My sme tiež začali stavať RD a chceme jednoznačne tepelné čerpadlo. Najskôr sme zisťovali všetko okolo zem voda, ale keď nám urobili cenovú ponuku, museli sme rozmýšľať o vzduch-voda. Boli sme aj u známych čo to majú cca 3 roky a sú nadmieru spokojní. pozri stránky fy VESKOM Slovakia, Malacky a WAMAK Banská Štiavnica. Na týchto stránkach je aj kalkulačka, kde ti vypočíta tepelné straty, ročné náklady na teplo ....My sme zatiaľ volili WAMAK. Zem voda je ozaj drahé, len za výkop 1m pýtajú 3000,- Sk a keď potrebuješ min. 2 vrty po 70m t. j. 420000,- Sk len za vrty. Takže komplet cena pre nás 1,2 mil. Sk len za vykurovanie.To si treba poriadne rozmyslieť.

Problém pri krytí tepelných strát a príprave teplej úžitkovej vody tepelným čerpadlom je v dvoch rovinách.
1) Technická rovina - odkiaľ sa bude "čerpať" tepelná energia - pôda, studňa, voda, vzduch, solár ... To sú možnosti umiestnenia výparníkového okruhu TČ, teda toho chladného ... Kamkoľvek sa umiestni, bude tú časť chladiť ... teda bude chladiť zem do ktorej bude zakopaný - nutný vlastný pozemok, vodu - treba povolenie od správy tokov, vlastná výdatná studňa ..., solár a vzduch ...

2) Ekonomická - a tá je rozhodujúca. Životnosť TČ je cca 15 rokov. Cena podľa prevedenia ... a tá je vždy veľká (vysoké investičné náklady). Treba si spočítať návratnosť investície ... To nie je problém. Do vstupov pôjde výška investície, energia na pohon TČ , potrebný servis a do výstupov ušetrená energia.

Ak môžem odporučiť - podlahové kúrenie, kvalitný kotol, dobrá tepelná izolácia, kvalitné okná ... nie TČ

Od podlahového kúrenia sa začalo trošku upúšťať. Stará dobrá klasika. Radiátory. (pomer montáže podlahových kúrení je zanedbateľný oproti starej radiátorovej klasike).
V súčasnosti je vhodný kondenzačný kotol, úspora 1/3, táto úspora je zaručená..
Postupne sa bude usutočnovať prechod na kúrenie peletami. (už bol aj návrh, že sa bude uskutočnovať dotácia vo výške 15 tis.Sk na kotly, prejde??)

Všetko závisí od tepelného výkonu radiátorov, t.j. aké sú tepelné straty miestnosti a tepelná pohoda. Keď sa zváži, že kondenzačný kotol pracuje s teplotami pod 60°C a dt=20°C vstup/výstup a vieme určiť potrebný výkon Q tak z tohto vyjde plocha radiátora. Podlahové radiátory sú tzv. veľkoplošné radiátory. Ak by sme požadovali rovnaký výkon do klasického radiátora, tak ten by musel mať min. dvojnásobnú plochu. Ke´d však zvážime, že táto zima bola taká aká bola, ale minulá boli v BA napr. teploty bežne okolo -15 °C tak neviem.
Kúrenie peletami? Z akého dôvodu? Máme lacné drevné štiepky? AK by ste sledovali cenu týchto komodít na burze, tak by ste vedeli, že stúpla ich cena o 40-50%. Ostáva otázka skladovacích priestorov, čo z odpadom. Neviem si predstaviť, že by som išiel do práce a musel nahádzať zásobník peletami a potom z práce vyhádať a niekam odviesť popol. Keďže sa správam ekologicky, tak ho nevysypem kdekoľvek. Ako by to vyzeralo, keby každý kúril peletami a sypal ich za dom

P.S. Neviem, radšej budem spaľovať zemný plyn ako drevo zo stromov. Stromy nie sú na spaľovanie. To je barbarstvo, zoťať strom a spáliť ho. Drevo má slúžiť na iné. Samozrejme, že časť peliet je z odpadu. Ale máme tak veľa dreva? A odkiaľ ich budeme dovážať. Pozrite si výhrevnosť dreva a potrebu tepla. Priemerný rodinný dom má potrebu cca 100 - 120 GJ za rok. Spočítajte si množstvo dreva a odpadu. Veru nič moc ( a samozrejme náklady na pelety, dovoz, odvoz a skladovacie priestory. Ak nepočítam vlastnú prácu kotolníka)

Nesúhlasím s Betkou, čo sa týka zaručenej 1/3 -novej (teda 33%-nej) úspory nákladov pri použití kondenzačného kotla.
Označenie "kondenzačný kotol" je odvodené od skutočnosti, že tento úspešne využíva tepelný zisk z paliva nie len z jeho výhrevnosti (u zemného plynu cca 33,7 MJ/m3), ale aj zo spalného tepla (cca 37,32 MJ/m3) t.j. tepla získaného kondenzáciou vodných pár v spalinách. Pri zemnom plyne je podiel kondenzačného tepla vo vzťahu k jeho výhrevnosti cca 11 %. Ďalej kondenzáciou vodných pár dochádza k významnej redukcii teploty spalím až na hodnotu 30 st. C. Tým dochádza k zníženiu komínových strát (straty v spalinách) a teda k zvýšeniu celkovej účinnosti kondenzačných kotlov. Nebudem tu ďalej rozvádzať celú teóriu o kondenzácii, avšak ak to zhrniem, tak fyzikálne je možné kondenzáciou zvýšiť účinnosť kotlov o cca 15 % (teda nie až 33 %!!), čo prestavuje aj hodnotu úspor na palive. Dôležité je však vedieť ako kondenzačný kotol pracuje. Využiteľnosť podielu kondenzačného tepla závisí predovšetkým od spôsobu jeho prevádzky, ktorý je zase závislý predovšetkým od zvoleného vykurovacieho systému. Optimálny stupeň využitia kondenzácie je daný nízkou teplotou vykurovacieho systému (tzv. nízkoteplotné) napr. 40/30 st. C. To je však možné dosiahnuť hlavne veľkoplošnými vykurovacími systémami medzi ktoré patí predovšetkým podlahové, stenové a stropné vykurovanie.
Záver: Ak chceme na vykurovanie použiť kondenzačný kotol, potom nie je možné od podlahového vykurovania, resp. od iného veľkoplošného upustiť, ale práve naopak, je nutnou podmienkou pre kvalitné, maximálne využitie predností kondenzačného kotla. Treba si však uvedomiť, že kondenzačná technika je zase drahšia ako konvenčné nízkoteplotné kotly, takže aj 15 %-ná úspora je len relatívna. Treba vždy vypočítať návratnosť, alebo sa na celú investíciu pozerať trocha z nadhľadu cez ochranu životného prostredia. V každom prípade sa dá v rámci doby životnosti prísť minimálne na rovnaké náklady za vykurovanie, avšak pri podstatne nižšom zaťažení ovzdušia skleníkovými plynmi.
Treba pouvažovať, či aj toto nie je podstatný argument pre investovanie do kondenzácie, napriek tomu že sa ňou nedosahujú tak zázračné úspory, ako sa to tvrdí medzi pospolitou laickou verejnosťou.

Adam o kondenze viem tiež svoje, viem aká je návratnosť, mám ho doma, a som spokojná maximálne. A hlavne Keby som nepočúvala tak často moju polovičku o kúrení, prepočtoch, tvorbe projektov na tieto veci...., už niekekedy jedným uchom dnu druhým von. Možno spolu spolupracujeme???

Charon o 2-3 roky si spoňte na pelety a na túto tému

Niekoľko poznámok k článku Charona ohľadom odporúčaní na tému tepelné čerpadlo.

- životnosť plynového kotla nie je tiež o moc dlhšia ako 15 rokov,
- kvalitný napr. kondenzačný kotol tiež nie je nijako moc lacný,
- ak už mám podlahovku, ako to navrhuješ, tak by som určite volil na vykurovanie tepelné čerpadlo vzduch - voda, ktorého sa dá zadovážiť už za niečo málo viac ako 200 tis. Sk.
- potom nemusím robiť ani plynovú prípojku
- potom idem v dome na plno elektrifikovanú domácnosť s možnosťou nákupu podstatnej spotreby elektrickej energie v nízkej tarife,
- ak uvážim že pracuje celoročne s výkonovým číslom 3 to znamená, že na krytie tvojich cca 100 GJ tepla potrebujem 28 tis kW/3 = 9 300 kW elektrickej energie. Ak ďalšia ročná spotreba elektiny v dome je cca 4000 kW tak spolu to je 13 300 kW prevažne v cene za NT. Potom ročné náklady na energie budú cca 40 tis. Sk, čo je menej ako za plyn spotrebovaný na výrobu tých cca 100 GJ. A to ešte treba zaplatiť za spotrebu elektriny, ale vo vysokej tarife.
- takže by som tepelné čerpadlo vôbec nezatracoval. Jeho návratnosť z hľadiska celkovej spotreby energií a ich ceny je pomerne vysoká (stále sa bavíme o TČ vzduch - voda),
- TČ je geniálny vynález a treba sa na toto zariadenie pozerať aj z hľadiska jeho letného využitia ako chladiace zariadenie, bez nutnosti budovať samostatnú klimatizáciu,
- nepoznám žiadne iné dostupné zariadenie, ktorého účinnosť by dosahovala hodnotu 300 %, tak, ako je to u TČ. Čo viac by sme si mohli želať?
- o TČ by sa dalo hovoriť (písať) ešte skutočne veľa .... ale snáď som presvedčil, že to nie je zase až také jednoduché pri rozhodovaní sa či TČ áno alebo nie.

Prečo drevom? Drevo je relatívne rýchlo obnoviteľný zdroj, oproti plynu. Napriek tomu, že jeho cena pravdepodobne bude stúpať, pravdepodobne bude stúpať aj cena zemného plynu. K tomuto - "Keďže sa správam ekologicky, tak ho nevysypem kdekoľvek." Možno teda čítam zlé záhradkárske knižky, ale popol z dreva je dobrým hnojivom. Sadze je tiež vhodné pridať do pôdy. Nič neekologické v tom nevidím. Možno máš na mysli produkciu CO2. Ale zase čo som čítala, tak pri horení dreva je len taká produkcia CO2, koľko CO2 zo vzduchu strom počas svojho života vstrebe, takže žiadne nové CO2 sa do vzduchu nepridáva. A keďže stromy na kúrenie nerastú desaťtisíce rokov, ten kolobeh CO2 je v pomerne krátkom obdobi. Kúrime temer iba drevom už 9 rokov dokonca v klasickej peci a to množstvo odpadu - popol naša cca 2 árová záhrada v pohode vstrebala. Za rok minieme 10-15 kubíkov dreva. Túto zimu naozaj stačilo tak 10 polienok na deň. Popol stačilo vyberať raz za dva týždne. Nie je to toľko roboty aby nad tým bolo treba vzdychať.

Absolútny súhlas so Somij

...............................

Štiepky sú z dreva. Nie z plastu, z kovu, z dreva. Viem o rýchlo rastúcich stromoch, viem o experimetoch, keď sa dá zabezpečiť, aby strom rástol asi 2x rýchlejšie ako za iných okolností. Viem aj o produckii CO2 (zaoberám sa aj obchodnými kvótami v ramci Kjótskeho protokolu). Pri spaľovaní dreva sa, presne ako si spomenul, nehovorí o produkcii - čo prišlo aj odišlo. Nie je toto diskusia sem. Viem dokázať moje tvdrenia, lebo sa tým živým. Viem to podložiť výpočtami a meraniami. Vieš si predstaviť, že by si chcel pokryť 10% výkonu z o ZP výkonom z DREVA? Odkiaľ ho zoženieš? Vyklčuješ naše lesy? Polienka, ktorými kúriš v krbe je jeda vec, nahradiť 1MW výkonu je druhá. A nebavíme sa o 1MW. Ak sa bavíme o dreva a Tvojom dome, nemám námietku. Ale videl som obce, kde sa rozhodli kúriť drevom. Videl som aj tie okolité lesy.

Pozerám, že sa vyznáte v ekonomike a vo výpočte cash - flow projektu. Zpočítajte si to a potom napíšte tento článok ešte raz.

Charon, ale kúrenie drevom v obciach je iná, tam sa naozaj klčujú stromy, to je fakt. A na druhej strane som hovorila o peletách, čo je inýs pôsob kúrenia ako s drevom, a ekologickejší......JA zase poznám problematiku tejto stránky, poznám výrobu, kalkulácie. A samozrejme musím súhlasiť, že toto sem nepatrí, Zadávateľka sa pýtala na TČ...

Betka, úplne s Vami súhlasím. Možno by nebolo od veci spraviť tému ekologické systémy generovania tepla - resp. netradičné spôsoby vykurovania.
Nechcem nikomu nasilu vnucovať svoj názor. Ale napriek tomu, že TČ je úžasná vec, podľa mňa je to systém budúcnosti - elektrina z vodnej elektrárne, jadra, vetra a teplo z TČ voda/vzduch, voda/voda a pod.
Žiaľ, investičné náklady na TČ sú tak vysoké, že skutočne je to investícia nevratná. To, čo uviedol môj spoludiskutujúci, že aj životnosť kotla je 15 rokov nie je pravda. Videl som 30 ročné kotle. Kotol a TČ nie je možné v životnosti porovnať lebo:

• TČ má pohyblivé časti, kotol až na malé, niekoľko wattové čerpadlo nie
• Tesnosť systému je problematická

a toto sú hlavné agumenty proti tomu, aby životnosť čerpadiel prevýšila životnosť kotla.

Spať k TČ. Problém u TČ vzduch-voda je podobný ako u slnečných kolektorov, t.j. pri nízkych teplotách stráca účinnosť. Podľa inforácií z knižky "Stavíme tepelné čerpadlo", TČ prestáva mať význam pri vonkajšej teplote okolo 0 (max. do -5 stupňov). Podľa uvedeného zdroja, ak výrobca udáva, že TČ účinne funguje aj pod touto teplotou, zavádza. Pri nízkych teplotách TČ vzduch-voda stráca význam. Uvádza, že TČ je vhodné dimenzovať na vykrytie max.60-70% tepelných strát (tepelné straty sa počítajú pre vonkajšie teploty -15 stupňov). Na nižšie teploty je potrebný iný zdroj. Ale je fakt, že pri bežnej zime teploty pod -5 st u nás bývajú tak maximálne 3 týždne v roku. Tiež pri tomto type doporučuje, ak je možné, použiť akumulačnú nádrž.

[quote=somij;460495]Spať k TČ. Problém u TČ vzduch-voda je podobný ako u slnečných kolektorov, t.j. pri nízkych teplotách stráca účinnosť. Podľa inforácií z knižky "Stavíme tepelné čerpadlo", TČ prestáva mať význam pri vonkajšej teplote okolo 0 (max. do -5 stupňov). Podľa uvedeného zdroja, ak výrobca udáva, že TČ účinne funguje aj pod touto teplotou, zavádza.
Tá pravda je len čiastočná, pretože je síce fakt, že klesaním vonkajších teplôt klesá aj účinnosť, ale výsledky hodnotenia sú také, že uvádzaný vykurovací faktor 3 (dnes tzv. výkonové číslo) reprezentuje priemernú ročnú reálne dosiahnutú účinnosť vo vykurovacom období. Samozrejme to znamená, že v období pod -5 je táto hodnota nižšia a v prechodnom období zase vyššia ako deklarovaná priemerná hodnota. Samozrejme, že pri použití TČ je viacero riešení ako pokryť celoročnú potrebu. Sú systémy monovalentné (100% pokrytie tepla TČ - je to príliš predimenzované ale technicky možné), monoenergetické (TČ pokrýva 90 - 95 % ročnej potreby tepla a zvyšné pokrýva záložný elektrický ohrievač) a bivalentný systém, ktorý kje kombináciou dvoch nezávislých zdrojov tepla - TČ a kotol na fosilné palivo. Tento systém ešte existuje v dvoch variantoch a to v sériovom a paralelnom zapojení. Sériové - kotol je dimenzovaný len na pokrytie špičkovej potreby tepla (používa sa pri nových riešeniach). Paralelné - kotol je dimenzovaný na pokrytie celkových tepelných strát v najchladnejších dňch roka (doporučuje sa pre objekty s existujúcim vykurovacím systémom, kde TČ rieši zníženie spotreby fosílnych palív.
Nie je to teda s tými TČ až také jednoduché (teda či ano alebo nie - viď. Charon). Generálne si však za na svojim tvrdení stojím. TČ sú super zariadenia a tvrdím, že zo známych a dostupných zariadení na vykurovanie sú k životnému prostrediu dokonca šetrnejšie ako napr. Slnečné termické kolektory! A sú dnes aj cenovo dostupné (vzduch - voda) pre aplikácie v RD a teda aj so zaručenou návratnosťou.

[quote=Adam xx;460715]S prvou časťou 100% súhlasím. Posledná veta ma prinúti to fakt seriózne spočítať Ako investičný projekt - výpočet v rozsahu akceptácia banky pri žiadaní o úver. Možno budem potrebovať niektoré údaje, ktoré skutočne môžte mať. Cena, výkon, prevádzkové náklady (servisné náklady - opravy a údržba) a požadovaná doba prevádzky a ročná doba využitia. Na ňu samozrejme je možné spraviť citlivostnú analýzu. Výsledok potom bude Návratnosť (diskontovaná, nediskontovaná, IRR, NPV). S eskaláciou cien (energie) a bez sekalácie. Treba určiť cenu tapla (čo odporúčam vztiahnuť na cenu tepla vygenerovanú v klasickom (ak nebudete proti v plynovom kotle, resp. určite cenu za GJ) A problém bude rozlusknutý. Cash - flow poskytnem následne pre overenie.

Charon, celkom ste mi to natrel s tým Cash – flow, skutočnosť je však taká, že inštalácie TČ zaznamenávajú, ak nie vo svete, tak v Európe iste, boom a slušný nárast zaznamenávajú v súčasnosti aj bratia Česi. Len na Slovensku to ide akosi pomaly. No bodaj by nie, (prosím neurazte sa) pri takom konzervativizme v názoroch na novinky (aj keď TČ žiadnou novinkou nie je) u nás Slovákov. Máte však pravdu, že zemný plyn je v súčasnosti u nás najdostupnejším a ešte stále aj najlacnejším palivom pre väčšinu obyvateľov Slovenska (veď ktorá iná krajina má taký vysoký stupeň plynofikácie ako Slovensko??). Preto sa akékoľvek prepočty ekonomickej výhodnosti alternatívnych energetických systémov vyhodnocujú voči ekonomickej efektívnosti systémov na spaľovanie ZP. Lenže otázka nestojí len na tom,či je to ekonomicky výhodné práve dnes, ale aj v budúcnosti a teda za obdobie životnosti systému. Píšete, že TČ majú neporovnateľne nižšiu životnosť ako plynové kotle, lebo TČ má pohyblivé časti. Iste, ale kotol je zase tepelne priamo namáhaný, čo má tiež výrazný vplyv na jeho životnosť, resp. poruchovosť. Ja som tiež videl 30 ročné kotly a jeden taký pravdepodobne nedávno vybuchol v Krompachoch. Dôsledky pozná celé Slovensko. Touto invektívou som chcel len naznačiť, že všetky riešenia majú svoje klady ale aj zápory. Voči dobre navrhnutému a zodpovedne prevádzkovanému energetickému systém na ZP nemožno samozrejme nič namietať. Ja som sa snažil naznačiť, že energetické systémy s použitím TČ sú dnes už realitou a úspešne konkurujú zemnému plynu. Ak tu niekto prejavil záujem, snažil som sa povzbudiť jeho záujem. Na tomto fóre nie je účelom zagarantovať mu 100 % výhodnosť vykurovania s TČ, ale účelom by nemalo byť ani ho od daného úmyslu, len na základe argumentov tu podaných, úplne a jednoznačne odradiť. Uznáte, že to by bola veľká chyba. Takže by som Andree poradil (ak sme ju už od úmyslu využita TČ na vykurovanie RD neodradili) aby sa obrátila na jedného, prípadne viacerých odborníkov a nechala si vypracovať ponuky, ktorých súčasťou by malo byť aj ekonomické porovnanie napr. so systémom na ZP. Na základe toho sa potom môže rozhodnúť. Určite sa v blízkom okolí nájdu viacerí dodávatelia, ktorí sa o dodávku TČ pobijú.
Ešte dve poznámky k ZP.
1. Je všeobecne známe, že využiteľné zásoby ZP sú tak na 60 rokov. Viem si predstaviť čo urobí z cenou jeho zvyšujúci sa nedostatok už v období tej deklarovanej veľkej životnosti plynových kotlov.
2. V roku 1996 bola cena plynu niečo okolo 2,30 Sk/m3, dnes je to cca 14,5 čo je za 11 rokov nárast o 630 %. A to sme v tomto období nezaznamenali energetické krízy! A ak prídu, čo potom, ako sa s touto eventualitou bude počítať v Cash – flow?

Problém je ten, že u nás sú ceny neodpovedajú platom, resp. platy neodovedajú cenám. To, že TČ sú nasadené v Z. Európe je úplne jasné. Mimochodom som fanatik do takýchto technológií a najviac obdivujem TČ, Adsorpčné/absorpčné obehy a Stirlingov motor. Cena tohto motora je v prepočte 1 500 tis. Sk pri tepelnom výkone do 20 kW. V Nemecku sa vráti do 8 rokov. U nás? V žiadom prípade ... v ostatnom príspevku máte pravdu. 100% s Vami súhlasím. TČ je a bude hudbou budúcnosti, ale žiaľ ... možno je na hranici návratosti ... ale bez ekonomiky, reálnej, nie obchodníka, lebo ten potrebuje predať. Zažil som, keď jeden predajca ekonomicky dokázal, že jedna turbína, ktorú má na sklade sa presne hodí do tepelného hospodárstva jednej firmy. Firma si to nedala overiť u tretej strany a museli ju odstaviť, a zo stratou predať. Preto ekonomiku vždy u nezávislej strany.

Sú metódy - "Risk management-u", ktoré vedia počítať aj s mierou rizika vzniku takejto situácie. Sofistikovane. Ceny od 1996 poteraz boli umelo držané... ceny plynu na burze sa nehýbali až tak významne... pošlem prehľad cien za ostatných 20 rokov v USD. U nás ceny boli umelo držané dole... teraz sa vyrovnali...