... ale sa mi darí
v noci pred polnocou ma napadlo, že ráno mám ísť na krv. Vravím mužovi, ráno musím na krv. On : na akú krv? Vypleštil na mňa oči. Kontrola šž. Aspoň, že ma to trklo.
Tak jedným vrzom ráno beriem aj fľašky s mliekom pre detičky, lebo si sestrička zle zapísala kedy majú prísť oni si pre mlieko a mne došli prázdne fľašky. Muž ma vyhodí pri ordinácii, zrazu len plesk, roztrhla sa igelitka, fľaše na zemi. Jedna sa rozbila, pol litra mlieka v ťahu.
Inú tašku som nemala, tak som vošla do lekárne, vypýtala druhú tašku, dala im rozbitú fľašu, však vonku ani len smetiak nebol. Zlatý, milený bol mládenec,niekde vzadu mi bol pre tašku, ktovie či aj svoju nedal, asi som sa moc usmievala na neho, aby nejakú našiel.
Reku, dám mu pár drobných, kúpim si lieky čo potrebujem, len som zistila, že mám len platobnú kartu s ostatnými dokladmi, však načo peňaženku so sebou nosiť. Ale tak zaplatím zaplatím kartou, aspoň nejakú tržbu mu teda spravím, poviem čo chcem, a on kuká po mne, že také nič nemajú, že načo sa ten liek používa.
Ale môže objednať, ale ja tade vôbec nechodievam. Tak môžem rýchlo uvariť a brať kočík, zháňať lieky, a ešte ísť za týmto mládencom, usmiať sa na neho, a dať mu pár drobných...