karol x a za dalsie. vsetci, ktori sa snazili poradit, za co fakt velmi, velmi dakujem, pisali ake je to jednoduche. aj mne sa zdalo, ze ja som asi ten pako, co tomu nerozumiem. a furt mam ten pocit. preto sa donemoty pytam tych ktori sa snazia poradit. kym odpovedaju, kladiem otazky. a nechce sa mi verit, ze ak bolo toto ustanovenie v ZP este pred r. 2001, nevie na to odpovedat aspon 1 z piatich, co o tom tu pisali.
Jedno je pravda, že v zákone to nie je jednoznačne uvedené. Pre istotu uvediem znenie toho paragrafu ods. 1 - 5:
"(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
(4) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.
(5) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom."
To, čo napísala kvaka, je zase len výklad zákona, ako to chápe ona. Ja sa s týmto názorom nestotožňujem.
Kvaka Ja som ti svoj názor napísala, asi nezrozumiteľne, tak skúsim inak. V odseku 3 sú dve sumy, vzťahujú sa na jedlo, ktoré sa poskytuje podľa odseku 2. Pri jedle poskytovanom podľa odseku 2 sa dá určiť presne hodnota - cena jedla, vieš určiť presne príspevok zamestnávateľa na stravovanie. Limitovaný je výškou 55% z 3,80€. Stravovacie poukážky sú samostatne riešené v odseku 4. Ak sa nedá strava zabezpečiť ani podľa odseku 2 ani podľa odseku 4, tak sa poskytne finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3. Môj názor je ten, že keďže v zákone nie je určený spôsob preukazovania ceny takéhoto jedla, tak z odseku 3 sa dá uplatniť jediná suma a to je 55% z 3,80. Keby bol zákonodarca chcel, aby sa uplatnila aj minimálna suma, musel by ju exaktne určiť tak, ako pri stravovacej poukážke. Ale treba požiadať o výklad ministerstvo, iba tam ti môžu dať kvalifikovaný výklad zákona.
Zákonodarca pri tvorbe zákona asi nemyslel na všetky možné prípady, ktoré môžu nastať. To, že ty máš len jediného zamestnanca, a aj tomu budeš vyplácať príspevok v hotovosti, je asi v praxi nie bežné, skôr výnimočné. Alebo ak sa aj vyskytne taký prípad, tak si to zamestnávateľ dohodne so zamestnancom.
Preto sa poraďáci snažili ti poradiť spôsob, ako by sa to dalo poriešiť, aby to nebolo v rozpore so zákonom, keď už to zákon konkrétne neupravuje. Logicky potom naše argumenty boli, že si tú minimálnu hodnotu stravy treba odvodiť z minimálnej hodnoty stravného lístka (aj keď to zo zákona nevyplýva). Inú možnosť ti naznačila kvaka - poskytnúť zamestnancovi 55% z hodnoty 3,80. Ani jedno z uvedených riešení neodporuje zákonu a myslím, že žiadny kontrolór z IP by voči tomu nemal námietky.
Ale ak ti nevyhovuje ani jedno z uvedených riešení, resp. ak to chceš mať podložené stanoviskom tvorcu zákona, tak to ti na porade dať nevieme. My ti vieme poradiť len v intenciách zákona, ale nevieme dať záväzné stanoviská a výklady k zákonom. Preto sa musíš obrátiť na zákonodarcu - ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny (myslím, že ani DÚ nebude tou správnou inštitúciou, lebo oni tiež nemôžu dať záväzné výklady k zákonu, oni to môžu posúdiť nanajvýš z daňového hľadiska, teda čo je pre nich akceptovateľné.)
Ak máš spor so zamestnávateľom, že ti nechce priznať vyšší príspevok, tak sa môžeš obrátiť na súd. ALe myslím, že tá minimálna hodnota stravného lístka by bola najlepšia alternatíva riešenia, pretože ak bola stanovená tá minimálna hodnota, tak tá asi vychádzala z nejakej priemernej alebo minimálnej trhovej ceny, za ktorú je možné zakúpiť stravu v stravovacích zariadeniach. Preto by bolo možné obdobne postupovať aj pri určení ceny jedla - teda určiť takú cenu, za ktorú bude zamestnanec schopný si v okolí kúpiť teplé jedlo.