Má toľko dovolenky, koľko je ročný nárok, len jeden deň nebude 8 hod. ale 6 hod., a na SL má rovnaký nárok ako tí, čo pracujú 8 hod.

Táto veta platí v prípade, ak má zamestnávatel uzatvorenú zmluvu so stravovacím zariadením (zamestnanci nedostávajú gastrolístky) a odber stravy je faktúrovaný priamo zamestnávatelovi.

§152
(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje <ACRONYM title="Google Page Ranking">pr</ACRONYM>íspevok podľa osobitného predpisu.
(6)
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Dúfam, že to už bude jasné.

Jedno je pravda, že v zákone to nie je jednoznačne uvedené. Pre istotu uvediem znenie toho paragrafu ods. 1 - 5:

"(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

(4) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

(5) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom."

To, čo napísala kvaka, je zase len výklad zákona, ako to chápe ona. Ja sa s týmto názorom nestotožňujem.

Zákonodarca pri tvorbe zákona asi nemyslel na všetky možné prípady, ktoré môžu nastať. To, že ty máš len jediného zamestnanca, a aj tomu budeš vyplácať príspevok v hotovosti, je asi v praxi nie bežné, skôr výnimočné. Alebo ak sa aj vyskytne taký prípad, tak si to zamestnávateľ dohodne so zamestnancom.

Preto sa poraďáci snažili ti poradiť spôsob, ako by sa to dalo poriešiť, aby to nebolo v rozpore so zákonom, keď už to zákon konkrétne neupravuje. Logicky potom naše argumenty boli, že si tú minimálnu hodnotu stravy treba odvodiť z minimálnej hodnoty stravného lístka (aj keď to zo zákona nevyplýva). Inú možnosť ti naznačila kvaka - poskytnúť zamestnancovi 55% z hodnoty 3,80. Ani jedno z uvedených riešení neodporuje zákonu a myslím, že žiadny kontrolór z IP by voči tomu nemal námietky.

Ale ak ti nevyhovuje ani jedno z uvedených riešení, resp. ak to chceš mať podložené stanoviskom tvorcu zákona, tak to ti na porade dať nevieme. My ti vieme poradiť len v intenciách zákona, ale nevieme dať záväzné stanoviská a výklady k zákonom. Preto sa musíš obrátiť na zákonodarcu - ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny (myslím, že ani DÚ nebude tou správnou inštitúciou, lebo oni tiež nemôžu dať záväzné výklady k zákonu, oni to môžu posúdiť nanajvýš z daňového hľadiska, teda čo je pre nich akceptovateľné.)

Ak máš spor so zamestnávateľom, že ti nechce priznať vyšší príspevok, tak sa môžeš obrátiť na súd. ALe myslím, že tá minimálna hodnota stravného lístka by bola najlepšia alternatíva riešenia, pretože ak bola stanovená tá minimálna hodnota, tak tá asi vychádzala z nejakej priemernej alebo minimálnej trhovej ceny, za ktorú je možné zakúpiť stravu v stravovacích zariadeniach. Preto by bolo možné obdobne postupovať aj pri určení ceny jedla - teda určiť takú cenu, za ktorú bude zamestnanec schopný si v okolí kúpiť teplé jedlo.

No, a pretože sa nevie, dokedy ťa bude potrebovať užívateľský zamestnávateľ, preto tam nemôže byť uvedený presný dátum ukončenia PP.

Príklad: zamestnanec je dlhodobo PN, miesto neho prijmú do PP zamestnanca, ktorému však v PZ uvedú, že PZ sa uzatvára na dobu počas trvania PN zamestnanaca XY (tiež sa tam neuvedie presný dátum, lebo ani v tomto prípade sa nevie, kedy zamesnanec XY ukončí PN).

odpoveď v texte.

Ak donesieš potvrdenie o návšteve lekára, môžeš mať zaplatený paragraf.
Či chceš čerpať nadčasy? Aj tak sa dá. Záleží, ako sa dohodneš so z-ľom.

Je jedno aký je obed drahý. Vždy platí: Podľa zákona si daňovník, môže znížiť základ dane o náklady na stravné za každý odpracovaný deň najviac v rozsahu a vo výške pre časové pásmo 5 až 12 hodín

A prečo by ju mal posielať, veď ty tam zaplatíš gastráčom, ktorý si dostal od svojho zamestnáv.. Napíš v čom máš problém.

Nie, FP musí poskytnúť vtedy, keď nemá možnosť zabezpečiť stravovanie, tak ako som už napísala( ani SL, ani jedáleň)
§152 citujem už nový, ale nič sa tu nemenilo,
(6) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Karol, prečítaj si ešte raz odsek 2, aby si pochopil. Nehľadaj cenu najmenej 55%.."tam, kde sa nedá použiť.
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Ak poskytuje stravovanie inak, ako v odseku 2, tak cena v odseku 3, na ktorú sa odvoláva ods. 6 môže logicky byť len tá druhá "najviac však...".

Ak má dostať výpoveď od 1.9., musia mu ju doručiť najneskôr do 31.8., čiže jednoznačne podľa starého ZP.

ak odpracuje celú VD, nárok na odstupné už nemá

Pripájam Zákonník práce s komentárom.



sorry prilohu som odstranil kvôli autorským právam
Richard

chcem sa opytat na § 141 bol som u doktora 2 hod. u druheho doktora 3 hod. mam pravo mat zaplateny cely den,a ci ma pravo zamestnavatel mi to zaplatit a strhnut mi to z nadcasov.ked zakonik prace hovori ze mam narok na 7 dni na seba a 7 dni na clena rodiny.

a ked budem mat len jedno razitko od doktora mozem mat zaplateny cely den alebo len tolko kolko som u neho bol.

ak napíše, že platí celý deň - tak nikto to nebude spochybňovať

ok dik.

Ahoj,
chcela by som sa spýtať, či môže zamestnávateľ krátiť dovolenku - jedná sa o prac.pomer na kratší čas (6 hod. denne), doteraz mal zamestnanec nárok na 4 týždne (20 dní), teraz zamestnávateľ oznámil, že zamestnanec bude mať nárok len na 17 dní. Zmenilo sa to v novom Zákonníku práce - nenašla som tam nič, okrem §49 bod 5, ktorý pojednáva o tom, že zamestnanec na kratší prac.čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť....... Dá sa tento § uplatniť aj na nárok na dovolenku a nárok na gastrolístky oproti bežným zamestnancom pracujúcim na 8 hod. denne?
Ďakujem.

A ako to odôvodnil? pretože ročný nárok zostáva, ba od budúceho roka bude mať nárok na zvýšenú dovolenku viac zamestnancov, ako doteraz. Stačí vek 33 rokov. A ešte doplním, aj nárok na zabezpečenie stravy ostáva, pretože pracovná zmena je dlhšia, ako 4 hod. denne.