Snažím sa akceptovať potreby môjho manžela. Teda občas robím kompromisy.

Tak si fajn baba.
A on ich tiez robi?

Ja sa snažím hrozne veľa s manželom komunikovať, donútim ho aj keď nemá zrovna chuť na rozprávanie. Keď máme nejaký problém vždy ho konzultujeme, aj keď niekedy to chce riadnu trpezlivosť. A ešte nikdy sme nešli spať rozhádaní, jeden si proste musí vždy uznať chybu. Máme šťastie, že si ju obidvaja priznať vieme, aj keď na začiatku vzťahu to také jednoduché nebolo hlavne z manželovej strany.

Ja sa snažím nenosiť problémy domov z práce, byť v psychickej pohode a snažím sa byť predovšetkým byť priateľom môjmu mužovi, proste pohoda...potom sa všetky problémy inak riešia..poučila som sa.

Myslím, že keď je vzťah ozaj silný, tak aj veľa vydrží a jednoducho sa všetko vyvíja prirodzene .

Velmi sa mi to paci, ze neidete spat pohadany. Je to velmi dolezite nenechavat v sebe hnev.

Bastian, a čo ty?

U nás toto nefunguje. V tomto ma môj manžel naučil, že radšej si najskôr necháme všetko prejsť hlavou a až potom sa o tom porozprávame, ako by sme mali sa hádať, pretože v hneve je veľmi ťažko kľudne komunikovať. Takže sa stalo, že v noci sme mali tichú domácnosť.

No co Ti poviem... u nas je to sem tam ako "na divokom zapade" a potom nasleduje hlboke ticho. Moja zena je dost tvrdohlava (a aj ja tak trocha) a tazko si nieco priznava - potrebuje sa odmlcat na nejaky cas (niekedy aj na viac dni) a otompotom uz nechce nehovorit. Ale nakoniec si vieme priznat chybu.

My sme nemali na úvod nášho spolužitia asi jeden a pol roka televízor. Stále tvrdím, že tam je základ pevnosti a krásy nášho vzťahu. Miesto čumenia do bedne sme sa dlhé hodiny rozprávali a zostalo nám to aj po 15-rokoch. Našťastie stále je o čom - neraz aj o témach na Porade .

Snažím sa ho pochopiť, ale niekedy to je ťažké.

Potrpíme si na spoločné raňajky a večere počas týždňa a aj obedy počas víkendu. Počas víkendu stolujeme vždy spolu celá rodina, pri peknom počasí vonku v záhrade. Pri našom spoločnom stolovaní veľa rozprávame. S manželom sedávame večer čo večer na terase a pri hviezdičkách riešime naše problémy. Taktiež oceňujem nechodíme nikdy spať pohádaní a sú tak vychované aj naše deti. Snažíme sa chodiť často na prechádzky. No a keď vznikne výmena názorov, sme skôr talianská domácnosť, troška hlučnejší avšak bez vulgarizmov, ale táto búrka vždy rýchlo prehrmí. V našom spolužití rešpektujeme i trocha voľnosti t.j. manželové pánske jazdy a samozrejme moje stretnutia s kamarátkami.

Najlepsie to funguje tam, kde je zena slepa a muz hluchy.

myslim si, ze v podstate je jedno, co kto konkretne pre vztah robi, pretoze ludia aj vztahy su velmi rozne.. myslim si, ze okrem lasky sa musia partneri poznat a najma respektovat.. a samozrejme, nesnazit sa nikoho zmenit.. ak to tak ma byt, treba zmenit partnera a nie jeho vlastnosti .. samozrejme som mala na mysli zavaznejsie veci ako pohlad na zivot a podobne
a trochu nadhladu tiez nezaskodi

no tak to uz by bol len parik!

Snažíme sa rešpektovať jeden druhého.....

Myslim, ze velke spekulacie tu netreba. Ak sa dvaja maju radi (a to sa mali ked sa brali), respektuju a toleruju sa navzajom, mozu spolu prezit cely zivot. Ked aj obcas zahrmi, to nic - ved sa zasa vyjasni. Nam tu funguje uz 41.rok.

Moj nazor teda aj skusenost aby vztah fungoval: musi byt komunikacia ci uz pri rieseni problemov alebo aj pri teseni sa z uspechov,vyjadrovat pocity aj gestami ale aj slovami, travit spolu dostatok casu. Vtedy sa dvaja ludia spoznavaju natolko ze vieme dopredu ako sa ten druhy zachova vtej danej situacii , vieme co mu ublizi a tym sa snazime tomu negativnemu vyhnut. Niekedy sa pochytime na hlupostiach a keby sme si to hned neprediskutovali a boli obaja urazeny a ticho trvalo by to prilis dlho. A tak ked si to vyjasnime hned ze preco sa vlastne hadame pride nato ze je to len nejaka hlupost , zle pochopena veta, slovo , unava atd. Preto niesom zastancom tichych domacnosti.
Kazdy problem sa da vyriesit len to treba riesit s chladnou hlavou a nie v navale hnevu.
Ja mojmu muzovy nakoniec poviem bodaj by sme mali len take problemy ake mame a budme radi niektory ludia maju aj vecsie a musia zit.
Zivot je otom raz je pekne slnecno, raz je zamracene, alebo aj zaprsi.

Bastian, musíš žiť ako v krajine zázrakov.

Zlepšenie vzťahu to už je zdvihnutý prst, pretože vzťah je zhoršený. Treba sa správať vo vzťahu tak, aby k tomu neprišlo, pretože potom je potrebné hľadať aj dôvody, prečo sa zhoršil.
Ja žijem s jedným mužom už 34 rokov a určite boli aj búrky ako som to čítala v príspevkoch, ale boli to búrky, kde išlo práve o udržanie dobrého vzťahu, ale každý si myslel, že to robí práve on dobre. Vo vzťahu je najdôležitejšia tolerancia, úcta a dôvera u oboch partnerov. Keď prídu deti je to už vzťah o niečom inom, ak prišlo k búrke, bolo to práve kvoli nim. Aj tam je dôležitá súhra, aby deti videli, že obaja rodičia ťahajú za jeden povraz.
A keď deti odídu z domu a prídu vnúčence, to je najkrajší vzťah. Všetko sa točí okolo nich a ľúbime sa možno viac ako predtým. A zaujmavé je, že deti stále hnevajú, ale to je už iná téma

Súhlasím s Helou ,ale pridám aj môj názor...
Chce to hlavne uvedomiť si aj svoje chyby a popracovať na ich odstránení. A potom veľa tolerancie, lásky a najmä nevpustiť si do vzťahu nudu a stereotyp.