Včera som sa prvy krát vybrala do Galérie Eurovea v Bratislave autom. Trafila som správny diaľničn zjazd, správnu križovatku na odbočenie. Aj vo vnútri som nejak trafila parkovisko patriace k Eurovei. Ani netuším, čo ostatné smerovacie tabule v podzemi znamenali
Zapamatala som si, že parkujem v zelenej zone, zapamatala som si číslo, dokonca aj to, čo bolo okolo, aj nakreslené na zemi.
Po pár hodinách potulovania som sa rozhodla, že mám dosť. A tak idem k autu. V prvom momente prekvapenie - na mieste, ktoré si pamätám stojí iné auto. Tak chodím a chodím. Príde aj strážnik, a tak chodíme dvaja. Najskôr ma presviedča, že to nebola zelená farba, ale nejaká iná. Ja som presvedčená, že farbu aj číslo si pamätám dobre. A tak spolu chodíme a hľadáme dobrú pol hodinu. A stále nič.
Až nakoniec ho napadne spásonosná otázka: A na ktorom poschodí ste parkovali???
Bingo - cestou hore som si neuvedomila, že tam je tých poschodí viac. A ja som mala hľadať na -3, ale stála som na -2. Tak sme spoločne zbehli dole a moje auto stálo osamotené na presne mnou popisovanom mieste, aj na vedľajším miestach bol piktogram pre matky s detmi
No proste Vidiečan v meste