Zavrieť

Porady

Dlhodoby hmotny majetok

tanmat

tanmat je offline (nepripojený) tanmat

tanmat
DLHODOBÝ HMOTNÝ MAJETOK
do 31.12.2006


























































OBSAH




I. Obsahové vymedzenie dlhodobého hmotného majetku
I/1 Charakteristika dlhodobého majetku
Charakteristika majetku v podvojnom účtovníctve
Účtovné chápanie majetku – bilančný princíp
Definovanie pojmu majetok
Právna úprava
Základné triediace hľadiská uplatnené pri členení majetku
Zaradenie dlhodobého majetku
Analytická evidencia
Dlhodobý hmotný majetok
II. Oceňovanie a inventarizácia dlhodobého hmotného majetku

II/1 Spôsoby oceňovania dlhodobého majetku
Úvod
Spôsoby oceňovania ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu
Spôsoby oceňovania ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka
Precenenie dlhodobého majetku
Odborný dohad
Individuálne precenenie
Zmena reálnej hodnoty
II/2 Inventarizácia dlhodobého majetku
Vymedzenie inventarizácie
Postup inventarizácie
III. Účtovné zobrazenie dlhodobého hmotného majetku
III/1 Charateristika účtovej triedy 01 – Dlhodobý majetok
III/2 Účtovanie dlhodobého hmotného majetku
§ 32 Opatrenia MF SR č. 23 054/2002 – 92
Technické zhodnotenie
Obsahové vymedzenie účtových skupín a syntetických účtov dlhodobého hmotného majetku
Účtovanie dlhodobého hmotného majetku
Účtová skupina 02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný
Účtová skupina 03 – Dlhodobý hmotný majetok - neodpisovaný
IV. Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
IV/1 Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
Obstaranie dlhodobého hmotného majetku kúpou
Obstaranie dlhodobého hmotného majetku vlastnou činnosťou
Obstaranie dlhodobého hmotného majetku bezplatným nadobudnutím - darovaním
Obstaranie dlhodobého hmotného majetku preradením z osobného užívania do podnikania
V. Odpisovanie dlhodobého hmotného majetku
V/1 Odpisovanie dlhodobého hmotného majetku
Výkonové odpissy
Časové odpisy
Účtovné odpisy
Daňové odpisy
Rovnomerné odpisovanie
Zrýchlené odpisovanie
Odpis podľa časového hľadiska
VI. Vyraďovanie dlhodobého hmotného majetku
VI/1 Vyraďovanie dlhodobého hmotného majetku
Vyradenie dlhodobého hmotného majetku fyzickou likvidáciou
Vyradenie dlhodobého hmotného majetku predajom
Vyradenie dlhodobého hmotného majetku bezplatným prevodom - darovaním
Vyradenie dlhodobého hmotného majetku v dôsledku mánk a škôd
Vyradenie dlhodobého hmotného majetku preradením z podnikania do osobného užívania
Vyradenie dlhodobého hmotného majetku inými spôsobmi z praxe
  1. Účtovanie opravných položiek k dlhodobému hmotnému majetku
VII/1 Účtovanie opravných položiej k dlhodobému hmotnému majetku

  1. Účtovanie prenájmu dlhodobého hmotného majetku platného v SR od 1.1.2004
  2. Dlhodobý hmotný majetok z pohľadu nadnárodnej úpravy
IX/1 Medzinárodné štandardy pre finančné vykazovanie – International Financial Reporting Standards, IAS/IFRS
IX/2 IAS 16 – Pozemky, budovy a zariadenia – Property, Plant and Equipment
IX/3 IAS 17 – Lízingy – Leases
IX/4 IAS 36 – Zníženie hodnoty majetku – Impairment of Assets
IX/5 IAS 40 – Investície v nehnuteľnostiach – Investment Property
IX/6 IAS 41 – Poľnohospodárstvo - Agriculture

























I.
OBSAHOVÉ VYMEDZENIE
DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU








CIEĽ KAPITOLY:






Cieľom kapitoly je uviesť čitateľa do problematiky v rámci chápania majetku v podvojnom účtovníctve, oboznámiť ho s bilančným princípom chápania majetku, definovať pojem majetok a právne ho vymedziť v rámci platných zákonov v SR. Okrem iného je úlohou tejto kapitoly vymedziť základné hľadiská uplatnené pri členení majetku, zaradiť dlhodobý majetok, nezabudnúť na analytickú evidenciu a vymedziť čo je dlhodobým hmotným majetkom.






















































KĽÚČOVÉ SLOVÁ:


Majetok časť aktív účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, dajú sa oceniť podľa zákona o účtovníctve (§24 až § 28) a vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch.


Záväzok povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, od ktorej splnenia sa očakáva, že bude mať za následok zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky, dá sa oceniť podľa zákona o účtovníctve (§24 až §28) a vykazuje sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch


Výnos zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období


Ekonomický úžitok možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov


Náklad zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období


Príjem prírastok peňažných prostriedkov alebo prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky


Výdavok úbytok peňažných prostriedkov alebo úbytok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky


Výsledok
Hospodárenia ocenený výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období


Aktíva majetok a iné aktíva, z ktorých plynú účtovnej jednotke ekonomické úžitky


Iné aktívum časť aktív účtovnej jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky na ich zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a ktoré sa vykazujú v účtovnej závierke a v poznámkach


Pasíva zdroje majetku, ktoré predstavujú celkovú sumu záväzkov účtovnej jednotky vrátane iných pasív a rozdielu majetku a záväzkov


Iné pasívum povinnosť účtovnej jednotky, ktorá nespĺňa podmienky na jej zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a ktorá sa vykazuje v účtovnej závierke v poznámkach.


Obchodný majetok súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie










I/ 1
CHARAKTERISTIKA
DLHODOBÉHO MAJETKU


CHARAKTERISTIKA MAJETKU V PODVOJNOM ÚČTOVNÍCTVE
Účtovníctvo sleduje stav a pohyb foriem majetku a jeho zdrojov. Preto je pre účtovníctvo
charakteristické, že sa na majetok pozerá z dvoch hľadísk:
1. z hľadiska formy, v ktorej sa majetok nachádza,
2. z hľadiska zdrojov, z ktorých sú jednotlivé zložky majetku financované.
Takéto dvojaké chápanie majetku vyplýva zo skutočnosti, že každý druh majetku, s ktorým podnik hospodári, musel byť nadobudnutý z určitých konkrétnych zdrojov. Dvojaký pohľad na jedinú podstatu je základom účtovníctva ako systému. Takýto pohľad označujeme aj ako bilančný princíp. Tento princíp je jedným zo základov pri konštrukcii súvahy, v ktorej platí bilančná rovnica:
MAJETOK = VLASTNÉ IMANIE + ZÁVAZKY
Charakteristika, definovanie majetku a zdrojov jeho krytia, ich členenie patria k problémom, ktoré riešia rôzne vedné disciplíny, praktické aplikácie a rôzne právne predpisy. V účtovníctve patrí ich riešenie k základným problémom, ktoré sa riešia tak vo všeobecnej (teoreticko – metodologickej rovine), ako aj v konkrétnej nadnárodnej a medzinárodnej úprave účtovníctva (v právnej úprave účtovníctva jednotlivých krajín, v národných účtovných štandardoch, v Medzinárodných účtovných štandardoch a pod.).


ÚČTOVNÉ CHÁPANIE MAJETKU – BILANČNÝ PRINCÍP
Podstatu bilančného princípu a bilančnej rovnováhy znázorňuje nasledujúca schéma:








DEFINOVANIE POJMU MAJETOK
Vo vzťahu k účtovníctvu v súčasných podmienkach Slovenskej republiky v aplikácii na podnikateľov z definovania majetku v právnych predpisoch okrem účtovníctva má význam definovanie majetku v Obchodnom zákonníku. Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v §6 ods. 1 definuje pojem obchodný majetok. Obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.“


V účtovníctve i v jeho právnych predpisoch v Slovenskej republike sa používa v súčasnosti pojem majetok.


PRÁVNA ÚPRAVA
Dlhodobý majetok v slovenskej právnej úprave upravuje predovšetkým zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, zákon č. 595/2003 Z.z.o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a Opatrenie Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len postupy účtovania).


V teoreticko – metodologických prácach z účtovníctva sa postupne aj u nás analyzujú definície majetku, najmä definície podľa Medzinárodných účtovných štandardov (International Accounting Standards) - IAS, resp. podľa Medzinárodných štandardov finančného vykazovania ( International Financial Reporting Standards) – IFRS, a rozlišuje sa poňatie aktív v širšom a užšom zmysle.


Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve definuje základné pojmy používané v účtovníctve a v
rámci nich sú definované aj pojmy majetok, aktíva, iné aktívum.


Na základe uvedených definícií možno odvodiť, že od roku 2003 je v platnej právnej úprave účtovníctva v Slovenskej republike pojem aktíva definovaný v širšom poňatí – aktívami sa rozumie majetok a iné aktíva, z ktorých plynú účtovnej jednotke ekonomické úžitky.
Majetkom sa rozumie časť aktív účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, dajú sa oceniť podľa §24 až § 28 a vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch.“ (§ 2 ods. 4 písm. a) zákona č.431/2002 Z.z. o účtovníctve). Majetok je teda časť aktív, ktoré spĺňajú určené podmienky z hľadiska ich vzniku, oceňovania podľa zákona o účtovníctve a u podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva sa vykazujú v účtovnej závierke v súvahe.


Definície majetku, aktív a iných aktív uvedené v zákone o účtovníctve možno hodnotiť ako čiastočné prevzatie definícií základných pojmov z IAS/IFRS.


V opatrení č. 23 054/2002 -92 vydanom Ministerstvom financií SR v nadväznosti na nový zákon o účtovníctve, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, sú definované jednotlivé zložky majetku.


Definovanie pojmov majetok, aktíva, iné aktíva v zákone o účtovníctve a definovanie jednotlivých zložiek majetku v opatrení Ministerstva financií SR má dopad aj na súvahu – na označenie jej časti (strany), v ktorej sa vykazuje majetok, na označenie súhrnných (súčtových) súvahových položiek a ďalšie zmeny v súvahe. Nakoľko sa Súvaha považuje za základný a v SR aj najdôležitejší výkaz účtovnej závierky, ktorý v prehľadnej forme poskytuje informácie o stave majetku, záväzkov a vlastnom imaní v peňažnom vyjadrení v tis. Sk ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Majetok, záväzky a vlastné imanie predstavujú zložky súvahy, ktoré poskytujú informácie o finančnej situácii podniku. Usporiadanie jednotlivých zložiek súvahy je založené na oddelenom vykazovaní majetku a zdrojov majetku (vlastného imania a záväzkov). Pri vykazovaní majetku v súvahe sa ako primárne hľadisko členenia uplatnil prevádzkový cyklus. Podľa neho sa majetok bude v súvahe vykazovať v členení na neobežný majetok a obežný majetok. Hľadisko času, podľa ktorého sa majetok člení v účtovníctve, sa aj naďalej rešpektuje. Tomu treba rozumieť tak, že hľadisko prevádzkového cyklu a časové hľadisko sa v tomto prípade nekombinujú, ale uplatňujú sa postupne. V časti neobežný majetok sa vykazuje majetok dlhodobého charakteru, ktorý podniku prináša ekonomický prospech viac rokov, čiže nie je primárne určený na predaj. Člení sa na na dlhodobý nehmotný, nehmotný a finančný majetok.


Časť majetku sa podľa doby jeho obratu v celkovom majetku podniku označuje pojmom obežný majetok. Patria sem zásoby (materiál, zásoby vlastnej výroby, zvieratá, tovar), pohľadávky (oddelene sa sledujú dlhodobé a krátkodobé, podľa zostatkovej doby splatnosti ku dňu, ku ktorému sa súvaha ako súčasť účtovnej závierky zostavuje) a najlikvidnejší druh majetku – finančný majetok (peniaze, účty v bankách a krátkodobý finančný majetok). Ako posledné sa vykazujú účty časového rozlíšenia.


Na strane pasív sa oddelene sledujú vlastné imanie a záväzky. Záväzky sa ďalej vykazujú v členení na rezervy, dlhodobé záväzky, krátkodobé záväzky a bankové úvery a výpomoci. Záväzky a bankové úvery a výpomoci sa vykazujú podľa zostatkovej doby splatnosti ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Analogicky so stranou aktív sa na strane pasív uvádzajú účty časového rozlíšenia. Zjednodušená forma súvahy je uvedená v nasledujúcej forme:


<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="1" cellspacing="0" frame="void" rules="groups" width="601"> <col width="275"> <col width="322"> <tbody> <tr valign="bottom"> <td height="15" width="275">

</td> <td width="322">

</td> </tr> <tr valign="bottom"> <td height="18" width="275"> Strana aktív Súvaha k.........................
</td> <td width="322">
...............................Strana pasív
</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="bottom"> <td height="19" width="275"> SPOLU MAJETOK
</td> <td width="322"> SPOLU VLASTNÉ IMANIE A ZÁVAZKY
</td> </tr> <tr valign="bottom"> <td height="19" width="275"> A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie
</td> <td width="322"> A. Vlastné imanie
</td> </tr> <tr valign="bottom"> <td height="18" width="275">
</td> <td width="322"> A.I. Základné imanie
</td> </tr> <tr valign="bottom"> <td height="19" width="275"> B. Neobežný majetok
</td> <td width="322"> A.II. Kapitálové fondy
</td> </tr> <tr valign="bottom"> <td height="18" width="275"> B.I. Dlhodobý nehmotný majetok
</td> <td width="322"> A.III. Fondy zo zisku
</td> </tr> <tr valign="bottom"> <td height="18" width="275"> B.II. Dlhodobý hmotný majetok
</td> <td width="322"> A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov
</td> </tr> <tr valign="bottom"> <td height="18" width="275"> B.III. Dlhodobý finančný majetok
</td> <td width="322"> A.V. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
</td> </tr> <tr valign="bottom"> <td height="18" width="275">
</td> <td width="322">

</td> </tr> <tr valign="bottom"> <td height="19" width="275"> C. Obežný majetok
</td> <td width="322"> B. Záväzky
</td> </tr> <tr valign="bottom"> <td height="18" width="275"> C.I Zásoby
</td> <td width="322"> B.I. Rezervy
</td> </tr> <tr valign="bottom"> <td height="18" width="275"> C.II. Dlhodobé pohľadávky
</td> <td width="322"> B.II. Dlhodobé záväzky
</td> </tr> <tr valign="bottom"> <td height="18" width="275"> C.III. Krátkodobé pohľadávky
</td> <td width="322"> B.III. Krátkodobé záväzky
</td> </tr> <tr valign="bottom"> <td height="18" width="275"> C.IV. Finančné účty
</td> <td width="322"> B.IV. Bankové úvery a výpomoci
</td> </tr> <tr valign="bottom"> <td height="18" width="275">
</td> <td width="322">

</td> </tr> <tr valign="bottom"> <td height="19" width="275"> D. Časové rozlíšenie
</td> <td width="322"> C. Časové rozlíšenie
</td> </tr> <tr valign="bottom"> <td height="18" width="275">
</td> <td width="322">

</td> </tr> </tbody> </table>
ZÁKLADNÉ TRIEDACIE HĽADISKÁ UPLATNENÉ PRI ČLENENÍ MAJETKU
Vzhľadom na rôznorodosť majetku a jeho zložiek sa majetok a jeho jednotlivé zložky členia z rôznych hľadísk.


K základným triediacim hľadiskám pri členení majetku v účtovníctve patria:
  1. časové hľadisko (doba použiteľnosti majetku, doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom, doba držania, prípadne zámer účtovnej jednotky, s akým sa obstarával majetok),
  2. podstata (charakter) majetku,
  3. spôsob pôsobenia majetku v jeho kolobehu ( v prevádzkovom cykle),
  4. druh majetku (forma, v akej sa nachádza).

Z časového hľadiska sa majetok člení na:
    1. dlhodobý majetok,
    2. krátkodobý majetok.
Hranicou na členenie majetku na dlhodobý majetok a krátkodobý majetok je jeden rok. Členenie majetku z časového hľadiska na dlhodobý a krátkodobý majetok je základom na členenie majetku v opatrení MF SR, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.


Podľa podstaty (charakteru) majetku sa rozlišuje:
  1. nehmotný majetok,
  2. hmotný majetok,
  3. finančný majetok,
  4. pohľadávky.
Pri členení majetku podľa tohto hľadiska v niektorých odborných prácach a v niektorých právnych predpisoch sa majetok člení na tri skupiny, a to na majetok nehmotný v širšom poňatí ( vrátane pohľadávok), hmotný a finančný, resp. len na dve skupiny – majetok hmotného (vecného) charakteru a majetok nehmotného charakteru.


Spôsob pôsobenia majetku v jeho kolobehu (v prevádzkovom cykle) je základom členenia na:
  1. neobežný majetok,
  2. obežný majetok.
Pojmy neobežný majetok a obežný majetok nie sú v právnych predpisoch účtovníctva platných v súčasnosti u nás definované. Ich charakteristiky sú obsahom odbornej literatúry z účtovníctva a ďalej sa napr. definujú v IAS/IFRS.
Neobežný majetok je charakterizovaný pomocou týchto základných vlastností:
  • v kolobehu majetku (v prevádzkovom cykle) nemení svoju formu,
  • v hospodárskom procese pôsobí dlhodobo,
  • hmotný a nehmotný majetok sa postupne opotrebováva.
Od roku 2003 sa pojem neobežný majetok používa v súvahe. Označuje sa ním súhrnná (súčtová) súvahová položka pre súčet stavu dlhodobého nehmotného majetku, dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého finančného majetku.
K základným charakteristikám obežného majetku patria:
  • v kolobehu majetku (v prevádzkovom cykle) mení svoju formu,
  • jednorázovo sa spotrebúva a následne obnovuje,
  • proces jeho premeny na peniaze nepresahuje jeden rok.
Od roku 2003 sa v súvahe používa pojem obežný majetok. Označuje sa ním súhrnná (súčtová) súvahová položka pre súčet stavu zásob, dlhodobých pohľadávok, krátkodobých pohľadávok a finančných účtov.
Každá skupina, podskupina majetku sa potom podrobnejšie člení na jednotlivé druhy, napr. pozemky, stavby, softvér, materiál, výrobky, tovar, pohľadávky voči zamestnancom, peniaze.


Pre potreby výsledného členenia majetku v účtovníctve sa jednotlivé triediace hľadiská uplatňujú v kombinácii, vzájomne sa dopĺňajú, prípadne sa pridávajú ďalšie hľadiská členenia, napr. likvidnosť majetku, dolná hranica pri dlhodobom nehmotnom a hmotnom majetku, obchodovateľnosť pri finančnom majetku, definované hľadiská pre ostatné aktíva – prechodné položky aktívne/ položky časového rozlíšenia..




ZARADENIE DLHODOBÉHO MAJETKU
Kritériom zaradenia majetku podľa slovenskej právnej úpravy do kategórie dlhodobého majetku je doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu daného majetku v účtovnej jednotke, ktorá je dlhšia ako jeden rok (365 dní).


Charakteristikou črtou väčšiny dlhodobého hmotného a nehmotného majetku je jeho postupné opotrebovávanie a prenášanie jeho hodnoty do nákladov účtovnej jednotky vo forme odpisov.


Účtovná jednotka účtuje o dlhodobom majetku na syntetických účtoch účtovej triedy 01 – Dlhodobý majetok.


ANALYTICKÁ EVIDENCIA
Účtovná jednotka ďalej vytvára k dlhodobému majetku analytickú evidenciu podľa jednotlivých zložiek dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku, ktorá slúži na jeho identifikáciu a obsahuje najmä názov alebo opis majetku, číselné označenie, dátum jeho obstarania a uvedenia do užívania, dátum zaúčtovania na účte jednej z účtovných skupín:
01* - Dlhodobý nehmotný majetok
02* - Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný a
03* - Dlhodobý hmotný majetok – neodpisovaný,


ďalej ocenenie, údaje o zvolenom postupe účtovného odpisovania a daňového odpisovania, sadzby účtovných odpisov a daňových odpisov, sumy účtovných odpisov a daňových odpisov za zdaňovacie obdobie, účtovnú zostatkovú cenu a daňovú zostatkovú cenu, dátum a spôsob vyradenia. Pri majetku, ku ktorému účtovná jednotka nemá vlastnícke právo, majetku danému do zálohy alebo vecnom bremene na majetku, ak na jeho obstaranie bola poskytnutá dotácia, podpora alebo príspevok, sa v analytickej evidencii vlastníka majetku a záložného veriteľa uvedie výška poskytnutej dotácie, podpory alebo príspevkov a ďalšie skutočnosti preukazujúce úplnosť účtovného prípadu.


Pri súbore hnuteľných vecí a majetku, ktorého súčasťou je aj príslušenstvo, sa jednotlivé kusy majetku zaznamenávajú v analytickej evidencii vo fyzickom a hodnotovom vyjadrení. Ak sa k súboru hnuteľných vecí priradí ďalšia vec a k majetku sa priradí príslušenstvo alebo naopak vyradí, zaznamenáva sa v analytickej evidencii aj dátum priradenia alebo vyradenia tejto veci alebo príslušenstva.


DLHODOBÝ HMOTNÝ MAJETOK
Dlhodobý hmotný majetok sa člení:
  1. Pozemky, stavby, byty a nebytové priestory, umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov
  2. Samostatné hnuteľné veci s výnimkou hnuteľných vecí uvedených v písmene a) a súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko – ekonomické určenie s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok a v ocenení vyššom ako je suma ustanovená v osobitnom predpise (osobitným predpisom je zákon č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2004 a vzťahuje sa na rok 2004 a neskoršie roky), v ktorom uvedená suma na ocenenie týchto zložiek hmotného majetku je 30 000 Sk,
  3. Pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky
  4. Základné stádo a ťažné zvieratá bez ohľadu na obstarávaciu cenu,
  5. Otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technická rekultivácia a technické zhodnotenie, ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku, súčasťou technickej rekultivácie môžu byť len stavby, napr. komunikácie, ktoré svojím charakterom, účelom a rozsahom slúžia na vykonanie technickej rekultivácie, pričom technická rekultivácia nie je dlhodobým hmotným majetkom, ak tak ustanovuje osobitný predpis ( zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Na príslušnom účte dlhodobého majetku sa účtuje aj príslušenstvo, napr. prídavné alebo výmenné zariadenia, ktoré sú súčasťou jeho ocenenia a evidencie. Príslušenstvo je súčasťou dodávky hlavnej veci alebo sa k hlavnej veci priradí dodatočne.
Hmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), alebo je nižšie, možno zaradiť do dlhodobého hmotného majetku, ak doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok.
Hmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého hmotného majetku, sa účtuje na ťarchu účtu zásob.




























II.
OCEŇOVANIE A INVENTARIZÁCIA
DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU








CIEĽ KAPITOLY:


Táto kapitola pojednáva o spôsoboch oceňovania dlhodobého majetku ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a ku dňu ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Okrajovo sa venuje preceneniu dlhodobého majetku a inventarizácii dlhodobého majetku.






























































KĽÚČOVÉ SLOVÁ:




Oceňovanie
je priraďovanie peňažných súm jednotlivým zložkám majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov zaúčtované v účtovných knihách, vykazované a uvádzané v účtovnej závierke, v súvahe a vo výkaze ziskov a strát a v poznámkach.


Obstarávacia cena
je cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním


Reprodukčná obstarávacia cena
je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje


Vlastné náklady
pri hmotnom a nehmotnom dlhodobom majetku vytvorenom vlastnou činnosťou sú priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť.
Trhová cena
je cena, ktorá je vyhlásená na tuzemskej alebo zahraničnej burze alebo na inom verejnom trhu. Účtovná jednotka na oceňovanie podľa tohto zákona použije cenu, ktorá je vyhlásená najneskoršie v deň ocenenia. Ak je majetok vedený na tuzemskej burze, je trhovou cenou záverečná cena vyhlásená burzou v pracovný deň, ku ktorému sa ocenenie vykonáva. Ak majetok nie je vedený na tuzemskej burze a je kótovaný na zahraničných burzách, rozumie sa trhovou cenou najvyššia zo záverečných cien, ktorá bola dosiahnutá na schválených trhoch zahraničných búrz v pracovný deň, ku ktorému sa ocenenie vykonáva. V prípade iného verejného trhu, ako je burza, je trhovou cenou najvyššia platná cena v deň, ku ktorému sa ocenenie vykonáva. Ak v deň, ku ktorému sa ocenenie vykonáva, uvedené trhy nepracujú, použije sa cena vyhlásená na nich posledný pracovný deň, ktorý predchádza dňu, ku ktorému sa ocenenie vykonáva.
Kvalifikovaný odhad
predstavuje súhrn všetkých budúcich výdavkov alebo príjmov pri použití najčastejšie sa vyskytujúcej úrokovej miery pre podobný nástroj emitenta s podobným ohodnotením alebo úrokovej miery, ktorá menovitú hodnotu tohto nástroja znižuje o úrokovú zrážku tohto nástroja na cenu, za ktorú by sa tento nástroj predal.




II/1
SPOSOBY OCEŇOVANIA DLHODOBÉHO MAJETKU


ÚVOD
Oceňovanie je priraďovanie peňažných súm jednotlivým zložkám majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov zaúčtované v účtovných knihách, vykazované a uvádzané v účtovnej závierke, v súvahe a vo výkaze ziskov a strát a v poznámkach.


Zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. v znení zákona č. 562/2003 Z.z. platného od 1.1.2004 zavádza pojem deň ocenenia, ktorým sa rozumie:
  • Deň uskutočnenia účtovného prípadu,
  • Deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a
  • Iný deň v priebehu účtovného obdobia, ak to vyplýva z osobitných predpisov (napr. zákon č. 483/2001 Z.z, o bankách, zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní, zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch).
Majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene sa aj naďalej prepočítavajú na Sk kurzom NBS ku dňu ocenenia.


SPOSOBY OCEŇOVANIA KU DŇU USKUTOČNENIA ÚČTOVNÉHO PRÍPADU
Dlhodobý majetok sa podľa §25 zákona o účtovníctve č. 562/2003 Z.z. oceňuje ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu obstarávacou cenou, reprodukčnou obstarávacou cenou a vlastnými nákladmi.
Obstarávacou cenou sa oceňuje dlhodobý majetok obstaraný za odplatu, a to:
  1. Hmotný majetok,
  2. Nehmotný majetok,
  3. Podiely na základnom imaní obchodných spoločností a družstiev, cenné papiere a deriváty.
Medzi náklady, ktoré vstupujú do obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku patria náklady na:
  1. prípravu a zabezpečenie výstavby dlhodobého hmotného majetku, napríklad odvo*dy za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, náklady na poskytnutie záruky v súvislosti s obstaraním, a to do času uvede*nia dlhodobého majetku do užívania,
  2. prieskumné, geologické, geodetické a projektové práce, a to vrátane variantných riešení, umelecké diela tvoriace súčasť stavebných objektov, náhrady na odstránenie ekonomickej ujmy poľnohospodárskych organizácií, odvody za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, odvody za dočas*né odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre zariadenie staveniska, otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technickú rekul*tiváciu, technické zhodnotenie, dopravné, montážne práce a clo,
  3. zabezpečovacie a konzervačné práce, alebo udržovacie a dekonzervačné práce, ak sa zastavia práce na obstarávaní dlhodobého hmotného majetku,
  4. náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností a náhrady majetkovej ujmy
    poskytované vlastníkovi nehnuteľností podľa osobitných predpisov a platby za ekologickú ujmu v súvislosti s výstavbou,
  5. úhradu nákladov účelne vynaložených na pripojenie a zabezpečenie požadované*ho príkonu alebo požadovanej dodávky plynu, tepla a vody, ako i úhrada vlastníko*vi rozvodného zariadenia za preložku rozvodného zariadenia,
  6. skúšky, ktorými zhotoviteľ preukazuje riadne vykonanie diela; ak pri skúškach
    vzniknú použiteľné výrobky alebo výkony, ktoré podľa zmluvy patria objednávate*ľovi, znížia sa o výnosy z týchto výrobkov alebo výkonov náklady na obstaranie dlhodobého hmotného majetku,
Cenné papiere a podiely sa oceňujú pri obstaraní podľa § 25 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve obstarávacou cenou. Súčasťou obstarávacej ceny cenného papiera a podielu sú náklady súvisiace s obstaraním cenného papiera, napríklad poplatky a provízie maklérom, poradcom, burzám. Súčasťou obstarávacej ceny nie sú najmä úroky z úverov na obstaranie cenných papierov a podielov, kurzové rozdiely a náklady spojené s držbou cenného papiera a podielu. V priebehu obstarávania sa jednotlivé zložky obstarávacej ceny nakupovaných cenných papierov a podielov účtujú na účte 043 - Obstaranie dlhodobého finačného majetku.
Na účte 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa neúčtujú a nie sú súčas*ťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku
  1. penále, pokuty, poplatky, úrok z omeškania alebo iné sankcie zo zmluvných vzťa*hov a peňažné náhrady škôd súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku,
  2. náklady na prípravu pracovníkov pre budované prevádzky a zariadenia,
  3. náklady na vybavenie obstarávaného dlhodobého majetku zásobami,
  4. náklady na biologickú rekultiváciu,
  5. náklady súvisiace s prípravou a zabezpečením výstavby, ktoré vznikli po uvedení obstaraného hmotného majetku do užívania,
í) náklady na opravy a udržiavanie dlhodobého hmotného majetku, pričom opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvede*nia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu a uvedením do pre*vádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológii, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia; udržiavaním sa spomaľuje fyzické opotrebovanie, predchádza jeho následkom a odstraňujú sa drobnejšie závady,
g) kurzové rozdiely,
h) úroky.

Do obstarávacej ceny nehmotného a hmotného dlhodobého majetku vstupuje v účtov*ných jednotkách, ktoré nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, aj daň z prida*nej hodnoty.


Reprodukčnou obstarávacou cenou sa oceňuje dlhodobý majetok:
  1. Nehmotný a hmotný nadobudnutý bezodplatne,
  2. Nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou, ak sú vlastné náklady vyššie, ako je reprodukčná obstarávacia cena,
  3. Finančný majetok nadobudnutý bezodplatne,
  4. Majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania,
  5. Nehmotný a hmotný majetok novo zistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený.

Vlastnými nákladmi sa oceňuje dlhodobý majetok vytvorený vlastnou činnosťou, a to:
  1. Hmotný majetok,
  2. Nehmotný majetok, pokiaľ sú vlastné náklady nižšie, ako je reprodukčná obstarávacia cena.

Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 562/2003 Z.z. o účtovníctve sa jednotlivými cenami rozumie:
  1. Obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním,
  2. Reprodukčnou obstarávacou cenou je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje,
  3. Vlastnými nákladmi pri hmotnom a nehmotnom dlhodobom majetku vytvorenom vlastnou činnosťou sú priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť.
Do vlastných nákladov na vytvorenie dlhodobého hmotného majetku a nehmotného majetku vo vlastnej činnosti sa zahrnujú všetky priame náklady vynaložené na výrobu alebo na inú činnosť nehmotného charakteru a režijné náklady, t.j. výrobná a správna réžia, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť nehmotného charakteru. Pri vyčísľovaní vlastných nákladov na vytvorený nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou treba prihliadať na to, či vlastné náklady neprevýšili reprodukčnú obstarávaciu cenu, t.j. cenu, za ktorú by bolo možné príslušný nehmotný majetok kúpiť. Ocenenie nehmotného majetku vo vlastných nákladoch môže ísť len do úrovne reprodukčnej obstarávacej ceny.
Pri obstaraní dlhodobého majetku bezodplatne sa reprodukčná obstarávacia cena zvyšuje o náklady súvisiace s jeho obstaraním, napr. prepravné, inštaláciu a pod.
Na rozdiel od zásob vytvorených vlastnou činnosťou, kde vstupuje do vlastných nákla*dov aj časť nepriamych nákladov na výrobu alebo inú činnosť, pri hmotnom a nehmot*nom dlhodobom majetku vstupujú do vlastných nákladov všetky nepriame náklady na výrobu alebo inú činnosť.


Účtovná jednotka podľa §25 ods. 2 zákona o účtovníctve č. 562/2003 Z.z. ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, zohľadňuje predpokladané riziká a straty, ktoré sa týkajú dlhodobého majetku a ktoré sú známe ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Zníženie hodnoty sa musí zohľadniť vždy bez ohľadu na to, či výsledkom hospodárenia za účtovné obdobie je zisk alebo strata a vyjadruje sa prostredníctvom opravných položiek a odpisov. Opravné položky sa vytvárajú pri prechodnom znížení hodnoty dlhodobého majetku. Odpisy majetku vyjadrujú trvalé zníženie hodnoty majetku.


SPOSOBY OCEŇOVANIA KU DŇU, KU KTORÉMU SA ZOSTAVUJE ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA
Dlhodobý majetok sa podľa § 27 zákona č. 562/2003 Z.z. o účtovníctve oceňuje ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka trhovou cenou, kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca.
Trhovou cenou sa oceňuje dlhodobý majetok takto:
  1. Cenné papiere s výnimkou cenných papierov držaných do splatnosti a cenných papierov obstaraných v primárnych emisiách neurčených na obchodovanie, podielov na základnom imaní v obchodných spoločnostiach a cenných papierov emitovaných účtovnou jednotkou (Oceňujú sa metódou vlastného imania),
  2. Deriváty
  3. Jednotlivé zložky dlhodobého majetku v obchodných spoločnostiach alebo družstvách zanikajúcich bez likvidácie splynutím alebo rozdelením
  4. Jednotlivé zložky majetku a záväzkov, ak sú zabezpečené derivátmi.

Kvalifikovaným odhadom sa oceňuje dlhodobý majetok:
  1. Cenné papiere okrem cenných papierov držaných do splatnosti a cenných papierov obstaraných v primárnych emisiách neurčených na obchodovanie, podielov na základnom imaní v obchodných spoločnostiach a cenných papierov emitovaných účtovnou jednotkou (Oceňujú sa metódou vlastného imania),
  2. Deriváty
  3. Technické rezervy v účtovných jednotkách, ktoré sú poisťovňami alebo zaisťovňami podľa osobitných predpisov
  4. Jednotlivé zložky dlhodobého majetku v obchodných spoločnostiach alebo družstvách zanikajúcich bez likvidácie splynutím alebo rozdelením
  5. Jednotlivé zložky majetku a záväzkov, ak sú zabezpečené derivátmi.

Posudkom znalca sa oceňuje:
  1. Nehnuteľnosti, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv
  1. Jednotlivé zložky dlhodobého majetku v obchodných spoločnostiach alebo družstvách zanikajúcich bez likvidácie splynutím alebo rozdelením

Ocenenie kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca sa používa vtedy, ak trhová cena nie je k dispozícii alebo nevyjadruje správne reálnu hodnotu.


Podľa § 27ods.3 zákona č. 562/2003 Z.z. o účtovníctve sa jednotlivými cenami rozumie:
  1. Trhovou cenou je cena, ktorá je vyhlásená na tuzemskej alebo zahraničnej burze alebo na inom verejnom trhu. Účtovná jednotka na oceňovanie podľa tohto zákona použije cenu, ktorá je vyhlásená najneskoršie v deň ocenenia. Ak je majetok vedený na tuzemskej burze, je trhovou cenou záverečná cena vyhlásená burzou v pracovný deň, ku ktorému sa ocenenie vykonáva. Ak majetok nie je vedený na tuzemskej burze a je kótovaný na zahraničných burzách, rozumie sa trhovou cenou najvyššia zo záverečných cien, ktorá bola dosiahnutá na schválených trhoch zahraničných búrz v pracovný deň, ku ktorému sa ocenenie vykonáva. V prípade iného verejného trhu, ako je burza, je trhovou cenou najvyššia platná cena v deň, ku ktorému sa ocenenie vykonáva. Ak v deň, ku ktorému sa ocenenie vykonáva, uvedené trhy nepracujú, použije sa cena vyhlásená na nich posledný pracovný deň, ktorý predchádza dňu, ku ktorému sa ocenenie vykonáva.
  2. Kvalifikovaný odhad predstavuje súhrn všetkých budúcich výdavkov alebo príjmov pri použití najčastejšie sa vyskytujúcej úrokovej miery pre podobný nástroj emitenta s podobným ohodnotením alebo úrokovej miery, ktorá menovitú hodnotu tohto nástroja znižuje o úrokovú zrážku tohto nástroja na cenu, za ktorú by sa tento nástroj predal.
Ustanovenia tohto paragrafu zákona o účtovníctve sú významnou zmenou v účtovníctve. Do 31.12.2002 platila zásada oceňovania majetku a záväzkov v historických cenách s povinnosťou zohľadnenia rizík, strát a znehodnotenia ku dňu zostavenia účtovnej závierky. V § 27 zákona o účtovníctve, ako vo všeobecnom účtovnom predpise, je uložená povinnosť oceniť vybrané druhy majetku a záväzkov reálnou hodnotou ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Oceňovanie reálnou hodnotou ( pojem je prekladom anglických slov „ fair value“) sa v účtovníctve nevyskytol. Pre jeho uplatnenie v zákone sa vychádzalo z IAS, kde je definovaná reálna hodnota ako suma alebo peňažná čiastka, za ktorú je možné majetok vymeniť alebo záväzok vyrovnať medzi informovanými, dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami, ktoré nie sú personálne ani ekonomicky prepojené.


Cieľom zavedenia povinnosti oceňovania majetku a záväzkov reálnou hodnotou v účtovnej závierke, ale aj v iných prípadoch, je zvýšiť vypovedaciu schopnosť účtovných závierok, v súlade s požiadavkou verného a pravdivého zobrazenia predmetu účtovníctva.





PRECENENIE DLHODOBÉHO MAJETKU


ODBORNÝ ODHAD
Majetok sa môže dodatočne individuálne preceniť na základe odborného odhadu, a to len do výšky kúpnej ceny, alebo ceny dosiahnutej vydražením a o výsledok prece*nenia sa upraví opravná položka. Dodatočné precenenie sa môže vykonať najneskoršie do termínu prvého zostavenia účtovnej závierky; pokiaľ od nadobudnutia majetku do uzatvorenia účtovných kníh neuplynú tri mesiace, možno vykonať precenenie aj v nasledujúcom účtovnom období. Dodatočné precenenie sa týka všetkého takto obstaraného majetku s výnimkou pohľadávok, prechodných účtov aktív a účtov peňaž*ných prostriedkov.
Na účte 097 - Opravná položka k nadobudnutému majetku sa účtuje pri prevode majetku štátu podľa osobitného predpisu a pri predaji podniku, pokiaľ sa nevykonáva individuálne precenenie jednotlivých zložiek majetku. O tejto opravnej položke sa účtuje ako o rozdiele medzi kúpnou cenou pri predaji alebo cenou dosiahnutou vydra*žením a hodnotou majetku, ktorou sa ocenil v účtovníctve privatizovaného subjektu alebo predávajúceho, zníženou o prevzaté záväzky. Účet 097 - Opravná položka k nadobudnutému majetku môže mať podľa svojho charakteru aktívny alebo pasívny zostatok. Majetok na príslušných majetkových účtoch sa pritom ocení zostatkovou cenou z účtovníctva privatizovaného subjektu alebo predávajúceho.
INDIVIDUÁLNE PRECENENIE
Ak sa individuálne precenenie jednotlivých zložiek majetku nevykonáva, zaúčtuje sa opravná položka k majetku na účte 097 - Opravná položka k nadobudnutému majet*ku. Do opravnej položky sa nezahŕňa cena pozemkov, ktorá sa zaúčtuje na účte 031 -Pozemky v dohodnutej cene; pokiaľ nie je cena pozemkov dohodnutá osobitne, zaú*čtujú sa pozemky v ocenení podľa osobitného predpisu.
Opravná položka sa odpisuje do nákladov alebo výnosov, pravidelne počas 15 rokov od nadobudnutia dlhodobého majetku, a to nepriamo prostredníctvom účtu 098 -Oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku. Pri jej úplnom odpísaní sa vyradí z účtovníctva, zaúčtovaním v prospech alebo na ťarchu účtu 097 - Opravná položka k nadobudnutému majetku. Neodpísaná časť opravnej položky k nadobud*nutému majetku sa jednorazovo odpíše podľa povahy do nákladov alebo výnosov pri predaji alebo vklade celého súboru majetku. Pri predaji alebo vkladu časti dlhodobé*ho majetku, ku ktorému sa opravná položka viaže, sa odpíše pomerná časť opravnej položky podľa povahy do nákladov alebo výnosov.


ZMENA REÁLNEJ HODNOTY
Zmena reálnej hodnoty cenných papierov a podielov, ktoré tvoria podiel na základ*nom imaní oceňovaných metódou vlastného imania sa účtuje takto:
u) zmena reálnej hodnoty cenného papiera a podielu sa zaznamená na ťarchu alebo v prospech samostatného analytického účtu príslušného finančného majetku súvzťažne s účtom 414 - Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov,
b) pri predaji sa zaúčtovaná zmena reálnej hodnoty zruší zápisom na ťarchu alebo v prospech samostatného analytického účtu príslušného finančného majetku súvzťažne s účtom 414 - Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov,








II/2
INVENTARIZÁCIA DLHODOBÉHO MAJETKU

VYMEDZENIE INVENTARIZÁCIE
Taxatívna povinnosť vykonávania inventarizácie je účtovným jednotkám stanovená v § 6 zákona o účtovníctve č.431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Inventarizácia je dôležitý prostriedok preukazne vedeného účtovníctva, pretože sa ňou overuje, či stav majetku a záväzkov zodpovedá skutočnosti. Inventarizácia sa vykonáva ku dňu riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky. Pre potreby zostavenia priebežnej účtovnej závierky sa inventarizácia vykonáva len na účely reálnosti ocenenia majetku a záväzkov.
Pri hmotnom majetku okrem zásob je dovolené inventarizovať raz za dva roky. Pri pokladničnej hotovosti je povinnosť štyrikrát za účtovné obdobie.


POSTUP INVENTARIZÁCIE
Inventarizácia predstavuje celý súbor prác, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých krokov. Prvým krokom je zistenie skutočných stavov majetku a závazkov, ktorý sa nazýva inventúrou. Tá može byť fyzická alebo dokladová, prípadne kombinácia oboch. Fyzická sa vykonáva pri majetku hmotnej (vecnej) povahy, ktorý sa dá zmerať, zvážiť, spočítať. Dokladová sa vykonáva pri majetku nehmotnej povahy – pohľadávky, dlhodobý nehmotný majetok, pri závazkoch a pri ostatných súvahových položkách (účty časového rozlíšenia, opravné položky, rezervy, fondy a pod.) a pri rozdiele majetku a závazkov. Ak fyzickú inventúru nie je možné vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno ju vykonať 3 mesiace pred a 1 mesiac po dni, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. V takomto prípade sa skutočne zistený fyzický stav upraví o prírasky a úbytky za obdobie od zistenia skutkového stavu do dňa účtovnej závierky.
Zistené skutočné stavy sa zapisujú do inventúrnych súpisov, ktoré majú stanovený predpísaný obsah. Zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov v §30 ods. 3doplnil povinnosť vyhotovovať inventarizačný zápis, v ktorom sa uvádzajú výsledky z porovnania účtovného a skutkového stavu predmetu inventarizácie, a tiež výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a závazkov. Inventarizačný zápis má stanovené povinné obsahové náležitosti. Inventúrny súpis aj inventarizačný zápis sú účtovné záznamy, ktorými sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva. Inventarizačné rozdiely možu mať dvojaký charakter, može ísť o manko alebo prebytok. Povinnosť zaúčtovať inventarizačné rozdiely do príslušného účtovného obdobia, za ktoré sa inventarizáciou overoval skutočný stav majetku, závazkov a rozdielu majetku a závazkov, zostáva nezmenená. V §30 ods. 6 zákon o účtovníctve č.431/2002 Z.z. určuje, že rozdiely vyplývajúce z úpravy ocenenia podľa §26 (zásada opatrnosti) a §27 (reálne ocenenie vybraných druhov majetku a závazkov a závazkov) sa v žiadnom prípade nepovažujú za inventarizačné rozdiely, čo znamená, že nemôžu byť ani mankom ani prebytkom a nemôže byť o nich ani takto účtované.


Dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok novo zistený pri inventari*zácii a v účtovníctve doteraz nezachytený ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou, účtuje sa so súvzťažným zápisom na príslušný účet oprávok. Ak ide o neodpisovaný dlhodobý hmotný majetok novo zistený pri inventarizácii ocenený repro*dukčnou obstarávacou cenou účtuje sa so súvzťažným zápisom v prospech účtu 413 -Ostatné kapitálové fondy.





III.
ÚČTOVNÉ ZOBRAZENIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU








CIEĽ KAPITOLY:


Cieľom tohto príspevku je priblížiť účtovanie v podnikateľských subjektoch podľa Opatrenia MF SR č.23 054/2002 – 92 účinného od 1.1.2003. V príspevku je obsiahnuté v plnom znení citované opatrenie ( uvedené kurzívou), jednotlivé paragrafy sú zaradené do textu podľa ich vecného obsahu, nie chronologicky. Dlhodobý majetok – je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok ( zásady členenia majetku a záväzkov sú uvedené v §12 až §20 postupov účtovania).






















































KĽÚČOVÉ SLOVÁ:


Technické zhodnotenie výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom a nehmotnom majetku 30 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie (§ 29 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov)


Rekonštrukcia také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností (§ 29 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov)


Modernizácia rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť tohto majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok (§ 29 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov).


Oprava odstránenie čiastočného fyzického opotrebovania alebo poškodenia za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu a uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia (§ 35 ods. 2 písm. f) Opatrenia MF SR č. 23 054/2002 -92)


Udržiavanie spomaľuje fyzické opotrebovanie, predchádza jeho následkom a odstraňujú sa drobnejšie závady. (§ 35 ods. 2 písm. f) Opatrenia MF SR č. 23 054/2002 -92)


Príslušenstvo sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali (§121 ods. 1 Občianskeho zákonníka)


Technická rekultivácia je technickým zásahom do pozemku, výsledkom ktorého je zmena terénu dosiahnutá napr. navážkou zeminy, alebo jej odvážkou, vyrovnanie terénu a pod. Súčasťou technickej rekultivácie je aj vybudovanie prístupových komunikácií potrebných na vykonanie technickej rekultivácie.


Meliorácia vybudovaný systém odvodnenia alebo zavlažovania pôdy. Považuje sa za stavbu.


Biologická rekultivácia biologické ozdravenie a zveľadenie pôdy. Zahŕňa povrchovú úpravu pôdy, hnojenie, siatie trávy alebo výsadbu kríkov a pod.


Stavba stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej vysadenie vyžaduje úpravu podkladu


Pozemné stavby priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebno – technicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí, nemusia mať steny, ale musia mať strechu.


Inžinierske stavby ostatné stavby, ktoré nemajú charakter pozemných stavieb, t.j. budov.


Vklad je úkon katastrálneho úradu, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.


Záznam je úkon katastrálneho úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.


Poznámka je úkon katastrálneho úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam


Súbor hnuteľných vecí je súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko – ekonomické určenie. Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko – ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku.


Zbierky ide o súbor predmetov, ktoré neslúžia na podnikanie, ale zobrazujú historický alebo technický vývoj v podnikateľskej činnosti, hnuteľné kultúrne pamiatky a ich súbory podľa zákona č.49//2002 Z.z. o štátnej pamiatkovej starostlivosti
















III/ 1
CHARAKTERISTIKA
ÚČTOVEJ TRIEDY 0 – DLHODOBÝ MAJETOK




Účtová trieda 0– Dlhodobý majetok obsahuje syntetické účty aktív a korekčných položiek, ktoré sú zatriedené do príslušných účtovných skupín takto:


<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="7" cellspacing="0" width="620"> <col width="588"> <col width="2"> <tbody><tr> <td colspan="2" valign="top" width="604">

ÚČTOVÁ TRIEDA 0 – DLHODOBÝ MAJETOK

</td> </tr> <tr valign="top"> <td width="588">

ÚČTY AKTÍV

</td> <td width="2">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td width="588"> 01 – Dlhodobý nehmotný majetok
011 – Zriaďovacie náklady
012 – Aktivované náklady na vývoj
013 – Softvér
014 – Oceniteľné práva
015 – Goodwill
019 – Ostatný dlhodobý nehmotný majetok
</td> <td width="2">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td width="588"> 02 – Dlhodobý hmotný majetok - odpisovaný
021 – Stavby
022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí
025 – Pestovateľské celky trvalých porastov
026 – Základné stádo a ťažné zvieratá
029 – Ostatný dlhodobý hmotný majetok
</td> <td width="2">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td width="588"> 03 – Dlhodobý hmotný majetok - neodpisovaný
031 – Pozemky
032 – Umelecké diela a zbierky
</td> <td width="2">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td height="46" width="588"> 04 – Obstaranie dlhodobého majetku
041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku
042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku
043 – Obstaranie dlhodobého finančného majetku
</td> <td width="2">

</td> </tr> <tr> <td colspan="2" valign="top" width="604">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td width="588"> 05 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý majetok
051 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný majetok
052 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok
053 – Poskytnuté preddavky na dlhodobý finančný majetok
</td> <td width="2">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td width="588"> 06 – Dlhodobý finančný majetok
061 – Podielové cenné papiere a podiely v ovládanej osobe
062 – Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom
063 – Realizovateľné cenné papiere a podiely
065 – Dlhové cenné papiere držané do splatnosti
066 – Pôžičky účtovnej jednotke v konsolidovanom celku
067 – Ostatné pôžičky
069 – Ostatný dlhodobý finančný majetok
</td> <td width="2">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td width="588"> 07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku
071 – Oprávky k zriaďovacím nákladom
072 – Oprávky k aktivovaným nákladom na vývoj
073 – Oprávky k softvéru
074 – Oprávky k oceniteľným právam
075 – Oprávky ku goodwillu
079 – Oprávky k ostatnému dlhodobému nehmotnému majetku
</td> <td width="2">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td width="588"> 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku
081 – Oprávky k stavbám
082 – Oprávky k samostatným hnuteľným veciam a k súboru hnuteľných vecí
085 – Oprávky k pestovateľským celkom trvalých porastov
086 – Oprávky k základnému stádu a ťažným zvieratám
089 – Oprávky k ostatnému dlhodobému hmotnému majetku
</td> <td width="2">

</td> </tr> <tr> <td colspan="2" valign="top" width="604">
KOREKČNÉ POLOŽKY K AKTÍVAM

09 – Opravné položky k dlhodobému majetku
091 – Opravná položka k dlhodobému nehmotnému majetku
092 – Opravná položka k dlhodobému hmotnému majetku
093 – Opravná položka k nedokončenému dlhodobému nehmotnému majetku
094 – Opravná položka k nedokončenému dlhodobému hmotnému majetku
095 – Opravná položka k poskytnutým preddavkom na dlhodobý majetok
096 – Opravná položka k dlhodobému finančnému majetku
097 – Opravná položka k nadobudnutému majetku
098 – Oprávky k opravnej položke k nadobudnutému majetku
</td> </tr> </tbody></table>





III/ 2
ÚČTOVANIE
DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU
§32 OPATRENIA MF SR č. 23 054/2002 – 92
V §32 Opatrenia MF SR č.23 054/2002 – 92 účinného od 1.1.2003 je uvedené nasledovné:
(1) V účtovej triede 0 – Dlhodobý majetok sa účtuje o:
  • Dlhodobom majetku,
  • Obstaraní dlhodobého majetku,
  • Poskytnutých preddavkoch na dlhodobý majetok,
  • Oprávkach k dlhodobému nehmotnému majetku a k dlhodobému hmotnému majetku,
  • Opravných položkách k dlhodobému majetku.
(2) V účtovej triede 0 – Dlhodobý majetok sa účtuje o majetku, ku ktorému má účtovná jednotka vlastnícke právo alebo právo správy majetku štátu alebo o
  • Kúpenom dlhodobom hnuteľnom majetku, ktorého vlastnícke kupujúci nadobudne zaplatením a do nadobudnutia vlastníckeho práva majetok užíva,
  • Kúpenom dlhodobom nehnuteĺnom majetku, pri ktorom vlastníctvo kupujúci nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva kupujúci nehnuteľnosť užíva,
  • Majetku v nájme, ktorý sa odpisuje za podmienok ustanovených v osobitnom predpise (§ 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov),
  • Technickom zhodnotení v účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá je nájomcom a ktoré odpisuje za podmienok ustanovených v osobitnom predpise ( §24 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov),
  • Technickej rekultivácii, ktorá nie je súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého majetku a vykonáva sa na pozemkoch vo vlastníctve inej osoby ako je účtovná jednotka,
  • Dlhodobom nehmotnom majetku,
  • dlhodobom hmotnom majetku, pri ktorom vlastníctvo zmluvou o zabezpečovacom prevode práva ( §553 Občianskeho zákonníka v znení zákona č.509/1991 Zb.) prešlo na veriteľa, a ktorý sa na základe zmluvy o výpožičke (§659 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.) bezplatne využíva počas trvania zabezpečenia záväzku prevodom práva, ocenenie tohto majetku sa prevodom práva a výpožičkou nemení,
  • Dlhodobom majetku prenajatom formou finančného prenájmu.

TECHNICKÉ ZHODNOTENIE
Technické zhodnotenie , tak ako vyplýva z § 21 Opatrenia MF SR č.23 054/2002 – 92, je nákladom na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a o jeho hodnotu sa zvýši ocenenie jednotlivého dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, ak náklady v úhrne za účtovné obdobie sú vyššie ako je suma určená v § 29 zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov v znení zákona č.43/2004, t.j. 30 000 Sk a technické zhodnotenie je v tomto období uvedené do užívania.


Pokiaľ náklady na technické zhodnotenie neprevýšia stanovenú sumu, účtovná jednotka rozhodne o tom, či:
  • Vynaložené náklady bude považovať za technické zhodnotenie a o ich hodnotu zvýši ocenenie príslušného dlhodobého nehmotného a hmotného majetku, na ktorom bolo technické zhodnotenie vykonané,
  • Vynaložené náklady na technické zhodnotenie dlhodobého nehmotného majetku bude považovať za služby a účtovať na účte 518 – Ostatné služby, ak ide o obstaranie kúpou alebo ich ponechá na jednotlivých nákladových účtoch bez aktivácie do dlhodobého nehmotného majetku, ak ide o vytvorenie vo vlastnej činnosti,
  • Vynaložené náklady na technické zhodnotenie dlhodobého hmotného majetku bude považovať za náklady na hospodársku činnosť a účtovať v účtovej triede 5 – Náklady.
Ak technické zhodnotenie podľa zmluvy s vlastníkom dlhodobého majetku bude odpisovať nájomca, ocenenie dlhodobého majetku, na ktorom bolo technické zhodnotenie vykonané, sa u vlastníka (prenajímateľa) nezvýši.


Technické zhodnotenie nie je definované v Opatrení MF SR č. 23 054/2002 – 92, odvoláva sa na §29 zákona č.595/2003 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého:
  1. Technickým zhodnotením sa rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom a nehmotnom majetku 30 000 Sk, resp. 50 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie (§ 29 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov)
  2. Rekonštrukciou sa rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností (§ 29 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov)
  3. Modernizáciou sa rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť tohto majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok (§ 29 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov).

Podľa zákona o daniach z príjmov platí, že technické zhodnotenie pri použití zrýchleného spôsobu odpisovania podľa § 28 zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov na účely výpočtu ročnej výšky odpisu a priradenia ročného koeficientu zvyšuje zostatkovú cenu („ zvýšená zostatková cena“), to však neplatí ak bolo technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.


Pri technickom zhodnotení, ktoré účtovná jednotka vykonala na hmotnom majetku v nájme, sa musí splniť podmienka, že sa o technické zhodnotenie nezvýšila obstarávacia cena u vlastníka hmotného majetku a bola uzatvorená písomná zmluva, v ktorej vlastník súhlasil s technickým zhodnotením a jeho odpisovaním nájomcom. V účtovníctve nájomcu sa technické zhodnotenie majetku v nájme uhradené nájomcom účtuje na účte, na ktorom sa účtuje prenajatý dlhodobý majetok a na ktorý sa preúčtuje jeho hodnota z účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku.


Od technického zhodnotenia treba odlišovať náklady na opravy a udržanie, ktoré sú definované v § 35 ods. 2 písm. f) Opatrenia MF SR č. 23 054/2002 – 92 takto:
Náklady na opravy a udržanie dlhodobého hmotného majetku sa neúčtujú na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu a uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia, udržiavaním sa spomaľuje fyzické opotrebovanie, predchádza jeho následkom a odstraňujú sa drobnejšie závady.“


Rozdiel medzi technickým zhodnotením a opravou spočíva v tom, že opravou nedochádza k zmene technických parametrov, ani k zvýšeniu výkonnosti a ani k zmene účelu použitia. Opravou sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebenie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu, zabezpečuje sa plynulosť a bezpečnosť používania hmotného majetku, a to aj napriek použitiu kvalitatívne nových materiálov, dielcov, ktoré však nezvyšujú výkonnosť alebo použiteľnosť hmotného majetku.


OBSAHOVÉ VYMEDZENIE ÚČTOVÝCH SKUPÍN A SYNTETICKÝCH ÚČTOV DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU

ÚČTOVANIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU


Dlhodobý hmotný majetok sa člení na hmotný ma*jetok odpisovaný a hmotný majetok neodpisovaný.
Hmotným majetkom neodpisovaným sa ro*zumejú:
  • pozemky,
  • umelecké diela,
  • zbierky a predmety z drahých kovov.
Hmotným majetkom odpisovaným sa rozumejú:
  • Pozemky, stavby, byty a nebytové priestory, umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov
  • Samostatné hnuteľné veci s výnimkou hnuteľných vecí uvedených v písmene a) a súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko – ekonomické určenie s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok a v ocenení vyššom ako je suma ustanovená v osobitnom predpise (osobitným predpisom je zákon č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2004 a vzťahuje sa na rok 2004 a neskoršie roky), v ktorom uvedená suma na ocenenie týchto zložiek hmotného majetku je 30 000 Sk,
  • Pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky
  • Základné stádo a ťažné zvieratá bez ohľadu na obstarávaciu cenu,
  • Otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technická rekultivácia a technické zhodnotenie, ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku, súčasťou technickej rekultivácie môžu byť len stavby, napr. komunikácie, ktoré svojím charakterom, účelom a rozsahom slúžia na vykonanie technickej rekultivácie, pričom technická rekultivácia nie je dlhodobým hmotným majetkom, ak tak ustanovuje osobitný predpis ( zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Na príslušnom účte dlhodobého hmotného ma*jetku sa účtuje aj príslušenstvo, napr. prídavné alebo výmenné zariadenia, ktoré sú súčasťou jeho ocenenia a evidencie. Príslušenstvo je súčasťou dodávky hlavnej veci alebo sa k hlavnej veci priradí dodatočne."
Pojem príslušenstvo vymedzuje § 121 ods. 1 Ob*čianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom ve*ci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvalé užívali. V zmys*le tohto zákonného ustanovenia sa musia splniť dve pod*mienky:
• vlastník príslušenstva musí byť aj vlastníkom hlavnej veci,
• vlastník hlavnej veci určí trvalé užívanie príslušenstva s hlavnou vecou.
Podmienka trvalého užívania s hlavnou vecou nie je splnená, ak sa príslušný predmet používa aj s inými vecami; potom nejde o príslušenstvo, ale o samostatnú hnuteľnú vec.
Pokiaľ sa príslušenstvo obstará spolu s hlavnou ve*cou, stáva sa súčasťou ocenenia hlavnej veci už pri ob*staraní. V prípade, že sa obstará neskoršie, dodatočne sa priradí k hlavnej veci a zvýši jej obstarávaciu cenu vrá*tane montáže a ďalších nákladov spojených s obstara*ním príslušenstva.


Technickú rekultiváciu ako dlhodobý hmotný majetok účtovné predpisy ani zákon o daniach z príj*mov nedefinujú, ani sa neodvolávajú na nadväzujúci predpis. Preto v praxi dochádza k nejednoznačnému posudzovaniu vykonaných rekultivácií pozemkov. V sú*časnosti platný zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľno*hospodárskeho pôdneho fondu ustanovuje v § 7 povin*nosť rekultivovať narušenú poľnohospodársku pôdu, avšak bližšie obsah rekultivácie nevymedzuje. K tomu zmocňuje príslušný orgán ochrany poľnohospodárske*ho pôdneho fondu, ktorý rozsah opatrení určí vo vyda*nom rozhodnutí. Na objasnenie pojmu technická a bio*logická rekultivácia možno použiť vyhlášku č. 36/1987 Zb., ktorá v súčasnosti už neplatí (bola zrušená záko*nom č. 307/1992 Zb.), avšak ustanovuje vykonanie rekulti*vačných prác, ktoré rozdeľuje na technickú a biologickú časť. V technickej časti rekultivácie sú zahrnuté terénne úpravy, skrývka zeminy, odvodnenie, vybudovanie komu*nikácií a pod. Biologická časť rekultivácie zahŕňa povrcho*vú úpravu pôdy, hnojenie, osev a pod.
Z uvedeného možno usúdiť, že technická rekul*tivácia je technickým zásahom do pozemku, výsledkom ktorého je zmena terénu dosiahnutá napr. navážkou ze*miny alebo, naopak, odvážkou, vyrovnanie terénu, od*vodnenie terénu a pod. Súčasťou technickej rekultivácie je aj vybudovanie prístupových komunikácií potreb*ných na vykonanie technickej rekultivácie.


Od technickej rekultivácie treba odlišovať melio*rácie, ktoré predstavujú vybudovaný systém odvodne*nia, alebo zavlažovania pôdy a považujú sa za stavby. Úč*tujú sa na účte 021.


Biologická rekultivácia sa vykonáva až po ukon*čení technickej časti, resp. na ňu nadväzuje a spočíva v biologickom ozdravení a zveľadení pôdy. Zahŕňa povr*chovú úpravu pôdy, hnojenie, siatie trávy alebo výsadbu kríkov a pod.


Technická rekultivácia, ktorá sa vykonáva najmä na narušených pozemkoch v dôsledku stavebnej, banskej a inej činnosti, ale aj na ostatných pozemkoch, sa posu*dzuje a účtuje alternatívne ako:
  • súčasť obstarávacej ceny dlhodobého hmotného ma*jetku, napr. technická rekultivácia vykonaná po do*končení výstavby sa vo výške vynaložených nákladov zahrnie do obstarávacej ceny stavby na účte 042 —Obstaranie dlhodobého hmotného majetku a po jej dokončení sa preúčtuje na účet 021 — Stavby. V odô*vodnených prípadoch sa môže o hodnotu technickej rekultivácie zvýšiť obstarávacia cena pozemku, ak vy*konanú technickú rekultiváciu možno považovaťza technické zhodnotenie pozemku, napr. dosiahne sa zmena účelu použitia pozemku. Účtuje sa na účte 042 a po jej dokončení sa prevedie na účet 031 —Pozemky. Technická rekultivácia ako súčasť ocenenia pozemku sa nemôže odpisovať, keďže pozemky sa neodpisujú ani účtovne, ani daňovo;
  • ostatný dlhodobý hmotný majetok účtovaný na účte
    029 v prípadoch, keď nie je súčasťou obstarávacej ce
    ny dlhodobého hmotného majetku, napr. Technická rekultivácia vykonaná na pozemkoch vo vlastníctve inej osoby, ktoré má účtovná jednotka v nájme a vy*užíva ich na podnikanie; náklad v účtovej triede 5 v prípadoch, ak sa podľa oso*bitného zákona technická rekultivácia nepovažuje za dlhodobý majetok, napr. v zmysle zákona č.44/1988Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona č. 498/1991 Zb., zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Náklady na technickú rekul*tiváciu vykonanú na pozemkoch dotknutých ťažbounerastných surovín sa v súlade s opatrením uhrádza*jú z finančnej rezervy vytvorenej počas ťažby podľa zákona č. 368/1999 Z.z. o rezervách a opravných po*ložkách na zistenie základu dane z príjmov alebo sa o výdavky na technickú rekultiváciu zníži vytvorená opravná položka k pozemkom. Opravná položka sa tvorí na pozemky, ktorých ocenenie je vrátane ceny ložiska nerastných surovín a toto ocenenie pozemku sa postupne, nepriamo znižuje formou opravnej po*ložky o hodnotu vyťažených surovín. Nie je prípustné tvoriť súčasne rezervu aj opravnú položku.
Od technickej rekultivácie treba odlišovať biologickú rekultiváciu, ktorá podľa opatrenia (§ 35) nemôže byť sú*časťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku, ale je súčasťou nákladov na hospodársku činnosť.
Takisto od technickej rekultivácie treba odlišovať re*kultivačné opatrenia vykonávané na poľnohospodár*skych pozemkoch za účelom zvýšenia úrodnosti pôdy (hĺbkové kyprenie pôdy, podrývame, hnojenie organický*mi hnojivami, vápnenie, predzásobné hnojenie priemy*selnými hnojivami), ktoré sú súčasťou nákladov na hos*podársku činnosť a možno ich po znížení o dotáciu časo*vo rozlišovať prostredníctvom účtu 382 — Komplexné ná*klady budúcich období. Na čiastočnú úhradu nákladov na zúrodnenie pôdy sa poskytujú dotácie zo Štátneho fondu ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdne*ho fondu, ktoré sa účtujú v prospech účtu 648 — Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.


Dlhodobý hmotný majetok sa účtuje na prísluš*ných účtoch rámcovej účtovej osnovy, a to na účtoch:


021- Stavby,
022- Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí,
025- Pestovateľské celky trvalých'porastov,
026 -Základné stádo a ťažné zvieratá,
029-Ostatný dlhodobý hmotný majetok,
031 - Pozemky
032- Umelecké diela a zbierky

Účtovné jednotky v súlade s § 3 opatrenia môžu do svojho účtového rozvrhu doplniť syntetické účty aj nad rozsah rámcovej účtovej osnovy, ktoré budú nadvä*zovať na ekonomický obsah príslušnej účtovej skupiny

ÚČTOVÁ SKUPINA 02 – DLHODOBÝ HMOTNÝ MAJETOK – ODPISOVANÝ
021 -Stavby
Na tomto účte sa účtujú stavby bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu a bez zreteľa na ich:
  • stavebno-technické vyhotovenie, napr. budovy, veže, stožiare, silá, zásobníky, nádrže, studne, komuniká*cie, tunely, mosty a lávky, nástupištia a rampy, žeriavové dráhy, podzemné i nadzemné vedenia, tribúny, múry, oplotenia, pomníky,
  • účel, napr. stavby na bývanie, občianskeho vybavenia, stavby pre výrobu a na skladovanie, pre dopravu, roz*vod energií, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby
    a zariadenia pre civilnú obranu, stavby na rekreáciu,
  • čas trvania, napríklad stavby trvalé alebo dočasné; pri dočasných stavbách sa vopred obmedzí čas ich trva*nia, napr. stavby zariadenia staveniska, stavby zriaďova*né na krátkodobý účel, stavby umiestňované na po*zemkoch výhľadove určených na iné využitie a pod.
Opatrenie pojem stavba nevymedzuje, odvoláva sa na zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a staveb*nom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/ 2000 Z. z. a na opatrenie ŠÚ SR č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb.


Pojem stavba vymedzuje stavebný zákon v § 43, podľa ktorého stavbou je stavebná konštrukcia posta*vená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, kto*rá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vy*žaduje upravu podkladu. Podľa stavebno-technického vyhotovenia a účelu sa stavby členia na pozemné stav*by a inžinierske stavby (§ 43a).
Pozemné stavby sú priestorovo sústredené za*strešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebno-technicky vhodné a určené na ochranu ľu*dí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a neby*tové budovy.
Inžinierske stavby sú všetky ostatné stavby, kto*ré nemajú charakter pozemných stavieb, t. j. budov. Sú to najmä diaľnice, cesty, nábrežia, chodníky, nekry*té parkoviská, železničné, lanové dráhy, dráhy letísk, mosty, tunely, nadjazdy, prístavy, úpravy tokov, prie*hrady, melioračné a závlahové sústavy, rybníky, ropo*vody, plynovody, rozvody vody a pary, miestne kana*lizácie a čistiarne odpadových vôd, telekomunikačné siete a vedenia, transformačné stanice, rozvody elek*triny, stožiare, televízne káblové rozvody, banské stav*by, stavby energetických a chemických zariadení, stavby ťažkého priemyslu, nekryté športové ihriská, lyžiarske trate a vleky, zábavné a oddychové parky, zoologické a botanické záhrady, ostatné inžinierske stav*by, napr. skládky odpadu.
Stavby, ktoré sú spojené so zemou pevným zákla*dom, sa podľa Občianskeho zákonníka (§ 119) považujú za nehnuteľnosti. Stavba podľa § 120 ods. 2 Občianske*ho zákonníka nie je súčasťou pozemku.
Rozdiel medzi hnuteľným majetkom a nehnuteľ*ným majetkom z hľadiska práv k tomuto majetku je v tom, že podľa § 133 Občianskeho zákonníka, ak sa pre*vádza na základe zmluvy hnuteľná vec, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpi*som ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nado*búda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
Podľa § 4 a § 5 katastrálneho zákona sa práva k ne*hnuteľnostiam zapisujú do katastra vkladom práv, zá*znamom práv a poznámkou o právach k nehnuteľ*nostiam v katastri.
Vklad je úkon katastrálneho úradu, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Ak sú podmienky na vklad splnené, katastrálny úrad vklad po*volí; inak návrh zamietne. O návrhu na vklad katastrálny úrad rozhodne do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad (§ 32).
Záznam je úkon katastrálneho úradu plniaci evi*denčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
Poznámka je úkon katastrálneho úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťa*hujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnu*teľnostiam.
Podľa § 2 opatrenia pri prevode nehnuteľností na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda po*volením vkladu do katastra nehnuteľností a do nado*budnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň prevza*tia nehnuteľnosti nadobúdateľom; u prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzda*nia nehnuteľnosti. Ak sa vklad do katastra nehnuteľnos*tí nepovolí, účtovné zápisy sa zrušia.
Podľa § 22 ods. 2 zákona o daniach z príjmov sa budovy a stavby bez ohľadu na vstupnú cenu vždy pova*žujú za hmotný majetok, ktorý sa odpisuje podľa zákona, s výnimkou:
  • prevádzkových banských diel,
  • drobných stavieb organizácií na lesnej pôde slúžiacej na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a po*ľovníctva.
Zaradenie do príslušnej odpisovej skupiny na daňové odpisovanie sa vykonáva podľa prílohy č. 2 zákona o da*niach z príjmov „Zaradenie hmotného majetku do odpisových skupín", pričom na účely triedenia budov a stavieb platí opatrenie ŠÚ SR č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb s účinnosťou od 1. 5. 2000.
Súčasťou stavby sú aj zariadenia tvoriace technické vybavenie stavby, ktoré zabezpečujú jej prevádzkovú funkciu alebo účel, na ktorý bola stavba zhotovená. Súčasťou stavby sú tieto zariadenia odo dňa ich pevného zabudovania do stavby.
Naopak, súčasťou budov a stavieb nie sú výrobné zariadenia, zariadenia a predmety slúžiace na vykonáva*nie služieb, účelové predmety a iné zariadenia, ktoré s bu*dovou alebo so stavbou netvoria jeden funkčný celok, aj keď sú s ňou pevne spojené. Podľa § 22 ods. 3 zákona o daniach z príjmov sa považujú za samostatné hnu*teľné veci, ktoré sa aj samostatne odpisujú.
Vzhľadom na to sú všetky výrobné zariadenia voľ*ne umiestnené v stavbách alebo aj pevne spojené so stav*bou, ktoré slúžia na zabezpečenie technologického pro*cesu, samostatnými technologickými zariadeniami, kto*ré sa evidujú a odpisujú oddelene od stavieb.
Súčasťou stavby je všetko, čo k nej podľa jej cha*rakteru a projektovej dokumentácie patrí a čo zabez*pečuje jej prevádzkovú funkciu alebo účel, na ktorý bo*la zhotovená. Súčasťou stavby je aj vykonané technické zhodnotenie (nadstavby, prístavby, stavebné úpravy, re*konštrukcie a modernizácie), ak prevýši stanovený limit a nebolo vykonané na stavbe v nájme.
Ministerstvo financií SR v záujme zabezpečenia jednotného postupu pri uplatňovaní § 22 a § 29 zákona o daniach z príjmov vydalo pokyn č. 3400/1998-62, uverejnený vo FS č. 3/1998, z ktorého je vybraný nasle*dujúci text.
„ /. Pre názornosť uvádzame niektoré príklady vy*bavenia stavby, ktoré sú jej súčasťou a odpisujú sa spo*lu so stavbou v rovnakej odpisovej skupine:
1.1 Zdravotnotechnické inštalácie a zariadenia;
  1. Vnútorný vodovod (potrubia a zariadeniana zvyšovanie alebo znižovanie tlaku vody, na aku*muláciu vody, úpravu a filtráciu vody, poistné zabez*pečovacie zariadenia)
  2. Požiarny vodovod, potrubia, protipožiarne zariadenia, elektrická požiarna signalizácia hydran*ty s výzbrojou, stabilné hasiace zariadenia, strojové vybavenie požiarnych čerpacích staníc, sprinklerové a drenšerové zariadenia)
  3. Zariadenia na ohrev, akumuláciu a úpravu pitnej vody (zásobníky, ohrievače, zásobné nádrže, vý*menníky, cirkulačné čerpadlá, úpravne vody, poistné a zabezpečovacie zariadenia), okrem zariadení uvede*ných v bode 2.1
  4. Plynové odberné zariadenia do 50 kW (do*mový a priemyselný plynovod, ktorý neslúži pre výrob*né prevádzky), okrem zariadení uvedených v bode 2.2
1.1.5 Zostavy zdravotnotechnických zariaďovacích predmetov (výtokové batérie, zariaďovacie pred*mety s príslušenstvom)
1.1.6 Vnútorná kanalizácia (potrubia a príslušen*stvo, zariadenia proti spätnému prúdeniu odpadovej vody, prečerpávacie zariadenia)
1.2 Vykurovanie: rozvody ústredného vykurova*nia a vykurovacie telesá s príslušenstvom
Zariadenia kotolní a odovzdávacích staníc (kot*ly, výmenníky, zásobníky, vyrovnávače tlaku, čerpad*lá, kompresory, expanzné nádoby, rozdeľovače a zbe*rače, filtre, poistné a zabezpečovacie zariadenia v obytných domoch a budovách slúžiacich pre admi*nistratívu, školstvo atď.), okrem zariadení uvedených v bode 2.2
  1. Vzduchotechnika: potrubia, distribučné prvky vzduchu, zariadenia pre teplovzdušné vykurovanie, tep*lovzdušné vetranie, klimatizáciu a odsávanie vzdu*chu v nevýrobných objektoch (ventilátory, ohrievače a chladiče vzduchu, zariadenia na tlmenie hluku)
  2. Elektrické silové zariadenia a rozvody nízke*ho napätia, umelé osvetlenie a bleskovody okrem zaria*dení v bode 2.5
  3. Elektrické oznamovacie zariadenia a rozvody (bežné rozvody a príslušenstvo pre telefón, rozhlas podrôte, časové zariadenia, spoločné televízne antény a elektrický vrátnik, zabudované rozvody počítačo*vých sietí), okrem zariadení uvedených v bode 2.5
  4. Zariadenia na vertikálnu a horizontálnu do*pravu osôb a nákladu v nevýrobných objektoch
  5. Rozvody technických a medicinálnych plynov, stlačeného vzduchu a technologických vôd v nevýrob*ných objektoch (napr. rozvod chladiacej vody pre kli*matizáciu)
  6. Plynové odberné zariadenia nad 50 kW pre zdroje tepla v nevýrobných objektoch (rozvod plynu a regulačné zariadenia pre plynové kotolne)
  7. Potrubia a zariadenia na príjem, dopravu,zhromažďovanie a spracovanie tuhého domového od*padu
  8. ,Izolácie stavebných konštrukcií, potrubí a technických zariadení všetkého druhu (tepelné, hlu*kové, hydroizolácie)
  1. Zabudované interiéry vrátane šatňových, špajzových, predsieňových skríň a kuchynských liniek
  2. Konštrukcie na upevnenie reklamných, infor*mačných a propagačných zariadení a podobných za*riadení
  3. Zabudované umelecké diela v budovách
  1. Obklady stien a stropov, stavebnicové inšta*lačné systémy
  2. Okenice, mreže, rolety, žalúzie, markízy, au*tomatické dvere a vráta
2. Ďalej uvádzame príklady výrobných zariadení, ktoré sú samostatnými technologickými zariadeniami a v zmysle § 22 ods. 3 zákona o daniach z príjmov aj samostatnými hnuteľnými vecami odpisovanými od*delene od stavieb, a to i napriek ich pevnému spojeniu so stavbou:
  1. Zariadenia vodovodných čerpacích staníc,úpravní vody, čistiarní odpadových vôd
  2. Zariadenia na výrobu, transformáciu a do*pravu tepelnej energie v priemysle určené na prie*myslovú výrobu tepla vrátane poľnohospodárstva a zariadení lokálnych kotolní v obytných nájom*ných domoch
  1. Vzduchotechnické zariadenia pre zabezpeče*nie výrobného procesu
  2. Zariadenia na výrobu a premenu elektrickejenergie, transformačné stanice, meniarne, spínacie sta*nice, všetky náhradné a záložné zdroje elektrickej ener*gie vrátane automatiky a akumulácie
  3. Spoje, telekomunikácie a rádiokomuníkácie (samotné zariadenia na prenos informácií pripojené na rozvodné siete, audiovizuálne zariadenia, telefón*ne ústredne, verejné telefónne stanice, ústredne pre roz*hlas a časové zariadenia)
  1. Zabezpečovacie zariadenia leteckej a želez*ničnej dopravy, ako aj mestskej dopravnej siete
  2. Stroje, zariadenia a potrubné systémy v prie*myselnej výrobe (vrátane poľnohospodárstva), ktoré slúžia pre výrobu a obsluhu technologických procesov
  3. Zariadenia a technológie nevyhnutné na za*bezpečenie výrobného procesu (kalové, tukové, olejové, čpavkové a pod. hospodárstva, popolčekové a odsáva*cie zariadenia)
  4. Skladové hospodárstva všetkých druhov vrá*tane regálov
  1. Zariadenia pre mimoobjektovú dopravu a la*nové dráhy vo výrobe
  2. Zariadenia čerpacích staníc ropných produktov
  1. Protipožiarne a zabezpečovacie zariadenia vo výrobe
  2. Zariadenia pre vertikálnu a horizontálnu do*pravu osôb a nákladov v technologických prevádzkach
2.14 Stroje a zariadenia skúšobní, laboratórií a dielní
  1. Zariadenia chladiarní a mraziarní v osobit*ných priestoroch ;
  2. Zariadenia stravovacích celkov
  1. Informačné, reklamné a propagačné zariadenia
  2. Zariadenia meteorologických staníc
  3. Zariadenia práčovni, čistiarní a farbiarní
2.20 Mechanizované lávky na umývanie fasád a okien
  1. Kovové konštrukcie ťažobných a vrtných ve*ží a konštrukcie na obsluhu technologických zariadení
  2. Účelové zariadenia, prístroje a mobilný náby*tok stavieb občianskeho vybavenia (školstvo, zdravot*níctvo, kultúra, šport, turistika, cestovný ruch...)."

Technickým zhodnotením podľa § 29 zákona o daniach z príjmov sú výdavky na dokončené nadstav*by, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a moder*nizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 30 000,— Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie.
Nadstavby, prístavby a stavebné úpravy sa definujú vo vyhláške MFSR č. 85/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (§ 1 ods. 3) takto:
  • nadstavby sú zmeny, ktorými sa stavby zvyšujú,
  • prístavby sú zmeny, ktorými sa stavby pôdorysne roz*širujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené do*terajšou stavbou,
  • stavebné úpravy sú zmeny, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby,napr. prestavby, vstavby, podstatné zmeny vnútor*
    ného zariadenia, podstatné zmeny vzhľadu stavby.
O technické zhodnotenie vykonané na stavbách sa zvýši ich ocenenie na účte 021, pokiaľ pri jednotlivom majetku prevýši stanovený limit 30 000,— Sk v úhrne za účtovné obdobie a ak podľa zmluvy nebude technické zhodnotenie účtovať a odpisovať nájomca. V prípade, ak suma vynaložená na technické zhodnotenie nespĺňa sta*novený limit, o účtovaní rozhodne účtovná jednotka, či ho bude považovať za dlhodobý hmotný majetok a zvý*ši ocenenie príslušnej stavby, na ktorej bolo technické zhodnotenie vykonané alebo ho bude považovať za ná*klad na hospodársku činnosť.


022 — Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí


Na účte 022 sa účtujú samostatné hnuteľné ve*ci s výnimkou umeleckých diel, zbierok a predmetov z drahých kovov a súbory hnuteľných vecí, ktoré ma*jú samostatné technicko-ekonomické určenie s do*bou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok a v ocenení vyššom, ako je suma ustanovená v § 22 ods. 2 záko*na o daniach z príjmov. V prípade, ak hnuteľná vec nespĺňa požiadavku ocenenia určenú zákonom o da*niach z príjmov, môže ju účtovná jednotka podľa § 13 ods. 6 opatrenia zaradiť do dlhodobého hmotného majetku, ak doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že o účtova*ní takéhoto hmotného majetku rozhoduje účtovná jednotka, t. j. či ho zaradí do dlhodobého hmotného majetku a bude ho účtovať na účte 022 alebo ho bu*de považovať za zásoby a účtovať na účtoch účtovej triedy 1 — Zásoby.
Účtovná jednotka si na tento účel stanoví vo vnú*tornom predpise dolnú hranicu obstarávacej ceny, od ktorej bude hmotný majetok považovať za dlhodobý napr. nad 20 000- Sk.
Podľa § 22 ods. 2 zákona o daniach z príjmov sa za hmotný majetok považujú samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostat*né technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná ce*na je vyššia ako 30 000,— Sk a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok.
Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku. Súbor hnuteľných vecí sa eviduje samo*statne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technic*ké a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zarade*ných do súboru, o určení hlavnej funkčnej veci a o všet*kých zmenách súboru (prírastky, úbytky) vrátane úda*jov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstup*ných a zostatkových cenách jednotlivých prírastkov a úbytkov, o celkovej cene súboru vecí, o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ce*ny súboru hnuteľných vecí z(§ 22 ods. 4 zákona o da*niach príjmov).
Súbor hnuteľných vecí sa zaraduje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku, ktorý si účtovná jednotka určí v odpisovom pláne a toto vy*medzenie hlavného funkčného celku použije aj na účely daňových odpisov (§ 26 ods. 1 zákona o da*niach z príjmov).
Podľa § 36 ods. 3 opatrenia sa pri vyradení časti súboru hnuteľných vecí obstarávacia cena súboru zníži o obstarávaciu cenu vyradenej časti súboru hnuteľných vecí, pričom oprávky k vyradenej časti súboru hnuteľ*ných vecí sú vyjadrené rovnakým percentom odpisov ako oprávky k súboru hnuteľných vecí ako celku za predpokladu, že zostávajúca časť súboru hnuteľných ve*cí nestratí spôsobilosť užívania.
Za súbor hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením možno považovať napr. aj jednotlivé kusy nábytku v takom počte a usporiadaní, ktoré spolu vytvárajú účelový, štýlový alebo architekto*nicky jednotný celok, ktorý sa nedá zostaviť zo štan*dardného nábytku a je určený na vybavenie osobitne určených miestností alebo na osobitne určený účel. Jed*notlivé kusy tohto súboru nie sú nahraditeľné štandard*ným nábytkom alebo sa nedajú odstrániť bez toho, že by to nenarušilo tento jednotný celok.
V prípadoch, keď ide o jednotlivé kusy štandard*ného, prípadne sektorového nábytku, ktoré sa dajú za*meniť obdobnými predávanými kusmi alebo sa dajú po*dľa potreby premiestniť do iných miestností, považujú sa za samostatné hnuteľné veci.
Podľa klasifikácie produkcie (ďalej len „KP") ur*čenej opatrením ŠÚ SR č. 172/1995 Z. z. sa za samostat*né hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí po*važujú najmä:
1. Stroje, prístroje a zariadenia, ktoré zahŕňajú:
  • stroje na výrobu a využitie mechanickej energie, stroje a zariadenia na všeobecné účely,
  • stroje pre poľnohospodárstvo a lesníctvo, obrábacie stroje, stroje pre určité hospodárske odvetvia,zbranea munícia, prístroje pre domácnosť (KP 29); pat*ria sem všetky výrobné zariadenia, ktoré sú umiest*nené v budovách a stavbách, a to aj vtedy, ak sú pevne spojené so stavbou,
  • kancelárske stroje a počítače (KP 30),
  • elektrické stroje a prístroje (KP 31),
  • rádiové, televízne a spojové zariadenia a prístroje (KP 32),
  • zdravotnícke prístroje, presné a optické prístroje, hodiny a hodinky (KP 33),
  • nádrže, cisterny, kontajnery a podobné zásobníky z kovov, radiátory a kotly ústredného kúrenia, po*kiaľ nie sú súčasťou stavieb, ručné nástroje, oceľo*vé sudy a podobné nádoby (KP 28). -
2. Dopravné prostriedky v členení na:
  • motorové vozidlá, prívesy a návesy (KP 34),
  • ostatné dopravné zariadenia (KP 35). •
3. Inventár, ktorý zahŕňa:
  • nábytok, hudobné nástroje, športové výrobky a roz*ličné výrobky spracovateľského priemyslu, napr.umelé kvety (KP 36),
  • rozhlasové a televízne prijímače, elektrické spotrebiče a chladničky pre domácnosť v takých prípadoch, ak boli obstarané nie na účely výrobného charakte*ru ani nie na účely ochrany majetku účtovnej jednot*ky, ale sa považujú za súčasť vybavenia — inventára.

Členenie hnuteľných vecí si účtovná jednotka zvo*lí buď prostredníctvom analytických účtov vedených k účtu 022, alebo v súlade s § 3 opatrenia môže do svoj*ho účtového rozvrhu doplniť syntetické účty aj nad roz*sah rámcovej účtovej osnovy, ktoré budú nadväzovať na ekonomický obsah príslušnej účtovej skupiny.
Rovnako si zvolí účtovanie dlhodobého hmotného majetku, ktorý nespĺňa podmienku ocenenia, tzn. či ho bude účtovať na tých istých syntetických účtoch ako majetok spĺňajúci cenový limit alebo ho bude účtovať na osobitnom syntetickom účte, ktorý si doplní do svoj*ho účtového rozvrhu, napr. 028 — Dlhodobý hmotný majetok nespĺňajúci limit ocenenia.
V prípade technického zhodnotenia vykonaného na hnuteľnom hmotnom majetku sa ocenenie jednot*livého majetku zvýši o náklady na dokončené technické zhodnotenie, ak náklady v úhrne za účtovné obdobie sú vyššie ako suma uvedená v § 29 zákona o daniach z príj*mov, t. j. 30 000,— Sk a technické zhodnotenie sa v tom*to účtovnom období uvedie do užívania.
Ak náklady technického zhodnotenia neprevyšujú stanovenú sumu, účtovná jednotka rozhodne, či bude technické zhodnotenie považovať za dlhodobý hmotný majetok a o jeho hodnotu zvýši ocenenie príslušného hmotného majetku alebo ho zaúčtuje do nákladov na hospodársku činnosť (§ 21 ods. 5 opatrenia).
Ocenenie majetku sa nezvýši v prípadoch, ak po*dľa zmluvy s vlastníkom majetku bude technické zhod*notenie odpisovať nájomca.


025 —Pestovateľské celky trvalých porastov




Na účte 025 sa účtujú, bez ohľadu na cenu, pesto*vateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlh*šou ako tri roky. Ak doba plodnosti porastov nepresahu*je určený limit troch rokov, nepovažujú sa takéto po*rasty za dlhodobý hmotný majetok a neúčtujú sa na tomto účte. Takisto na účet 025 nepatria lesné porasty, ktoré sa neodpisujú a sú súčasťou obstarávacej ceny pozemku, ak sa kúpili za účelom pestovania lesa.
Opatrenie pojem pestovateľské celky trvalých po*rastov nevymedzuje, odvoláva sa na katastrálny zákon. Vo vykonávacích predpisoch ku katastrálnemu zákonu, t. j. vo vyhláške č. 79/1996 Z. z. sú vymedzené druhy pozemkov podľa účelu ich využívania. Keďže trvalé po*rasty sú bezprostredne spojené s pozemkom, na ktorom sú založené, ich charakteristika vyplýva z charakteris*tiky jednotlivých druhov pozemkov, ktorá je obsiahnutá v Prílohe č. 1 citovanej vyhlášky. Z uvedenej prílohy sú vybrané nasledjúce charakteristiky druhov pozemkov, na ktorých sa pestujú trvalé porasty.
Chmeľnice — pozemky vysadené chmeľom (vek chmeľnice nie je rozhodujúci).
Vinice — pozemky, na ktorých sa pestuje vinič (od*rody plodné a podpníkové, ich vek nie je rozhodujúci).
Ovocné sady:
a) pozemky s výmerou nad 0,25 ha súvislé vysadené ovocnými stromami v hustote na 1 ha najmenej
  • pri vysokokmeňoch a polokmeňoch jadrovín a če*rešní — 90 stromov,
  • pri vysokokmeňoch a polokmeňoch sliviek, sliviek domácich, guľatoplodných ringlôt a višní — 150 stromov,
  • pri vysokokmeňoch a polokmeňoch marhúľ, bros*kýň a štvrťkmeňoch jadrovín — 200 stromov,
  • pri štvrťkmeňoch marhúľ, broskýň a višní — 400 stromov,
b) pozemky s výmerou nad 0,25 ha využívané na pesto*vanie zákrskov ovocných stromov v hustote najmenej 500 zákrskov na 1 ha,
c) pozemky s výmerou nad 0,25 ha, na ktorých sa pestu*jú výhradne čierne ríbezle v hustote 1 000 kríkov na 1 ha alebo ostatné druhy ríbezlí alebo egreša v hus*tote najmenej 2 000 kríkov na 1 ha.
Spoločné ustanovenia k písmenám a) až c)
Plochy vysadené zákrskami a bobuľovinami sa cha*rakterizujú ako sad ihneď po uskutočnenej výsadbe v bežnom roku, štvrťkmene po 3 rokoch, polokmene a vysokokmene po 6 rokoch od výsadby.
Pri zmiešaných sadoch, t. j. sadoch vysadených rôz*nymi druhmi a tvarmi ovocných stromov, sa zistí husto*ta vysadenia prepočítaním podľa tabuľky uvedenej v Prí*lohe č. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z. z.
Pri sadoch, pri ktorých nie sú splnené podmienky uvedené v predchádzajúcich odsekoch, sa vykazuje celá plocha v tom druhu pozemku, kam ich plocha podľa svojho výrobného určenia patrí s poznámkou „sad".
Podľa § 22 ods. 5 zákona o daniach z príjmov sa za pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnos*ti dlhšou ako tri roky považujú:
  • ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s vý*merou nad 0,25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1 ha,
  • ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s vý*merou nad 0,25 ha v hustote najmenej 1 000 kríkov na 1 ha, . .
  • chmeľnice a vinice.

Pestovateľské celky trvalých porastov považované za dlhodobý hmotný majetok sa v zmysle zákona o úč*tovníctve oceňujú vo vlastných nákladoch, ak sa vytvo*rili vlastnou činnosťou alebo v obstarávacej cene, ak bo*li nadobudnuté kúpou.
Do vlastných nákladov sa zahŕňajú všetky náklady vy*naložené na zakladanie trvalých porastov, t. j. projektové a prieskumné práce, príprava pozemku (stanovišťa) na vý*sadbu, hodnota výpestkov, ich výsadba, ošetrovanie, hnoje*nie, zavlažovanie, tvarovanie a pod. až do dosiahnutia plo*donosného veku (do začiatku plnej rodivosti).


Oporné konštrukcie, ktoré si vyžaduje pestovanie viniča, chmeľu, prípadne zákrskov ovocných stromov, sa považujú za príslušenstvo pestovateľských celkov tr*valých porastov. Ide o oporné konštrukcie v chmeľni*ciach, vo vinohradoch a v intenzívnych ovocných sa*doch, s ktorými sú pestované porasty spojené a s ktorý*mi sa trvalé užívajú.


Ináč sa posudzuje oplotenie pestovateľského cel*ku, ktoré, aj keď sa z hľadiska svojho účelu priamo vzťa*huje na pestovateľský celok, nie je súčasťou jeho ocene*nia, ale sa považuje za stavbu. Podľa vyhlášky č. 85/1976 Zb. sa oplotenie zahŕňa medzi drobné stavby (§ 3). V úč*tovníctve sa oplotenie pestovateľského celku zaraduje medzi stavby a účtuje na účte 021 — Stavby. Odpisy z oplotenia pestovateľského celku až do dosiahnutia plodonosného veku porastu sa zahŕňajú do nákladov na obstaranie pestovateľského celku a zvyšujú jeho nadobúdaciu cenu. V ďalšom období, t. j. po dosiahnutí plnej rodivosti trvalých porastov sa odpisy z oplotenia pestovateľského celku trvalých porastov zahŕňajú do nákladov na výrobu ovocia, hrozna a chmeľu.
Náklady na založenie a pestovanie trvalých porastov až do dosiahnutia plodonosného veku sa účtujú na účte 042 — Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Až po dosiahnutí plodonosného veku sa porast uvedie do užíva*nia a preúčtuje sa v účtovníctve z účtu 042 na účet 025 — Pestovateľské celky trvalých porastov. Od uvedeného dátu*mu sa začne v účtovníctve s ich odpisovaním.
Nepovažuje sa za chybu, ak sa na účte 025 účtujú pestovateľské celky trvalých porastov ešte pred dosiah*nutím plodonosného veku, tzn. preúčtujú sa každoroč*ne vynaložené náklady z účtu 042 na účet 025. S odpiso*vaním sa začne až po dosiahnutí plodonosného veku.


Pestovateľské celky trvalých porastov majú vzhľa*dom na ich produkčný cyklus osobitný režim odpiso*vania, pri ktorom sa začiatok a doba odpisovania v zásade zhoduje so začiatkom a s dobou plodnosti. Tým sa za*bezpečuje časový súlad medzi produkciou a nákladmi na jej zabezpečenie.
S odpisovaním pestovateľských celkov sa začína až po dosiahnutí plodonosného veku. To znamená, že mla*dé pestovateľské celky vo fáze ich rastu, pokiaľ ešte ne*dosiahli plodonosný vek, sa neodpisujú ani z účtov*ného, ani z daňového hľadiska [§ 23písm. b) zákona o daniach z príjmov]. Začiatok plodonosného veku tr*valých porastov zvyčajne stanovujú odrodové certifikáty dodávané spolu s dodávkou sadeníc (výpestkov) a ktoré slúžia na stanovenie začiatku odpisovania trvalých po*rastov, prípadne ich stanovujú projekty výsadby vypra*cované autorizovanými organizáciami.


026 — Základné stádo a ťažné zvieratá


(4) Na účte 026 Základné stádo a ťažné zvie*ratá sa účtujú bez ohľadu na obstarávaciu cenu dos*pelé plemenné a chovné zvieratá za účelom hospo*dárskeho využitia. Dospelosť zvierat na účely ich za*radenia do dlhodobého hmotného majetku je sta*novená zootechnickými zásadami, ako je spôsobilosť reprodukcie, napríklad spôsobilosť na rozmnožovanie vlastného druhu, veková hranica. Hospodárskym úžit*kom sa rozumie najmä narodenie mláďat, produkcia mlieka, vlny, využitie ťažnej sily zvieraťa, komerčné využitie. Na tomto účte sa môžu účtovať aj zvieratá základného stáda ostatných hospodársky využívaných chovov, napríklad muflónov, danielov, jeleňov, pštro*sov, ak ich využiteľnosť v chove je dlhšia ako štyri roky.
(5) Ocenenie dospelých zvierat obstaraných z vlast*ného chovu preradených zo zásob do dlhodobého hmotného majetku sa zvýši napríklad o náklady spo*jené s preradením, externé náklady na veterinárnu kon*trolu, dopravu zvierat na iné miesto ustajnenia."
Tak ako to vyplýva z náplne účtu, účtujú sa tu zvie*ratá základného stáda, dospelé plemenné a dostihové kone, ťažné zvieratá a z hydiny dospelé plemenné husi a gunáre, a to bez ohľadu na ich cenu.
Pri charakteristike základného stáda treba vychá*dzať zo zootechnickej zásady, podľa ktorej sa za zvieratá základného stáda považujú dospelé plemenné a chov*né zvieratá, ktoré popri svojich ďalších úžitkových vlast*nostiach zabezpečujú reprodukciu vlastného druhu
V zmysle tejto charakteristiky, ako aj podľa prílohy č. 2 k zákonu o daniach z príjmov (zaradenie hmotného ma*jetku do odpisových skupín) medzi zvieratá základného stáda bez ohľadu na ich cenu patria najmä:
  • kravy a plemenné býky (KP 01.21.11),
  • prasnice a plemenné kance (KP 01.23.10),
  • bahnice a plemenné barany (KP 01.22.11),
  • kozy a plemenné čapy (KP 01.22.12),
  • kobyly a plemenné žrebce (KP 01.22.13),
  • dospelé somáre, muly a mulice plemenné (KP 01.22.13),
  • dospelé plemenné husi a gunáre (KP 01.24.1).
Do zvierat základného stáda patrí z hydiny iba kŕdeľ husí chovaných na produkciu násadových vajec. Ostatná hydina, t. j. kŕdle sliepok, kačíc, moriek a per*ličiek patria do zásob, a to bez ohľadu na to, či ide o úžitkové alebo plemenné chovy. Súčasťou zásob sú tiež kŕdle husí chované na mäso (vo výkrme).
Do základného stáda sa preraďujú zvieratá z vlast*ného chovu z kategórie mladých zvierat, evidovaných v zásobách podľa toho, kedy dosiahnu zo zootechnic*kého hľadiska pohlavnú dospelosť, t. j. spôsobilosť k ple*menitbe, prípadne sa preraďujú až po otelení. Naprí*klad do stavu kráv sa preraďujú vysokoteľne jalovice až po otelení, do stavu prasníc sa preraďujú chovné pras-ničky po prvom zapustení. Rovnako sa postupuje pri preraďovaní bahničiek do stavu bahníc a mladých kôz do dospelých.
Preraďením mladých zvierat do základného stáda, do plemenných a dostihových koni a do ťažných zvierat sa v účtovníctve uskutoční prevod krátkodobého ma*jetku (evidovaného na účte 124) do dlhodobého hmot*ného majetku a začne sa s jeho odpisovaním. Preradenie zvierat z vlastného chovu do kategórie dlhodobého majetku sa vyjadrí v účtovníctve prostredníctvom aktivácie na účte 624 — Aktivácia dlhodobého hmotného majetku a na účte 042 Obstaranie dlhodobého hmotného majetku v ocenení zodpovedajúcom vlast*ným nákladom. Z účtu 042 sa zvieratá vo vykalkulo*vanej cene preúčtujú na účet 026 — Základné stádo a ťažné zvieratá.
Zvieratá základného stáda, ťažné zvieratá, plemen*né a dostihové kone sa svojím biologickým charakterom odlišujú od ostatného hmotného majetku, čo zohľadňu*je aj zákon o daniach z príjmov, podľa ktorého sa pre*ukázaný nezavinený úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda nepovažuje za škodu [§ 21 ods. 2 písm. e)].




029 — Ostatný dlhodobý hmotný majetok


Podľa § 13 ods. 4 písm. e) opatrenia sa na tomto účte účtujú, bez ohľadu na cenu, otvárky nových lomov, pieskovní a hlinísk, technická rekultivácia a technické zhodnotenie, ak nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku; súčasťou technickej re*kultivácie môžu byť len stavby, napr. komunikácie, kto*ré svojím charakterom, účelom a rozsahom slúžia na vykonanie technickej rekultivácie. Technická rekultivá*cia nie je dlhodobým hmotným majetkom, ak tak usta*novuje osobitný predpis, napr. zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 223/ 2001 Z. z. o odpadoch.
Podľa § 41 opatrenia sa technické zhodnotenie vy*konané na prenajatom majetku a odpisované nájomcom odpíše v priebehu nájmu. Účtuje sa na účte, na ktorom sa účtuje prenajatý majetok a pri finančnom lízingu na účte, na ktorom sa bude účtovať majetok prevzatý ná*jomcom do vlastníctva. Ide o dlhodobý hmotný majetok používaný nájomcom na základe dlhodobého nájom*ného vzťahu alebo nájmu s právom kúpy prenajatej ve*ci. Musí sa však dodržať podmienka, že u vlastníka hmotného majetku sa nezvyšuje obstarávacia cena prenajatého hmotného majetku a v písomne uza*vretej zmluve vlastník majetku súhlasil s technickým zhodnotením a s jeho odpisovaním nájomcom. Tech*nické zhodnotenie ako samostatný hmotný majetok v zmysle zákona o daniach z príjmov môže odpisovať nájomca (§ 24 ods. 2).
Technické zhodnotenie vymedzuje zákon o daniach z príjmov v § 29, čo sme citovali pri oceňovaní dlho*dobého majetku (§ 21).
Na účte 029 sa ďalej účtujú ako ostatný dlhodobý hmotný majetok otvárky nových lomov, pieskovní a hli*nísk, pokiaľ nie sú súčasťou obstarávacej ceny hmotné*ho majetku.
V zmysle zákona o daniach z príjmov (§ 26 ods. 6) sa ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní a hli*nísk určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trva*nia ťažby.
Na tomto účte sa účtuje tiež technická rekultivá*cia, pokiaľ nie je súčasťou obstarávacej ceny dlhodobé*ho hmotného majetku. Súčasťou technickej rekultivácie môžu byť len stavby, napr. komunikácie, ktoré svojím charakterom, účelom a rozsahom slúžia na vykonanie rekultivácie. Podrobnejšie sa o technickej rekultivácii uvádza v predchádzajúcom texte pri charakteristike dl*hodobého hmotného majetku.
Okrem uvedených prípadov sa na účte 029 účtu*jú tiež výdavky hradené nájomcom, ktoré tvoria sú*časť ocenenia dlhodobého hmotného majetku, napr. prenajatého zo zahraničia na základe nájomnej zmlu*vy s následnou kúpou prenajatej veci, ak má prenají*mateľ bydlisko alebo sídlo v zahraničí. Ide o colný dlh určený colným orgánom, ktorý tvorí súčasť oce*nenia majetku, a to u:
  • platiteľov DPH je to clo, prípadne dovozná priráž*ka a DPH a pri osobnych vozidlách aj DPH,
  • neplatiteľov DPH je to clo, prípadne dovozná priráž*ka a DPH.
Účtuje sa na účet 042 — Obstaranie dlhodobé*ho hmotného majetku so súvzťažným zápisom v pros*pech účtu 379 — Iné záväzky, prípadne účtu 383 — Výdavky budúcich období. Z účtu 042 na účet 029 — Ostatný dlhodobý hmotný majetok sa prevedie na základe interného účtovného dokladu v čase, keď sa prenajatá vec odovzdala nájomcovi (v súlade so zmlu*vou o nájme s právom kúpy prenajatej veci) do po*užívania a začne sa s odpisovaním. Podľa § 22ods. 6 písm. f) zákona o daniach z príjmov sa uvedené vý*davky považujú za iný majetok, ktorý sa odpisuje v rovnakej odpisovej skupine ako prenajatý hmotný majetok (§ 26 ods. 3).




ÚČTOVÁ SKUPINA 03 – DLHODOBÝ HMOTNÝ MAJETOK - NEODPISOVANÝ


031— Pozemky


Na účte 031 sa účtujú pozemky, a to poľnohos*podárske, lesné a ostatné pozemky, ku ktorým má úč*tovná jednotka vlastnícke právo alebo právo správy ma*jetku štátu.
(1) Obstaranie ložísk nerastných surovín sa úč*tuje na účte 031 — Pozemky, pričom ocenenie pozemku je vrátane ceny ložiska nerastných surovín. Obstaráva*cia cena pozemku sa znižuje postupne formou oprav*nej položky o hodnotu vyťažených surovín. Po vyťa*žení ložiska a jeho rekultivácii sa suma zaúčtovanej opravnej položky zníži o výdavky na rekultiváciu, maximálne však do výšky zaúčtovanej opravnej po*ložky.
(2)Do obstarávacej ceny pozemku sa zahrnie hodnota kúpeného lesa, ak sa kúpil za účelom jeho pestovania. Obstarávacia cena kúpeného pozemku vy*sadená stromami alebo kríkmi, ktoré nie sú pestova*teľským celkom trvalých porastov, je cena vrátane
výsadby."

Tak ako to vyplýva z opatrenia, súčasťou obstará*vacej ceny lesných pozemkov sú aj lesné porasty, ak sa les kúpil za účelom jeho pestovania. Na rozdiel od les*ných pozemkov nie sú súčasťou ocenenia poľnohospo*dárskych pozemkov trvalé porasty pestovateľských cel*kov. Ovocné stromy a kríky ríbezlí a egrešov, porasty viniča a chmeľu, pokiaľ spĺňajú podmienky určené pre pestovateľské celky, sa oceňujú a účtujú samostatne na účte 025, nie na účte 031.
Medzi lesným porastom a pestovateľským celkom trvalých porastov z hľadiska odpisovania je rozdiel v tom, že lesné porasty ako súčasť lesných pozemkov sa neod*pisujú, kým pestovateľské celky trvalých porastov po dosiahnutí plodonosného veku podliehajú odpisovaniu.
Súčasťou ocenenia pozemkov je i hodnota ložiska nerastných surovín. Počas ťažby nerastov sa cena po*zemkov postupne znižuje o hodnotu vyťažených suro*vín nepriamo prostredníctvom opravnej položky účtov*ným zápisom na ťarchu účtu 559 — Tvorba ostatných opravných položiek a v prospech účtu 092 — Opravná položka k dlhodobému hmotnému majetku. Po vyťa*žení ložiska a jeho rekultivácii sa opravná položka zníži o výdavky na rekultiváciu účtovným zápisom na ťarchu účtu 092 a v prospech účtu 659.
V prípadoch, keď sa pozemok obstaral spolu so stav*bou, ktorá je na pozemku postavená, zaúčtujú sa v úč*tovníctve oddelene, stavba na účet 021 a pozemok na účet 031, a to aj vtedy, ak cena pozemku nebola urče*ná oddelene; na ocenenie pozemku možno použiť vše*obecne záväzný právny predpis.
Pri nadobudnutí majetku prevodom z vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu a pri kúpe podniku, súčasťou ktorého sú aj pozemky, ak účtovná jednotka na vyjadrenie rozdielu medzi kúpnou cenou alebo cenou dosiahnutou vydražením a jeho účtovnou hodnotou použije účet 097 — Opravná položka k nadobudnuté*mu majetku, musí pritom rešpektovať postup účtovánia k tomuto účtu v tom zmysle, že do opravnej položky sa nezahŕňa cena pozemkov. Na účet 031 sa pozemky zaúčtujú v dohodnutej cene a pokiaľ cena pozemkov nebola dohodnutá osobitne, zaúčtujú sa v ocenení podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (vyhláš*ka č. 465/1991 Zb. v znení vyhlášky č. 608/1992 Zb. a vyhlášky č. 265/1993 Z. z.). Takýto postup vyplýva z to*ho, že opravná položka k nadobudnutému majetku pod*lieha odpisovaniu (15 rokov), kým pozemky sa neod*pisujú. Preto sa ani rozdiel z ich ocenenia nemôže pre*mietať do opravnej položky.
Keďže sa pozemky neodpisujú, pri ich predaji sa obstarávacia cena pozemku zaúčtuje ako úbytok na úč*te 031 — Pozemky a súvzťažne ako náklad na účte 541 — Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného a dlhodobého hmotného majetku.


032 — Umelecké diela a zbierky


„(3) Na účte 032 — Umelecké diela a zbierky sa účtujú:
  • umelecké diela, ak nie sú súčasťou stavebných objektov,
  • zbierky, napríklad súbor predmetov zobrazu*júci historický alebo technický vývoj v podnikateľskej činnosti, hnuteľné kultúrne pamiatky."
Tak ako to vyplýva z náplne účtu za dlhodobý hmotný majetok sa považujú bez ohľadu na ich obstará*vaciu cenu výtvarné diela a umelecké predmety v zmys*le zákona o autorských právach a o právach súvisiacich s autorským právom (zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov, ak nie sú súčasťou stavieb.
Umelecké diela, ktoré sú súčasťou stavebných ob*jektov, napr. sochy, obrazy nepatria na účet 032, ale vstu*pujú do obstarávacej ceny stavieb na účte 021 a ako ich súčasť sa odpisujú.
Zbierkami sa rozumejú napr. súbory predmetov, ktoré neslúžia podnikaniu, ale zobrazujú historický ale*bo technický vývoj v podnikateľskej činnosti, hnuteľné kultúrne pamiatky a ich súbory podľa zákona č. 49/ 2002 Z. z. o štátnej pamiatkovej starostlivosti.
Na účte 032 sa účtujú tiež predmety z drahých kovov, ak drahý kov tvorí podstatnú časť predmetu. Medzi predmety z drahých kovov nepatria napr. súčiast*ky do niektorých prístrojov obsahujúce drahý kov alebo predmety, ktoré síce drahý kov obsahujú, ale tento má iba pomocnú funkciu, napr. platinové hroty na pinzetách a pod. Takisto medzi tieto predmety nepatrí materiál z drahého kovu určený na spotrebu ako surovina, napr. pri výrobe šperkov alebo iných výrobkov z drahých kovov.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o daniach z príjmov sa po*zemky, predmety z drahých kovov a iný majetok vyme*dzený osobitnými predpismi, ako sú umelecké diela a zbierky neodpisujú; rovnako sú vylúčené z odpisova*nia zákonom o daniach z príjmov podľa § 23.
Pri ich predaji sa v obstarávacej cene zaúčtuje úby*tok na účte 032 a súvzťažne sa zaúčtuje do nákladov na účte 541 alebo na účte 549, ak úbytok nastal v dôsledku manka alebo škody.
































































IV.
OBSTARANIE
DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU








CIEĽ KAPITOLY:


Dlhodobý hmotný majetok môže účtovná jednotka nadobudnúť:
  1. kúpou, ,
  2. vlastnou výrobou,
  3. iným spôsobom (napr. darovaním).

























































IV/ 1
OBSTARANIE
DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU


Dlhodobý hmotný majetok môže účtovná jednotka nadobudnúť:
  • kúpou, ,
  • vlastnou výrobou,
  • iným spôsobom (napr. darovaním).
OBSTARANIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU KÚPOU
Najbežnejší spôsob obstarania dlhodobého hmotného majetku je kúpa od do*mácich alebo zahraničných dodávateľov.
Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok sa sleduje na účte 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku, kde sa zaúčtuje jednak jeho kúpna cena – obstarávacia cena, a jednak všetky ostatné vedľajšie náklady spojené s jeho obstaraním.


PRÍKLADY - OBSTARANIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU KÚPOU
<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" rules="cols" width="667"> <col width="16"> <col width="428"> <col width="102"> <col width="94"> <col width="0"> <tbody> <tr valign="top"> <td colspan="2" bgcolor="#ffffff" height="13" width="450"> Opis účtovného prípadu
</td> <td colspan="2" bgcolor="#ffffff" width="201"> MD Účtovací predpis D
</td> <td width="0">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td colspan="4" bgcolor="#ffffff" height="11" width="657"> Obstaranie DHM odplatným prevodom — kúpou
</td> <td width="0">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="16">
1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Poskytnutý preddavok na DHM
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
052
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
221,231,461
</td> <td width="0">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="64" width="16">
2.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Faktúra dodávateľa za dodávku DHM a) cena dodávky bez DPH
b) DPH
c) celková suma faktúry
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">

042
343
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">



321, 479
</td> <td width="0">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="16">
3.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Zúčtovanie poskytnutého preddavku po vyúčtovaní dodávky dodávateľom
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
321, 479
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
052
</td> <td width="0">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="80" width="16">
4.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Externé náklady súvisiace s obstaraním DHM
a) cena služby bez DPH (doprava, montáž, provízia a pod.)
b) DPH
c) celková suma faktúry
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">

042
343
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">



321
</td> <td width="0">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="30" width="16">
5.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti platená nadobúdateľom podľa § 8 zákona č. 318/1992 Zb.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
345
</td> <td width="0">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="27" width="16">
6.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Interné náklady (služby) súvisiace s obstaraním (napr. vlastná doprava)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
622
</td> <td width="0">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="153" width="16">
7.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Stavebné investície obstarané dodávateľským spôsobom
a) externé náklady na prípravu a zabezpečenie výstavby, napr. prieskumné, geologické, geodetické, projektové práce (vrátane variantných riešení) a vykonané stavebné práce
b) zostatková cena stavebného objektu likvidovaného v dôsledku novej stavby
c) odvody za trvalé odňatie pôdy, za dočasné odňatie pre zariadenie staveniska, náhrady na odstránenie ekonomickej ujmy poľnohospodárskej výroby
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
042

042
042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
321

081
379
</td> <td width="0">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="153" width="16">
8.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Zabezpečovacie a konzervačné práce, prípadne dekonzervačné práce v prípade dočasného zastavenia investície
a) externá dodávka prác bez DPH


b) práce vykonané vo vlastnej réžii
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">

042
042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">

321
624
</td> <td width="0">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="153" width="16">
9.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Zaradenie DHM do používania
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
021, 022, 02x, 029
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
042
</td> <td width="0">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr> <td colspan="5" bgcolor="#ffffff" height="11" valign="top" width="660"> Obstaranie DHM kúpou v zahraničí
</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="107" width="16"> 1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Preddavok poskytnutý zahraničnému dodávateľovi v cudzej mene prepočítaný kurzom
a) NBS pri platbe z devízového účtu alebo úveru v cudzej mene
b) komerčnej banky pri platbe z bežného účtu (podľa bankového výpisu)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
052 052
</td> <td colspan="2" bgcolor="#ffffff" width="96">
221, 231, 461 221
</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="27" width="16"> 2.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Faktúra zahraničného dodávateľa za dodanú investíciu v cudzej mene prepočítaná kurzom vyhláseným NBS ku dňu splnenia dodávky
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
042
</td> <td colspan="2" bgcolor="#ffffff" width="96">
321
</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="16"> 3.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Zúčtovanie poskytnutého preddavku po prijatí faktúry
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
321
</td> <td colspan="2" bgcolor="#ffffff" width="96">
052
</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="64" width="16"> 4.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Úhrada faktúry v cudzej mene prepočítaná kurzom
a) NBS pri úhrade z devízového účtu alebo úveru v cudzej mene
b) komerčnej banky pri úhrade z bežného účtu (podľa bankového výpisu) alebo úveru v Sk
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
321 321
</td> <td colspan="2" bgcolor="#ffffff" width="96">
221, 231, 461 221, 231, 461
</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="64" width="16"> 5.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Kurzový rozdiel z úhrady faktúry a) kurzový zisk
b) kurzová strata
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">

321
563
</td> <td colspan="2" bgcolor="#ffffff" width="96">

663 321
</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="81" width="16"> 6.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vyúčtovanie colného dlhu colným orgánom a) clo
b) dovozná prirážka
c) DPH s nárokom na odpočet
d) DPH bez nároku na odpočet
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">

042 042 343 042
</td> <td colspan="2" bgcolor="#ffffff" width="96">

379 379 379 379
</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="13" width="16"> 7_
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Preprava investície vlastnými vozidlami
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
042
</td> <td colspan="2" bgcolor="#ffffff" width="96">
622
</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="62" width="16"> 8.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Montážne práce vykonané vlastnými pracovníkmi (vo vlastnej réžii) a) zaúčtované mzdy, zákonné poistenie
b) aktivácia vnútropodnikových prác vykonaných na montáži investície (vnútropodniková faktúra)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
521, 524 042
</td> <td colspan="2" bgcolor="#ffffff" width="96">
331, 336 624
</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="16"> 9.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Zaradenie DHM do používania v obstarávacej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
02.
</td> <td colspan="2" bgcolor="#ffffff" width="96">
042
</td> </tr> </tbody> </table>







OBSTARANIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU VLASTNOU ČINNOSŤOU
Pri obstaraní dlhodobého hmotného majetku vlastnou činnosťou je podnik po*vinný sledovať všetky náklady, ktoré súvisia s jeho nadobudnutím. Tieto náklady predstavujú predovšetkým spotrebovaný materiál, mzdy, prípadne iné režijné ná*klady, ktoré možno priradiť k vytvorenému majetku. Náklady sa sledujú najskôr na jednotlivých účtoch účtovej triedy 5 - Náklady ako hospodárske náklady. Preto*že sa vzťahujú na vytvorený dlhodobý hmotný majetok určený na vlastné využí*vanie v rámci podniku niekoľko rokov, je potrebné vylúčiť ich vplyv na výsledok hodpodárenia daného roka - aktiváciou (zvýšením aktív, t. j. Dlhodobého hmotného majetku). Výsledok hospodárenia daného účtovného obdobia budú ovplyvňovať len náklady vo výške účtovných odpisov. Po dokončení a uvedení vytvoreného dlhodobého hmotného majetku do užívania sa zaúčtuje ich zaradenie na príslušný účet účtovej sku*piny 02 – Dlhodobý hmotný majetok - odpisovaný. Výsledok hospodárenia daného roka môžu ovplyvňovať len náklady vo výške účtovných odpisov vypočítaných z ce*ny, za ktorú podnik majetok nadobudol - v prípade vytvorenia vlastnou činnosťou z ceny vo výške vlastných nákladov.


PRÍKLADY - OBSTARANIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU VLASTNOU ČINNOSŤOU

<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="667"> <col width="451"> <col width="202"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="451"> Opis účtovného prípadu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="202"> MD Účtovací predpis D |
</td> </tr> </tbody></table> Obstaranie DHM vo vlastnej činnosti (vo vlastnej réžii)
<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="667"> <col width="17"> <col width="428"> <col width="102"> <col width="94"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="45" width="17"> 1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Externé náklady na prípravu a zabezpečenie výstavby a) cena vyfaktúrovaných dodávok bez DPH
b) DPH k vyfaktúrovaným dodávkam
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">

042
343
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">

321 321
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="30" width="17"> 2
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Stavebné práce vykonané vo vlastnej réžii vrátane zákonného poistenia
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
521, 522, 524, 5-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
331, 366, 336,...
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="17"> 3-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Spotreba materiálu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
112
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="27" width="17"> 4.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Aktivácia stavebných prác vykonaných vo vlastnej réžii (vnútropodniková faktúra)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
624
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="30" width="17"> 5.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Ďalšie náklady súvisiace s obstaraním DHM, t. j. odvody za odňatie pôdy, náhrady za ekonomickú ujmu a pod.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
379
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="17"> 6.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Umelecké dielo tvoriace súčasť stavebného objektu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
321
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="17">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Náklady na pripojenie dodávky plynu, tepla, vody, elektrickej energie
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
321
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="29" width="17"> 8.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Prevod dokončenej stavby do používania (vo vynaložených nákladoch)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
021
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
042
</td> </tr> <tr> <td colspan="4" bgcolor="#ffffff" height="11" valign="top" width="659"> Výsadba pestovateľských celkov trvalých porastov
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="45" width="17">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Externé dodávky prieskumných a projektových prác a) cena dodávky bez DPH b) DPH
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
042
343
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
321
321
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="33" width="17"> 2-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Mzdy vlastných pracovníkov na príprave pozemkov pod výsadbu vrátane zákonného poistenia
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
521, 524
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
331, 336
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="33" width="17"> 3.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Spotreba organických hnojív, priemyselných hnojív a chemických ochranných prostriedkov
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
613, 501
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
123, 112
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="59" width="17"> 4.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Nákup výpestkov (sadeníc) na výsadbu trvalých porastov
a) cena výpestkov bez DPH
b) DPH
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">

042
343
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">

321
321
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="33" width="17"> 5.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Mzdy pracovníkov za práce na výsadbe vrátane poistenia
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
521, 524
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
331, 336
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="62" width="17"> 6.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vnútropodniková faktúra za práce uskutočnené vo vlastnej réžii pri výsadbe trvalých porastov vrátane spotreby hnojív (uvedené pod položkami č. 2, 3 a 5) — aktivácia investície
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
624
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="66" width="17"> 7.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Externá dodávka opornej konštrukcie vrátane zabudovania do vinice, chmeľnice, prípadne ovocného sadu
a) cena dodávky bez DPH
b) DPH
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">


042
343
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">


321
321
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="33" width="17"> 8.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Oplotenie pestovateľského celku vybudované vo vlastnej réžii — aktivácia nákladov na podklade vnútropodnikovej faktúry
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
624
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="33" width="17"> 9.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Prevzatie oplotenia do používania na základe kolaudácie — prevod do DHM
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
021
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
042
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="33" width="17"> 10.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Odpisy z oplotenia pestovateľského celku pred dosiahnutím plodonosného veku pestovateľského celku
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
081
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="56" width="17"> 11.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vnútropodniková faktúra za ošetrovanie, hnojenie, tvarovanie, zavlažovanie porastov vykonané v jednotlivých rokoch po výsadbe až do dosiahnutia plodonosného veku (plnej rodivosti)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
624
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="66" width="17"> 12.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Prevod pestovateľského celku do DHM (v roku dosiahnutia plnej rodivosti) v obstarávacej cene vrátane opornej konštrukcie ako príslušenstva pestovateľského celku
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
025
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
042
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="33" width="17"> 13.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Odpisy pestovateľského celku po dosiahnutí plodonosného veku
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
551
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
085
</td> </tr> <tr> <td colspan="4" bgcolor="#ffffff" height="11" valign="top" width="659"> Obstaranie zvierat základného stáda a ťažných zvierat kúpou
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="81" width="17"> 1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Faktúra dodávateľa za zvieratá a) cena zvierat bez DPH
b) DPH
c) celková suma faktúry
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">

042
343
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">





321
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="48" width="17"> 2,
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Preprava nakúpených zvierat
a) vlastnými vozidlami
b) dodávateľom — cena prepravy bez DPH
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">

042 042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">

622 321
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="29" width="17"> 3.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Ostatné externé náklady súvisiace s obstaraním zvierat (poistenie počas prepravy a pod.)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94"> 321
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="10" width="17"> 4.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Prevod zvierat do DHM v obstarávacej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
026
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94"> 042
</td> </tr> <tr> <td colspan="4" bgcolor="#ffffff" height="11" valign="top" width="659"> Obstaranie zvierat základného stáda a ťažných zvierat vlastným odchovom
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="30" width="17"> 1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Hmotnostné a vzrastové prírastky zvierat ocenené vo vlastných nákladoch účtované počas odchovu až do veku ich preradenia do základného stáda
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
124
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94"> 614
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="62" width="17"> 2
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Prevod zvierat do základného stáda v cene zodpovedajúcej vlastným nákladom
a) úbytok zvierat v zásobách
b) aktivácia zvierat v DHM
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">


614
042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">



124 624
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="17"> 3.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Prevod zvierat v obstarávacej cene na účet DHM
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
026
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94"> 042
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="30" width="17">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Poznámka: Do obstarávacej ceny (účet 042) sa nezahŕňa vnútropod*niková preprava zvierat v rámci hospodárskych objektov (maštali).
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">

</td> </tr> <tr> <td colspan="4" bgcolor="#ffffff" height="10" valign="top" width="659"> Obstaranie zvierat základného stáda z nakúpených vysokotelných jalovíc
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="46" width="17"> 1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Nákup jalovíc
a) cena jalovíc bez DPH
b) DPH
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">

124
343
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">

321 321
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="51" width="17"> 2
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Preprava zvierat
a) vlastnými vozidlami
b) dodávateľom — cena prepravy bez DPH
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">

124
124
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">

622 321
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="51" width="17"> 3.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vzrastové prírastky vysokoteľných jalovíc účtované až do otelenia, ocenené vo vlastných nákladoch
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
124
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94"> 614
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="144" width="17"> 4.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Prevod zvierat do základného stáda v cene zodpovedajúcej oceneniu na účte 124, t. j. v obstarávacej cene nakúpených jalovíc, zvýšenej o vzrastové prírastky ocenené vo vlastných nákladoch
a) úbytok zvierat v zásobách
b) aktivácia zvierat v DHM
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">





614
042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">









124 624
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="50" width="17"> 5.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Prevod zvierat v obstarávacej cene na účet DHM
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
026
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94"> 042
</td> </tr> </tbody></table>

OBSTARANIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU BEZPLATNÝM NADOBUDNUTÍM - DAROVANÍM
K menej častým spôsobom nadobudnutia dlhodobého hmotného majetku pod*niku patrí darovanie. V tomto prípade sa podnik stáva vlastníkom majetku bez vy*naloženia iného druhu majetku, napr. peňažných prostriedkov alebo protislužby. Vlastnícke práva k majetku získava spravidla na základe darovacej zmluvy medzi darcom a obdarovaným. Dlhodobý hmotný majetok získaný bezplatne - darom -ocení reprodukčnou obstarávacou cenou (uvedenou v darovacej zmluve). V prípade, že pri tejto transakcii vzniknú vedľajšie náklady (napr. prepravné), je potrebné ich pripočítať k cene darovaného majetku. Súčasne treba z darovaného majetku zaplatiť daň z darovania daňovému úradu. Daň z darovania podľa postupov účtovania pre pod*nikateľov však nie je súčasťou ceny darovaného majetku. Majetok zaradí do užíva*nia a zaúčtuje ako prírastok na príslušný účet účtovej skupiny 02 – Dlhodobý hmotný majetok - odpisovaný a súvzťažne na účet vlastného imania, konkrétne 413 -Ostatné kapitálové fondy.


PRÍKLADY - OBSTARANIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU BEZPLATNÝM NADOBUDNUTÍM - DAROVANÍM

<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="665"> <col width="449"> <col width="201"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="449"> Opis účtovného prípadu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="201"> MD Účtovací predpis D
</td> </tr> </tbody></table> Bezodplatné nadobudnutie DHM darovaním
<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="665"> <col width="15"> <col width="428"> <col width="102"> <col width="94"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="10" width="15">
1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Bezodplatné prevzatie v reprodukčnej obstarávacej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94"> 413
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="72" width="15">
2.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Náklady súvisiace s bezodplatným prevzatím (darovaním)
a) doprava vlastnými vozidlami
b) externá doprava bez DPH
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">


042 042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">



622 321
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="15">
3.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Prevod do užívania
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
02.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94"> 042
</td> </tr> <tr> <td colspan="4" bgcolor="#ffffff" height="12" valign="top" width="657"> Bezodplatné prevzatie podľa zákonných predpisov
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="44" width="15">
1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Prevzatý DHM podľa zákonných predpisov (vodného zákona) sa zaradí do účtovníctva ako plne odpísaný
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
02.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94"> 08.
</td> </tr> <tr> <td colspan="4" bgcolor="#ffffff" height="13" valign="top" width="657"> Bezodplatné prevzatie na základe zmluvy po ukončení finančného lízingu
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="28" width="15">
1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Bezodplatné prevzatie hmotného majetku do účtovníctva ako plne odpísaného, oceneného v reprodukčnej obstarávacej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
02.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94"> 08.
</td> </tr> </tbody></table>

OBSTARANIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU PRERADENÍM Z OSOBNÉHO UŽÍVANIA DO PODNIKANIA
Individuálny podnikateľ si môže dlhodobý hmotný majetok obstarať aj tak, že preradí svoj vlastný majetok, ktorý osobne užíva, do podnikania. Z právneho hľa*diska je jeho majetkom akýkoľvek majetok, ktorý vlastní (pretože ručí neobmedze*ne za všetky záväzky), z účtovného (a daňového) hľadiska sa rozlišuje jeho osobný majetok a majetok vymedzený na podnikanie (tzv. firemný majetok). Pri preradení majetku v osobnom vlastníctve do podnikania je potrebné preukázať (doložiť do*kladmi) spôsob jeho nadobudnutia a spôsob jeho ocenenia. Ak podnikateľ nemá doklad o jeho nadobudnutí, zvyčajne sa na tieto účely využíva súdnoznalecký po*sudok.
Individuálny podnikateľ, ktorý si zvýši stav majetku určeného na podnikanie preradením majetku z osobného užívania, je povinný o ňom účtovať tak ako o inom dlhodobom majetku. Cenu obstarania (cenu stanovenú na základe súd*noznaleckého posudku) zaúčtuje ako prírastok majetku na príslušnom účte účto*vej skupiny 02 – Dlhodobý hmotný majetok - odpisovaný alebo 03 – Dlhodobý hmotný majetok - neodpisovaný a súčasne na účet 491 –Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa, na ktorom sa účtujú všetky osobné vklady podnikateľa.
PRÍKLADY - OBSTARANIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU PRERADENÍM Z OSOBNÉHO UŽÍVANIA DO PODNIKANIA

<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="665"> <col width="449"> <col width="201"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="449"> Opis účtovného prípadu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="201"> MD Účtovací predpis D
</td> </tr> </tbody></table> Ostatné nadobudnutie DHM
<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="665"> <col width="15"> <col width="428"> <col width="102"> <col width="94"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="92" width="15">
1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Prevzatý hmotný majetok ako vecný vklad do základného imania ocenený v uznanej cene
a) prevzatý majetok v cene bez DPH
b) DPH
c) finančné vyrovnanie (DPH)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">


02. 343 353
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">



353 353 221
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="89" width="15">
2
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Bezodplatne prevzatý hmotný majetok delimitáciou v štátnom podniku
a) obstarávacia cena
b) oprávky
c) zostatková cena
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">



02.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">





08. 411
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="91" width="15">
3.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Prevzatý hmotný majetok nájomcom v zostatkovej cene pri dlhodobom prenájme
a) obstarávacia cena
b) oprávky vytvorené prenajímateľom
c) záväzok z majetku v nájme v zostatkovej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">


02., 03.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">





08.
474
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="15">
4.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Prevod DHM z osobného užívania do podnikania
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
02.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94"> 491
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="47" width="15">
5.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Colný dlh pri finančnom lízingu zo zahraničia, ktorý je súčasťou ocenenia dlhodobého hmotného majetku
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
042
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94"> 379, 383
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="15">
6.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Zaradenie do DHM
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
029
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94"> 042
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="15"> 7,j
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Odpisy počas trvania nájomnej zmluvy (finančného lízingu)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
551
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94"> 089
</td> </tr> </tbody></table>







V.
ODPISOVANIE
DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU








CIEĽ KAPITOLY:


Osobitosťou dlhodobého hmotného majetku je jeho viacnásobné používanie v pôvodnej forme. Napríklad auto alebo počítač má v prvom i v štvrtom roku svoj*ho používania v podstate rovnakú podobu a plní rovnaké funkcie. Tieto isté sku*točnosti možno pozorovať aj pri iných druhoch dlhodobého majetku. Rokmi sa však dlhodobý majetok mení v dôsledku jeho využívania v rámci podnikateľskej činnosti. Tieto permanentné zmeny postupom času nepriaznivo vplývajú tak na vý*konnosť, ako aj kvalitu vykonávanej práce - v konečnom dôsledku sa dlhodobý majetok stáva nepoužiteľným. Vyraďuje sa z majetku podniku, pretože prestal byť užitočný, z hľadiska ekonomického úžitku už nie je schopný prispievať k prínosu finančných prostriedkov pre podnik. Postupné znižovanie hodnoty - ekonomického úžitku dlhodobého hmotného majetku sa nazýva opotrebenie. Opotrebenie neznamená len znižovanie hodnoty dlhodobého hmotného majetku, ale súčasne predpokladá jej odovzdanie (prenos) na nové výkony - výrobky, práce, služby. Opotrebenie predstavuje tú časť hodnoty, ktorú dlhodobý majetok počas svojho využívania v podniku postupne prenáša na nové výkony, a to v primeranej výške, v akej stráca svoju ekonomickú užitočnosť. Z uvedeného vyplýva, že opotrebenie znamená znižovanie hodnoty - ekonomickej užitočnosti dlhodobého hmotného majetku, spojenej s postupným prenosom tejto hodnoty na nové výkony




































KĽÚČOVÉ SLOVÁ:


Opotrebenie postupné znižovanie hodnoty - ekonomického úžitku dlhodobého hmotného majetku


Odpisy predstavujú tú časť hodnoty dlhodobého majetku, vyjadre*nú v peňažnej forme, ktorá zodpovedá ich opotrebeniu a prenáša sa na určité množstvo nových výkonov.


Výkonové odpisy Ide o metódu odpisovania. Pri použití metódy výkonových odpisov sa berie do úvahy len predpokladaný a skutočný výkon, na základe ktorého sa vypočíta ročný odpis. Pred začiatkom odpi*sovania sa stanoví orientačná metóda životnosti a predpokladaný výkon. Ročný od*pis sa vypočíta podlá vzorca:
O = OC : Vp xVs kde:
O je ročný odpis,
OC - obstarávacia cena,
Vp - výkon predpokladaný,
Vs - výkon skutočný v danom období.

Časové odpisy metóda odpisovania. Patrí k najpoužívanejším metódam v praxi. Jej prednosťou je jednoduchosť výpočtu a rovnomerné zaťažovanie nákladov počas celej odpisovej doby. Jej nevý*hodou je to, že nevyjadruje reálne opotrebenie dlhodobého majetku.
Ročný odpis sa vypočíta podlá vzorca:
O = OC : n
kde:O je ročný odpis,
OC - obstarávacia cena,
n - počet rokov odpisovania.


Klesajúce (degresívne) odpisy
vychádza sa pri nich z úvahy, že nový dlhodobý majetok zaradený do užívania je v prvých rokoch najpresnejší, pracuje najvý*konnejšie a vyžaduje minimálne náklady na opravu. Naproti tomu pri staršom ma*jetku rastie poruchovosť, rastú náklady na opravu, znižuje sa výkon a stúpa aj spotreba energie. Preto je nevyhnutné odpísať v prvých rokoch čo najviac, aby sa naakumulovali prostriedky na následnú obnovu dlhodobého majetku. Degresívne odpisy môžu klesať aritmetickým radom, geometrickým radom alebo aj inak.


Rastúce (progresívne) odpisy
pri ich výpočte sa vychádza z predpokladu, že efektívnosť dlhodobého majetku klesá najprv pomaly, ale čím je majetok starší, tým rýchlejšie sa v dôsledku porúch a častých opráv opotrebúva a stráca svoju hodnotu. Progresívne odpisy môžu rásť aritmetickým radom, geometrickým radom alebo aj inak.
Na výpočet odpisov v podniku vplývajú dva prístupy. Prvým je snaha reálne vy*jadriť opotrebenie dlhodobého majetku, výšku hodnoty, ktorá sa z neho prenáša na vytvorené výkony a jeho ekonomický úžitok, t. j. schopnosť prispieť k prínosu peňažných prostriedkov pre podnik. Druhým je správne vyčíslenie nákladov, ktoré znižujú zdaniteľné príjmy (výnosy) na účely zistenia základu dane z príjmov. Preto sa v podniku rozoznávajú účtovné odpisy a daňové odpisy.


Vecná časť odpisového
Plánu predstavuje zostavu, t. j. súhrn odpisovaného ma*jetku, vrátane plánovaných prírastkov a úbytkov v príslušnom odpisovom období. Preto je využiteľná aj na daňové odpisovanie. Reálny stav odpisovaného majetku, upravený o skutočné prírastky a úbytky, je preukazný a podlieha inventarizácii. Vecná časť odpisového plánu má nadväznosť na príslušné syntetické účty a analy*tickú evidenciu dlhodobého hmotného majetku.


Metodická časť
odpisového plánu t. j. postup odpisovania (metóda, sadzby, doba účtovného odpisovania) je na rozdiel od vecnej časti subjektívnou záležitosťou eko*nomického rozhodovania podniku a tvorí súčasť poznámok účtovnej závierky a analy*tickej evidencie dlhodobého hmotného majetku, avšak neznamená, že metodic*ká časť odpisového plánu môže byť úplne ľubovoľná. Je ohraničená legislatívne (zákonom o účtovníctve, postupmi účtovania pre podnikateľov), a to takto:
  • odpisovať možno majetok len do výšky jeho ocenenia v účtovníctve,
  • odpisuje sa majetok v prevádzke, ako aj rezervný majetok,
  • dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje vzhľadom na opotrebenie zodpovedajúce
    bežným podmienkam používania,
v nadvaznosti na zásadu posudzovania skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva z pohľadu ekonomického úžitku, je do zákona doplnená povinnosť odpisovať aj majetok využívaný na základe zmluvy o výpožičke počas doby zabezpečenia závazku prevodom práva, ako aj v prípadoch používania majetku účtovnou jednotkou na základe osobitných predpisov, aj keď účtovná jednotka nemá k majetku vlastnícke právo, napr. Na základe finančného lízingu, používanie prenajatého majetku. Zmena odpisovania nie je v priebehu odpisovania možná.


Rovnomerné odpisovanie sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania.
Zrýchlené odpisovanie jednotlivým odpisovým skupinám sa priraďujú koeficienty
V/ 1
ODPISOVANIE
DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU




Osobitosťou dlhodobého hmotného majetku je jeho viacnásobné používanie v pôvodnej forme. Napríklad auto alebo počítač má v prvom i v štvrtom roku svoj*ho používania v podstate rovnakú podobu a plní rovnaké funkcie. Tieto isté sku*točnosti možno pozorovať aj pri iných druhoch dlhodobého majetku. Rokmi sa však dlhodobý majetok mení v dôsledku jeho využívania v rámci podnikateľskej činnosti. Tieto permanentné zmeny postupom času nepriaznivo vplývajú tak na vý*konnosť, ako aj kvalitu vykonávanej práce - v konečnom dôsledku sa dlhodobý majetok stáva nepoužiteľným. Vyraďuje sa z majetku podniku, pretože prestal byť užitočný, z hľadiska ekonomického úžitku už nie je schopný prispievať k prínosu finančných prostriedkov pre podnik. Postupné znižovanie hodnoty - ekonomického úžitku dlhodobého hmotného majetku sa nazýva opotrebenie. Opotrebenie neznamená len znižovanie hodnoty dlhodobého hmotného majetku, ale súčasne predpokladá jej odovzdanie (prenos) na nové výkony - výrobky, práce, služby. Opotrebenie predstavuje tú časť hodnoty, ktorú dlhodobý majetok počas svojho využívania v podniku postupne prenáša na nové výkony, a to v primeranej výške, v akej stráca svoju ekonomickú užitočnosť. Z uvedeného vyplýva, že opotrebenie znamená znižovanie hodnoty - ekonomickej užitočnosti dlhodobého hmotného majetku, spojenej s postupným prenosom tejto hodnoty na nové výkony.
Opotrebenie dlhodobého hmotného majetku prebieha vplyvom rôznych fakto*rov:
  • pod bezprostredným vplyvom človeka sa dlhodobý majetok viac či menej inten*zívne zúčastňuje na tvorbe nových výkonov,
  • bez vplyvu človeka - ľudského faktora môže ísť o fyzikálne, chemické alebo biologické procesy, v rámci ktorých sa dlhodobý majetok opotrebúva trením, teplom, únavou kovu, resp. vplyvom prírodných činiteľov.
Opotrebenie dlhodobého majetku sa prejavuje tak, že sa znižuje jeho produkčná schopnosť, a to v dôsledku jeho využívania alebo aj nevyužívania v podniku (v prí*pade pôsobenia prírodných činiteľov). Dlhodobý majetok stráca svoju hodnotu aj vtedy, keď mu začne konkurovať dlhodobý majetok s lepšou konštrukciou, lacnej*šou prevádzkou, s vyššími výkonmi, pričom jeho modernizácia by bola ekonomicky nevýhodná - ide o morálne opotrebenie dlhodobého hmotného majetku.
Ak sa opotrebenie realizuje v rámci ekonomickej užitočnosti podnikateľskej čin*nosti, je sprevádzané prenosom hodnoty na nové výkony. V tom prípade sa strate*ná užitočnosť dlhodobého majetku nahrádza - reprodukuje v novom výkone. Ak však opotrebenie prebieha v období nevyužívania dlhodobého majetku, stratená užitočnosť sa adekvátne nenahrádza, nereprodukuje v žiadnom výkone, vznikajú straty.
Na základe uvedeného možno definovať ekonomickú podstatu odpisov dlhodobého majetku. Odpisy predstavujú tú časť hodnoty dlhodobého majetku, vyjadre*nú v peňažnej forme, ktorá zodpovedá ich opotrebeniu a prenáša sa na určité množstvo nových výkonov.
Odpisy majú tieto charakteristické znaky:
  • ich materiálnym základom je opotrebenie dlhodobého majetku,
  • sú obsiahnuté v určitom množstve vytváraných alebo už vytvorených výkonov,
  • sú vyjadrené v peňažnej forme (vyjadrujú opotrebenie dlhodobého majetku v peniazoch) - z tohto hľadiska sú súčasťou nákladov podniku,
  • tvoria súčasť prenesenej hodnoty, ktorá počas svojho pohybu prechádza z nedo*končenej výroby na hotové výrobky a nakoniec nadobúda formu peňažného ekvi*valentu (ako súčasť ceny predaných výkonov) - z tohto hľadiska sú zdrojom tvorby finančných prostriedkov na jeho obnovu, reprodukciu.
Na otázku, aké prvky opotrebenia je potrebné kryť z odpisov, existuje mnoho ná*zorov, a to od minimalistických až po maximalistické. Rozsah odpisov možno sta*noviť takto:


O= C
O = C + Ngo
O = C + Ngo + Nbo, so
O = C-C1
O -C + Ngo-Cl
O = C + Ngo + Nbo, so - Cl
kde: O je suma odpisov,
C - obstarávacia, resp. reprodukčná obstarávacia cena odpisovaného dlhodobého majetku,
Ngo - predpokladané náklady na generálne opravy, t. j. opravy velkého rozsahu za celé obdobie využívania dlhodobého majetku,
Nbo, so - predpokladané náklady na bežné a stredné opravy za celé obdobie využívania dlhodobého majetku,
Cl - predpokladaná likvidačná cena.


Pokiaľ ide o započítavanie likvidačnej ceny, nie je medzi ekonómami jednotný ná*zor. Niektorí z nich vychádzajú z názoru, že zisky a straty z likvidácie dlhodobého majetku majú až druhoradý význam a okrem toho ich možno len ťažko a po*merne nepresne vopred určovať, a preto neodporúčajú uvažovať s týmto prvkom pri tvorbe odpisových sadzieb. Naproti tomu ďalší tvrdia, že likvidačná cena má ne*zanedbateľný význam, a preto ju treba akceptovať. Väčšie komplikácie vznikajú pri riešení otázky, či pri stanovení odpisových sadzieb je nevyhnutné brať do úvahy náklady na generálne či dokonca aj na stredné a bežné opravy. Časť autorov sa pri*kláňa k názoru, že prevádzka dlhodobého majetku je spojená s vykonávaním je*ho opráv, náklady na ne sú súčasťou hospodárskych nákladov podniku. Náklady na opravy vo väčšine prípadov priamo súvisia s nákladmi daného účtovného obdo*bia, preto ovplyvňujú výsledok hospodárenia toho účtovného obdobia, v ktorom bo*li vynaložené. V niektorých odvetviach, ako sú chémia, energetika, hutníctvo a pod., sa väčšie, nákladnejšie opravy nevyskytujú periodicky. Preto započítavanie celkových nákladov na opravy v tom roku, keď boli vynaložené, by nebolo správne, lebo sa týkajú viacerých rokov. Malo by to za následok neúmerné výkyvy vo výške hospodárskych nákladov. Preto sa tvoria rezervy na opravy dlhodobého hmotného majetku, a to na ťarchu nákladov. Z kompromisných názorov možno uviesť návrh, aby sa generálne a stredné opravy financovali z odpisov a bežné opravy z hospodárskych prostriedkov.
Výška odpisov dlhodobého hmotného majetku závisi od dvoch základných faktorov:
  • od obstarávacej, resp. reprodukčnej obstarávacej ceny, za ktorú bol daný dlhodobý majetok obstaraný,
  • od odpisovej sadzby vyjadrenej v percentách.
Výšku odpisov vypočítame vynásobením ceny obstarania (reprodukčnej obsta*rávacej ceny) odpisovou sadzbou platnou pre dané odpisové obdobie. Na základe toho možno konštatovať, že s rastom výšky odpisovej sadzby a ceny obstarania bude rásť aj výška odpisov.


V teórii sa často objavujú snahy „optimalizovať" výšku odpisov tak, aby čo naj*reálnejšie odrážali opotrebenie, stratu ekonomickej užitočnosti dlhodobého majet*ku. Keďže cenu obstarania nie je možné významne meniť, na účely optimalizácie výšky odpisov je reálnejšie uvažovať len so zmenou odpisovej sadzby. Správne sta*novenie výšky odpisovej sadzby závisí predovšetkým od správneho určenia život*nosti majetku. Dobou životnosti dlhodobého majetku treba rozumieť časové obdo*bie, v priebehu ktorého je tento majetok v činnosti v súlade so svojím pôvodným určením. Táto doba sa nekryje s dobou možnej fyzickej existencie, ktorá je prak*ticky neobmedzená. Nekryje sa ani s dobou ich prakticky možnej činnosti, pretože vhodnou výmenou súčiastok, resp. príslušenstva a technickým zhodnotením mož*no dosiahnuť predĺženie životnosti o niekoľko rokov. Vzniká však otázka, nakoľko je efektívne takéto umelé predlžovanie životnosti. Stanovenie životnosti je však do istej miery problematické. Doba životnosti totiž vyplýva nielen z podmienok technického, ale aj ekonomického charakteru, to znamená, zabezpečiť jeho prevádzkou adekvátny prínos finančných prostriedkov a súčasne aj optimálnu mieru rentabili*ty. Na vytváranie ekonomických podmienok má vplyv nielen intenzita využívania dlhodobého majetku, ale aj pokrok v oblasti výroby, príp. opráv dlhodobého ma*jetku, ceny nového dlhodobého majetku, ceny opráv a pod. Ide o faktory ťažko vo*pred kvantifikovateľné. Vzniká teda otázka, ako určiť optimálnu životnosť. Ide v podstate o problém jednoduchej reprodukcie dlhodobého majetku a z toho vy*plývajúci problém premietnutia doby životnosti do noriem odpisov. Vo všeobecnosti sú známe dva základné typy odpisových metód:
  • výkonové odpisy, . ....
  • časové odpisy.
Pri aplikácii výkonovej metódy sa odpisy vypočítavajú na báze skutočných a predpokladaných výkonov. Používajú sa najmä pri odpisovaní strojov, zariadení a motorových vozidiel.
Pri aplikácii časových odpisov je základom cena obstarania alebo z nej odvo*dená zostatková cena a doba odpisovania.
VÝKONOVÉ ODPISY
Pri použití metódy výkonových odpisov sa berie do úvahy len predpokladaný a skutočný výkon, na základe ktorého sa vypočíta ročný odpis. Pred začiatkom odpi*sovania sa stanoví orientačná metóda životnosti a predpokladaný výkon. Ročný od*pis sa vypočíta podlá vzorca:
O = OC : Vp xVs kde:
O je ročný odpis,
OC - obstarávacia cena,
Vp - výkon predpokladaný,
Vs - výkon skutočný v danom období.
PRÍKLAD - VÝKONOVÉ ODPISY
Cena obstarania stroja bola 270 000 Sk, orientačná doba životnosti je 11 rokov a celkový predpokladaný výkon za dobu životnosti je 2 700 000 ks výrobkov. Skutočný výkon v prvom roku bol 60 000 ks výrobkov, v druhom až siedmom roku 350 000 ks výrobkov, v ôsmom až jedenástom roku 135 000 ks výrobkov.
Výpočet ročných odpisov -
Odpis v 1. roku: 270 000: 2 700 000 x 60 000 = 6 000 Sk :
Odpis v 2. až 7. roku: 270 000 : 2 700 000 x 350 000 = 35 000 Sk
Odpis v 8. až 11. roku: 270 000 : 2 700 000 x 135 000 = 13 500 Sk


<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="482"> <col width="46"> <col width="162"> <col width="124"> <col width="123"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="12" width="46"> Rok
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="162"> Ročný výkon v ks
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="124"> Ročný odpis
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="123"> Odpisy spolu
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="58" width="46"> 1.
2./7.. 8./11
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="162"> 60000
350000
135000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="124"> 6000
35000
13500
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="123"> 6000
210000
54 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="46"> Spolu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="162"> -
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="124"> -
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="123"> 270 000
</td> </tr> </tbody></table>

ČASOVÉ ODPISY
K najpoužívanejším metódam v praxi patrí časová lineárna (rovnomerná) odpisová metóda odpisovania dlhodobého majetku. Jej prednosťou je jednoduchosť výpočtu a rovnomerné zaťažovanie nákladov počas celej odpisovej doby. Jej nevý*hodou je to, že nevyjadruje reálne opotrebenie dlhodobého majetku.
Ročný odpis sa vypočíta podlá vzorca:
O = OC : n
kde:O je ročný odpis,
OC - obstarávacia cena,
n - počet rokov odpisovania.
PRIKLAD- ČASOVÉ ODPISY

Cena obstarania stroja je 350 000 Sk, počet rokov odpisovania je 5 rokov.
Výpočet ročných odpisov
Ročný odpis: 350 000 : 5 = 70 000 Sk


<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" rules="cols" width="349"> <col width="28"> <col width="101"> <col width="201"> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="13" width="28"> Rok
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="101"> Ročný odpis
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="201"> Účtovná – zostatková cena
</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="14" width="28"> 1
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="101"> 70 000,-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="201"> 280 000,-
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="7" width="28"> 2
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="101"> 70 000,-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="201"> 210 000,-
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="7" width="28"> 3
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="101"> 70 000,-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="201"> 140 000,-
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="7" width="28"> 4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="101"> 70 000,-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="201"> 70 000,-
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="28"> 5
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="101"> 70 000,-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="201"> 0,-
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="14" width="28">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="101">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="201">

</td> </tr> </tbody> </table>

Mieru opotrebenia dlhodobého majetku reálnejšie vyjadruje časová variabilná metóda odpisov. Môže byť degresívna, ak výška ročného odpisu z roka na rok kle*sá, alebo progresívna, ak výška odpisu v čase stúpa.
Klesajúce (degresívne) odpisy - vychádza sa pri nich z úvahy, že nový dlhodobý majetok zaradený do užívania je v prvých rokoch najpresnejší, pracuje najvý*konnejšie a vyžaduje minimálne náklady na opravu. Naproti tomu pri staršom ma*jetku rastie poruchovosť, rastú náklady na opravu, znižuje sa výkon a stúpa aj spotreba energie. Preto je nevyhnutné odpísať v prvých rokoch čo najviac, aby sa naakumulovali prostriedky na následnú obnovu dlhodobého majetku. Degresívne odpisy môžu klesať aritmetickým radom, geometrickým radom alebo aj inak.
Rastúce (progresívne) odpisy - pri ich výpočte sa vychádza z predpokladu, že efektívnosť dlhodobého majetku klesá najprv pomaly, ale čím je majetok starší, tým rýchlejšie sa v dôsledku porúch a častých opráv opotrebúva a stráca svoju hodnotu. Progresívne odpisy môžu rásť aritmetickým radom, geometrickým radom alebo aj inak.
Na výpočet odpisov v podniku vplývajú dva prístupy. Prvým je snaha reálne vy*jadriť opotrebenie dlhodobého majetku, výšku hodnoty, ktorá sa z neho prenáša na vytvorené výkony a jeho ekonomický úžitok, t. j. schopnosť prispieť k prínosu peňažných prostriedkov pre podnik. Druhým je správne vyčíslenie nákladov, ktoré znižujú zdaniteľné príjmy (výnosy) na účely zistenia základu dane z príjmov. Preto sa v podniku rozoznávajú účtovné odpisy a daňové odpisy.
ÚČTOVNÉ ODPISY
Účtovné odpisy legislatívne upravuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Citovaný zákon definuje:
  • subjekty, ktoré odpisujú dlhodobý majetok,
  • majetok, ktorý podlieha odpisovaniu,
  • majetok, ktorý sa neodpisuje,
  • odpisový plán ako podklad na stanovenie účtovných odpisov,
  • dobu odpisovania (i keď len nepriamo - so zreteľom na opotrebenie zodpovedajú*ce bežným podmienkam jeho používania).
Z právnej úpravy účtovných odpisov pri dlhodobom majetku vyplýva, že zákonodarca ponecháva určitú mieru voľnosti vo vybraných oblastiach (odpisový plán, sadzby odpisov, doba odpisovania). Táto miera voľnosti vyplýva zo samej podstaty účtovných odpisov. Účtovný odpis by mal vyjadrovať reálne opotrebenie dlhodobého majetku za dané obdobie, pretože zohľadňuje skutočnú mieru využi*teľnosti dlhodobého majetku a jeho reálnu dobu životnosti. Účtovné odpisy dlhodobého hmotného majetku plnia tri navzájom späté funkcie:
    1. sú prostriedkom na vyjadrenie poklesu hodnoty dlhodobého hmotného ma*jetku vzhľadom na jeho reálne opotrebenie,
    2. sú súčasťou hospodárskych nákladov, a tým priamo ovplyvňujú výšku vykáza*ného výsledku hospodárenia,
    3. vytvárajú sa z nich voľné peňažné prostriedky, ktoré možno použiť na akýkoľ*vek účel (nie sú účelovo viazané na osobitnom účte).
Aby účtovné odpisy mohli optimálne plniť uvedené funkcie, musia byť optimálne stanovené. Metodickým prostriedkom na stanovenie účtovných odpisov je odpisový plán. Zo zákonnej úpravy možno odvodiť dve navzájom súvisiace časti odpiso*vého plánu:
      1. vecnú,
      2. metodickú. -
Vecná časť odpisového plánu predstavuje zostavu, t. j. súhrn odpisovaného ma*jetku, vrátane plánovaných prírastkov a úbytkov v príslušnom odpisovom období. Preto je využiteľná aj na daňové odpisovanie. Reálny stav odpisovaného majetku, upravený o skutočné prírastky a úbytky, je preukazný a podlieha inventarizácii. Vecná časť odpisového plánu má nadväznosť na príslušné syntetické účty a analy*tickú evidenciu dlhodobého hmotného majetku.
V odpisovom pláne sa počíta aj s plánovanými prírastkami a úbytkami majetku,
a to s ohľadom na možné rozdiely účtovných a daňových odpisov v roku začatia
odpisovania a v roku ukončenia odpisovania ešte neodpísaného dlhoodbého hmotného majetku (napr. ak sa predá, ukradnú ho a pod.). Vecná časť odpisového
plánu môže slúžiť aj ako podklad na zostavenie plánu opráv, pri tvorbe rezerv na
opravy dlhodobého hmotného majetku (podľa zákona o rezervách a opravných po
ložkách).

V odpisovom pláne si môžu podniky spájať odpisovaný majetok do čiastkových
celkov podľa interných potrieb, napr.: stroje v rezerve (vzhľadom na nižšie opotre*
benie), drobný dlhodobý hmotný majetok (daňovo neodpisovaný) a pod. Pri zave*
dení tejto zložky dlhodobého hmotného majetku je potrebné, aby si podniky určili
výšku ceny obstarania, od ktorej sa tento majetok považuje za dlhodobý. Ďalšie
členenie majetku je možné podľa spôsobu odpisovania dlhodobého hmotného majetku.
Metodická časť odpisového plánu, t. j. postup odpisovania (metóda, sadzby, doba účtovného odpisovania) je na rozdiel od vecnej časti subjektívnou záležitosťou eko*nomického rozhodovania podniku a tvorí súčasť poznámok účtovnej závierky a analy*tickej evidencie dlhodobého hmotného majetku, avšak neznamená, že metodic*ká časť odpisového plánu môže byť úplne ľubovoľná. Je ohraničená legislatívne (zákonom o účtovníctve, postupmi účtovania pre podnikateľov), a to takto:
  • odpisovať možno majetok len do výšky jeho ocenenia v účtovníctve,
  • odpisuje sa majetok v prevádzke, ako aj rezervný majetok,
  • dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje vzhľadom na opotrebenie zodpovedajúce
    bežným podmienkam používania,
v nadvaznosti na zásadu posudzovania skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva z pohľadu ekonomického úžitku, je do zákona doplnená povinnosť odpisovať aj majetok využívaný na základe zmluvy o výpožičke počas doby zabezpečenia závazku prevodom práva, ako aj v prípadoch používania majetku účtovnou jednotkou na základe osobitných predpisov, aj keď účtovná jednotka nemá k majetku vlastnícke právo, napr. Na základe finančného lízingu, používanie prenajatého majetku. Zmena odpisovania nie je v priebehu odpisovania možná.


Účtovné odpisy si môže podnik stanoviť niekoľkými spôsobmi:
1. Dlhodobý hmotný majetok odpisuje podľa zákona o daniach z príjmov, to
znamená, že spôsob odpisovania pre potreby účtovníctva a na daňové účely je to-*
tožný. Neznamená to však, že aj suma účtovných a daňových odpisov bude totož*-
ná. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že daňové odpisy sú ročnou kategóriou (na
účely zákona o daniach z príjmov sa uplatňujú iba v časovom období jedného ro*
ka) a o účtovných odpisoch sa účtuje mesačne. Daňové odpisy sa neuplatňujú pri
dlhodobom hmotnom majetku, ktorý podnik kúpil v priebehu roka a v tom istom
roku ho aj predal. V tomto prípade by daňové odpisy boli nulové, ale účtovný odpis
by si podnik vypočítal a zaúčtoval za každý mesiac, počas ktorých mal majetok vo
vlastníctve a využíval ho pri podnikaní. Pri vyradení dlhodobého hmotného majet-*
ku v plnej výške neodpísaného napríklad v mesiaci januári:
  • fyzickou likvidáciou sa v účtovníctve zaúčtujú do nákladov účtovné odpisy vo
    výške 1/12 ročného účtovného odpisu a takisto účtovná zostatková cena. Naopak
    do nákladov na určenie základu dane z príjmov sa nezahrnú ani daňové odpisy,
    ani daňová zostatková cena;
  • predajom sa v účtovníctve zaúčtujú do nákladov odpisy vo výške 1/12 roč*
    ných účtovných odpisov a takisto účtovná zostatková cena. Do daňovo uznaných nákladov sa zahrnú daňové odpisy vo výške polovice ročného daňového odpisu a daňová zostatková cena do výšky predajnej ceny.

Sadzby účtovných odpisov si určí percentom z ceny obstarania dlhodobého hmotného majetku vo vzťahu k výkonom v závislosti od doby životnosti, t. j. ča*sový odpis (spôsob ich výpočtu je uvedený v predchádzajúcej časti).
Výšku účtovných odpisov si môže určiť podľa dosiahnutých výkonov v prí*-
slušnom roku k celkovým predpokladaným výkonom, ktoré očakáva od dlhodobého hmotného majetku v priebehu jeho životnosti - ide o výkonové odpisy (spôsob ich výpočtu je uvedený v predchádzajúcej časti).
V praxi môže vzniknúť problém v súvislosti s odpisovaním drobného dlhodobého hmotného majetku. Tento majetok môže podnik, ktorý sa rozhodol pre uvedenú kategóriu, odpisovať jednorazovo, alebo postupne. Na daňové účely sa drobný dlhodobý hmotný majetok neodpisuje postupne (daňový zákon nepozná kategóriu drobný dlhodobý hmotný majetok). Svoje špecifiká má aj odpisovanie pestovateľ*ských celkov trvalých porastov, zvierat a iných zložiek dlhodobého hmotného ma*jetku.
Odpisy sa účtujú mesačne na ťarchu nákladov, na účet 551 - Odpisy dlhodobého nehmotné*ho majetku a dlhodobého hmotného , a súvzťažne na účty oprávok v účtovej sku*pine 08 - Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku.
Ku každej zložke dlhodobého hmotného majetku, ktorá je v účtovníctve zachy*tená na účtoch účtovej skupiny 02 – Dlhodobý hmotný majetok - odpisovaný, existuje samostatný účet oprávok.
V účtovníctve sa uplatňuje nepriamy spôsob odpisovania dlhodobého hmotného majetku, pri ktorom sa priamo neznižuje obstarávacia, resp. reprodukčná obstarávacia cena dlhodobého hmtného majetku evidovaného na účtoch účtovej skupiny 02. Ak by sa toto účtovalo priamo v prospech uvedených majet*kových účtov, t. j. na strane Dal účtu 021, 022 a ďalších, znížila by sa vypovedacia schopnosť účtovníctva o výške ich ceny obstarania. Preto sa uplatňuje nepriamy spôsob odpisovania, pri ktorom sa zníženie ceny jednotlivých zložiek dlhodobého hmotného majetku v dôsledku opotrebenia zachytáva na príslušných opravných účtoch 081, 082 a ďalších. Odpísané sumy sa zachytávajú oddele*ne ako oprávky. Oprávky predstavujú sumu odpisov, ktoré už boli zahrnuté do ná*kladov, trvalé zníženie ceny dlhodobého hmotného majetku v dôsledku jeho po*užívania. Kým odpisy (ako nákladová položka) predstavujú ročnú mieru opotrebe*nia, oprávky (ako korekčná položka aktív) vyjadrujú výšku opotrebenia za celú do*bu životnosti dlhodobého hmotného majetku, t. j. od jeho uvedenia do užívania až po vyradenie. Rozdiel medzi obstarávacou (reprodukčnou obstarávacou) cenou a sumou vytvorených oprávok tvorí zostatkovú, resp. účtovnú cenu. Odpisy sa účtujú do výšky 100 % obstarávacej (reprodukčnej obstarávacej) ceny, resp. vlastných nákladov pri obstaraní dlhodobého hmotného majetku vo vlastnej réžii.


DAŇOVÉ ODPISY
Odpisovaním sa podľa zákona o dani z príjmov rozumie po*stupné zahrňovanie odpisov hmotného a nehmotného majetku (ktorý je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov a je evidovaný v majetku daňovníka), do daňových výdavkov.
Daňové odpisy teda vlastne predstavujú spôsob, ako je možné zahrnúť výdavok na obstaranie hmotného a nehmotného ma*jetku, ako daňový výdavok, postupne do viacerých zdaňovacích období.


Daňové odpisy spravidla nezohľadňujú predpokladanú dobu využitia, opotrebenie majetku ani intenzitu využívania majet*ku. Na rozdiel od účtovných odpisov, ktorých hlavným cieľom je vyjadriť v účtovníctve stupeň opotrebenia dlhodobého majetku a ich výšku si stanovuje účtovná jednotka, predstavujú daňové odpisy len zákonom vymedzený spôsob postupného uplatňova*nia výdavkov na obstaranie hmotného a nehmotného majetku do daňových výdavkov.
Právo uplatňovať daňové odpisy má daňovník, ktorý má k tomu*to majetku vlastnícke právo alebo právo správy, ak ide o majetok štátu, obce alebo vyššieho územného celku.
Právo odpisovať má aj daňovník, ktorý nemá k tomuto majet*ku vlastnícke právo alebo právo správy, ak o tomto majetku účtuje (alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11) v nasledov*ných prípadoch:
  1. pri prenajatom nehnuteľnom majetku, ak tento majetok vy*užíva na zabezpečenie zdaniteľného príjmu počas zdaňova-cieho obdobia ako celok. Nájomca môže majetok odpisovať iba na základe písomnej zmluvy a len po dobu trvania ná*jomnej zmluvy. Za predpokladu splnenia týchto podmienok môže nájomca odpisovať majetok aj v prípade, ak je tento majetok vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov - Na rozdiel od znenia tohto ustanovenia platného do 31. 12.2003,od roku 2004 sa toto ustanovenie vzťahuje aj na samostatne prenajatú nehnuteľnosť, kým do konca roku 2003 sa vzťaho*valo na hnuteľný a nehnuteľný majetok prenajatý ako celok.
  2. pôvodný vlastník (dlžník), ak došlo k prevodu vlastníctva
    hmotného majetku na veriteľa z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva za predpokladu, že sa s veriteľom dohodne na výpožičke tohto majetku počas trvania zabezpečenia
    záväzku, Aj toto ustanovenie je na rozdiel od znenia platného do 31. 12.
    2003, koncipované širšie, lebo sa vzťahuje na všetok hmotný majetok -1. j. hnuteľný majetok aj nehnuteľný majetok.
  3. kupujúci pri dlhodobom hnuteľnom majetku, ku ktorému
    vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny (napríklad kúpa na splátky pri ktorej
    predávajúci uplatnil výhradu vlastníctva) a do nadobudnu*tia vlastníckeho práva majetok kupujúci užíva,
  4. nový vlastník nehnuteľnej veci obstaranej na základe
    zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo nadobúda povolením
    vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia
    vlastníckeho práva nehnuteľnosť užíva,
  5. nájomca pri majetku prenajatom formou finančného prenáj*mu.
Zákon o dani z príjmov rozšíril okruh daňovníkov, ktorí môžu
uplatňovať daňové odpisy, aj ked nemajú k majetku vlastnícke
právo. Zmeny v bodoch c) a d) uviedli do súladu zákon o dani
z príjmov s účtovnými predpismi. Veľkou zmenou je aj to, že ma*jetok prenajatý formou finančného prenájmu bude odpisovať ná*jomca.

Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníc*tve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny pomer*ne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.
V prípade združení právnických a fyzických osôb je otázka zlo*žitejšia. Združenie nemôže nadobúdať majetok. Majetok, ktorý združenie využíva, má konkrétneho vlastníka. Ten môže ma*jetok odpisovať. Odpisy ako daňový výdavok potom rozdeľuje aj na ostatných členov združenia v pomere, ako ustanoví zmluva o združení. Ak členovia združenia nadobudli z činnosti združenia majetok, tento bude majetkom v spoluvlastníctve a bude sa odpisovať podľa predchádzajúceho odstavca.


Pri výpočte daňových odpisov hmotného majetku je možné postupovať tromi spôsobmi:
  1. rovnomerné odpisovanie,
  2. zrýchlené odpisovanie,
3. odpis podľa časového hľadiska, prípadne počtu výrobkov (je možné použiť iba v prípade vybraných druhov hmotného majetku uvedených v § 26 ods. 6 až 8 zákona o dani z príj*mov).
Pri rovnomernom alebo zrýchlenom odpisovaní v prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok podľa Klasifiká*cie produkcie a klasifikácie stavieb do odpisových skupín uve*dených v prílohe zákona o dani z príjmov.
V praxi sa často pri zaraďovaní majetku do odpisových
skupín postupuje nesprávnym spôsobom. Daňovníci sa čas*to snažia zistiť správne zaradenie majetku priamo v prílohe zákona o dani z príjmov.
Pre správne zaradenie je rozhodujúce správne priradenie kó*du Klasifikácie produkcie (podľa vyhlášky ŠÚ SR č. 632/2002 Z. z. ktorým sa vyhlasuje klasifikácia produkcie. Pre zaradenie stavieb je rozhodujúci kód Klasifikácie stavieb (podľa opatrenia ŠÚ SR č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje klasifikácia stavieb).


Príloha zákona o dani z príjmov má tri stĺpce.
V prvom stĺpci je uvedené číslo položky, ktoré pozostáva z čísla
odpisovej skupiny a poradového čísla položky v odpisovej skupine.
Druhý stĺpec je rozhodujúci pre správne zatriedenie hmotného majetku do odpisovej skupiny. Je v ňom uvedený kód Klasifiká*cie produkcie alebo kód Klasifikácie stavieb. Podľa priradeného kódu sa vyhľadá, do ktorej odpisovej skupiny je majetok zatrie*dený.
Majetok charakteru samostatných hnuteľných vecí, ktorý nie je možné zatriediť do odpisovej skupiny podľa prílohy zákona o dani z príjmov (v prílohe sa nenachádza príslušný kód) sa zaradí do odpisovej skupiny č. 2.
V treťom stĺpci je uvedený názov. Názov často nie je dostatočný pre správne zatriedenie. V zásade ho treba chápať ako poznámku, ktorá stručne popisuje kód klasifikácie.Obsah názvu je významný iba v prípadoch, ak názov zužuje okruh majetkuvymedzený príslušným kódom klasifikácie.


Aj keď to nieje v zákone o dani z príjmov priamo uvedené, doba odpisovania slúži iba ako informatívny údaj. Skutočná doba od*pisovania, t. j. počet zdaňovacích období počas ktorých sa bude odpis z majetku uplatňovať ako výdavok na dosiahnutie príj*mov, môže byť dlhšia. Predĺženie skutočnej doby odpisovania môže vyplynúť z technického zhodnotenia majetku vykonaného počas doby odpisovania.


Okrem zaradenia do odpisových skupín, musí daňovník určiť spôsob odpisovania (rovnomerne alebo zrýchlene). Spôsob odpi*sovania sa určuje pre každý hmotný majetok samostatne. Urče*ný spôsob odpisovania nebude možné zmeniť po celú dobu jeho odpisovania.
Hmotný majetok sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny (prípadne vstupnej ceny zvýšenej o technické zhodnotenie). Ročný odpis sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Ročný odpis si môže daňovník uplatniť z majetku, o ktorom je účtované k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia (alebo maje*tok evidoval podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov).
Od 1. 1. 2004 bolo v zákone o dani z príjmov zrušené uplat*ňovanie polročného odpisu. Daňovník uplatňuje len ročný odpis z hmotného majetku, o ktorom účtuje k poslednému dňu zdaňo*vacieho obdobia. Za predpokladu, že hmotný majetok je v priebe*hu zdaňovacieho obdobia vyradený z používania: predajom, likvidáciou, darovaním, v dôsledku škody potom daňovník v tomto zdaňovacom období nemá nárok na uplatnenie žiadneho odpisu. Táto zdanlivá nevýhoda (uplatnenie 1/2 ročného odpisu bolo možné do konca roku 2003 len pri predaji) je kompenzovaná skutočnosťou, že zostatková cena hmotného majetku vyradené*ho predajom, likvidáciou a v prípade nezavinenej škody, je v pl*nej výške od roku 2004 uznaným daňovým výdavkom.
Len pri vyradení hmotného majetku odpisovaného podľa § 26 ods. 6 až 9 si môže daňovník uplatniť odpis vo výške pripada*júcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník ma*jetok účtoval (alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov).
Rovnako ak dochádza k zrušeniu daňovníka bez likvidácie, je možné uplatniť alikvotnú časť odpisov pripadajúcich na počet celých mesiacov tak ako v prechádzajúcom odseku. Zvyšnú časť odpisov uplatní právny nástupca.
Odpisy daňovník nieje povinný uplatniť v každom zdaňovacom období. Odpisy môže prerušiť a v ďalšom zdaňovacom období môže v odpisovaní pokračovať, ako keby k prerušeniu odpisova*nia nebolo došlo. Celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania.
Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ktorý si uplatňuje výdavky paušálom (§ 6 ods. 10 zákona o dani z príj*mov). Aj keď si títo daňovníci neuplatňujú skutočné výdavky, musia viesť (počítať) odpisy z evidovaného majetku tak, ako ke*by majetok odpisovali a o túto dobu nemôžu dobu odpisovania predĺžiť. V paušálne stanovenej výške výdavkov vo výške 25 %, resp. 60 % z úhrnu príjmov sú zahrnuté všetky výdavky - teda aj odpisy s výnimkou zaplateného poistného a príspevkov (ktoré je daňovník povinný zaplatiť).
Od 1. 1. 2004 zákon o dani z príjmov nepozná odpisovanie hmotného majetku z limitovanej vstupnej ceny. Daňovník, ktorý obstaral a odpisoval do 31. 12.2003 dopravné prostriedky, na ktoré sa vzťahovala limitovaná vstupná cena, pokračuje po 31. 12. 2003 v odpisovaní z preukázanej vstupnej ceny. Po 31. 12. 2003 (t. j. od roku 2004) môže do daňových výdav*kov zahrnúť len odpisy pripadajúce na zdaňovacie obdobia nasledujúce po 31. 12. 2003. Odpisy, ktoré presahovali záko*nom ustanovený limit, nemôže daňovník dodatočne zahrnúť do základu dane po 31. 12. 2003.
ROVNOMERNÉ ODPISOVANIE


Pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania. Odpis sa teda vypočíta podľa nasledovnej tabuľky


<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" frame="hsides" width="340"> <col width="166"> <col width="163"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="166"> Odpisová skupina
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="163">
Ročný odpis
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="166"> 1
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="163">
1/4
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="166"> 2
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="163">
1/6
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="166"> 3
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="163">
1/12
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="166"> 4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="163">
1/20
</td> </tr> </tbody></table>

Od 1. 1. 2004 je pri rovnomerných odpisoch rovnaký odpis aj v prvom roku odpisovania ako v ostatných rokoch. Nie je rozhodujúce, kedy bol majetok zaradený do užívania v priebe*hu zdaňovacieho obdobia. Rozhodujúce je, aby bol evidovaný k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia
PRÍKLAD - ROVNOMERNÉ ODPISOVANIE





Majetok bol zaradený do užívania 1. 5. 2004.
Vstupná cena hmotného majetku bola 80 000 Sk.
Odpisová skupina: 1




<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" frame="hsides" width="340"> <col width="36"> <col width="56"> <col width="66"> <col width="84"> <col width="68"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="36"> Rok
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="56">
Ročný odpis
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
Vstupná cena
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
Suma ročného odpisu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="68">
Zostatková cena
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="36"> 2004
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="56">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="68">
60 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="36"> 2005
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="56">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="68">
40 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="36"> 2006
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="56">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="68">
20 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="36"> 2007
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="56">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="68">
0
</td> </tr> </tbody></table>



Ak sa vyradí hmotný majetok v priebehu odpisovania preda*jom, likvidáciou, darovaním alebo z dôvodu nezavinenej škody napr. počas roku 2006, potom za tento rok nemôže daňovník uplatniť žiadny odpis.


PRÍKLAD - ROVNOMERNÉ ODPISOVANIE – VYRADENIE MAJETKU
Majetok bol zaradený do užívania 1. 5. 2004.
Vstupná cena hmotného majetku bola 80 000 Sk.
Odpisová skupina: 1
Majetok bol vyradený: 15.2.2006


<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" frame="hsides" width="340"> <col width="34"> <col width="56"> <col width="66"> <col width="84"> <col width="70"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="34"> Rok
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="56">
Ročný odpis
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
Vstupná cena
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
Suma ročného odpisu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
Zostatková cena
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="34"> 2004
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="56">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
60 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="34"> 2005
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="56">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
40 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="34"> 2006
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="56">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
0
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
40 000
</td> </tr> <tr> <td colspan="5" bgcolor="#ffffff" height="10" valign="top" width="334">

</td> </tr> </tbody></table>



Pri hmotnom majetku, ktorý bol odpisovaný pred 1. 1. 2004 sa postupuje podľa prechodných ustanovení zákona o dani z príjmov, podľa ktorých pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa doterajšieho predpisu, pričom už uplatnené od*pisy sa spätne neupravujú.


PRÍKLAD- ROVNOMERNÉ ODPISOVANIE – ZMENA DOBY ODPISOVANIA
Majetok bol zaradený do užívania 1. 5. 2004.
Vstupná cena hmotného majetku bola 80 000 Sk.
Odpisová skupina: 1




<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" frame="hsides" width="340"> <col width="34"> <col width="57"> <col width="65"> <col width="86"> <col width="69"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="34"> Rok
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="57">
Ročný odpis
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="65">
Vstupná cena
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="86">
Suma ročného odpisu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="69">
Zostatková cena
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="34"> 2002
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="57">
14,2%
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="65">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="86">
11 360
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="69">
68 640
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="34"> 2003
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="57">
28,6%
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="65">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="86">
22 880
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="69">
45 760
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="34"> 2004
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="57">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="65">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="86">
20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="69">
25 760
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="34"> 2006
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="57">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="65">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="86">
20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="69">
5 760
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="34"> 2007
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="57">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="65">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="86">
5 760
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="69">
0
</td> </tr> </tbody></table>

Odpis v roku 2007 by vyšiel vo výške 20 000 Sk, ale hmotný majetok sa od*pisuje najviac do výšky vstupnej ceny, resp. zostatkovej ceny, preto sa v roku 2007 uplatní odpis iba vo výške 5 760 Sk.
Pri rovnomernom odpisovaní technické zhodnotenie výpočet odpisov nezmení, len sa bude odpisovať zo vstupnej ceny zahrňujúcej aj technické zhodnotenie. Vzhľadom na to, že pri
rovnomernom odpisovaní sa používa na výpočet odpisov počas celej doby odpisovania rovnaký podiel (tento je možné prepočítať a vyjadril: aj percentuálne), vypúšťa sa zo zákona aj pojem zvýšená vstupná cena ako nepotrebný.
Tak ako v účtovníctve sa o technické zhodnotenie zvýši ocenenie hmotného a nehmotného majetku, to isté platí pri rovnomernej metóde odpisovania(§ 27) aj na účely zákona o dani z príjmov od roku 2004.


PRÍKLAD – ROVNOMERNÉ ODPISOVANIE – TECHNICkÉ ZHODNOTENIE
Majetok bol zaradený do užívania 1. 5. 2004.
Vstupná cena hmotného majetku bola 80 000 Sk.
Odpisová skupina: 1
V roku 2005 došlo k technickému zhodnoteniu vo výške 40 000 Sk.




<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" frame="hsides" width="341"> <col width="66"> <col width="25"> <col width="65"> <col width="85"> <col width="70"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="74" width="66"> Rok
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="25">
Ročný odpis
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="65">
Vstupná cena
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="85">
Suma ročného odpisu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
Zostatková cena
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="66"> 2004
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="25">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="65">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="85">
20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
60 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="66"> 2005
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="25">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="65">
120 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="85">
30 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
70 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="66"> 2006
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="25">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="65">
120 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="85">
30 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
40 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="66"> 2007
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="25">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="65">
120 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="85">
30 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
10 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="66"> 2008
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="25">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="65">
120 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="85">
10 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
0
</td> </tr> </tbody></table>

PRÍKLAD – ROVNOMERNÉ ODPISOVANIE – LIMITOVANÁ VSTUPNÁ CENA
Príklad odpisovania osobného automobilu s limitovanou vstupnou cenou. Daňovník si v roku 2003 uviedol do užívania osobné motorové vozidlo v obstarávacej cene 1 000 000 Sk.


Priebeh uplatňovania výšky daňových odpisov v jednotlivých rokoch:


<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" frame="hsides" width="672"> <col width="42"> <col width="90"> <col width="66"> <col width="78"> <col width="78"> <col width="54"> <col width="90"> <col width="126"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="155" width="42"> Rok odpiso*vania
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="90">
Vstupná cena na účely odpisovania
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
Ročná odpisová sadzba
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
Daňový odpis uplatnený v roku 2003 z limitu 800 000 Sk
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78"> Daňový odpis uplatnený v rokoch 2004-2007 zo skutočnej obstarávacej ceny
1 000 000 Sk
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="54">
Daňovo neuznaný rozdiel
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="90">
Daňová zostatková cena vypočítaná z limitu 800 000 Sk
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="126">
Daňová zostatková cena vypočítaná zo skutočnej obstarávacej ceny 1 000 000 Sk
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="42"> (1)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="90">
(2)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
(3)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
(4)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78"> (5)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="54">
(6)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="90">
7)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="126">
(8)
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="42">
2003
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="90">
800 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
14,2
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
113 600
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78"> /142 000/
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="54">
28 400
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="90"> 686 400
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="126">
858 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="42">
2004
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="90">
1 000 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
x
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78"> 250 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="54">
-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="90">
-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="126">
608 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="42">
2005
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="90">
1 000 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
x
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78"> 250 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="54">
-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="90">
-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="126">
358 000
</td> </tr> <tr> <td bgcolor="#ffffff" height="16" valign="top" width="42">
2006
</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="90">
1 000 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="78">
x
</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="78"> 250 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="54">
-
</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="90">

</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="126">
108 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="42">
2007
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="90">
1 000 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
1/4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
x
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78"> 108 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="54">
-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="90">
-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="126">
0
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="42">
Spolu:
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="90"> x
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
x
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
113 600
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78"> 858 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="54">
28 400
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="90">
-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="126">
0
</td> </tr> </tbody></table> Vysvetlivky k postupu výpočtu daňových odpisov uvede*ných v tabuľke:
Rok 2003:
  • v stĺpci (2) je uvedený limit vstupnej ceny na účely odpisova*nia vo výške 800 000 Sk;
  • v stĺpci (4)je uvedená ročná výška odpisu, ktorú daňovník mo*hol uplatniť ako daňový výdavok -1. j. v sume 113 600 Sk;
  • v stĺpci (5) je uvedená „fiktívna" výška odpisu vo výške142 000 Sk vypočítaná zo skutočnej obstarávacej ceny 1 000 000 Sk. Táto suma, vzhľadom na uplatňovanie limitu vstupnej ceny 800 000 Sk, nebola uznaným daňovým výdavkom, preto je v tabuľke prečiarknutá; pomocou nej však daňovník vypočíta zostatkovú cenu v roku 2003,ktorú po zrušení limitov zahrnie následne prostredníctvom odpisov do daňových výdavkov;
  • v stĺpci (6) je rozdiel stĺpca (4) a (5) vo výške 28 400 Sk; ide
    o daňovo neuznaný rozdiel z uplatňovania odpisu vypočítavaného v 1. roku odpisovania z limitu 800 000 Sk a skutočnej vstupnej ceny 1 000 000 Sk. Práve tento daňovo neuznaný rozdiel podľa § 52 ods. 16 zákona o dani z príjmov plat*ného od roku 2004 nebude môcť daňovník ani v budúc*nosti zahrnúť do základu dane;
  • v stĺpci (7) je suma 686 400 Sk. ktorá predstavuje daňovú zostatkovú cenu v roku 2003 (vypočítanú z platného limitu 800 000 Sk po odpočítaní odpisu v sume 113 600 Sk). Túto sumu by daňovník v ďalších rokoch zahrnul do daňových výdav*kov prostredníctvom odpisov len za predpokladu, že by ostal v platnosti limit pre odpisovanie osobných automobilov;
  • v stĺpci (8) je uvedená suma 858 000 Sk, ktorá predstavuje zostatkovú cenu vypočítanú zo skutočnej vstupnej ceny a sumy odpisu, ktorý nebol v roku 2003 uznaný za daňový výdavok (1 000 000 - 142 000 = 858 000 Sk); práve takto vypočítaná
    zostatková cena predstavuje sumu, ktorú v ďalších rokoch zahrnie daňovník po zrušení limitov formou odpisov do základu dane;
Rok 2004:
  • v tomto roku dochádza súbežne k dvom skutočnostiam; k zru*šeniu limitov a k zmene v spôsobe výpočtu ročnej výšky odpi*su pri uplatňovaní rovnomernej metódy odpisovania,
  • z uvedených dôvodov daňovník vypočíta ročný odpis ako 1/4
    zo vstupnej ceny (resp. 25 % zo vstupnej ceny); t. j. ročný odpis
    250 000 Sk = 1/4 zo sumy 1 000 000 Sk,
  • v stĺpci (8)je na konci roka uvedená daňová zostatková cena,
    ktorú v nasledujúcich rokoch zahrnie prostredníctvom odpi*sov do základu dane;
Rok 2005:
- postup je obdobný ako v roku 2004;
Rok 2006:
- postup je obdobný ako v roku 2004;
Rok 2007:
- tento rok je posledným rokom odpisovania a daňovník uplatní
odpis len do výšky zostatkovej ceny, t. j. v sume 108 000 Sk.
Predĺženie doby odpisovania na päť rokov je spôsobené zme*nou v technike výpočtu ročnej výšky odpisu pri rovnomernej metóde odpisovania od roku 2004;
V riadku spolu: sú uvedené 3 čísla, ktorých súčet je skutočná vstupná (obstarávacia cena) osobného automobilu 1 000 000 Sk. Táto suma pozostáva z:
a) daňovo uznaných odpisov v 1. až 5. roku odpisovania vo výške 971 600 Sk, z čoho pripadá na:
  • daňovo uznaný odpis v 1. roku odpisovania vo výške
    113 600 Sk,
  • daňovo uznané odpisy v 2. až 5. roku odpisovania vo výške 858 000 Sk a
b) daňovo neuznanej čiastky odpisu v 1. roku odpisovania vo
výške 28 400 Sk.
Takýmto spôsobom výpočtu sa daňovník nemôže zmýliť pri vý*počte zostatkovej ceny, ktorú po 1. 1. 2004 môže zahrnúť do základu dane. Zároveň ak daňovník v rokoch 2004 - 2007 pred*časne vyradí osobný automobil z používania z dôvodu predaja, likvidácie alebo nezavinenej škody, pozná presnú výšku zostatkovej ceny, ktorú môže zahrnúť do základu dane. Týmto spôsobom výpočtu nemôže dôjsť k omylu, aby dodatočne do základu dane zahrnul rozdiel vo výške 28 400 Sk, ktorý bol daňovo neuznaným v roku 2003.


ZRÝCHLENÉ ODPISOVANIE
Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa jednotlivým odpisovým skupinám priraďujú koeficienty podľa nasledov*nej tabuľky.


<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" frame="hsides" width="340"> <col width="66"> <col width="78"> <col width="89"> <col width="84"> <tbody><tr valign="top"> <td rowspan="2" bgcolor="#ffffff" width="66"> Odpisová skupina




</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" height="15" width="262"> Koeficient pre zrýchlené odpisovanie
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="59" width="78">
v prvom roku odpisovania
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="89">
v ďalších rokoch odpisovania
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
pre zvýšenú vstupnú cenu
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="66"> 1
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="89">
5
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
4
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="66"> 2
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
6
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="89">
7
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
6
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="66"> 3
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
12
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="89">
13
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
12
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="66"> 4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
20
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="89">
21
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
20
</td> </tr> </tbody></table>



Zrýchlené odpisy zo vstupnej ceny sa vypočítajú:
  1. v prvom roku odpisovania ako podiel vstupnej ceny a koefi*cientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania,
  2. v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny a rozdielu medzi koeficientom pre zrýchlené
    odpisovanie v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už majetok odpisoval.
PRÍKLAD – ZRÝCHLENÉ ODPISOVANIE
Majetok bol zaradený do užívania dňa 1. 5. 2004.
Vstupná cena hmotného majetku bola 80 000 Sk.
Odpisová skupina: 1


<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" frame="hsides" width="340"> <col width="54"> <col width="36"> <col width="65"> <col width="85"> <col width="70"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="40" width="54"> Rok
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="36">
Koeficient
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="65">
Vstupná cena
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="85">
Suma ročného odpisu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
Zostatková cena
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="54"> 2004
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="36">
4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="65">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="85">
20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
60 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="54"> 2005
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="36">
5
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="65">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="85">
30 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
30 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="54"> 2006
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="36">
5
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="65">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="85">
20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
10 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="54"> 2007
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="36">
5
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="65">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="85">
10 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
0
</td> </tr> </tbody></table> Výpočet odpisov je nasledovný:
    1. 80 000/ 4 = 20 000
    2. 2 x 60 000 / 5 – 1 = 30 000
    3. 2 x 30 000 / 5 – 2 = 20 000
    4. 2 x 10 000 / 5 – 3 = 10 000
Ak sa vyradí hmotný majetok v priebehu odpisovania, po 1. 1. 2004 sa nemôže v roku vyradenia uplatniť žiadny odpis.
Aj pri zrýchlenom odpisovaní sa pri vyradení hmotného majetku z používania a nemožnosti uplatnenia odpisu postupuje ako pri rovnomernej metóde odpisovania.


PRÍKLAD - ZRÝCHLENÉ ODPISOVANIE – VYRADENIE MAJETKU


Majetok bol zaradený do užívania dňa 1. 5. 2004.
Vstupná cena hmotného majetku bola 80 000 Sk.
Odpisová skupina: 1
Majetok bol vyradený: 15.2.2006


<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" frame="hsides" width="340"> <col width="34"> <col width="56"> <col width="66"> <col width="84"> <col width="70"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="34" width="34"> Rok
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="56">
Koeficient
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
Vstupná cena
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
Suma ročného odpisu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
Zostatková cena
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="34"> 2004
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="56">
4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
60 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="34"> 2005
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="56">
4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
30 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
30 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="34"> 2006
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="56">
5
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
0
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
30 000
</td> </tr> <tr> <td colspan="5" bgcolor="#ffffff" height="10" valign="top" width="334">

</td> </tr> </tbody></table>

Výpočet odpisov bol nasledovný:

  1. 80 000 / 4 = 20 000
  2. 2 x 60 000 / 5- 1 = 30 000
  3. 0



Pri zrýchlenom odpisovaní suma technického zhodnotenia zvyšuje aj zostatkovú cenu (zvýšená zostatková cena). Po vy*konaní technického zhodnotenia sa pri zrýchlenom odpisovaní vypočítajú odpisy:
    • v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku
      tejto ceny a priradeného koeficientu pre zvýšenú zostatkovú
      cenu,
    • v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku zostat*kovej ceny hmotného majetku a rozdielu medzi priradeným
      koeficientom pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisoval zo zvýšenej zostakovej ceny.

PRÍKLAD - ZRÝCHLENÉ ODPISOVANIE – TECHNICKÉ ZHODNOTENIE

Každé technické zhodnotenie v ďalších zdaňovacích obdobiach vlastne spô*sobí, že sa menovateľ vo vzorci pre výpočet odpisov nastaví na začiatočnú hodnotu koeficientu pre zvýšenú zostatkovú cenu.
Majetok bol zaradený do užívania dňa 1. 5. 2004.
Vstupná cena hmotného majetku bola 80 000 Sk.
Odpisová skupina: 1
V roku 2005 došlo k technickému zhodnoteniu vo výške 40 000 Sk.


<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" frame="hsides" width="339"> <col width="34"> <col width="56"> <col width="66"> <col width="84"> <col width="70"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="34"> Rok
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="56">
Koeficient
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
Vstupná cena
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
Suma ročného odpisu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
Zostatková cena
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="34"> 2004
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="56">
4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
60 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="34"> 2005
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="56">
4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
120 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
50 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
50 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="34"> 2006
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="56">
4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
120 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
33 334
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
16 666
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="34"> 2007
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="56">
4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
120 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="84">
16 666
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="70">
0
</td> </tr> </tbody></table>



Výpočet odpisov bol nasledovný:
  1. 80 000:4 = 20 000
  2. (2 x (60 000 + 40 000): 4 = 50 000
  3. (2 x 50 000): (4-1) = 33 333,33 zaokrúhlene 33 334
2007 (2 x 16 666): (4-2) =16 666

PRÍKLAD - ZRÝCHLENÉ ODPISOVANIE – LIMITOVANÁ VSTUPNÁ CENA

Príklad odpisovania osobného automobilu s limitovanou vstupnou cenou. Daňovník si v roku 2003 uviedol do užívania osobné motorové vozidlo v obstarávacej cene 1 000 000 Sk.


Priebeh uplatňovania výšky daňových odpisov v jednotlivých rokoch:


<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" frame="hsides" width="636"> <col width="30"> <col width="78"> <col width="66"> <col width="66"> <col width="78"> <col width="102"> <col width="102"> <col width="66"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="109" width="30"> Rok odpiso*vania
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
Vstupná cena na účely odpisovania
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
Koeficient
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
Daňový odpis vypočítaný z limitu

800 000 Sk
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
Zostatková cena vypočítaná z limitu
800 000 Sk
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
Daňový odpis vypočítaný zo vstupnej ceny
1 000 000 Sk
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102"> Daňová zostatková cena vypočítaná z obstarávacej ceny 1 000 000 Sk
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
Daňovo neuznaný rozdiel z uplatňovania odpisov
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="30"> (1)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
(2)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
(3)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
(4)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
(5)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
(6)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102"> (7)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
(8)
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="30"> 2003
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
800 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 200 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
/250000/
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102"> 750000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 50 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="30"> 2004
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
1 000 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
4 (5-1)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
375000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102"> 375000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
-
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="30"> 2005
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
1 000 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
3 (5-2)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
250000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102"> 125000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
-
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="30"> 2006
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
1 000 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
2 (5-3)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
125000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102"> 0
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
-
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="30"> Spolu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78"> x
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
x
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
200 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="78">
-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
750000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102"> 0
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66">
50 000
</td> </tr> </tbody></table>

Vysvetlivky k postupu výpočtu daňových odpisov uvede*ných v tabuľke:
Rok 2003:
  • v stĺpci (2)Je uvedený limit vstupnej ceny na účely odpisova*nia vo výške 800 OOO Sk;
  • v stĺpci (3) je uvedený koeficient platný pre 1. rok odpisovania
    v 1. odpisovej skupine;
  • v stĺpci (4)je uvedená ročná výška odpisu, ktorú daňovník mo*hol uplatniť ako daňový výdavok -1. j. v sume 200 OOO Sk;
  • v stĺpci (5) je uvedená zostatková cena vypočítaná z limitu
    800 OOO Sk platného v roku 2003; túto zostatkovú cenu v ďal*ších rokoch na účely výpočtu daňových odpisov po zrušení li*mitu už daňovník nebude potrebovať;
  • v stĺpci (6) je uvedený daňovo neuznaný odpis v sume
    250 OOO Sk (preto je prečiarknutý) v roku 2003 vypočí*taný z obstarávacej ceny 1OOOOOO Sk, ktorý daňovníkpotrebuje poznať, aby mohol vypočítať zostatkovú cenu, z ktorej v roku 2004 po zrušení limitov bude vypočítavať roč*ný odpis;
  • v stĺpci (7)je uvedená suma 750 OOO Sk, ktorá predstavuje zo*statkovú cenu vypočítanú zo skutočnej vstupnej ceny a sumy odpisu, ktorý nebol v roku 2003 uznaný za daňový výdavok (1 000 000 - 250 000 = 750 000 Sk); práve takto vypočítaná zostatková cena predstavuje sumu, ktorú v ďalších rokoch za*hrnie daňovník po zrušení limitov formou odpisov do základu dane;
  • stĺpec (8) je rozdiel stĺpcov (4) a (6) vo výške 50 000 Sk, čo
    predstavuje daňovo neuznanú výšku odpisu v 1. roku odpisovania pri platnosti limitu 800000 Sk. Práve tento daňovo neuznaný rozdiel 50 000 Sk podľa §52 ods.16 zákona o dani z príjmov platného od roku 2004 nebude môcťdaňovník ani v budúcnosti zahrnúť do základu dane;
Rok 2004:
  • v tomto roku dochádza k zrušeniu limitov a preto daňovník
    v roku 2004 bude vypočítavať ročnú výšku odpisu zo zostat*kovej ceny 750 000 Sk (1 000 000 - 250 000);
  • v stĺpci (6) je uvedená daňovo uznaná suma odpisu vo výške
    375 000 Sk;
  • v stĺpci (7) je uvedená zostatková cena, z ktorej bude daňovník vypočítavať odpis v roku 2005;
Rok 2005;
  • v stĺpci (6) je uvedený ročný odpis uznaný za daňový výdavok;
  • v stĺpci (7) je uvedená zostatková cena, z ktorej sa vypočíta
    ročný odpis v roku 2006;
Rok 2006:
  • v stĺpci (6) je uvedený ročný odpis uznaný za daňový výdavok; tento je zhodný so zostatkovou cenou z predchádzajúce*ho roku a súčasne sa v tomto roku ukončí odpisovanie;
V riadku spolu: sú uvedené 3 čísla, ktorých súčet je skutočná vstupná (obstarávacia cena) osobného automobilu 1 000 000 Sk. Táto suma pozostáva z:
a) daňovo uznaných odpisov v 1. až 5. roku odpisovania vo výške 950 000 Sk, z čoho pripadá na:
  • daňovo uznaný odpis v 1. roku odpisovania vo výške
    200 000 Sk,
  • daňovo uznané odpisy v 2. až 5. roku odpisovania vo výške 750 000 Sk a
  1. daňovo neuznanej čiastky odpisu v 1. roku odpisovania vo
    výške 50 000 Sk.

Takýmto spôsobom výpočtu sa daňovník nemôže zmýliť pri vý*počte zostatkovej ceny, ktorú ani po 1. 1. 2004 (po zrušení limitu) môže zahrnúť do základu dane. Zároveň ak daňovník v rokoch 2004 - 2006 predčasne vyradí osobný automobil z používania z dôvodu predaja, likvidácie alebo nezavinenej škody, pozná presnú výšku daňovej zostatkovej ceny, ktorú môže zahrnúť do základu dane. Týmto spôsobom výpočtu nemôže dôjsť k omy*lu, aby dodatočne do základu dane zahrnul oj rozdiel vo výške 50 000 Sk, ktorý bol daňovo neuznaným v roku 2003 (počas plat*nosti limitu vstupnej ceny).


ODPIS PODĽA ČASOVÉHO HĽADISKA
Pri vybraných druhoch hmotného majetku sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania. Ide o:
  • otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie (ak sa považujú za samostatný hmotný majetok a nie
    sú súčasťou ocenenia hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté),
  • dočasné stavby,
  • banské diela.
Ročný odpis sa určuje s presnosťou na kalendárne mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom sa majetok začal účtovať (alebo evidovať podľa § 6 ods. 11). Pri vyradení si môže daňovník uplat*niť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník o majetku účtoval (alebo ho evidoval podľa §6 ods. 11).


PRÍKLAD - ODPIS PODĽA ČASOVÉHO HĽADISKA

Dočasná stavba bola zaradená do užívania 15.7.2004
Stavba bola povolená do 31.8.2006
Vstupná cena bola 2 600 000 Sk.


<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" frame="hsides" rules="cols" width="651"> <col width="22"> <col width="52"> <col width="77"> <col width="83"> <col width="80"> <col width="61"> <col width="209"> <col width="6"> <col width="7"> <tbody> <tr> <td bgcolor="#ffffff" height="14" valign="top" width="22"> č.
</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="52"> Mesiac
</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="77"> Vstupná cena
</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="83"> Mesačný
</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="80">
Zostatková
</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="61">
Ročný
</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="209"> Ročná
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="6">

</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="7">

</td> </tr> <tr> <td bgcolor="#ffffff" height="14" valign="top" width="22">



</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="52">



</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="77">



</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="83"> odpis
</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="80">
cena
</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="61">
odpis
</td> <td bgcolor="#ffffff" valign="top" width="209"> zostatková cena
</td> <td colspan="2" bgcolor="#ffffff" width="20">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22">
1
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> VII-04
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
2 500 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22">
2
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> VIII.04
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
2 400 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="22">
3
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> iX-04
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
2 300 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22">
4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> X.04
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
2 200 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22">
5
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> XI-04
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
2100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22">
6
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> XII.04
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
2 000 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">
600 000
</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">
2 000 000 1
</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> č.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> Mesiac
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> Vstupná cena
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> Mesačný
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
Zostatková
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">
Ročný
</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234"> Ročná
</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22">



</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52">



</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77">



</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> odpis
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
cena
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">
odpis
</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234"> zostatková cena
</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 7
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> I-05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
1 900 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 8
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> II.05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
1 800 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 9
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> III-05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
1 700 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 10
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> IV.05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
1 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 11
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> V-05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
1 500 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 12
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> VI.05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
1 400 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 13
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> Vll-05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
1 300 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 14
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> VIII.05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
1 200 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 15
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> IX-05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
1 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 16
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> X.05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
1 000 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 17
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> XI-05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
900 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 18
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> XII-05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
800 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">
1 200 000
</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234"> 800 000
</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 19
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> I.06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
700 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 20
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> II-06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 21
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> III.06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
500 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 22
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> IV-06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
400 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 23
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> V.06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
300 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 24
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> VI-06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
200 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="22"> 25
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> VII.06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">

</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234">

</td> </tr> </tbody> <tbody> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="22"> 26
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="52"> VIII-06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 2 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="83"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="80">
0
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="61">
800 000
</td> <td colspan="3" bgcolor="#ffffff" width="234"> 0
</td> </tr> </tbody> </table>



Pri formách, modeloch a šablónach zatriedených do kódov Klasifikácie pro*dukcie 28.62.5, 29.52.4 (ak ide o stroje nide o stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku) a kódov 29.56.23 a 29.56.24 (stroje na spracovanie kaučuku alebo plastov alebo na zhotovovanie výrobkov z týchto materiálov a formovacie rá*my, formovacie základne, modely pre formy, formy na kovy, sklo, kaučuk alebo plasty) sa ročný podiel urči ako:
  • podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo
  • podiel vstupnej ceny a určeného počtu vyrobených odliatkov alebo
    výliskov.


Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu odpíše nájomca počas doby trvania prenájmu do výšky 100 % obstarávacej ceny zistenej u prenajímateľa.
Výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý kalendárny mesiac doby prenájmu. Mesiacom, v ktorom boli splnené podmien*ky na začatie odpisovania je mesiac, v ktorom bol prenajatý hmotný majetok poskytnutý nájomcovi v súlade so zmluvou o finančnom prenájme v stave spôsobilom na zmluvne dohodnuté alebo obvyklé používanie.












VI.
VYRAĎOVANIE
DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU








CIEĽ KAPITOLY:


Dlhodobý hmotný majetok sa od uvedenia do užívania postupne odpisuje do ná*kladov v závislosti od výšky jeho opotrebenia a odovzdania časti svojej hodnoty, ekonomickej užitočnosti na novovytvorené podnikové výkony. Úplne odpísaný dlhodobý majetok, ktorý už nie je schopný prispieť k tvorbe nových hodnôt, t. j. k prínosu peňažných prostriedkov do podniku priamo alebo nepriamo, je potrebné vyradiť. V podnikateľskej praxi sa vyskytuje značné množstvo takých prípadov, keď sa dlhodobý hmotný majetok vyradí ešte pred jeho úplným odpísaním. Dlhodobý hmotný majetok možno vyradiť týmito spôsobmi:
  • fyzickou likvidáciou,
  • predajom,
  • bezplatným prevodom - darovaním,
  • v dôsledku manka alebo škody,
  • preradením z podnikania do osobného užívania.









































VI/1
VYRAĎOVANIE
DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU


Dlhodobý hmotný majetok sa od uvedenia do užívania postupne odpisuje do ná*kladov v závislosti od výšky jeho opotrebenia a odovzdania časti svojej hodnoty, ekonomickej užitočnosti na novovytvorené podnikové výkony. Úplne odpísaný dlhodobý majetok, ktorý už nie je schopný prispieť k tvorbe nových hodnôt, t. j. k prínosu peňažných prostriedkov do podniku priamo alebo nepriamo, je potrebné vyradiť. V podnikateľskej praxi sa vyskytuje značné množstvo takých prípadov, keď sa dlhodobý hmotný majetok vyradí ešte pred jeho úplným odpísaním. Dlhodobý hmotný majetok možno vyradiť týmito spôsobmi:
  • fyzickou likvidáciou,
  • predajom,
  • bezplatným prevodom - darovaním,
  • v dôsledku manka alebo škody,
  • preradením z podnikania do osobného užívania.
Vo všetkých uvedených prípadoch treba dlhodobý hmotný majetok vyradiť z evi*dencie, a to jednak jeho cenu obstarania (reprodukčnú obstarávaciu cenu, vlast*né náklady), a jednak oprávky. Ak má vyraďovaný dlhodobý hmotný majetok zos*tatkovú cenu (t. j. sumu, ktorá nebola doteraz zaúčtovaná v nákladoch na účte 551 - Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku je potrebné usku*točniť jednorazový odpis z príslušného účtu oprávok do nákladov na účet:
551 - Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku v prípade fyzickej likvidácie,
541 - Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného a dlhodobého hmotného majetku v prípade predaja, t. j. prevodu za úhradu, <sup>f</sup>
543 - Dary v prípade darovania tohto majetku inému subjektu,
549 - Manká a škody v prípade vzniku manka alebo neopraviteľného poškode*
nia,
491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa v prípade preradenia do osobného užíva*nia.
VYRADENIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU FYZICKOU LIKVIDÁCIOU




Podnik vyraďuje dlhodobý hmotný majetok likvidáciou v dôsledku jeho opotre*benia. V tomto prípade sa dlhodobý majetok úplne fyzicky zlikviduje (rozoberie, rozmontuje, zošrotuje ...). Pritom je potrebné zistiť, či bol vyraďovaný dlhodobý majetok v plnej výške odpísaný, alebo ešte má nejakú zostatkovú cenu. V prípa*de, že bol úplne odpísaný, jeho vyradenie sa prejaví len na majetkových účtoch, ne*bude ovplyvňovať výšku výsledku hospodárenia. V tomto prípade sa zaúčtuje len jeden účtovný prípad, a to vyradenie dlhodobého hmotného majetku z užívania.



PRÍKLAD - VYRADENIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU FYZICKOU LIKVIDÁCIOU



<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="666"> <col width="451"> <col width="201"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="10" width="451"> Opis účtovného prípadu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="201"> MD Účtovací predpis D
</td> </tr> </tbody></table> Vyradenie DHM v dôsledku likvidácie
<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="666"> <col width="17"> <col width="428"> <col width="102"> <col width="94"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="10" width="17">
1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vyradenie plne odpísaného majetku
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
08.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
02.
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="62" width="17">
2.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vyradenie ešte neodpísaného majetku
a) zostatková cena (doúčtovanie oprávok do 100 % obstarávacej ceny)
b) vyradenie v obstarávacej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">


551 08.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">

08. 02.
</td> </tr> </tbody></table>



V prípade, že dlhodobý hmotný majetok nebol plne odpísaný, musí sa zaúčto*vať rozdiel medzi cenou obstarania (reprodukčnou cenou obstarania, vlastný*mi nákladmi) a zostatkovou cenou do nákladov ako mimoriadny odpis na účet 551 -Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku a súvzťažne na príslušný účet účtovej skupiny 08 - Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku. Týmto úč*tovaním sa zvýšia oprávky k vyraďovanému dlhodobému majetku až do výšky je*ho ceny obstarania. Potom sa zaúčtuje úbytok dlhodobého hmotného majetku v cene obstarania so súčasným zrušením oprávok k vyradenému majetku. Ná*klady, ktoré vzniknú pri likvidácii dlhodobého hmotného majetku napr, vo forme mimoriadneho odpisu, príp. i ďalšie, ovplyvnia výšku vykázaného výsledku hospodárenia. V prípade získania použiteľného majetku (napr. vo forme materiálu, ná*hradných súčiastok a pod.) vznikne podniku výnos, ktorý tiež ovplyvní výsledok hospodárenia.
Náklady, ktoré vzniknú pri fyzickej likvidácii plne neodpísaného dlhodobého hmotného majetku, daňový zákon neuznáva za daňové výdavky na dosiahnutie, za*bezpečenie a udržanie príjmov, preto výšku základu dane a daňovej povinnosti ne*ovplyvnia.


VYRADENIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU PREDAJOM


Dlhodobý hmotný majetok vyraďuje podnik predajom v tých prípadoch, keď už daný majetok nepotrebuje, resp. nevyužíva, a to buď z dôvodu obmedzenia podni*kateľských aktivít, alebo zmeny predmetu podnikania. Dlhodobý majetok môže predať aj preto, že už nedosahuje požadované technické a ekonomické parametre.
Pri predaji dlhodobého hmotného majetku, ktorý nie je v plnej výške odpísaný, sa musí zostatková cena zaúčtovať do nákladov na účet 541 - Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného a dlhodobého hmotného majetku a súvzťažne na prísluš*ný účet účtovej skupiny 08 - Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku . Týmto zápisom sa zvýšia oprávky k predávanému dlhodobému majetku až do výšky jeho ceny obstarania. Potom sa účtovanie uskutoční na majetkových účtoch ako úby*tok dlhodobého hmotného majetku v cene obstarania v dôsledku jeho predaja so súčasným zrušením oprávok. Pretože ide o predaj, treba zaúčtovať aj tržbu z predaja dlhodobého hmotného majetku, a to na účet 641 - Tržby z predaja dlhodobého nehmotného a dlhodobého hmotného majetku, súvzťažne s účtom pohľadávok. Výsledok hospodárenia ovplyvní rozdiel tržieb z predaja a zostatkovej ceny preda*ného dlhodobého majetku, ktorá je zaúčtovaná v nákladoch.
Z daňového hľadiska sa zostatková cena uzná za daňový výdavok len do výšky tržieb z preďaja.


PRÍKLAD - VYRADENIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU PREDAJOM

<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="666"> <col width="451"> <col width="201"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="10" width="451"> Opis účtovného prípadu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="201"> MD Účtovací predpis D
</td> </tr> </tbody></table> Predaj DHM
<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="666"> <col width="17"> <col width="428"> <col width="102"> <col width="94"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="33" width="17">
1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Zostatková cena (doúčtovanie oprávok do 100 % obstarávacej
ceny)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
541
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
08.
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="17">
2.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vyradenie v obstarávacej cene


</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
08.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
02.
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="17">
3.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Predajná cena fakturovaná odberateľovi bez DPH
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
311, 315
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
641
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="10" width="17">
4.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> DPH k predajnej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
311, 315
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
343
</td> </tr> </tbody></table>

VYRADENIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU BEZPLATNÝM PREVODOM- DAROVANÍM


Podnik môže dlhodobý hmotný majetok previesť bezplatne - ako dar - inému subjektu (napr. škole, nemocnici, nadácii a pod.), ktorý môže tento majetok účelne a efektívne používať. Pritom je tiež potrebné zistiť, či darovaný majetok už bol v plnej výške odpísaný, alebo ešte má zostatkovú cenu. V prípade, že bol v plnej výš*ke odpísaný, jeho vyradenie v dôsledku darovania ovplyvní len majetkovú sféru, nebude ovplyvňovať výsledok hospodárenia.
V prípade, že nebol plne odpísaný, musí sa zaúčtovať aj rozdiel medzi cenou obstarania a oprávkami, t. j. zostatko*vá cena darovaného majetku do nákladov na účet 543 - Dary súvzťažne s prísluš*ným účtom účtovej skupiny 08. Keďže ide o bezplatný prevod, nie je potrebné vy*staviť faktúru. Zmena vlastníctva sa uskutoční na základe darovacej zmluvy. Výsledok hospodárenia ovplyvní zostatková cena darovaného majetku zúčtovaná do ná*kladov. Z daňového hľadiska zostatková cena ovplyvní výšku základu dane len v prípade, ak sú splnené zákonné kritériá pre uznanie daru.
PRÍKLAD - VYRADENIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU BEZPLATNÝM PREVODOM- DAROVANÍM

<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="666"> <col width="451"> <col width="201"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="10" width="451"> Opis účtovného prípadu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="201"> MD Účtovací predpis D
</td> </tr> </tbody></table> Vyradenie DHM v dôsledku darovania
<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="666"> <col width="17"> <col width="428"> <col width="102"> <col width="94"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="10" width="17">
1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Zúčtovanie zostatkovej ceny do nákladov
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
543
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
08.
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="17">
2.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> DPH k darovanému majetku
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
543
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
343
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="12" width="17">
3.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vyradenie majetku v obstarávacej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
08.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
02.
</td> </tr> </tbody></table>

VYRADENIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU V DOSLEDKU MÁNK A ŠKOD


V rámci podnikateľskej činnosti sa vyskytujú aj také prípady, keď je nevyhnutné vyradiť dlhodobý hmotný majetok v dôsledku mank a škôd. Škodou sa rozumie fyzické znehodnotenie (neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie) dlhodobého hmotného majetku, a to z objektívnych alebo subjektívnych príčin. To znamená, že o škodu nepôjde napr. Vtedy, ak havarované auto bude možné opraviť, ale vtedy, ak ho bude nutné v dôsledku havárie vyradiť. Mankom sa rozumie rozdiel medzi nižším skutočným stavom a vyšším účtovným stavom dlhodobého hmotného ma*jetku. O manko na dlhodobom hmotnom i
Vyradenie dlhodobého hmotného majetku v dôsledku mank a škôd sa zaúčtuje vo výške zostatkovej ceny na účte 549 – Manká a škody so súvzťažným zápisom na účtoch oprávok, t. J. Účtov účtovej skupiny 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku. Pri vzniku manka alebo škody možno uplatniť nárok na náhradu ško*dy voči poisťovni. V tom prípade sa nárok priznaný poisťovňou účtuje ako pohľa*dávka voči poisťovni na účte 378 – Iné pohľadávky (strana Má dať) a na účte 648 –Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti strana Dal).
Aj v tomto prípade sa daňovo neuznáva celková výška zostatkovej ceny účtovaná do nákladov, ale iba zostatková cena do výšky prijatej náhrady od poisťovne.
PRÍKLAD - VYRADENIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU V DOSLEDKU MÁNK A ŠKOD

<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="665"> <col width="449"> <col width="201"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="10" width="449"> Opis účtovného prípadu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="201"> MD Účtovací predpis D
</td> </tr> </tbody></table> Účtovanie mank a škôd na DHM
<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="665"> <col width="15"> <col width="428"> <col width="102"> <col width="94"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="32" width="15">
1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Manka a škody vo výške zostatkovej ceny (ak došlo k úplnému zničeniu DHM)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
549
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
08.
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="33" width="15">
2.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vyradenie majetku v obstarávacej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
08.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
02.
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="33" width="15">
3.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Náhrada škody poisťovňou alebo inou zodpovednou osobou — predpis
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
378, 335
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
648
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="33" width="15">
4.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Neodstrániteľné čiastočné poškodenie majetku, následkom ktorého došlo k zníženiu ceny trvalého charakteru
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
549
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
08.
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="78" width="15">
5.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Fyzické poškodenie, ktoré je opraviteľné a následkom ktorého nedošlo k trvalému zníženiu ocenenia majetku a) cena opravy vykonanej dodávateľom (bez DPH)
b) DPH k cene opravy
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">


511
343
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">



321

321
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="33" width="15">
6.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Predpis náhrady za opravu poškodeného majetku
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
335,378
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
648
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="62" width="15">
7.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Skoda na DHM spôsobená živelnou pohromou, ak ide o neodstrániteľné poškodenie (vo výške zostatkovej ceny)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
582
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
08.
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="33" width="15">
8.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Predpis náhrady škody
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
378
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
682
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="32" width="15">
9.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vyradenie majetku v obstarávacej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
08.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
02.
</td> </tr> </tbody></table>

VYRADENIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU V DOSLEDKU MÁNK A ŠKOD




Individuálny podnikateľ má možnosť vyradiť dlhodobý hmotný majetok prerade*ním z podnikania do osobného užívania. Od dátumu preradenia majetku do osob*ného užívania nemá nárok na uplatňovanie žiadnych výdavkov súvisiacich s jeho udržiavaním, opravami, odpisovaním, úhradou pohonných látok (v prípade moto*rového vozidla). Pri preradení je dôležité posúdenie vzťahu medzi obstarávacou a zostatkovou cenou tohto majetku. Ak nebol v plnej výške odpísaný, zostatková ce*na sa premietne ako zníženie vlastného imania prostredníctvom účtu 491 - Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa (strana Má dať) a súčasne ako zníženie majetku urče*ného na podnikanie, o ktorom podnikateľ účtuje, t. j. na príslušnom účte v účtovej skupine 02.
PRÍKLAD - VYRADENIE DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU V DOSLEDKU MÁNK A ŠKOD

<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="665"> <col width="449"> <col width="201"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="10" width="449"> Opis účtovného prípadu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="201"> MD Účtovací predpis D
</td> </tr> </tbody></table> Preradenie DHM z podnikania do osobného užívania fyzickej osoby — podnikateľa
<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="665"> <col width="15"> <col width="428"> <col width="102"> <col width="94"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="10" width="15">
1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Doúčtovanie zostatkovej ceny
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
491
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
08.
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="15">
2.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vyradenie majetku v obstarávacej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
08.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
02.
</td> </tr> </tbody></table>

INE PRIKLADY VYRADENIA DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU Z PRAXE
<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="666"> <col width="451"> <col width="201"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="10" width="451"> Opis účtovného prípadu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="201"> MD Účtovací predpis D
</td> </tr> </tbody></table> Vrátenie DHM podľa reštitučných zákonov pôvodným vlastníkom v štátnom podniku
<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="666"> <col width="17"> <col width="428"> <col width="102"> <col width="94"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="28" width="17">
1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Nárok reštituenta na vrátenie majetku v cene určenej podľa osobitných predpisov
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
411
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
379
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="115" width="17">
2.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vydaný dlhodobý majetok
a) plnenie voči reštituentovi v zostatkovej cene
b) zúčtovanie rozdielu medzi zostatkovou cenou vydaného majetku a určenou cenou — ak je zostatková cena nižšia — ak je zostatková cena vyššia
c) vyradenie dlhodobého majetku v obstarávacej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">

379
379 411

08.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">

08.
411
379

02.
</td> </tr> </tbody></table> Vydanie vyrovnacieho podielu členovi družstva alebo spoločníkovi v DHM
<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="666"> <col width="17"> <col width="428"> <col width="102"> <col width="94"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="28" width="17">
1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Zníženie záväzku voči členovi, spoločníkovi vo výške zostatkovej ceny vydaného hmotného majetku
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
365
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
08.
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="17"> 2
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> DPH z vydaného majetku v trhovej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
365
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
343
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="62" width="17">
3.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Zúčtovanie rozdielu zostatkovej ceny oproti trhovej cene (ak bola na ocenenie použitá trhová cena), keď je a) zostatková cena nižšia
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
365
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
648
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="42" width="17">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> b) zostatková cena vyššia
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
548
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
365
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="49" width="17">
4.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vyradenie vydaného majetku v obstarávacej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
08.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
02.
</td> </tr> </tbody></table> Pri účtovaní vydania vyrovnacích podielov v DHM možno postupovať aj ako pri predaji. Potom je postup takýto:
<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="665"> <col width="15"> <col width="428"> <col width="102"> <col width="94"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="30" width="15">
1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Zostatková cena (doúčtovanie oprávok do 100 % obstarávacej ceny)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
541
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
08.
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="15">
2.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vyradenie vydaného DHM v obstarávacej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
08.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
02.
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="29" width="15">
3-
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Zníženie záväzku voči členovi, spoločníkovi o hodnotu vydaného DHM oceneného v trhovej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
365
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
641
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="12" width="15">
4.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> DPH z vydaného majetku v trhovej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
365
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
343
</td> </tr> </tbody></table> Vyradenie DHM v dôsledku vecného vkladu
<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="665"> <col width="15"> <col width="428"> <col width="102"> <col width="94"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="10" width="15">
1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Splatenie vkladu vo výške zostatkovej ceny vloženého majetku
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
367
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
08.
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="15">
2.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vyradenie majetku v obstarávacej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
08.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
02.
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="15">
3.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> DPH z uznanej ceny vecného vkladu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
367
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
343
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="63" width="15">
4.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Rozdiel medzi zostatkovou cenou a uznanou cenou
a) ak je zostatková cena nižšia
b) ak je zostatková cena vyššia
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">

367 415
-367
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
415
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="12" width="15">
5.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Finančné vyrovnanie (DPH)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
221
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
367
</td> </tr> </tbody></table> Vyradenie DHM pri delimitácii v štátnych podnikoch
<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="665"> <col width="15"> <col width="428"> <col width="102"> <col width="94"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="10" width="15">
1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Zostatková cena odovzdaného majetku v rámci delimitácie
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
411
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
08., 031
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="15">
2,
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vyradenie v obstarávacej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
08.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
02.
</td> </tr> </tbody></table> Prevod bytov a pozemkov v štátnych podnikoch z vlastníctva štátu na nájomcu (podľa FS č. 12/1993 a FS č. 3/1996)
<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="665"> <col width="15"> <col width="428"> <col width="102"> <col width="94"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="28" width="15">
1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Predajná cena bytu vypočítaná podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z. z.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
315
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
641
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="45" width="15">
2,
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Zostatková cena pomernej časti DHM zodpovedajúca predávanému bytu vrátane príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
541
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
081
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="54" width="15">
3.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Rozdiel medzi zostatkovou cenou (podľa bodu 2) a predajnou cenou (podľa bodu 1)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
411
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
541
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="15">
4.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vyradenie pomernej časti DHM zodpovedajúcej predávanému bytu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
081
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
021
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="29" width="15">
5.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Predajná cena pozemku podľa § 18a ods. 1 zákona NR SR č. 151/1995 Z. z.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
315
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
641
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="13" width="15">
6.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vyradenie pozemku v cene vedenej v účtovníctve
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
541
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
031
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="27" width="15">
7.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Rozdiel medzi zostatkovou cenou (podľa bodu 6) a predajnou cenou (podľa bodu 5)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
411
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
541
</td> </tr> </tbody></table> Vyradenie zvierat základného stáda a ťažných zvierat
<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="667"> <col width="17"> <col width="428"> <col width="102"> <col width="94"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="74" width="17"> 1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Predaj zvierat základného stáda a ťažných zvierat
a) zúčtovanie zostatkovej ceny
b) vyradenie z chovu v obstarávacej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">


541 086
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">


086 026
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="78" width="17"> 2.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Tržba za predané (brakovane) zvieratá základného stáda a ťažné zvieratá
a) predajná cena zvierat bez DPH
b) DPH
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">

311, 315

311,315
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">

641

343
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="82" width="17"> 3.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Preradenie zvierat základného stáda do výkrmu
a) zúčtovanie zostatkovej ceny
b) vyradenie z chovu v obstarávacej cene
c) príjem zvierat základného stáda do výkrmu v ocenení zodpovedajúcom zostatkovej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">

551 086
124
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">

086 026
614
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="45" width="17"> 4.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Odovzdanie zvierat na nutnú porážku (aj v prípade úplného konfiškátu) a) zúčtovanie zostatkovej ceny
b) vyradenie z chovu v obstarávacej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">

541 086
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">

086 026
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="68" width="17"> 5.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Vyúčtovanie nutnej porážky
a) predajná cena zvierat bez DPH
b) DPH
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">

311, 315

311, 315
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">

641

343
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="113" width="17"> 6.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Úhyn zvierat základného stáda
a) zúčtovanie zostatkovej ceny — pri nezavinenom úhyne — pri zavinenom úhyne
b) vyradenie z chovu v obstarávacej cene
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
551

549

086
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
086

086

026
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="81" width="17"> 7.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Plnenie poistnej udalosti poisťovňou, vyplývajúce zo zmluvy o poistení zvierat základného stáda
a) pri nezavinenom úhyne a pri nutnej porážke (vrátane konfiškátu)
b) pri zavinenom úhyne
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">


378

378
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">


648

648
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="27" width="17"> 8.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Pri zavinenom úhyne predpis náhrady škody osobe, ktorá úhyn zavinila
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
335, 378
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
648
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="30" width="17"> 9.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Úhyn zvierat zapríčinený mimoriadnymi okolnosťami (epidémie, hromadné nákazy)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
582
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
086
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="11" width="17"> 10.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Predpis náhrady škody voči poisťovni v zmysle poistnej zmluvy
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
378
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
682
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="83" width="17"> 11.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Podpora zo štátneho rozpočtu na zmiernenie škôd, vzniknutých v dôsledku nákazy (vyhláška č. 69/1993 Z. z.)
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
346
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
648
</td> </tr> </tbody></table>




























VII.
ÚČTOVANIE OPRAVNÝCH POLOŽIEK K
DLHODOBÉMU HMOTNÉMU MAJETKU








CIEĽ KAPITOLY:




Opravné položky sa tvoria na základe zásady opatrnosti na ťarchu nákladov a tvoria sa k účtom majetku, ak zníženie hodnoty majetku v účtovníctve je preukázateľné a nie je trvalého charakteru. Opravné položky pri odpisovanom dlhodobom majetku, kto*rého úžitková hodnota sa znižuje opotrebovaním, sa tvoria, ak jeho úžitková hodnota zistená pri inventarizácii je výrazne nižšia ako jeho ocenenie v účtovníctve po odpočí*taní oprávok a toto zníženie hodnoty nemožno považovať za zníženie trvalého charak*teru. Opravné položky sa zúčtujú znížením alebo zrušením v prospech výnosov a na ťarchu príslušného účtu opravných položiek, ak inventarizácia v nasledujúcom účtov*nom období nepreukáže opodstatnenosť ich existencie alebo výšky, alebo ak pominu*li dôvody ich existencie v priebehu účtovného obdobia.












































VII/ 1
ÚČTOVANIE OPRAVNÝCH POLOŽIEK K
DLHODOBÉMU HMOTNÉMU MAJETKU




Cena dlhodobého hmotného majetku, ktorý podnik vlastní a využíva pri usku*točňovaní podnikateľských aktivít, sa bežne mení nielen v závislosti od intenzity jeho využívania, ale aj podmienok na trhu. Trhová cena tohto majetku sa môže v určitom období zvýšiť alebo znížiť v porovnaní s účtovnou cenou, t. j. obstaráva*cou cenou zníženou o oprávky. Napr. trhová cena pozemkov, budov, ktoré podnik obstaral v minulých rokoch, je v súčasnosti vyššia ako ich obstarávacia cena, resp. zostatková cena, v akej ich podnik vykazuje v účtovníctve. Pretože podľa zá*kona o účtovníctve pri oceňovaní majetku platí zásada opatrnosti, nie je možné tú*to cenu zvýšiť dovtedy, kým sa dlhodobý hmotný majetok nepredá mimo podniku - nové*mu vlastníkovi.
Naopak na základe inventarizácie dlhodobého majetku možno zistiť a preuká*zať, že trhová cena niektorých zložiek dlhodobého majetku je nižšia než jeho úč*tovná cena. Ak je trhová cena porovnateľného dlhodobého majetku výrazne nižšia ako jeho ocenenie v účtovníctve a toto zníženie ceny nemožno považovať za trvalé, treba uvedenú skutočnosť premietnuť v účtovníctve prostredníctvom opravných položiek.
Prechodné zníženie ceny dlhodobého hmotného majetku sa zaúčtuje na ťarchu hospodárskych nákladov účet 559 – Tvorba ostatných opravných položiek a súvzťažne na účet 092 - Opravná položka k dlhodobému hmotnému majetku


PRÍKLAD - ÚČTOVANIE OPRAVNÝCH POLOŽIEK K
DLHODOBÉMU HMOTNÉMU MAJETKU

<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="667"> <col width="451"> <col width="202"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="10" width="451"> Opis účtovného prípadu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="202"> MD Účtovací predpis D
</td> </tr> </tbody></table> Opravné položky k DHM.
<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" width="667"> <col width="17"> <col width="428"> <col width="102"> <col width="94"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="28" width="17"> 1.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Zníženie ocenenia DHM zistené pri inventarizácii, ktoré nemá trvalý charakter
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
559, 589
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94">
092
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="59" width="17"> 2
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="428"> Čiastočné zníženie alebo úplné zrušenie opravnej položky v prípade, že došlo k vyradeniu príslušného hmotného majetku alebo sa preukázala neopodstatnenosť opravnej položky
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="102">
092
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="94"> 659,689
</td> </tr> </tbody></table>

Pri tvorbe opravných položiek k odpisovanému dlhodobému hmotnému majetku sa berie ohľad na mieru opotrebenia vyjadrenú formou oprávok, to znamená, že opravná položka sa vytvára vo vzťahu k zostatkovej cene. Tvorba opravných polo*žiek sa viaže na uskutočnenú inventarizáciu, na zodpovedné posúdenie a zhodno*tenie reálnej trhovej situácie a vyčíslenie rozdielov v ocenení dlhodobého hmotného majetku.
V prípade trvalého zníženia ceny dlhodobého hmotného majetku majetku sa vykoná mi*moriadny odpis na ťarchu mimoriadnych nákladov súvzťažne s oprávkami k dlhodobému hmotnému majetku (582/08x).
Tvorba opravnej položky vyplýva z najvyššej účtovnej zásady: podať verný a pravdivý obraz o majetku podniku, teda aby podnik vykazoval dlhodobý majetok v jeho reálnej cene.
V prípade, že inventarizácia v nasledujúcom období nepotvrdí opodstatnenosť
tvorby opravnej položky, resp. jej výšky, je potrebné opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku rozpustiť úplne alebo čiastočne (napr. pri zmene trhovej ce*
ny, pri vyradení majetku predajom, darovaním, fyzickou likvidáciou a pod.). Zruše*
nie opravnej položky sa zaúčtuje v prospech výnosov na účet 659 - Zúčtovanie ostatných opravných položiek súvzťažne s účtom 092 - Opravná položka k dlhodobému hmotnému majetku.
Z daňového hľadiska tvorba opravných položiek do nákladov ani jej zrušenie do výnosov nemá vplyv na výpočet základu dane z príjmov (ide o daňovo neuznané náklady a recipročne i výnosy, ktoré nezvyšujú základ dane).































































VIII.
ÚČTOVANIE PRENÁJMU DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU PLATNÉHO V SR OD 1.1.2004








CIEĽ KAPITOLY:
Informovať čitateľa o základných zmenách v rámci účtovania prenájmu dlhodobého hmotného majetku platné od roku 2004 v SR.






























































KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
Finančný prenájom zákon o dani z príjmov definuje ako „nájom majetku s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom bez zbytočného odkladu po skončení nájmu prechádza vlast*nícke právo k predmetu nájmu z prenajímateľa na nájomcu a nájomca počas trvania nájmu odpisuje prenajatý majetok spôsobom podľa § 26 ods. 8". ide o nájom dlhodobého majet*ku, t. j. predmetu lízingu s právom na jeho kúpu, pričom sa vychádza z toho, že tento majetok podnik ako nájomca (užívateľ) neskôr odkúpi a stane sa jeho vlastní*kom. Na rozdiel od operatívneho lízingu finančný lízing sa uzatvára na dobu, ktorá obyčajne predstavuje podstatnú časť životnosti dlhodobého majetku. Pri finanč*nom lízingu je vlastníkom po celú dobu trvania nájomnej zmluvy prenajímateľ (právny vlastník), ktorý prenajímaný majetok naďalej eviduje vo svojich aktívach.
Účtovná úprava operatívneho i finančného lízingu je v súlade s právnou a da*ňovou úpravou lízingu - zákona o daniach z príjmov - založená na tom, že v ná*jomných zmluvách musia byť dodržané základné podmienky pre uznanie nájomné*ho ako daňovo uznateľných nákladov.


Operatívny prenájom nepredpokladá, že podnik ako nájomca odkúpi dlhodobý majetok, t. j. predmet lízingu. Tento majetok po skončení nájmu vracia späť prenajímateľovi (vlastníkovi). Prenajímateľ potom po*kračuje v prenajímaní ďalším podnikateľom. Doba prenájmu pri operatívnom lí*zingu predstavuje zvyčajne len krátku časť z celkovej doby životnosti dlhodobého majetku a rieši krátkodobú potrebu podniku - nájomcu na jeho využitie.


















VIII/ 1
ÚČTOVANIE PRENÁJMU
DLHODOBÉHO HMOTNÉHO MAJETKU PLATNÉ OD 1.1.2004 V SR




Prenájom je rozšírenou formou využívania dlhodobého hmotného majetku ná*jomcom (užívateľom) bez vlastníckeho vzťahu k prenajímanej veci. Podnik ako ná*jomca využíva dlhodobý majetok, z čoho mu plynú úžitky, ktoré mu tento majetok prináša počas dohodnutého obdobia a za úhradu (nájomné) dohodnutú s prenají*mateľom (vlastníkom) dlhodobého majetku.
Pri operatívnom prenájme - operatívnom lízingu sa nepredpokladá, že podnik ako nájomca odkúpi dlhodobý majetok, t. j. predmet lízingu. Tento majetok po skončení nájmu vracia späť prenajímateľovi (vlastníkovi). Prenajímateľ potom po*kračuje v prenajímaní ďalším podnikateľom. Doba prenájmu pri operatívnom lí*zingu predstavuje zvyčajne len krátku časť z celkovej doby životnosti dlhodobého majetku a rieši krátkodobú potrebu podniku - nájomcu na jeho využitie.
Pri finančnom prenájme - finančnom lízingu ide o nájom dlhodobého majet*ku, t. j. predmetu lízingu s právom na jeho kúpu, pričom sa vychádza z toho, že tento majetok podnik ako nájomca (užívateľ) neskôr odkúpi a stane sa jeho vlastní*kom. Na rozdiel od operatívneho lízingu finančný lízing sa uzatvára na dobu, ktorá obyčajne predstavuje podstatnú časť životnosti dlhodobého majetku. Pri finanč*nom lízingu je vlastníkom po celú dobu trvania nájomnej zmluvy prenajímateľ (právny vlastník), ktorý prenajímaný majetok naďalej eviduje vo svojich aktívach.
Účtovná úprava operatívneho i finančného lízingu je v súlade s právnou a da*ňovou úpravou lízingu - zákona o daniach z príjmov - založená na tom, že v ná*jomných zmluvách musia byť dodržané základné podmienky pre uznanie nájomné*ho ako daňovo uznateľných nákladov.


Podľa Opatrenie MF SR č. 25 167/2003 / 92 uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 20/2003 pod por. č. 116 bol zapracovaný nový paragraf pre postupy účtovania finančného prenájmu platné pre postupy účtovania a rámcovú účtovú osnovu podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva od 1.1.2004 takto:
§30a Účtovanie finančného prenájmu
  1. Na účely účtovania finančného prenájmu sa rozumie:
    1. Finančným prenájmom nájom majetku s dohodnutým právom kúpy prenajatého majetku, ak počas dohodnutej doby finančného prenájmu nájomca užíva prenajatý majetok za jednorazovú dohodnutú platbu alebo viac dohodnutých platieb uhrádzaných počas dohodnutej doby nájmu majetku,
    2. Dohodnutými platbami jednotlivé platby uhrádzané nájomcom prenajímateĺovi počas dohodnutej doby finančného prenájmu majetku, súčasťou dohodnutých platieb je aj kúpna cena, za ktorú na konci dohodnutej doby finančného prenájmu majetku prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu,
    3. Istinou u prenajímateľa celková suma dohodnutých platieb znížená o nerealizované finančné výnosy, nerealizovanými finančnými výnosmi sú budúce finančné výnosy vypočítané prenajímateľom, napr. Metódou efektívnej úrokovej miery a metódou prírastkovej výpožičkovej úrokovej miery,
    4. Istinou u nájomcu celková suma dohodnutých platieb znížená o nerealizované finančné náklady (nájomné), pričom suma istiny u nájomcu sa rovná sume istiny u prenajímateľa, nerealizovanými finančnými nákladmi (nájomným sú budúce finančné náklady, ktoré sú u prenajímateľa nerealizovanými finančnými výnosmi.
  2. V deň odovzdania majetku nájomcovi sa v účtovníctve prenajímateľa účtuje na ťarchu účtu 374 – Pohľadávky z nájmu istina u prenajímateľa so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu účtovej triedy 6 – Výnosy. Vyradenie prenajatého majetku z účtovníctva prenajímateľa sa účtuje na ťarchu príslušného účtu nákladov so súvzťažným zápisom v prospech účtu majetku.
  3. V deň splatnosti dohodnutých platieb sa v účtovníctve prenajímateľa účtuje na ťarchu účtu 374 – Pohľadávky z nájmu splatný finančný výnos so súvzťažným zápisom v prospech účtu 662 – Úroky. Členenie dohodnutých platieb na istinu u prenajímateĺa a finančný výnos sa uvedie v zmluve o finančnom prenájme, napr. V splátkovom kalendári týchto platieb.
  4. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa v účtovníctve prenajímateľa účtuje na ťarchu účtu 374 – Pohľadávky z nájmu finančný výnos pripadajúci na obdobie od posledného dňa splatnosti dohodnutých platieb do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, so súvzťžným zápisom v prospech účtu 662 – Uroky.
  5. Prijatie majetku prenajímateľom z dovodu predčasného ukončenia finančného prenájmu v účtovníctve prenajímateľa účtuje na ťarchu príslušného účtu majetku v ocenení podĺa zmluvy o finančnom prenájme so súvzťzným zápisom v prospech účtu 325 - Ostatné závazky.
  6. Finančné vysporiadanie prenajímateľa s nájomcom z dovodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa v účtovníctve prenajímateĺa účtuje:
  1. V prospech účtu 374 - Pohľadávky z nájmu so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 325 – Ostatné závazky, ak prenajímateľ odobral prenajatý majetok nájomcovi,
  2. Na ťarchu účtu 315 – Ostatné pohľadávky so súvzťažným zápisom v
        1. v prospech účtu 374 – Pohľadávky z nájmu do výšky zostatku pohľadávky vzniknutej z finančného prenájmu, prípadne
        2. prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.
  1. Prijatie majetku nájomcom sa v účtovníctve nájomcu účtuje v deň prijatia majetku na ťarchu príslušného účtu majetku v ocenení rovnajúcom sa istine u nájomcu so súvzťažným zápisom v prospech účtu 474 – Závazky z nájmu.
  2. Majetok obstaraný finančným prenájmorcv účtovníctve nájomcu odpisuje podľa §20 Opatrenia.
  3. V deň splatnosti dohodnutých platieb sa v účtovníctve nájomcu účtuje splatný finčný náklad v prospech účtu 474 – Závazky z nájmu so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 562 – Úroky.
  4. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa v účtovníctve nájomcu účtuje v prospech účtu 474 – Závazky z nájmu finančný náklad pripadajúci na obdobie od poslednéno dňa splatnosti dohodnutých platieb do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 562 – Úroky.
  5. V deň odovzdania majetku prenajímateľovi z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa v účtovníctve nájomcu účtuje takto:
  1. Zostatková cena majetku v prospech príslušného účtu účtovej skupiny 08 so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 551 – Odpisy,
  2. Vyradenie majetku z účtovníctva nájomcu na ťarchu príslušného účtu účtovej skupiny 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu majetku.
  1. Finančné vysporiadanie nájomcu s prenajímateľom z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa v účtovníctve nájomcu účtuje v prospech účtu 325 – Ostatné závazky so súvzťažným zápisom na ťarchu
  1. Účtu 474 – Závazky z nájmu do výšky zostatku závazku vzniknutého z finančného prenájmu, prípadne
  2. Účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.
  1. Nárok na plnenie z finančného vysporiadania nájomcu s prenajímateľom z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa v účtovníctve nájomcu účtuje v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti so súvzťažným zápisom na ťarchu
  1. Účtu 474 – Závazky z nájmu, prípadne
  2. Účtu 315 – Ostatné pohľadávky.
  1. Výnos z predaja majetku, ktorý predávajúci súčasne nadobúda zmluvou o finančnom prenájme, sa v účtovníctve predávajúceho časovo rozlišuje počas dohodnutej doby finančného prenájmu v sume, ktorá je znížená o účtovnú hodnotu tohoto majetku, ak sa pri jeho predaji dosiahol zisk.



DAŇOVÉ HĽADISKO PRENÁJMU PLATNÉ OD 1.1.2004
Významná zmena nastala od 1. 1. 2004 pri uplatňovaní daňových výdavkov pri finančnom prenájme. Podľa § 24 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov, odpisuje aj daňovník, ktorý nemá k tomuto majetku vlastnícke právo, majetok prenajatý formou finančného prenájmu. Podmienkou je, že o tomto majetku účtu*je, alebo ho eviduje podľa § 6 ods. 11.
Finančný prenájom zákon o dani z príjmov definuje ako „nájom majetku s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom bez zbytočného odkladu po skončení nájmu prechádza vlast*nícke právo k predmetu nájmu z prenajímateľa na nájomcu a nájomca počas trvania nájmu odpisuje prenajatý majetok spôsobom podľa § 26 ods. 8".
Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu odpí*še nájomca počas doby trvania prenájmu do výšky 100 % obsta*rávacej ceny zistenej u prenajímateľa.
Výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripada*júcou na každý kalendárny mesiac doby prenájmu. Mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania je mesiac, v ktorom bol prenajatý hmotný majetok poskytnutý nájomcovi v súlade so zmluvou o finančnom prenájme v stave spôsobilom na zmluvne dohodnuté alebo obvyklé používanie.
Nájomné, ktoré prevyšuje odpis vypočítaný týmto spôsobom, sa rovnomerne zahrnie do daňových výdavkov počas celej doby trvania nájmu.
Nájomné sa môže zahrnúť do daňových výdavkov pri splnení dvoch podmienok:
a) doba trvania finančného prenájmu trvá najmenej 60 % doby odpisovania, najmenej však tri roky,
b) vlastnícke právo po skončení finančného prenájmu prechá*dza na nájomcu za kúpnu cenu, ktorá nieje vyššia ako by bola zostatková cena prenajatého hmotného majetku, ktorú by mal prenajatý majetok pri rovnomernom odpisovaní.
Pri nedodržaní týchto podmienok je nájomca povinný zvýšiť základ dane v roku, v ktorom došlo k porušeniu týchto podmie*nok. Základ dane zvýši o rozdiel medzi odpismi uplatnenými pri finančnom prenájme a rovnomernými alebo zrýchlenými odpismi, ktoré by boli vypočítané z obstarávacej ceny zistenej u pre*najímateľa za celú dobu trvania prenájmu. To neplatí, ak by sa predmet prenájmu predal nájomcovi za kúpnu cenu vyššiu ako
by bola zostatková cena pri rovnomernom alebo zrýchlenom odpisovaní.
PRÍKLAD – VÝPOČET ODPIS Z PRENÁJMU OD 1.1.2004
Daňovník uzavrel lízingovú zmluvu na osobný automobil.
Doba prenájmu bola 36 mesiacov.
Celková suma prenájmu podĺa zmluvy bola 936 000 Sk.
Obstarávacia cena automobilu bola 720 000 Sk.
Automobil prevzal 15.6.2004
Po skončení prenájmu v júli 2007 automobil kúpi za 1000 Sk.
Výpočet odpisov je uvedený v tabuľke:


<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" frame="hsides" width="468"> <col width="20"> <col width="64"> <col width="66"> <col width="42"> <col width="51"> <col width="45"> <col width="138"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="31" width="20">

č.
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> Mesiac
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> Vstupná cena
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> Mesačný odpis
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> Zostatková cena
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45"> Ročný odpis
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138"> Ročná zostatková cena
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="20"> 1
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> VII-04
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 700 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 2
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> VIII.04
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 680 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 3
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> IX-04
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 660 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 4
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> X.04
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 640 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="20"> 5
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> XI-04
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 620 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 6
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> XII.04
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 600 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45"> 120 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138"> 600 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 7
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> I-05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 580 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 8
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> II.05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 560 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 9
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> III-05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 540 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 10
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> IV.05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 520 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 11
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> V-05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 500 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 12
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> VI.05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 480 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 13
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> VII-05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 460 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 14
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> VIII.05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 440 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 15
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> IX-05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 420 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 16
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> X.05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 400 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 17
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> XI-05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 380 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 18
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> XII-05
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 360 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45"> 240 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138"> 360 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 19
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> I.06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 340 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 20
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> II-06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 320 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 21
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> III.06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 300 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 22
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> IV-06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 280 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 23
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> V.06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 260 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 24
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> VI-06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 240 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 25
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> VII.06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 220 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 26
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> VIII-06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 200 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 27
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> IX-06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 180 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 28
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> X.06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 160 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 29
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> XI-06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 140 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 30
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> XII-06
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 120 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45"> 240 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138"> 120 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 31
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> I.07
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 100 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 32
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> II-07
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 80 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 33
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> III-07
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 60 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 34
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> IV.07
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 40 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="20"> 35
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> V-07
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138">

</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="20"> 36
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="64"> VI-07
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="66"> 720 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="42"> 20 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="51"> 0
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="45"> 120 000
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="138"> 0
</td> </tr> </tbody></table>

Okrem odpisov si bude do daňových výdavkov uplatňovať aj nájomné.
Výšku nájomného si stanoví ako rozdiel medzi celkovou výškou nájomného a obstarávacou cenou prenajímateľa:
936 000-720 000 = 216 000
Nájomné bude zahrňovať do daňových výdavkov rovnomerne počas celej doby
trvania nájmu (216 000:36 = 6 000 mesačne). V jednotlivých rokoch to bude nájomné vo výške:



<table border="1" cellpadding="3" cellspacing="0" frame="void" rules="none" width="185"> <col width="31"> <col width="77"> <col width="59"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="19" width="31"> 2004
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 6x6 000 =
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="59"> 36 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="15" width="31"> 2005
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 12x6 000 =
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="59"> 72 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="16" width="31"> 2006
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 12x6 000 =
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="59"> 72 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="17" width="31"> 2007
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77"> 6x6 000 =
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="59"> 36 000
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="36" width="31"> Spolu
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="77">

</td> <td bgcolor="#ffffff" width="59"> 216000
</td> </tr> </tbody></table>







IX.
DLHODOBÝ HMOTNÝ MAJETOK PODĽA NADNÁRODNEJ ÚPRAVY








CIEĽ KAPITOLY:






Cieľom kapitoly je oboznámiť čitateľa s Medzinárodnými štandardami finančného vykazovania (International Financial Reporting Standards) – IFRS zaoberajúcimi sa vykazovaním dlhodobého hmotného majetku. Táto kapitola bude pojednávať o nasledujúcich štandardoch:
IAS 16 Pozemky, budovy a zariadenia
IAS 17 Lízingy
IAS 36 Zníženie hodnoty majetku
IAS 40 Investície v nehnuteľnostiach
IAS 41 Poľnohospodárstvo


















































KĽÚČOVÉ SLOVÁ:


Pozemky, budovy a zariadenia
sú hmotným majetkom, ak sú v držbe podniku na použitie vo výrobe alebo dodávke tovarov alebo služieb, na nájom, na administratívne účely a očakáva sa, že budú používané viac ako jeden rok.
Odpis
je systematické rozvrhnutie odpisovateľnej sumy majetku počas jeho doby použiteľnosti.
Odpisovateľná suma
je obstarávacia cena majetku alebo iná suma nahradzujúca obstarávaciu cenu v účtovných závierkách, po znížení zostatkovej hodnoty.
Doba použiteľnosti
je časové obdobie, počas ktorého sa očakáva, že podnik bude používať tento majetok, alebo počet výrobkov alebo podobných jednotiek, ktoré podnik očakáva, že sa získajú z majetku.
Obstarávacia cena
je suma peňažných prostriedkov alebo peňažných ekvivalentov platených alebo objektívna hodnota protihodnoty danej na obstaranie majetku v čase jeho obstarania alebo zhotovenia.
Zostatková hodnota
je čistá suma, ktorú podnik očakáva získať za majetok na konci jeho doby použiteľnosti po odpočítaní očakávaných nákladov na vyradenie.
Objektívna hodnota
je suma, za ktorú môže byť majetok vymenený v nezávislej transakcii medzi zúčastnenými stranami.
Strata zo zníženia hodnoty
je suma, ktorou účtovná hodnota majetku presahuje jeho spätne získateľnú sumu.
Účtovná hodnota
je suma, v ktorej je majetok vykázaný v súvahe po odpočítaní akumulovaných odpisov a okrem toho aj akumulovaných strát zo zníženia jeho hodnoty.



Lízing je zmluva, pomocou ktorej prenajímateľ prevádza na nájomcu právo používať majetok na dohodnuté časové obdobie výmenou za platbu alebo viacerých platieb.
Finančný lízing
je lízing, ktorý prevádza všetky riziká a odmeny plynúce z vlastníctva majetku. Vlastnícke právo môže, ale nemusí byť prevedené.
Nevypovedateľný lízing
je taký lízing, ktorý je vypovedateľný iba pri výskyte vzdialenej podmienenej skutočnosti so súhlasom majiteľa, ak nájomca uzavrie novú lízingovú zmluvu na rovnaký alebo ekvivalentný majetok s rovnakým prenajíma*teľom alebo pri platbe takej dodatočnej sumy nájomcom, ktorá zabezpečí, že pokra*čovanie lízingu je na začiatku primerane isté.
Začiatok lízingu
je skorší z dátumov uzavretia lízingovej zmluvy alebo dátu*mu prijatia záväzku strán k základným podmienkam lízingu.
Doba lízingu
je nevypovedateľné obdobie, na ktoré nájomca uzavrel zmluvu o nájme majetku spolu so všetkými ďalšími podmienkami, za ktorých má nájomca opcie pokračovať v nájme majetku, pričom o tejto opcii je na začiatku lízingu primerane isté, že nájomca ju využije.


Minimálne lízingové splátky
sú platby počas doby lízingu, ktoré sa od nájomcu požadujú vykonať s vylúčením podmieneného lízingu, nákladov za služby a dane, ktoré majú byť platené prenajímateľom a ktoré sú mu refundované.


Objektívna hodnota
je suma, za ktorú môže byť majetok vymenený alebo záväzok vyrovnaný v nezávislej transakcii medzi informovanými, dobrovoľne sú*hlasiacimi zúčastnenými stranami.
Ekonomická životnosť
je obdobie, počas ktorého sa očakáva, že majetok bude ekonomicky používaný jedným alebo viacerými používateľmi alebo počet výrobkov, u ktorých sa očakáva, že budú získané z majetku jedným alebo viacerý*mi používateľmi.


Doba použiteľnosti
je odhadnuté zostávajúce obdobie, od začiatku obdobia nájmu bez obmedzenia dĺžky nájomného obdobia, počas ktorého sa očakáva, že ekonomické úžitky obsiahnuté v majetku sa podnikom spotrebujú.
Zaručená zostatková hodnota je:
  • v prípade nájomcu tá časť zostatkovej hodnoty, ktorá je zaručená nájomcom
    alebo osobou spriaznenou s nájomcom (suma záruky vo výške maximálnej
    sumy, ktorá by sa v každom prípade mohla stať splatnou),
  • v prípade prenajímateľa tá časť zostatkovej hodnoty, zaručenej nájomcom
    alebo treťou stranou, ktorá nie je spriaznenou osobou s prenajímateľom a je
    finančne schopná vyrovnať záväzky podľa záruky.

Nezaručená zostatková hodnota
je ten podiel zostatkovej hodnoty prenají*maného majetku, ktorého realizácia nieje prenajímateľom zaistená alebo je zaruče*ná len spriaznenou osobou prenajímateľa.


Hrubá investícia do lízingu
je súhrn minimálnych nájomných platieb u fi*nančného lízingu z hľadiska prenajímateľa a nezaručenej zostatkovej hodnoty zostá*vajúcej z časového rozlišovania prenajímateľovi.


Nerealizovaný finančný výnos
je rozdiel medzi súhrnom minimálnych lízingových splátok u finančného lízingu z hľadiska prenajímateľa s nezaručenou zostatkovou hodnotou zostávajúcou z časového rozlišovania prenajímateľovi a medzi objektívnou hodnotou uvedeného súhrnu v úrokovej miere obsiahnutej v lízingu.


Čistá investícia do lízingu
je rozdiel medzi hrubou investíciou do lízingu a nerealizovaným finančným výnosom.


Implicitná úroková miera lízingu
je diskontná miera, ktorá na začiatku lízingu ovplyvňuje, že agregovaná súčasná hodnota minimálnych lízingových splá*tok a nezaručenej zostatkovej hodnoty sa rovná skutočnej hodnote prenajímaného majetku.


Nájomcova prírastková úroková miera pôžičiek
je úroková miera, ktorú by nájomca musel zaplatiť za podobný lízing alebo ak sa to nedá určiť, je to miera, pri ktorej by si mohol nájomca na začiatku lízingu vypožičať finančné prostriedky na nákup majetku na podobné obdobie a s podobnou zárukou.
Podmienené nájomné
je tá časť lízingových splátok, ktorá nie je stanovená fixnou sumou, ale je založená na inom faktore ako iba na toku času, napr. v percente predaja, rozsahu použitia, cenových indexov, trhových úrokových mier.


Spätne získateľná suma
je suma z čistej predajnej ceny majetku a jeho pou*žiteľnej hodnoty.


Použiteľná hodnota je súčasná hodnota odhadovaných budúcich peňažných tokov, ktoré sa očakávajú z pokračujúceho používania majetku a z jeho vyradenia na konci doby použiteľnosti.


Čistá predajná cena
je suma, ktorú možno získaťz predaja majetku v nezávislej transakcii medzi informovanými, dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami po odpočítaní nákladov vyradenia.


Náklady vyradenia
sú dodatočné náklady, ktoré priamo súvisia s vyradením majetku, okrem finančných nákladov a daňového nákladu.


Strata zo zníženia hodnoty
suma, o ktorú účtovná hodnota majetku prevy*šuje jeho spätne získateľnú sumu.


Účtovná hodnota
je suma, v ktorej je majetok vykázaný v súvahe po odpočí*taní akumulovaných odpisov (amortizácie) a akumulovaných strát zo zníženia jeho hodnoty.


Odpisovanie (amortizácia)
je systematická alokácia odpisovateľnej sumy majetku počas jeho doby použiteľnosti.


Odpisovateľná suma
je obstarávacia cena majetku alebo iná suma, ktorá nahrádza obstarávaciu cenu v účtovnej závierke po odpočítaní zostatkovej hodnoty.


Doba použiteľnosti
je časové obdobie, počas ktorého sa očakáva, že podnik bude používať majetok, alebo je to počet výrobkov alebo podobných jednotiek, ktoré podnik očakáva, že získa z majetku.
Jednotka, ktorá vytvára peňažné prostriedky
je najmenšia identifikovateľ*ná skupina majetku, ktorá vytvára príjem peňažných prostriedkov z pokračujúceho používania, ktorý je do veľkej miery nezávislý od príjmov peňažných prostriedkov z ostatného majetku alebo skupín majetku.


Spoločný majetok
je majetok iný ako goodwill, ktorý prispieva k budúcim peňažným tokom preverovanej jednotky, ktorá vytvára peňažné prostriedky.


Aktívny trh
je trh, na ktorom sú splnené tieto podmienky:
  • položky, s ktorými sa obchoduje v rámci trhu sú homogénne,
  • v danom čase je možné nájsť ochotných kupujúcich a predávajúcich,
  • ceny sú prijateľné pre verejnosť.

Investícia v nehnuteľnosti
je nehnuteľnosť (pozemok, budova) držaná vlast*níkom alebo nájomcom na základe finančného lízingu s cieľom získania nájomného alebo kapitálového zhodnotenia skôr, ako na používanie vo výrobe, dodávku tova*rov alebo služieb, na administratívne účely a na predaj v bežnom podnikaní.


Nehnuteľnosť používaná vlastníkom
je taká, ktorá je držaná vlastníkom alebo nájomcom na základe finančného lízingu pre potreby výroby, realizáciu tovarov alebo služieb, alebo na administratívne účely.


Objektívna hodnota
Je suma, za ktorú môže byť majetok vymenený v nezávislej transakcii medzi informovanými, dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami.


Obstarávacia cena
je suma uhradených peňažných prostriedkov alebo ich ekvivalentov alebo objektívna hodnota protihodnoty poskytnutej na obstaranie majetku v čase jeho obstarania alebo zhotovenia.


Účtovná hodnota
je suma, v ktorej je majetok vykázaný v súvahe.


Poľnohospodárska činnosť
je podnikom uskutočňované riadenie biologickej transformácie biologického majetku, ktorá je zameraná na jeho predaj, jeho premenu na poľnohospodársku produkciu alebo na vytvorenie dodatočného biologického majetku.


Poľnohospodárska produkcia
zozbieraný produkt biologického majetku podniku.


Biologický majetok
je živé zviera alebo rastlina.


Biologická transformácia
pozostáva z procesov rastu, degenerácie, výroby a reprodukcie, ktoré majú za následok kvalitatívne alebo kvantitatívne zmeny bio*logického majetku.


Skupina biologického majetku
je zoskupenie podobných živých zvierat alebo rastlín.


Zber úrody alebo iná exploatácia biologického majetku
je oddelenie pro*dukcie od biologického majetku alebo skončenie životných procesov biologického majetku
















































IX/ 1
MEDZINÁRODNÉ ŠTANDARDY
FINANČNÉHO VYKAZOVANIA
(INTERNATIONAL FINANCIAL REPORTING STANDARDS, IFRS/IAS)




Vo vzťahu k prezentácii informácií v účtovnej závierke sa v poslednom období vytvára intenzívny tlak na koncipovanie celosvetovo jednotných pravidiel úprav účtovníctva, ktorý sa naviac urýchľuje globalizačnými procesmi odstraňujúcimi bariéry a umožňujúcimi voľný pohyb tovaru, pracovnej sily a kapitálu. Tieto požiadavky, odražajúce sa predovšetkým v súčasných svetových trendoch vo finančnom riadení, vyvolávajú jednoznačne potrebu jednotného obsahu a formy výstupných informácií z účtovných systémov podnikov v rôznych krajinách sveta do tej miery, aby boli pre používateľov účtovných informácií transparentné, zrozumiteľné a porovnateľné.


KOMPLEXNOSŤ IAS
Smernice EÚ, ktoré síce umožňujú alternatívne riešenia konkrétnych prípadov v duchu zásady verného a pravdivého zobrazenia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, v dynamike zmien zdokonaľovania sa, v dopĺňaní a inovácii za IAS ďaleko zaostávajú. Okrem toho IAS sa zaoberajú problematikou finančného výkazníctva (financial reporting) komplexnejšie, podrobnejšie a systematickejšie tak, že daný problém riešia vo vzájomnej nadväznosti, čo umožňuje stále zdokonaľovať riešenie daného problému. Zároveň však deklarujú, že žiadne ustanovenie IAS nie je absolútne nadčasovo dokonalé a za každých okolností vhodné v snahe dosiahnuť verné a pravdivé zobrazenie predmetu účtovníctva, čím poskytujú možnosť tvorivého prístupu pri ich aplikácii. Ich význam spočíva v tom, že majú takmer celosvetovú platnosť, a to napriek tomu, že ich dodržiavanie je výlučne dobrovoľné. V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti dôležitú skutočnosť, že IAS sú primárne zamerané na konsolidovanú účtovnú závierku, základné princípy je však vhodné aplikovať pri zostavovaní individuálnej účtovnej závierky v prípade, ak je podklad na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky v súlade s IFRS/IAS.


GLOBALIZÁCIA EKONOMIKY
Z hľadiska súčasných zámerov IAS/IFRS je trend ich približovania sa postupne US GAAP, najmä pokiaľ ide o detailnosť a záväznosť riešení, čo napomáha procesu globalizácie ekonomiky v celosvetovom meradle a vedie k väčšej kompatibilite účtovných závierok. Súčasný stav vývoja účtovníctva vo svete nasvedčuje tomu, že požiadavky IAS/IFRS sa v rôznej miere zapracovali aj do národných úprav vo viacerých krajinách alebo sa použili pri tvorbe národných účtovných štandardov. Mnohé krajiny, medzi nimi aj Slovensko, sa usilujú nezaostať za svetovým vývojom a prispôsobiť svoje účtovníctvo IAS/IFRS. Slovenská Republika pristúpila k implementácii IAS do zákona o účtovníctve ako rámcovej úpravy a uplatneniu ich zásad v ďalších právnych normách upravujúcich bežné účtovníctvo a účtovnú závierku.












IX/ 2
IAS 16 – POZEMKY, BUDOVY A ZARIADENIA
(PROPERTY, PLANT AND EQUIPMENT)




CIEĽ
Cieľom tohto štandardu je účtovné zobrazenie pozemkov, budov a zariadení. Hlavnou otázkou v účtovaní o pozemkoch, budovách a zariadeniach je časové určenie majetku, určenie ich účtovných hodnôt a nákladov na odpisy, ktoré s nimi súvisia.


ROZSAH
Tento štandard by sa mal používať pri účtovaní o pozemkoch, budovách a zariadeniach s výnimkou, ak iný štandard IAS povoľuje iné účtovné postupy. Tento IAS neplatí na lesy, podobné obnoviteľné prírodné zdroje a nerastné práva, prieskum a ťažbu nerastov, ropy, zemného plynu a podobných neobnoviteľných zdrojov.


DEFINÍCIE
Pozemky, budovy a zariadenia sú hmotným majetkom, ak sú v držbe podniku na použitie vo výrobe alebo dodávke tovarov alebo služieb, na nájom, na administratívne účely a očakáva sa, že budú používané viac ako jeden rok.
Odpis je systematické rozvrhnutie odpisovateľnej sumy majetku počas jeho doby použiteľnosti.
Odpisovateľná suma je obstarávacia cena majetku alebo iná suma nahradzujúca obstarávaciu cenu v účtovných závierkách, po znížení zostatkovej hodnoty.
Doba použiteľnosti je časové obdobie, počas ktorého sa očakáva, že podnik bude používať tento majetok, alebo počet výrobkov alebo podobných jednotiek, ktoré podnik očakáva, že sa získajú z majetku.
Obstarávacia cena je suma peňažných prostriedkov alebo peňažných ekvivalentov platených alebo objektívna hodnota protihodnoty danej na obstaranie majetku v čase jeho obstarania alebo zhotovenia.
Zostatková hodnota je čistá suma, ktorú podnik očakáva získať za majetok na konci jeho doby použiteľnosti po odpočítaní očakávaných nákladov na vyradenie.
Objektívna hodnota je suma, za ktorú môže byť majetok vymenený v nezávislej transakcii medzi zúčastnenými stranami.
Strata zo zníženia hodnoty je suma, ktorou účtovná hodnota majetku presahuje jeho spätne získateľnú sumu.
Účtovná suma je suma, v ktorej je majetok vykázaný v súvahe po odpočítaní akumulovaných odpisov a okrem toho aj akumulovaných strát zo zníženia jeho hodnoty.

VYKAZOVANIE POZEMKOV, BUDOV A ZARIADENÍ
Položka pozemkov, budov a zariadení by mala byť vykázaná ako majetok, ak je pravdepodobné, že budúce ekonomické úžitky spojené s majetkom budú plynúť podniku a obstarávacia cena majetku je spoľahlivo oceniteľná.
Položka pozemkov, budov a zariadení, ktorá je určená na vykazovanie ako majetok by mala byť ocenená svojou obstarávacou cenou. Súčasti obstarávacej ceny sú:
  • Náklady na prípravu stavebného miesta,
  • Počiatočné náklady na doručovanie a manipuláciu,
  • Náklady na inštaláciu,
  • Poplatky odborníkom, napr. Architektom, inžinierom,
  • Odhadnuté náklady na demontáž a premiestnenie majetku a obnovenie stavebného miesta do rozsahu, ktorý je vykázaný ako rezerva a pod.
Obstarávacia cena položky pozemkov, budov a zariadení obsahuje jeho nákupnú cenu vrátane dovozných ciel a nenávratných nákupných daní a všetky priamo pripočítateĺné náklady na zaradenie majetku do pracovných podmienok, všetky obchodné diskonty a rabaty odpočítané po dosiahnutí nákupnej ceny. Administratívne a režijné náklady nie sú súčasťou nákladu na obstaranie pozemkov, budov a zariadení, ak nemožu byť priamo pripočítané k obstaraniu majetku a k jeho zaradeniu do používania. Rovnako začiatočné a podobné predvýrobné náklady netvoria časť obstarávcej ceny majetku, ak nie sú potrebné na uvedenie majetku do prevádzkyschopného stavu.
Ocenenie majetku vlastnej výroby je určené za použitia rovnakých princípov ako pre obstaraný majetok. Ak podnik vyrába podobný majetok na predaj, ocenenie majetku je rovnaké ako ocenenie výroby majetku určeného na predaj (IAS 2 - Zásoby). Preto sú všetky dosiahnuté vnútorné zisky vylúčené z takéhoto ocenenia. Obstarávacia cena majetku obdržaného na základe finančného lízingu je určená podľa IAS 17 – Lízingy. Účtovná hodnota pozemkov, budov a zariadení može byť znížená o prijaté štátne dotácie podĺa IAS 20 – Účtovanie štátnych dotácií a zverejňovanie štátnej podpory.
Následné výdavky vzťahujúce sa k položke pozemkov, budov a zariadení, ktorá už bola vykázaná, by mali byť pripočítané k účtovnej hodnote majetku, ak je pravdepodobné, že podniku budú plynúť budúce ekonomické úžitky v rozsahu povodne stanoveného štandardu výkonnosti existujúceho majetku. Všetky ostatné následné výdavky by mali byť vykázané ako náklad za to oddobie, v ktorom boli realizované. Ak sú hlavné súčasti pozemkov, budov a zariadení nahradzované v pravidelných intervaloch, odporúča účtovať ako o samostatnom majetku vzhľadom na inú dobu použiteľnosti.


OCEŇOVANIE NASLEDUJÚCE PO POVODNOM VYKÁZANÍ MAJETKU
Po povodnom vykázaní majetku by mali byť jeho položky vedené vo svojej obstarávacej cene zníženej o všetky akumulované odpisy a straty zo zníženia hodnoty. Po povodnom vykázaní majetku by mali byť jeho položky vedené v precenenej hodnote, ktorá je jej objektívnou hodnotou k dátumu precenenia zníženej o následné akumulované odpisy a straty zo zníženia hodnoty. Precenenia by mali byť vykonané pravidelne tak, aby sa účtovná hodnota podstatne neodlišovala od hodnoty určenej použitím objektívnej hodnoty k súvahovému dňu. Objektívna hodnota majetku je zvyčajne jeho trhovou cenou. Ak nie je možné stanoviť jeho trhovú cenu, pretože je zriedkavo predajný, je potrebné ho oceniť v reprodukčnej cene so zohľadnením odpisov.
Ak je účtovná hodnota majetku zvýšená ako výsledok precenenia, zvýšenie by malo byť premietnuté do vlastného imania s názvom – prebytok z precenenia. Zvýšenie z precenenia by malo byť vykázané ako výnos do tej miery, do akej zruší zníženie z precenenia rovnakého majetku vykázeného predtým ako náklad.
Ak je účtovná hodnota majetku znížená ako výsledok precenenia, zníženie by malo byť vykázané ako náklad a malo by byť premietnuté na ťarchu, a to priamo proti súvisiacemu prebytku z precenenia do tej miery, do akej zníženie z nepresiahne sumu prebytku z precenenia vzhľadom na rovnaký majetok.
Odpisovateľná suma položky pozemkov, budov a zariadení by mala byť alokovaná v priebehu jej použiteĺnosti. Použitá odpisová metóda by mala odrážať sposob, akým sú ekonomické úžitky majetku podnikom spotrebované. Náklad na odpisy za každé obdobie by mal byť vykázaný ako náklad, ak nie je zahrnutý v účtovnej hodnote iného majetku.
Odpisovateľná suma majetku je tá suma, ktorá zostáva po odpočítaní zostatkovej hodnoty majetku. V praxi je zostatková hodnota často nevýznamná a pri výpočte odpisovateľnej sumy je nepodstatná. Odpisové metódy možu byť použité na alokovanie odpisovateľnej sumy majetku počas jeho doby použiteľnosti. Tieto metódy zahŕňajú rovnomernú metódu zmenšujúceho sa zostatku a metódu súčtu jednotiek.
Doba použiteľnosti pozemkov, budov a zariadení by mala byť periodicky revidovaná a ak sú očakávania podstatne rozdielne od predchádzajúcich odhadov, mal by byť náklad na odpisy pre súčasné a budúce obdobia upravený.
Odpisová metóda použitá na pozemky, budovy a zariadenia by mala byť tiež periodicky revidovaná a ak došlo k podstatnej zmene v očakávaní ekonomických úžitkov, mala by byť táto zmenená. Každá zmena by mala byť účtovaná ako zmena v účtovnom odhade a mal by byť upravený náklad na odpisy za súčasné a budúce obdobia. Ak nie sú očakávané žiadne ekonomické úžitky z vyradenia majetku, mal by byť vyňatý zo súvahy.


ZVEREJŇOVANIE
Účtovné závierky by mali zverejniť:
  1. Základné oceňovanie použité pri určení hrubej účtovnej hodnoty,
  2. Použitú metódu odpisovania, doby použiteľnosti a použité odpisové sadzby,
  3. Hrubú účtovnú hodnotu a akumulované odpisy k začiatku a ku koncu obdobia,
  4. Porovnanie účtovnej hodnoty na začiatku a na konci obdobia dokumentujúce prírastky, úbytky, akvizície, precenenie, odpisy, straty zo zníženia hodnoty vykázané alebo zrušené vo vlastnom imaní podľa IAS 36 – Zníženie hodnoty majetku, straty zo zníženia hodnoty zrušené vo výkaze ziskov a strát počas obdobia, čisté kurzové rozdiely vznikajúce pri prepočte účtovných závierok zahraničného subjektu, ostatné pohyby.

Účtovné závierky by mali tiež zverejniť:
    • Existenciu a sumy obmedzení vlastníckeho práva pozemkov, budov a zariadení daných do záruky na závazky,
    • Účtovnú zásadu na odhadnutý náklad obnovovania položiek majetku,
    • Sumu výdavkov na majetok v priebehu zhotovovania, sumu závazkov z obstarania majetku.



IX/ 3
IAS 17 – LÍZINGY
(LEASES)




CIEĽ
Tento štandard opisuje pre nájomcov a prenajímateľov vhodné účtovné zásady a zverejnenia používané pri finančnom a operatívnom lízingu.


ROZSAH
Tento štandard by sa mal používať pri všetkých lízingoch okrem:
  • Lízingových zmlúv na skúmanie a použitie prírodných zdrojov ako sú ropa, plyn, stavebné drevo, kovy a iné práva súvisiace s nerastnými surovinami,
  • Licenčné zmluvy na také položky ako sú hrané filmy, videozáznamy, divadelné hry, rukopisy, patenty a autorské práva.

Štandard sa aplikuje na zmluvy, ktoré prenášajú právo používať majetok, aj keď môžu byť od prenajímateľa vyžadované podstatné služby v spojení s činnosťou alebo údržbou takéhoto majetku. Štandard sa neaplikuje na zmluvy o službách, ktoré neprenášajú právo používať majetok z jednej zmluvnej strany na druhú.


DEFINÍCIE ZÁKLADNÝCH POJMOV
Lízing je zmluva, pomocou ktorej prenajímateľ prevádza na nájomcu právo používať majetok na dohodnuté časové obdobie výmenou za platbu alebo viacerých platieb.
Finančný lízing je lízing, ktorý prevádza všetky riziká a odmeny plynúce z vlastníctva majetku. Vlastnícke právo môže, ale nemusí byť prevedené.
Nevypovedateľný lízing je taký lízing, ktorý je vypovedateľný iba pri výskyte vzdialenej podmienenej skutočnosti so súhlasom majiteľa, ak nájomca uzavrie novú lízingovú zmluvu na rovnaký alebo ekvivalentný majetok s rovnakým prenajíma*teľom alebo pri platbe takej dodatočnej sumy nájomcom, ktorá zabezpečí, že pokra*čovanie lízingu je na začiatku primerane isté.
Začiatok lízingu je skorší z dátumov uzavretia lízingovej zmluvy alebo dátu*mu prijatia záväzku strán k základným podmienkam lízingu.
Doba lízingu je nevypovedateľné obdobie, na ktoré nájomca uzavrel zmluvu o nájme majetku spolu so všetkými ďalšími podmienkami, za ktorých má nájomca opcie pokračovať v nájme majetku, pričom o tejto opcii je na začiatku lízingu primerane isté, že nájomca ju využije.
Minimálne lízingové splátky sú platby počas doby lízingu, ktoré sa od nájomcu požadujú vykonať s vylúčením podmieneného lízingu, nákladov za služby a dane, ktoré majú byť platené prenajímateľom a ktoré sú mu refundované.
Objektívna hodnota je suma, za ktorú môže byť majetok vymenený alebo záväzok vyrovnaný v nezávislej transakcii medzi informovanými, dobrovoľne sú*hlasiacimi zúčastnenými stranami.
Ekonomická životnosť je obdobie, počas ktorého sa očakáva, že majetok bude ekonomicky používaný jedným alebo viacerými používateľmi alebo počet výrobkov, u ktorých sa očakáva, že budú získané z majetku jedným alebo viacerý*mi používateľmi.
Doba použiteľnosti je odhadnuté zostávajúce obdobie, od začiatku obdobia nájmu bez obmedzenia dĺžky nájomného obdobia, počas ktorého sa očakáva, že ekonomické úžitky obsiahnuté v majetku sa podnikom spotrebujú.
Zaručená zostatková hodnota je:
  • v prípade nájomcu tá časť zostatkovej hodnoty, ktorá je zaručená nájomcom
    alebo osobou spriaznenou s nájomcom (suma záruky vo výške maximálnej
    sumy, ktorá by sa v každom prípade mohla stať splatnou),
  • v prípade prenajímateľa tá časť zostatkovej hodnoty, zaručenej nájomcom
    alebo treťou stranou, ktorá nie je spriaznenou osobou s prenajímateľom a je
    finančne schopná vyrovnať záväzky podľa záruky.
Nezaručená zostatková hodnota je ten podiel zostatkovej hodnoty prenají*maného majetku, ktorého realizácia nieje prenajímateľom zaistená alebo je zaruče*ná len spriaznenou osobou prenajímateľa.
Hrubá investícia do lízingu je súhrn minimálnych nájomných platieb u fi*nančného lízingu z hľadiska prenajímateľa a nezaručenej zostatkovej hodnoty zostá*vajúcej z časového rozlišovania prenajímateľovi.
Nerealizovaný finančný výnos je rozdiel medzi súhrnom minimálnych lízingových splátok u finančného lízingu z hľadiska prenajímateľa s nezaručenou zostatkovou hodnotou zostávajúcou z časového rozlišovania prenajímateľovi a medzi objektívnou hodnotou uvedeného súhrnu v úrokovej miere obsiahnutej v lízingu.
Čistá investícia do lízingu je rozdiel medzi hrubou investíciou do lízingu a nerealizovaným finančným výnosom.
Implicitná úroková miera lízingu je diskontná miera, ktorá na začiatku lízingu ovplyvňuje, že agregovaná súčasná hodnota minimálnych lízingových splá*tok a nezaručenej zostatkovej hodnoty sa rovná skutočnej hodnote prenajímaného majetku.
Nájomcova prírastková úroková miera pôžičiek je úroková miera, ktorú by nájomca musel zaplatiť za podobný lízing alebo ak sa to nedá určiť, je to miera, pri ktorej by si mohol nájomca na začiatku lízingu vypožičať finančné prostriedky na nákup majetku na podobné obdobie a s podobnou zárukou.
Podmienené nájomné je tá časť lízingových splátok, ktorá nie je stanovená fixnou sumou, ale je založená na inom faktore ako iba na toku času, napr. v percente predaja, rozsahu použitia, cenových indexov, trhových úrokových mier.


Klasifikácia lízingov je založená na rozsahu, v ktorom riziká a odmeny ply*núce z vlastníctva prenajatého majetku spočívajú na nájomcovi alebo prenajíma*teľovi. Lízing je klasifikovaný ako finančný lízing, ak prevádza všetky riziká a odmeny plynúce z vlastníctva. Lízing je klasifikovaný ako operatívny lízing, ak tieto riziká a odmeny neprevádza.


Tento štandard popisuje lízingy v účtovných závierkach nájomcov a prenají*mateľov pri finančnom a operatívnom lízingu.




FINANČNÝ LÍZING
Nájomca by mal vykázať finančný lízing ako majetok a záväzky v súvahe v takej sume, ktorá sa rovná objektívnej hodnote prenajatého majetku na začiatku lízingu. V prípade, že je nižšia, vykáže ju v súčasnej hodnote minimálnych lízingo*vých splátok. Pri výpočte súčasnej hodnoty minimálnych lízingových splátok diskont*ným faktorom môže byť použitá implicitná úroková miera lízingu v tom prípade, ak je možné ju určiť a ak ju nie je možné určiť, môže byť použitá nájomcova prírastko*vá úroková miera z pôžičiek. Ak vznikajú počiatočné priame náklady súvisiace lízingovým vzťahom u nájomcu, tieto náklady by mali tvoriť súčasť vykázaného Prenajatého majetku. Použitá odpisová metóda by mala byť zhodná s odpisovými zásadami pre odpisovateľný majetok vo vlastníctve. Ak nájomca nemá primeranú istotu, že získa majetok na konci lízingu do svojho vlastníctva, tento majetok by mal byť plne odpísaný počas doby lízingu alebo počas doby jeho použiteľnosti, a to podľa toho, ktorá doba je kratšia.
Prenajímateľ by mal vykázať majetok držaný vo forme finančného lízingu v súvahe a prezentovať ho ako pohľadávku v sume rovnajúcej sa čistej investícii do lízingu.












Počas doby lízingu obdrží prenajímateľ finančný výnos z lízingových splátok. Vykázanie finančného výnosu by malo byť založené na modeli odrážajú*com konštantnú periodickú mieru návratnosti prenajímateľových čistých investí*cií splatných z finančného lízingu. Prenajímateľ by mal vykázať zisk alebo stratu z predaja vo výnosoch za obdobie v súlade so zásadou, ktorú sleduje pri priamych predajoch. Ak sú určené umelo nízke úrokové miery, zisk z predaja by mal byť obmedzený na výšku, ;ktorá by bola použitá, ak by bola účtovaná komerčná úroková miera. Počiatočné priame náklady by mali byť vykázané ako náklad vo výkaze ziskov a strát na začiatku lízingu.


OPERATÍVNY LÍZING
Nájomca by mal vykázať lízingové splátky rovnomerne ako náklad vo výkaze ziskov a strát počas doby lízingu.
Prenajímateľ by mal prezentovať majetok, ktorý je predmetom operatívneho lízingu v súlade s jeho charakterom. Lízingový výnos z operatívnych lízingov by mal byť vykázaný rovnomerne vo výnosoch za dobu lízingu. Ceny vrátane odpisov, ktoré sa vzťahujú k lízingovému výnosu
by mali byť vykázané ako náklad.




TRANSAKCIE PREDAJA A SPATNÉHO LÍZINGU
Je to predaj majetku predávajúcim a lízing toho istého majetku predávajúce*mu. Lízingová hodnota splátok a predajná cena sú obvykle vzájomne závislé, pretože sú dohodnuté naraz. Účtovanie o transakciách predaja a spätného lízingu závisí od typu zahrnutého lízingu, pretože môže ísť o finančný alebo operatívny lízing.




IX/ 4
IAS 36 – ZNÍŽENIE HODNOTY MAJETKU
(IMPAIRMENT OF ASSETS)


CIEĽ
Cieľom je predpísať postupy, ktoré má podnik aplikovať, aby zabezpečil, že účtovná hodnota jeho majetku nieje vyššia ako jeho spätne získateľná suma. Majetok má vtedy vyššiu účtovnú hodnotu ako je spätne získateľná suma, ak jeho účtovná hodnota prevyšuje spätne získateľnú sumu z používania alebo predaja tohto majetku. Ak ide o takýto prípad, majetok je definovaný ako taký, ktorého hodnota sa znížila a štandard vyžaduje, aby podnik vykázal stratu zo zníženia hodnoty.

ROZSAH
Tento štandard by sa mal aplikovať pri účtovaní zníženia hodnoty všetkého majetku, okrem:
  • zásob (pozri IAS 2 - Zásoby),
  • majetku vznikajúceho na základe zákaziek na zhotovenie (pozri IAS 11-
    Zákazky na zhotovenie),
  • odložených daňových pohľadávok (pozri IAS 12 - Dane z príjmov), majetku vznikajúceho zo zamestnaneckých požitkov (pozri IAS 19 - Zamest*nanecké požitky),
  • finančného majetku, ktorý je zahrnutý do rozsahu IAS 32 - Finančné nástroje: zverejnenie a prezentácia.

Tento štandard platí aj pre investície do:
  • dcérskych podnikov, ako je definované v IAS 27 - Konsolidovaná účtovná závierka a účtovanie investícií do dcérskych podnikov,
  • pridružených podnikov, ako je definované v IAS 28 - Účtovanie investícií do pridružených podnikov,
  • spoločného podnikania, ako je definované v IAS 31 - Účtovné vykazovanie podielov na spoločnom podnikaní

DEFINÍCIE
Spätne získateľná suma je suma z čistej predajnej ceny majetku a jeho pou*žiteľnej hodnoty.
Použiteľná hodnota je súčasná hodnota odhadovaných budúcich peňažných tokov, ktoré sa očakávajú z pokračujúceho používania majetku a z jeho vyradenia na konci doby použiteľnosti.
Čistá predajná cena je suma, ktorú možno získaťz predaja majetku v nezávislej transakcii medzi informovanými, dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami po odpočítaní nákladov vyradenia.
Náklady vyradenia sú dodatočné náklady, ktoré priamo súvisia s vyradením majetku, okrem finančných nákladov a daňového nákladu.
Strata zo zníženia hodnoty je suma, o ktorú účtovná hodnota majetku prevy*šuje jeho spätne získateľnú sumu.
Účtovná hodnota je suma, v ktorej je majetok vykázaný v súvahe po odpočí*taní akumulovaných odpisov (amortizácie) a akumulovaných strát zo zníženia jeho hodnoty.
Odpisovanie (amortizácia) je systematická alokácia odpisovateľnej sumy majetku počas jeho doby použiteľnosti.
Odpisovateľná suma je obstarávacia cena majetku alebo iná suma, ktorá nahrádza obstarávaciu cenu v účtovnej závierke po odpočítaní zostatkovej hodnoty.
Doba použiteľnosti je časové obdobie, počas ktorého sa očakáva, že podnik bude používať majetok, alebo je to počet výrobkov alebo podobných jednotiek, ktoré podnik očakáva, že získa z majetku.
Jednotka, ktorá vytvára peňažné prostriedky, je najmenšia identifikovateľ*ná skupina majetku, ktorá vytvára príjem peňažných prostriedkov z pokračujúceho používania, ktorý je do veľkej miery nezávislý od príjmov peňažných prostriedkov z ostatného majetku alebo skupín majetku.
Spoločný majetok je majetok iný ako goodwill, ktorý prispieva k budúcim peňažným tokom preverovanej jednotky, ktorá vytvára peňažné prostriedky.
Aktívny trh je trh, na ktorom sú splnené tieto podmienky:
  • položky, s ktorými sa obchoduje v rámci trhu sú homogénne,
  • v danom čase je možné nájsť ochotných kupujúcich a predávajúcich,
  • ceny sú prijateľné pre verejnosť.

IDENTIFIKOVANIE MAJETKU, KTORÉHO HODNOTA BY SA MOHLA ZNÍŽIŤ
Podnik by mal zhodnotiť ku každému súvahovému dňu, či existuje nejaký náznak, že by sa mohla znížiť hodnota majetku. Ak existuje, podnik by mal odhad*núť spätne získateľnú sumu majetku. Pri takomto zhodnotení by mal podnik vziať do úvahy nasledujúce náznaky:
1. externé zdroje informácií:
  • počas daného obdobia sa trhová hodnota majetku podstatne znížila, a to
    viac ako by očakávalo počas bežného používania,
  • počas daného obdobia sa vyskytli podstatné zmeny s opačným vplyvom
    na podnik alebo sa vyskytnú v blízkej budúcnosti v technologickom, trhovom, ekonomickom alebo v právnom prostredí,
  • trhové úrokové sadzby alebo ostatné doby návratnosti investícií sa zvýšili
    počas daného obdobia a tieto zvýšenia majú vplyv na diskontnú sadzbu,
    ktorá sa používa pri výpočte použiteľnej hodnoty majetku a významne
    znížia spätne získateľnú sumu majetku,
  • účtovná hodnota čistých aktív vykazujúceho podniku je vyššia ako jeho
    trhová kapitalizácia,
2. interné zdroje informácií:
  • k dispozícii sú dôkazy o zastaraní alebo fyzickom poškodení majetku,
  • počas daného obdobia sa vyskytli podstatné zmeny s opačným účinkom
    na podnik, alebo sa očakáva, že sa vyskytnú v blízkej budúcnosti, a to
    v rozsahu alebo v spôsobe, ako sa majetok používa, alebo sa očakáva, že
    sa bude používať; takýmito zmenami môžu byť plány na ukončenie alebo
    reštrukturalizáciu aktivity, do ktorej majetok patrí alebo plány na vyradenie majetku v skoršom termíne,
  • k dispozícii sú dôkazy z interného výkazníctva, ktoré naznačujú, že ekonomická výnosnosť majetku je alebo bude horšia, ako sa očakávalo.

OCEŇOVANIE SPATNE ZÍSKATEĽNEJ SUMY
Tento štandard definuje spätne získateľnú sumu, ktorou je čistá predajná cena majetku a jeho použiteľnej hodnoty. Nieje vždy nevyhnutné určiť obidve sumy, a to čistú predajnú cenu majetku a jeho použiteľnú hodnotu. Napríklad, ak jedna z týchto súm prevyšuje účtovnú hodnotu majetku, hodnota majetku sa neznížila a nie je nevyhnutné odhadovať druhú sumu.


ČISTÁ PREDAJNÁ CENA
Je to cena stanovená v záväznej predajnej dohode v nezávislej transakcii uprave*ná o zvýšené náklady, ktoré by sa priamo týkali vyradenia majetku. Ak neexistuje záväzná predajná dohoda a s majetkom sa obchoduje na aktívnom trhu, je čistou predaj*nou cenou trhová cena majetku znížená o náklady na vyradenie. Primeranou trhovou cenou je obvykle bežná ponúkaná cena. Ak bežné ponúkané ceny nie sú k dispozícii, cena poslednej transakcie môže poskytnúť základ, z ktorého sa odhaduje čistá predajná cena za predpokladu, že sa nevyskytujú podstatné zmeny v ekonomických podmien*kach medzi dátumom transakcie a dátumom, ku ktorému bol uskutočnený odhad.

POUŽITEĽNÁ HODNOTA
Odhadovanie použiteľnej hodnoty zahŕňa nasledujúce kroky:
  • odhad budúcich príjmov a výdavkov peňažných prostriedkov, ktoré vyplynú
    z pokračujúceho používania majetku a z jeho definitívneho vyradenia,
  • použitie vhodných diskontných sadzieb na tieto budúce peňažné toky.
Základ pre odhad budúcich peňažných tokov
Pri oceňovaní použiteľnej hodnoty treba rešpektovať, aby:
  • plánovanie peňažných tokov bolo založené na primeraných a preukázateľných
    predpokladoch reprezentujúcich najlepší odhad manažmentu ekonomických
    podmienok, ktoré budú existovať počas zostávajúcej doby použiteľnosti majetku, pričom väčšiu dôležitosť je potrebné venovať externým dôkazom,
  • plánovanie peňažných tokov vychádzalo z najnovších finančných rozpočtov
    a predpovedí schválených manažmentom; plány založené na týchto rozpoč*toch by mali byť stanovené na maximálne päť rokov s výnimkou tých prípadov, keď sa dá predpovedať dlhšie obdobie,
  • plánovanie peňažných tokov na dlhšie obdobie, ako obsahujú posledné roz*počty, odhadovalo extrapoláciu plánov na týchto rozpočtoch pri použití sta*bilnej alebo klesajúcej miery rastu pre nasledujúce roky s výnimkou prípadov,
    keď by sa dala obhájiť rastúca miera; táto miera rastu by nemala byť vyššia ako
    dlhodobá priemerná miera rastu pre výrobky, priemyselné odvetvia alebo
    krajinu, v ktorej podnik podniká alebo pre trh, na ktorom sa majetok používa
    s výnimkou prípadov, kedy sa dá obhájiť vyššia miera.
Štruktúra odhadov budúcich peňažných tokov
Tieto odhady by mali obsahovať:
  • plány príjmov peňažných prostriedkov z pokračujúceho používania majetku,
  • plány výdavkov peňažných prostriedkov, ktoré nevyhnutne vzniknú pri prí*jme peňažných prostriedkov z pokračujúceho používania majetku vrátane
    výdavkov na prípravu majetku na používanie a ktoré sa môžu priamo priradiť
    alebo alokovať k majetku na primeranom základe,
  • čisté peňažné toky, ktoré budú prijaté alebo uhradené pri vyradení majetku na
    konci doby jeho použiteľnosti.
Budúce peňažné toky by sa mali odhadovať pre majetok v jeho súčasnom stave. Odhady budúcich peňažných tokov by nemali zahrnovať odhadované budúce príjmy alebo výdavky, ktoré vzniknú z budúcej reštrukturalizácie, ku ktorej podnik ešte nie je zaviazaný alebo z budúcich kapitálových výdavkov, ktoré zdokonalia alebo rozšíria majetok oproti jeho pôvodne stanovenému štandardu výnosnosti.
Odhady budúcich peňažných tokov by nemali obsahovať príjmy alebo výdav*ky z finančných činností a z dane z príjmov. Odhadované budúce peňažné toky odrážajú predpoklady, ktoré sú konzistentné so spôsobom, ktorým sa určila diskontná sadzba. Pretože pri diskontovaní odhadnutých budúcich peňažných tokov sa berie do úvahy časová hodnota peňazí, tieto peňažné toky neberú do úvahy príjmy a výdavky z finančných činností. Budúce peňažné toky sa tiež odhadujú na báze pred zdanením, pretože diskontná sadzba sa tiež stanovuje na báze pred zdanením. Odhadom čistých peňažných tokov, ktoré budú prijaté alebo uhradené za vyradenie majetku na konci jeho doby použiteľnosti, by mala byť suma, ktorú podnik očakáva, že získa z vyraďenia majetku v nezávislej transakcii medzi informovanými, dobro*voľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami po odpočítaní odhadnutých nákladov na vyradenie.
Budúce peňažné toky v cudzej mene
Tieto toky sa odhadujú v tej mene, v ktorej sa budú vytvárať a následne diskontovať s použitím diskontnej sadzby, ktorá je primeraná pre danú menu. Podnik prepočíta získanú súčasnú hodnotu s použitím aktuálneho výmenného kurzu k súvahovému dňu.
Diskontná sadzba
Diskontná sadzba by mala byť sadzba pred zdanením, ktorá odráža súčasné ohodnotenie časovej hodnoty peňazí a rizík špecifických pre daný majetok. Táto sadzba by nemala odrážať riziká, o ktoré sa upravili odhady budúcich peňažných tokov. Ak špecifická sadzba pre daný majetok nie je priamo k dispozícii z trhu, podnik môže použiť náhradné spôsoby odhadovania diskontnej sadzby, ktorých účelom je odhadnúť trhové ohodnotenie časovej hodnoty peňazí za obdobie do konca použiteľnosti majetku a rizík, že budúce peňažné toky sa budú odlišovať v sumách alebo v čase od odhadu. Podnik bežne používa jedinú diskontnú sadzbu pre odhad použiteľnej hodnoty majetku.


VYKAZOVANIE A OCEŇOVANIE STRATY ZO ZNÍŽENIA HODNOTY
Táto strata by sa mala vykázať ako náklad vo výkaze ziskov a strát okamžite s výnimkou prípadu, keď je majetok vykázaný v precenenej sume podľa iného IAS. Každá strata zo zníženia hodnoty preceneného majetku by sa mala posudzo*vať ako zníženie z precenenia podľa tohto iného IAS. Ak suma odhadnutá pre stratu zo zníženia hodnoty je väčšia ako účtovná hodnota majetku, s ktorým súvisí, podnik by mal vykázať záväzok len vtedy, ak sa to vyžaduje v inom IAS. Po vykázaní straty zo zníženia hodnoty, odpisový náklad pre daný majetok by sa mal v budúcich obdobiach upraviť, aby sa alokovala preverovaná účtovná hodno*ta majetku znížení o jeho zostatkovú hodnotu počas jeho zostávajúcej doby použiteľnosti.


JEDNOTKY, KTORÉ VYTVÁRAJÚ PEŇAŽNÉ PROSTRIEDKY
Ak existuje náznak, že hodnota majetku by sa mohla znížiť, spätne získateľná suma by sa mala odhadnúť pre jednotlivý majetok. Ak nie je možné odhadnúť spätne získateľnú sumu pre jednotlivý majetok, podnik by mal stanoviť spätne získateľnú sumu pre jednotku, ktorá vytvára peňažné prostriedky, do ktorej majetok patrí.
Ak existuje aktívny trh pre výstupy, ktoré vyrába majetok alebo skupina majetku, tento majetok alebo skupina majetku by sa mali identifikovať ako jednot*ka, ktorá vytvára peňažné prostriedky, aj keď sa niektoré alebo všetky používajú interne. Ak ide o takýto prípad, mal by sa použiť najlepší odhad manažmentu budúcich trhových cien pre výstupy:
  • pri určení použiteľnej hodnoty v tejto jednotke, ktorá vytvára peňažné prostriedky pri odhadovaní budúcich príjmov, ktoré súvisia s interným používa*ním výstupov,
  • pri určení použiteľnej hodnoty ostatných jednotiek, ktoré vytvárajú peňažné
    prostriedky vykazujúceho podniku pri odhadovaní budúcich výdavkov súvi*siacich s interným používaním výstupov.
Jednotka, ktorá vytvára peňažné prostriedky, by sa mala konzistentne identifi*kovať z obdobia do obdobia pre ten istý majetok alebo typy majetku s výnimkou prípadu, ak sa zmena dá obhájiť.
Účtovná hodnota jednotky, ktorá vytvára peňažné prostriedky, by sa mala konzistentne určiť so spôsobom, ktorým sa určila spätne získateľná suma jednotky, ktorá vytvára peňažné prostriedky. Účtovná hodnota jednotky, ktorá vytvára peňaž*né prostriedky:
  • zahŕňa účtovnú hodnotu iba toho majetku, ktorý sa môže priradiť priamo
    alebo alokovať na primeranom základe k jednotke, ktorá vytvára peňažné
    prostriedky a ktorý bude vytvárať budúce príjmy odhadnuté pri určovaní
    použiteľnej hodnoty jednotky vytvárajúcej peňažné prostriedky,
  • nezahŕňa účtovnú hodnotu akéhokoľvek vykázaného záväzku s výnimkou
    prípadu, keďsa spätne získateľná suma jednotky vytvárajúcej peňažné prostried*ky nedá určiť bez toho, aby sa tento záväzok vzal do úvahy. Je to z toho
    dôvodu, že čistá predajná cena a použiteľná hodnota jednotky, ktorá vytvára
    peňažné prostriedky, sa určujú vylúčením peňažných tokov vzťahujúcich sa
    na majetok, ktorý nie je časťou jednotky vytvárajúcej peňažné prostriedky
    a záväzkov, ktoré už boli v účtovnej závierke vykázané.

ZRUŠENIE STRATY ZO ZNÍŽENIA HODNOTY
Podnik by mal zhodnotiť ku každému súvahovému dňu, či existuje náznak, že strata zo zníženia hodnoty vykázaná pre majetok v predchádzajúcich rokoch by už viac nemusela existovať, alebo by sa mohla znížiť. Ak taký náznak existuje, podnik by mal odhadnúť spätne získateľnú sumu daného majetku. Pri hodnotení, či existuje náznak, že strata zo zníženia hodnoty vykázaná pre majetok v predchádzajúcich rokoch už viac nemusí existovať alebo sa mohla znížiť, podnik by mal brať do úvahy tieto náznaky:
a) externé zdroje informácií
  • počas obdobia trhová hodnota majetku podstatne vzrástla,
  • počas obdobia sa uskutočnili podstatné zmeny s priaznivým vplyvom na
    podnik alebo sa uskutočnia v blízkej budúcnosti v technologickom, trho*vom, ekonomickom alebo právnom prostredí alebo na trhu, na ktorý je
    majetok určený,
  • počas obdobia sa znížili trhové úrokové sadzby alebo doby návratnosti
    investícií a tieto zníženia pravdepodobne ovplyvnia diskontnú sadzbu,
    ktorá sa použila pri výpočte použiteľnej hodnoty majetku a významne
    zvýšia spätne získateľnú sumu majetku,
b) interné zdroje informácií
  • počas obdobia sa uskutočnili podstatné zmeny s priaznivým vplyvom na
    podnik alebo sa očakáva, že sa uskutočnia v blízkej budúcnosti v rozsahu
    alebo spôsobom ako sa majetok používa alebo sa očakáva, že sa bude
    používať; tieto zmeny zahŕňajú kapitálové výdavky, ktoré vznikli počas
    obdobia, aby sa majetok zdokonalil alebo rozšíril nad jeho pôvodný štan*dard výnosnosti alebo záväzok na skončenie alebo reštrukturalizáciu čin*nosti, do ktorej majetok patrí,
  • sú k dispozícii dôkazy z interného výkazníctva, ktoré naznačujú, že ekonomická výnosnosť majetku je alebo bude lepšia ako sa očakávalo.
Strata zo zníženia hodnoty vykázaná pre majetok v predchádzajúcich ro*koch by sa mala zrušiť, ak sa vyskytla zmena v odhadoch, ktoré sa použili na určenie spätne získateľnej sumy majetku odvtedy, keď sa vykázala posledná strata zo zníženia hodnoty. Ak ide o tento prípad, účtovná hodnota majetku by sa mala zvýšiť na jeho spätne získateľnú sumu. Toto zvýšenie je zrušením straty zo zníže*nia hodnoty.


ZVEREJŇOVANIE
Za každú triedu majetku by malo byť v účtovnej závierke zverejnené:
  • suma strát zo zníženia hodnoty vykázaných vo výkaze ziskov a strát počas obdobia a riadkové položky výkazu ziskov a strát, do ktorých sú tieto straty zo zníženia hodnoty zahrnuté,
  • suma zrušení strát zo zníženia hodnoty vykázaných vo výkaze ziskov a strát počas obdobia a riadkové položky výkazu, v ktorých sú tieto straty zo zníže*nia hodnoty zrušené, suma strát zo zníženia hodnoty vykázaných vo vlastnom imaní počas obdobia,
  • suma zrušení strát zo zníženia hodnoty vykázaných priamo vo vlastnom imaní počas obdobia.
Ak strata zo zníženia hodnoty pre jednotlivý majetok alebo pre jednotku, ktorá vytvára peňažné prostriedky, je vykázaná alebo zrušená počas obdobia a je významná z hľadiska účtovnej závierky vykazujúceho podniku ako celku, podnik by mal zverejniť:
  • udalosti a okolnosti, ktoré viedli k vykázaniu alebo zrušeniu straty zo zníže*nia hodnoty,
  • vykázanú alebo zrušenú sumu straty zo zníženia hodnoty,
pre jednotlivý majetok:

  • charakter majetku,
  • segment podliehajúci vykazovaniu, do ktorého majetok patrí vychádzajúc
    z podnikového prvotného formátu, ako je to definované v IAS 14 - Vykazovanie o segmentoch,
pre jednotku, ktorá vytvára peňažné prostriedky:
  • opis tejto jednotky, napr. či ide o výrobnú linku, budovu, geografickú
    oblasť a pod.,
  • sumu straty zo zníženia hodnoty vykázanú alebo zrušenú pre triedu majet*ku alebo segment podliehajúci vykazovaniu vychádzajúc z podnikového
    prvotného formátu,
  • ak sa zmenilo zoskupenie majetku pre identifikáciu jednotky vytvárajúcej
    peňažné prostriedky od predchádzajúceho odhadu spätne získateľnej sumy,
    podnik by mal opísať súčasný a predchádzajúci spôsob zoskupovania ma*jetku a dôvod zmeny spôsobu identifikovania jednotky vytvárajúcej peňažné prostriedky,
  • či spätne získateľná suma majetku je jeho čistá predajná cena, alebo jeho
    použiteľná hodnota,
  • základ použitý na určenie čistej predajnej ceny, ak spätne získatelná suma je
    čistá predajná cena,
  • diskontnú sadzbu použitú v súčasnom a predchádzajúcom odhade použiteľnej
    hodnoty, ak spätne získateľná suma je použiteľná hodnota.
Ak sú straty zo zníženia hodnoty vykázané alebo zrušené počas obdobia významné v súhrne vo vzťahu k účtovnej závierke vykazujúceho podniku ako cel*ku, podnik by mal zverejniť opis hlavných tried majetku ovplyvnených stratami zo zníženia hodnoty a hlavné udalosti a okolnosti, ktoré viedli k vykázaniu alebo zrušeniu týchto strát zo zníženia hodnoty.
Podniku sa ďalej odporúča zverejniť kľúčové predpoklady použité pri určení spätne získateľnej sumy majetku počas obdobia.


IX/ 5
IAS 40 – INVESTÍCIE V NEHNUTEĽNOSTIACH
(INVESTMENT PROPERTY)


CIEĽ
Cieľom tohto štandardu je stanoviť spôsob účtovania o investíciách v nehnu*teľnostiach a stanoviť požiadavky na ich zverejňovanie.


ROZSAH
Tento štandard by mal byť používaný pri vykazovaní, oceňovaní a zverejňovaní informácií o investíciách v nehnuteľnostiach. Tento štandard sa zaoberá oceňova*ním investícií v nehnuteľnostiach držaných na základe finančného lízingu v účtovnej závierke nájomcu a oceňovaním týchto investícií prenajímaných na základe opera*tívneho lízingu v účtovnej závierke prenajímateľa.
Nezaoberá sa záležitosťami zahrnutými v IAS 17 - Lízingy a nevzťahuje sa na biologický majetok súvisiaci s poľnohospodárskou činnosťou, ktorý je spojený s pozemkom a na nerastné práva, prieskum a ťažbu nerastov, ropy, zemného plynu a podobných neobnoviteľných zdrojov.


DEFINÍCIE
Investícia v nehnuteľnosti je nehnuteľnosť (pozemok, budova) držaná vlast*níkom alebo nájomcom na základe finančného lízingu s cieľom získania nájomného alebo kapitálového zhodnotenia skôr, ako na používanie vo výrobe, dodávku tova*rov alebo služieb, na administratívne účely a na predaj v bežnom podnikaní.
Nehnuteľnosť používaná vlastníkom je taká, ktorá je držaná vlastníkom alebo nájomcom na základe finančného lízingu pre potreby výroby, realizáciu tovarov alebo služieb, alebo na administratívne účely.
Objektívna hodnota je suma, za ktorú môže byť majetok vymenený v nezávislej transakcii medzi informovanými, dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami.
Obstarávacia cena je suma uhradených peňažných prostriedkov alebo ich ekvivalentov alebo objektívna hodnota protihodnoty poskytnutej na obstaranie majetku v čase jeho obstarania alebo zhotovenia.
Účtovná hodnota je suma, v ktorej je majetok vykázaný v súvahe.


Investíciami v nehnuteľnostiach v rozsahu tohto štandardu nie sú:
  • nehnuteľnosť držaná na predaj v bežnom podnikaní alebo v procese zhotovo*vania alebo prípravy pre takýto predaj (IAS 2 - Zásoby), napr. nehnuteľnosť nadobudnutá s úmyslom jej následného predaja alebo vyradenia v blízkej budúcnosti,
  • nehnuteľnosť zhotovená v mene tretích strán (IAS 11 - Zákazky na zhotovenie),
  • nehnuteľnosť používaná vlastníkom vrátane nehnuteľnosti držanej na budúce používanie,
  • nehnuteľnosť, ktorá je zhotovovaná na budúce používanie ako investícia v nehnuteľnosti.

VYKAZOVANIE
Investície v nehnuteľnostiach by mali byť vykazované ako majetok, ak je pravdepodobné, že budúce ekonomické úžitky, ktoré sú s nimi spojené, budú plynúť do podniku a obstarávacia cena tejto investície môže byť spoľahlivo stanovená.


PRVOTNÉ OCEŇOVANIE
Tieto investície by mali byť prvotne oceňované svojou obstarávacou cenou a transakčné náklady by mali byť zahrnuté v prvotnom oceňovaní. Následné výdav*ky súvisiace s týmito investíciami, ktoré už boli vykázané, by mali byť pripočítané k účtovnej hodnote týchto investícií, ak je pravdepodobné, že budúce ekonomické úžitky presahujúce pôvodne stanovenú výnosnosť existujúcich investícií budú ply*núť do podniku. Všetky ostatné následné výdavky by mali byť vykázané ako náklad v tom období, v ktorom boli vynaložené.
Podnik by si mal vybrať za svoju účtovnú zásadu buď oceňovanie v objektívnej hodnote, alebo oceňovanie v obstarávacej cene a mal by túto zásadu aplikovať na všetky investície v nehnuteľnostiach. Po prvotnom vykázaní by mal podnik, ktorý si vybral oceňovanie v objektívnej hodnote, oceniť všetky svoje investície v nehnuteľ*nostiach v ich objektívnej hodnote. Zisk alebo strata vznikajúce zo zmeny objektívnej hodnoty týchto investícií by mali byť zahrnuté do čistého zisku alebo straty za to obdobie, v ktorom vznikli. Objektívna hodnota týchto investícií by mala vyjadrovať aktuálny stav a okolnosti na trhu k súvahovému dňu a nie k minulému alebo budúce*mu dátumu.
Ak podnik v minulosti oceňoval túto investíciu v objektívnej hodnote, mal by pokračovať v oceňovaní nehnuteľnosti v tejto objektívnej hodnote až do vyradenia nehnuteľnosti. Po prvotnom vykázaní by mal podnik, ktorý tieto investície oceňoval v obstarávacej cene, oceňovať všetky svoje investície v nehnuteľnostiach použitím zá*kladného riešenia uvedeného v IAS 16 - Pozemky, budovy a zariadenia, t.j. v obstarávacej cene zníženej o akumulované odpisy a všetky akumulované straty zo zníženia hodnoty.


PREVODY
Prevody investícií v nehnuteľnostiach by mali byť realizované vtedy, ak nasta*ne zmena v ich používaní, ktorá je preukázaná:
  • začiatkom používania vlastníkom pre prevod z investícií v nehnuteľnostiach
    do nehnuteľnosti používanej vlastníkom,
  • začiatkom zhodnocovania investície s výhľadom predaja pre prevod tejto in*vestície do zásob,
  • ukončením používania investície vlastníkom pre prevod z nehnuteľnosti pou*žívanej vlastníkom do investícií v nehnuteľnostiach,
  • začiatkom operatívneho lízingu nájomcovi pre prevod zo zásob do investícií v nehnuteľnostiach,
  • ukončením zhotovenia pre prevod nehnuteľnosti do investícií v nehnuteľnostiach.
Pre prevod investície v nehnuteľnosti ocenenej v objektívnej hodnote do nehnuteľnosti používanej vlastníkom alebo do zásob by mala byť obstarávacia cena tejto nehnuteľnosti pre následné účtovanie jej objektívnou hodnotou k dátumu zmeny v jej používaní. Ak sa nehnuteľnosť používaná vlastníkom stáva investíciou, "ktorá sa ocení v objektívnej hodnote, podnik by mal do dátumu zmeny v jej použí*vaní aplikovať IAS 16. Podnik by mal narábať s rozdielom k tomuto dátumu medzi účtovnou hodnotou nehnuteľnosti ajej objektívnou hodnotou rovnako, ako pri preceňovaní podľa IAS 16. Pri prevode zo zásob do investícií v nehnuteľnostiach, ktoré sa budú účtovne viesť v objektívnej hodnote, mal by byť každý rozdiel medzi objektívnou hodnotou nehnuteľnosti k tomuto dátumu a jej predchádzajúcou účtov*nou hodnotou vykázaný v čistom zisku alebo strate za dané obdobie. Ak podnik dokončí zhotovenie investície v nehnuteľnosti zhotovovanej vlastnou činnosťou, ktorá sa bude účtovne viesť v objektívnej hodnote, mal by byť každý rozdiel medzi objektívnou hodnotou nehnuteľnosti k tomuto dátumu a medzi jej predchádzajúcou účtovnou hodnotou, vykázaný v čistom zisku alebo strate za dané obdobie.
Investície v nehnuteľnostiach by mali byť vylúčené z vykazovania v súvahe pri ich vyradení alebo ak sú vylúčené z používania a nie sú očakávané žiadne budúce ekonomické úžitky z ich vyradenia. Zisky alebo straty z ich vylúčenia, príp. vyrade*nia by sa mali určiť ako rozdiel medzi čistými tržbami z vyradenia a účtovnou hodno*tou majetku a mali by sa vykázať ako výnosy alebo náklady vo výkaze ziskov a strát.


ZVEREJŇOVANIE
Podnik by mal zverejniť:
  • kritériá na rozlišovanie investície v nehnuteľnosti od nehnuteľnosti používanej vlastníkom a od nehnuteľnosti držanej na predaj,
  • metódy použité pri stanovovaní objektívnej hodnoty investície v nehnuteľnosti
    vrátane vyhlásenia, či stanovenie tejto hodnoty bolo podporené situáciou na trhu,
  • rozsah, v ktorom je objektívna hodnota tejto investície založená na ohodnotení nezávislým odhadcom,
  • sumu zahrnutú do výkazu ziskov a strát pre vykázanie:
    • výnosu z nájomného tejto investície,
    • priamych prevádzkových nákladov vrátane opráv a údržby tejto investície,
  • existenciu a sumy obmedzení realizovateľnosti tejto investície a výnosov
    a tržieb z vyradenia,
  • významných zmluvných povinností na obstaranie, zhotovenie tejto investície
    alebo na jej opravu a údržbu.
Ak podnik oceňoval tieto investície v objektívnej hodnote, mal by tiež zverej*niť odsúhlasenie účtovnej hodnoty týchto investícií na začiatku a konci účtovného obdobia s popisom nasledovných skutočností:
  • prírastkov s ich rozdelením na tie, ktoré vznikajú z akvizície a na tie, ktoré
    vznikajú z kapitalizovaných výdavkov,
  • prírastkov vyplývajúcich z nadobudnutí prostredníctvom podnikových kombinácií,
  • vyradenia,
  • čistých ziskov alebo strát vyplývajúcich z úprav objektívnej hodnoty tejto
    investície,
  • čistých kurzových rozdielov vznikajúcich pri prepočte účtovnej závierky
    zahraničného subjektu,
  • prevodov do alebo zo zásob a nehnuteľnosti používanej vlastníkom,
  • iných pohybov.
Ak podnik oceňuje investície použitím základného riešenia v IAS 16 z dôvodu chýbajúcej objektívnej hodnoty, mal by zverejniť sumy súvisiace s touto investíciou oddelene od súm súvisiacich s inou investíciou, pričom by mal naviac zverejniť:
  • opis investície v nehnuteľnostiach,
  • zdôvodnenie, z akého dôvodu nebola objektívna hodnota spoľahlivo stanovená,
  • rozsah odhadov objektívnej hodnoty,
  • pri vyradení investície, ktorá sa účtovne nevedie v objektívnej hodnote, účtovnú
    hodnotu takejto investície v čase jej predaja a sumu vykázaných ziskov a strát.
    V tejto súvislosti by mal podnik tiež zverejniť použité metódy odpisovania, doby použiteľnosti alebo použité odpisové sadzby, účtovnú hodnotu, akumulované odpisy a objektívnu hodnotu tejto investície.



IX/ 6
IAS 41 – POĽNOHOSPODÁRSTVO
(AGRICULTURE)


CIEĽ
Cieľom tohto štandardu je stanoviť spôsob účtovného riešenia, prezentácie účtovnej závierky a zverejnení súvisiacich s poľnohospodárskou činnosťou.


ROZSAH
Tento štandard by sa mal uplatňovať v nasledujúcich oblastiach, ak súvisia s poľnohospodárskou činnosťou:
  • biologický majetok,
  • poľnohospodárska produkcia v okamihu zberu úrody alebo inej exploatácie
    biologického majetku,
  • štátne dotácie.
Tento štandard sa nevzťahuje na:
  • pozemky súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou (IAS 16 - Pozemky,
    budovy a zariadenia a IAS 40 - Investície v nehnuteľnostiach),
  • nehmotný majetok súvisiaci s poľnohospodárskou činnosťou (IAS 38 -
    Nehmotný majetok).
Príklady biologického majetku poľnohospodárskej produkcie a produktov, ktoré sú výsledkom spracovania po zbere úrody, sú nasledovné:




<table border="1" bordercolor="#000000" cellpadding="3" cellspacing="0" frame="below" rules="rows" width="516"> <col width="162"> <col width="174"> <col width="162"> <tbody><tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="46" width="162"> Biologický majetok
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="174"> Poľnohospodárska produkcia
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="162"> Produkty ako výsledok spracovania
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="13" width="162"> Ovce
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="174"> Vlna
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="162"> Priadza, koberec
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="12" width="162"> Stromy vo výsad, lese
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="174"> Guľatina
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="162"> Rezivo
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="13" width="162"> Rastliny
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="174"> Bavlna, cukrová trstina
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="162"> Vlákno, oblečenie,
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="13" width="162"> Dojnice
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="174"> Mlieko
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="162"> Syr
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="13" width="162"> Ošípané
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="174"> Čerstvé mäso
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="162"> Klobásy, údená šunka
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="13" width="162"> Kríky
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="174"> Listy
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="162"> Čaj, sušený tabak
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="13" width="162"> Vinice
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="174"> Hrozno
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="162"> Víno
</td> </tr> <tr valign="top"> <td bgcolor="#ffffff" height="13" width="162"> Ovocné stromy
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="174"> Zozbierané ovocie
</td> <td bgcolor="#ffffff" width="162"> Spracované ovocie
</td> </tr> </tbody></table>



DEFINÍCIE




Poľnohospodárska činnosť je podnikom uskutočňované riadenie biologickej transformácie biologického majetku, ktorá je zameraná na jeho predaj, jeho premenu na poľnohospodársku produkciu alebo na vytvorenie dodatočného biologického majetku.
Poľnohospodárska produkcia je zozbieraný produkt biologického majetku podniku.
Biologický majetok je živé zviera alebo rastlina.
Biologická transformácia pozostáva z procesov rastu, degenerácie, výroby a reprodukcie, ktoré majú za následok kvalitatívne alebo kvantitatívne zmeny bio*logického majetku.
Skupina biologického majetku je zoskupenie podobných živých zvierat alebo rastlín.
Zber úrody alebo iná exploatácia biologického majetku je oddelenie pro*dukcie od biologického majetku alebo skončenie životných procesov biologického majetku.
Poľnohospodárska činnosť zahŕňa rozmanité činnosti, napr. chov hospodár*skych zvierat, lesné hospodárstvo, zber poľnohospodárskych plodín uskutočňovaný v priebehu jedného roka alebo po uplynutí viacerých rokov, obrábanie ovocných sadov a plantáží, pestovanie kvetov a vodné hospodárstvo (vrátane chovu rýb). V rámci tejto rozmanitosti existujú určité spoločné črty:
  • schopnosť zmeny - živé zvieratá a rastliny sú schopné biologickej transformácie,
  • riadenie zmeny - riadenie napomáha biologickej transformácii alebo stabili*zácii podmienok, aby sa tento proces uskutočnil (napr. úroveň dodávanej
    výživy, vlhkosť, teplota, úrodnosť, svetlo); takéto riadenie odlišuje poľnohospodársku činnosť od ostatných činností; napr. zber úrody alebo iná exploatácia
    neriadených zdrojov (ako je morský rybolov a odlesňovanie) nieje poľnohos*podárskou činnosťou,
  • kvantifikácia zmien - zmena kvality (napr. genetických vlastností, hustoty,
    zrelosti, obsahu tuku, obsahu proteínov a sily vlákna) alebo kvantity (naprí*klad potomstva, hmotnosti, metrov kubických, dĺžky vlákna alebo jeho prie*meru, počtu pupeňov) spôsobená biologickou transformáciou je kvantifikovaná a monitorovaná ako súčasť bežnej funkcie riadenia.
Biologická transformácia vedie k nasledujúcim výsledkom:
  • zmeny majetku v dôsledku rastu (zvýšenie kvantity alebo zlepšenie kvality
    zvieraťa alebo rastliny), degenerácie (zníženie kvantity alebo zhoršenie kvali*ty zvieraťa alebo rastliny) alebo reprodukcie (vytváranie ďalších živých zvie*rat alebo rastlín),
  • tvorba poľnohospodárskej produkcie, ako je napríklad latex, čajové listy, vlna
    a mlieko.
VYKAZOVANIE A OCEŇOVANIE
Podnik by mal vykázať biologický majetok alebo poľnohospodársku produk*ciu, ak:
  • podnik má na tento majetok vplyv v dôsledku minulých udalostí,
  • je pravdepodobné, že budúce ekonomické úžitky spojené s majetkom budú
    plynúť do podniku,
  • objektívna hodnota alebo náklady na obstaranie majetku môžu byť spoľahlivo
    stanovené.
Biologický majetok by mal byť ocenený pri prvotnom vykázaní a ku každému súvahovému dňu v jeho objektívnej hodnote zníženej o odhadované náklady na pre*daj, s výnimkou prípadu, keď objektívna hodnota nemôže byť spoľahlivo stanovená.
Poľnohospodárska produkcia získaná z biologického majetku by mala byť oce*nená v okamihu zberu úrody alebo inej exploatácie biologického majetku v objektívnej hodnote zníženej o odhadované náklady na predaj. Takýmto ocenením sú v prípade použitia ustanovení IAS 2 - Zásoby, náklady na obstaranie zistené k tomuto dátumu.
Náklady na predaj zahŕňajú provízie brokerom, dealerom, poplatky regulač*ným orgánom, burzám, dane z prevodu a clá. Z nákladov na predaj sú vylúčené prepravné a ostatné náklady nevyhnutné na dodanie majetku na trh.
Ak existuje pre biologický majetok alebo poľnohospodársku produkciu aktív*ny trh, je kótovaná cena na takomto trhu vhodným základom pre stanovenie objek*tívnej hodnoty tohto majetku. Ak aktívny trh neexistuje, podnik používa pre stano*venie objektívnej hodnoty nasledovné zdroje:
  • trhová cena poslednej transakcie, za predpokladu, že sa nevyskytla žiadna
    významná zmena ekonomických podmienok medzi dátumom transakcie
    a súvahovým dňom,
  • trhové ceny pre podobný majetok upravené o prípadné rozdiely,
  • porovnateľné kritériá v sektore ako napr. hodnota dobytka vyjadrená pomo*cou kilogramových cien mäsa.
Podnik nezahŕňa žiadne peňažné toky z financovania majetku, zdanenia alebo z obnovy pôvodného biologického majetku po zbere úrody (napr. náklady na znovuvysadenie stromov po ťažbe.


ZISKY A STRATY
Zisk alebo strata vznikajúce pri prvotnom vykázaní biologického majetku v objektívnej hodnote zníženej o odhadované náklady na predaj a zo zmeny objek*tívnej hodnoty zníženej o odhadované náklady na predaj biologického majetku by mali byť zahrnuté do čistého zisku alebo straty toho obdobia, v ktorom vznikli.


NESCHOPNOSŤ SPOĽAHLIVO STANOVIŤ OBJEKTÍVNU HODNOTU
V prípade, že nie sú k dispozícii trhové ceny alebo iné hodnoty, stanovenie objektívnej hodnoty biologického majetku je nespoľahlivé. V takomto prípade by mal byť biologický majetok ocenený nákladmi na obstaranie zníženými o všetky akumu*lované odpisy a všetky akumulované straty zo zníženia hodnoty. Len čo je možné objektívnu hodnotu biologického majetku spoľahlivo stanoviť, podnik by ho mal začať oceňovať v objektívnej hodnote zníženej o odhadované náklady na predaj.


ŠTÁTNE DOTÁCIE
Nepodmienená štátna dotácia súvisiaca s biologickým majetkom oceneným v jeho objektívnej hodnote zníženej o odhadované náklady na predaj, by mala byť vykázaná ako výnos, ak sa štátna dotácia stáva pohľadávkou.
Podmienená štátna dotácia súvisiaca s biologickým majetkom oceneným v jeho objektívnej hodnote zníženým o odhadované náklady na predaj, by mala byť vyká*zaná ako výnos len vtedy, ak sú podmienky spojené s poskytnutím dotácie splnené.
Ak sa štátna dotácia vzťahuje na biologický majetok ocenený v nákladoch na obstaranie znížených o všetky akumulované odpisy a všetky akumulované straty zo zníženia hodnoty, uplatňuje sa IAS 20 - Účtovanie štátnych dotácií a zverejňovanie štátnej podpory.


PREZENTÁCIA A ZVEREJŇOVANIE
Podnik by mal prezentovať účtovnú hodnotu svojho biologického majetku oddelene vo svojej súvahe. Podnik by mal zverejniť súhrnný zisk alebo stratu vznikajúce počas bežného obdobia pri prvotnom vykázaní biologického majetku a poľnohospodárskej produkcie a vznikajúce zo zmeny objektívnej hodnoty zníže*nej o odhadované náklady na predaj biologického majetku. Podnik by mal poskyt*núť opis každej skupiny biologického majetku, v ktorom by malo byť uvedené:
  • charakter činností súvisiacich s každou skupinou biologického majetku,
  • nefinančné kritériá alebo odhady fyzických veličín:
    • každej skupiny biologického majetku podniku ku koncu obdobia,
    • objem poľnohospodárskej produkcie vyprodukovanej za dané obdobie.
Podnik by mal ďalej zverejniť metódy a významné predpoklady použité pri stanovení objektívnej hodnoty každej skupiny poľnohospodárskej produkcie v čase zberu úrody alebo inej exploatácie biologického majetku a každej skupiny biolo*gického majetku. Zverejniť by mal aj objektívnu hodnotu poľnohospodárskej pro*dukcie zozbieranej počas obdobia, zníženú o náklady na predaj, pričom táto je určená v čase zberu úrody. Podnik by mal zverejniť:
  • existenciu a účtovné hodnoty biologického majetku, ku ktorému je obmedze*né dispozičné právo a účtovné hodnoty biologického majetku daného do
    zástavy ako záruka za záväzky,
  • hodnotu záväzkov súvisiacich s vývojom alebo obstaraním biologického majetku,
  • stratégie manažmentu finančného rizika, ktoré súvisia s poľnohospodárskou
    činnosťou.
Podnik by mal prezentovať odsúhlasenie zmien účtovnej hodnoty biologické*ho majetku, ktoré nastali medzi začiatkom a koncom bežného obdobia. Takéto odsúhlasenie by malo obsahovať:
  • zisk alebo stratu vyplývajúcu zo zmeny objektívnej hodnoty zníženej
    o odhadované náklady na predaj,
  • zvýšenia spôsobené nákupmi,
  • zníženia spôsobené predajom,
  • zníženia spôsobené zberom úrody alebo inou exploatáciou biologického majetku,
  • zvýšenia vyplývajúce z podnikových kombinácií,
  • čisté kurzové rozdiely vznikajúce pri prepočte účtovnej závierky zahraničné*ho subjektu,
  • iné zmeny.
Objektívna hodnota znížená o odhadované náklady na predaj biologického majetku sa môže zmeniť tak v dôsledku fyzických zmien, ako aj zmien na trhu. Oddelené zverejnenie fyzických zmien a zmien cien je vhodné pri posudzovaní výsledkov bežného obdobia a budúcich vyhliadok, najmä vtedy, ak produkčný cyklus trvá viac ako jeden rok. V takýchto prípadoch sa odporúča podniku zverejniť podľa skupín hodnotu zmeny objektívnej hodnoty zníženej o odhadované náklady na predaj zahrnutej do čistého zisku alebo straty, vyplývajúcej z fyzických zmien a zmien cien.


Dodatočné zverejňovanie pre biologický majetok, pre ktorý nemôže byť spoľahlivo stanovená objektívna hodnota
Ak podnik oceňuje ku koncu obdobia biologický majetok v obstarávacích nákladoch znížených o všetky akumulované odpisy a všetky akumulované straty zo zníženia hodnoty, mal by pre takýto biologický majetok zverejniť:
  • opis biologického majetku,
  • vysvetlenie, prečo nemôže byť objektívna hodnota spoľahlivo stanovená,
  • interval odhadov, do ktorého objektívna hodnota s vysokou pravdepodobnos*ťou spadá,
  • použitú odpisovú metódu,
  • doby použiteľnosti alebo použité odpisové sadzby,
  • hrubú účtovnú hodnotu a akumulované odpisy na začiatku a na konci obdobia.
Podnik by mal pre takýto biologický majetok ocenený v obstarávacích ná*kladoch zverejniť všetky zisky alebo straty vykázané pri vyradení tohto majetku
a mal by oddelene zverejniť sumy vzťahujúce sa k takémuto biologickému majetku.
Odsúhlasenie by naviac malo obsahovať nasledujúce sumy, zahrnuté do čistého
zisku alebo straty, ktoré súvisia s týmto majetkom:
  • straty zo zníženia hodnoty,
  • zrušenie strát zo zníženia hodnoty,
  • odpisy.
Ak je počas bežného obdobia už možné spoľahlivo oceniť objektívnu hodnotu biologického majetku, predtým oceneného v obstarávacích nákladoch znížených o všetky akumulované odpisy a všetky akumulované straty zo zníženia hodnoty, podnik by mal pre takýto biologický majetok zverejniť
  • opis biologického majetku,
  • vysvetlenie, prečo je už možné objektívnu hodnotu spoľahlivo stanoviť,
  • dopad zmeny.
Podnik by mal v súvislosti s poľnohospodárskou činnosťou zverejniť nasledu*júce informácie:
  • charakter a rozsah štátnych dotácií vykázaných v účtovnej závierke,
  • nesplnené podmienky a ostatné podmienené skutočnosti súvisiace so štátny*
    mi dotáciami,
  • významné očakávané zníženia úrovne štátnych dotácií.
Literatúra:


[1] HVOŽDAROVÁ, J. a kol.: Účtovníctvo 2003. Bratislava: SÚVAHA, 2003.
[2] ŠLOSÁROVÁ, A. - ŠLOSÁR,R.: Výklad nového zákona účtovníctve ( zákon č. 431/2002 Z.z.). Bratislava: IURA EDITION, 2003.
[3] ŠOSTRONEKOVÁ, M: Účtovníctvo – informačná báza podniku. In: Výuka a výzkum v odvětvových ekonomikách a podnikovém managementu na technických vysokých školách. Lázně Bohdaneč ČR: Univerzita Pardubice, 2000.
[4] FARKAŠ, R.: Smernice Európskej únie pre účtovníctvo a audítorstvo. Bratislava: ELITA, 1997.
[5] HRICIŠÁKOVÁ,G. - MALINA, D.: Medzinárodné účtovné štandardy. Žilina: Poradca, 2003.
[6] BUZGOVÁ, Ľ. a kol.: Medzinárodné štandardy pre finančné výkazníctvo. Bratislava: Deloitte and Touche, 2003.
[7] KOLEKTÍV AUTOROV: IFRS in your pocket. Hong Kong: Deloitte Touche Tohmatsu, 2003.
[8] CENIGOVÁ, A.: Podvojné účtovníctvo podnikateľov. Bratislava: ING. ANNA CENIGOVÁ, máj 2003.
[9] OPATRENIE MF SR č. 23 054/2002 – 92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, v znení opatrenia č. 25 167/2003 – 92.
[10] FINANČNÝ SPRAVODAJCA č. 1/2003
[11] FINANČNÝ SPRAVODAJCA č. 20/2003
[12] ZÁKON O ÚČTOVNÍCTVE č.431/2002 V ZNENÍ ZÁKONA č. 562/2003 Z.z.
[13] KALETOVÁ, V.: Komentár k úplnému zneniu zákona č.431/2002 Z.z. o účtovníctve (s účinnosťou od 1.1.2004). Žilina: Systém Ekonomických a Právnych Informácií, 2004.
[14] CENIGOVÁ, A.: Podvojné účtovníctvo podnikateľov – dlhodobý majetok. In: Účtovníctvo, audítorstvo, daňovníctvo ročník 4/2003. Bratislava: SÚVAHA,2003.
[15] JURÍKOVÁ, R.: Medzinárodné štandardy finančného vykazovania (International Financial Reporting Standards, IFRS/IAS). In: Účtovníctvo.Žilina: Systém Ekonomických a Právnych Informácií, 2004.
[16] JURÍKOVÁ, R.: Rámcová osnova zostavovania a prezentácie účtovnej závierky( Framework for the Preparation and Presentation of Financial Statements). In: Účtovníctvo.Žilina: Systém Ekonomických a Právnych Informácií, 2004.
[17] JURÍKOVÁ, R.: IAS 1 – prezentácia účtovnej závierky. In: Účtovníctvo.Žilina: Systém Ekonomických a Právnych Informácií, 2004.
[18] CENIGOVÁ, A.: Podvojné účtovníctvo podnikateľov – dlhodobý hmotný majetok- odpisovaný, dlhodobý hmotný majetok - neodpisovaný. In: Účtovníctvo, audítorstvo, daňovníctvo ročník 5/2003. Bratislava: SÚVAHA,2003.
[19] SOUKUPOVÁ, B. a kol: Účtovníctvo. Bratislava: Edícia Ekonómia, 2001.
[20] MEDZINÁRODNÉ ÚČTOVNÉ ŠTANDARDY 2000. International Accounting Standards Committe. London: United Kingdom, 2000.
[21] FARKAŠ, R.: Účtovanie finančného lízingu podľa IAS 17 – Lízingy. In: Dane a účtovníctvo č. 5/2003. Bratislava:IURA EDITION, 2003.
[22] HARUMOVÁ, A.: IAS 41 – Poľnohospodárstvo. In: Účtovníctvo, daňovníctvo, audítorstvo č. 8/2003. Bratislava: SÚVAHA, 2003.


Autor:
Ing. Tatiana Hajniková,
Naposledy upravil tanmat : 06.03.07 at 23:52
Pravidlá a tipy
  • Každý móže napísať len 1 odpoveď. Neskor mozete svoju odpoveď vylepšiť.
  • Odpoveď má priniesť riešenie na otázku, vyvarujte sa hodnotenia otázky.
  • Odpoveď má byť viac o faktoch ako o názoroch.
Dalšie pravidla a tipy
    Ak potrebujete v otázke niečo upresniť, najskôr sa spýtajte na podrobnosti.
    Koncept slúži na uloženie rozpracovanej odpovede, koncept sa zobrazuje len Vám, až kým ho nezverejníte.
    Ak máte podobnú otázku, založte Novú otázku alebo Súvisiacu otázku.
    ❤ Buďte priateľskí ❤
    Sme súčasťou jednej komunity, ktorá si chce vzájomne pomáhať, rozdieľnosť je vítaná ak neubližuje!
    Usporiadať podľa času
    Janca

    Janca je offline (nepripojený) Janca

    Janca
    V tejto téme (myslím bod VIII.) ma špeciálne zaujalo účtovanie obstarania osobného motor. vozidla formou finančného prenájmu. Je tu iný výklad účtovania leasingu, ako ho popisuje Marína vo svojej tabuľke. Ide mi o to, že presne takto som zúčtovala jeden leasing začínajúci v r. 2004 a teraz som ho prerobila a dala DDP podľa tabuľky od Maríny. Môže sa mi niekto k tomu vyjadriť ???

    Dlhodoby hmotny majetok

    Porady, ktoré by vás mohli zaujímať

    Prihláste sa a sledujte len tie Porady, ktoré Vás zaujímajú.