Najprv naštvalo, potom pobavilo :
Ako správna nočná sova mám problém s ranným vstávaním a čas mám vymeraný na mikrosekundy. Dcéra je po mne, takže to isté. Dcéra už odchádzala do roboty, ja som ešte vystavovala Potvrdenie o zdaniteľnej mzde, a zrazu počujem, ako sa dcéra rozčuľuje a kričí na psinu . Tak som to šla omrknúť - psia dáma šup dcére pomedzi nohy von z bytu, bez vodítka, a na prieskum baráku. Podotýkam, že psa chodí štandardne štýlom anakonda- to znamená, že pomaličkýýý, aj ten najdlhší had by sa už dávno preplazil cez dvere, a Wendy sa ešte vlní v polovici dvier. Neviem, či počuje 16 krát lepšie ako človek, ak áno, tak naše volanie odignorovala 16násobne. Ráno je vo vchode čulý ruch - venčia sa psy, ľudia idú do práce, do škôl. Presne tam chýbala moja nevychovaná psina. Dcéra ju odchytila na prízemí a za obojok doručila mne pred dvere. Tam som psu zdrapla ja - zrazu bola o polovicu menšia, triasla sa, pohľad:"Ja, psík zo všetkých najúbohejší, ktorého stále týrajú..."Dostala symbolicky po zadnej časti kožucha, s dôrazným fuj, zlý pes. Dorobila som to potvrdenie, hľadám psa - psa niet. Ani na sedacích povrchoch, ani na dlážke - psa nikde. Ani v kúpeľni jej nebolo. Zavolala som - dačo zašramotilo. Pridala som zvuk - zase šramot. Nakoniec tá potvora vyliezla z perináka v gauči. Ako sa tam vôbec dostala, netuším. Tak nakoniec som sa zasmiala,a bolo po hneve na psinu. Autobus som samozrejme zmeškala, ale mala som hneď ráno postarané o zábavu.