f) zákona o dani z príjmov
predmetnom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosou je
príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a
zo zdrojov v zahraničí.Po prečítaní znenia zmluvy o dvojitom
zdanení prídete nato,e to o čom ste hovorili a o čom ste sa bavili
bol len niekoho výmysel vyňatý z kontextu a poriadne....pozdravujem
danú osobu,ktorá na niečo také prila!)))))pri akýchkožvek
otázkach ekonomických,právnych či sociálnych záleitosiach rád
pomôem, nabudúce vak u budem zato iada nejaký
poplatok...troku mi to trvalo kým som si to vetko
prečítal,zhodnotil vetky informácie a
vyhodnotil..)))))))))))))))))
dokonca.....podla platnych zmluv o zamedzeni dvojiteho zdanenia to co si
mi hovorila nehrozi....Podža § 2 písm. d) bod 1 zákona č. 595/2003
Z. z. o dani z príjmov v znení neskorích predpisov (ďalej len
zákon o dani z príjmov) je daňovníkom s neobmedzenou daňovou
povinnosou (daňovým rezidentom Slovenskej republiky) fyzická osoba,
ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu
obvykle zdriava. to znamená,e napríklad ja mám síce trvalý
pobyt u nás na slovensku,lene sa tam nezdriavam....Pokiaž je ale
daňovník povaovaný v súlade s ustanoveniami vnútrotátnych
právnych predpisov druhého tátu tie za daňového rezidenta
vzniká konflikt dvojitej rezidencie.Ak Slovenská republika má
s týmto druhým tátom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého
zdanenia (viď prílohu) konflikt dvojitej rezidencie je potrebné
riei podža rozhraničovacích kritérií definovaných v
ustanovení príslunej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia,
ktoré sa zvyčajne označuje ako článok 4 ods. 2. Rozhraničovacie
kritériá sa pouijú pri posudzovaní určitého prípadu v poradí,
v akom sú uvedené v odseku 2 článku 4 zmluvy: stály byt, stredisko
ivotných záujmov, miesto kde sa obvykle osoba zdriava, tátne
občianstvo, vzájomná dohoda prísluných úradov zmluvných
tátov. Ak Slovenská republika nemá s týmto druhým tátom
uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia pri posudzovaní
rezidencie sa postupuje výlučne podža § 2 písm. d) bod 1 zákona
o dani z príjmov.Podža § 2 písm. f) zákona o dani z príjmov
predmetnom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosou je
príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a
zo zdrojov v zahraničí.Po prečítaní znenia zmluvy o dvojitom
zdanení prídete nato,e to o čom ste hovorili a o čom ste sa bavili
bol len niekoho výmysel vyňatý z kontextu a poriadne....pozdravujem
danú osobu,ktorá na niečo také prila!
)))))pri akýchkožvek otázkach ekonomických,právnych či sociálnych záleitosiach rád
pomôem, nabudúce vak u budem zato iada nejaký
poplatok...troku mi to trvalo kým som si to vetko
prečítal,zhodnotil vetky informácie a
vyhodnotil..
)))))))))))))))))No, žiadnu Ameriku si neobjavil. Je tu more tém, kde sú podrobne rozobrané postupy pri stanovení daňovej rezidencie. Nedá sa v každej téme opakovať postupy pri zdaňovaní príjmov zo zdrojov v zahraničí, najmú nie pri povrchne zadaných otázkach.
A ak chceš za svoje rady poplatok, Porada nie je pre Teba to pravé , orechové ... Nie si jediný, kto venuje čas štúdiu.
DP musí podať, otázka znie KDE?
Kde má trvalý pobyt?
Aby sme nepoplietli čitateľov - téma sa zvrtla na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, ktoré je tvorené Škótskom, Anglickom a Walesom, ležiacimi na ostrove Veľká Británia a Severným Írskom.
Kde má trvalý pobyt?
Aby sme nepoplietli čitateľov - téma sa zvrtla
na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, ktoré je tvorené Škótskom, Anglickom a Walesom, ležiacimi na ostrove Veľká Británia a Severným Írskom.
Johanka
DP musí podať, otázka znie KDE?
Kde má trvalý pobyt?
Aby sme nepoplietli čitateľov - téma sa zvrtla na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, ktoré je tvorené Škótskom, Anglickom a Walesom, ležiacimi na ostrove Veľká Británia a Severným Írskom.
Kde má trvalý pobyt?
Aby sme nepoplietli čitateľov - téma sa zvrtla
na Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, ktoré je tvorené Škótskom, Anglickom a Walesom, ležiacimi na ostrove Veľká Británia a Severným Írskom.
Musí podať DP v SR z " celosvetových príjmov".
V zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska je na elimináciu dvojitého zdanenia pri príjmoch zo závislej činnosti metóda vyňatia príjmov.
Podrobnejšie nájdeš v [SEARCH]príjmy z Anglicka[/SEARCH], to isté platí pre Škótsko, nakoľko ide o tú istú zmluvu
.
V zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia so Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska je na elimináciu dvojitého zdanenia pri príjmoch zo závislej činnosti metóda vyňatia príjmov.
Podrobnejšie nájdeš v [SEARCH]príjmy z Anglicka[/SEARCH], to isté platí pre Škótsko, nakoľko ide o tú istú zmluvu
.
Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
Ad zeloman:
Štípu ma oči z toho čo som čítal.
Bolí ma hlava z rozmýšľania, čo tým záverečným komentárom chcel autor povedať.
Štípu ma oči z toho čo som čítal.
Bolí ma hlava z rozmýšľania, čo tým záverečným komentárom chcel autor povedať.
Ja to vidím na študenta...
už viem.... JE TO PILOTTakže tade lieta, musí to vedieť....
dracica, mňa zas teraz štípu oči od smiechu : tie škótske libry nemajú chybu. Nech zakope v hrnci do zeme... /ja viem, že je to do jedu, ale škodoradosť ....
/
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
32
Podobné témy
- Príspevkov: 2, Posledný príspevok: 03.01.13
- Príspevkov: 0, Posledný príspevok: 21.02.07
- Príspevkov: 0, Posledný príspevok: 21.02.07
- Príspevkov: 1, Posledný príspevok: 15.01.06
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
