Myslím, že by si tú školu malo vybrať to "dieťa" samo. Nezdá sa mi vhodné aby ste za neho vyberali vysokú školu aj keď je mu to jedno. A je to až za dva roky a do vtedy si určite spraví predstavu o tom čo chce študovať. Zdá sa mi to predčasné už teraz hladať školu.

Súhlasím s Jozefom!!!
Ekonómov aj lekárov je plno, sociálna práca????.....teraz akosi v móde.
Je skutočne predčasné teraz sa pozerať kam na VŠ. Doležité aby ste prišli spolu na to v čom je dieťa dobré, čo ho baví .Lebo nie vždy je dobré dať decko vyštudovať len preto, že to rodič chce ale ono ani samo nevie čo by chcelo robiť. Skús mu zohnať brigádu dakde kde by mohlo dieťa získať prehľad asi o čom jednotlivý obor je. Možno samo príde na to k čomu ho to ťahá.

Napríklad poznám dievča čo bolo prijaté na reklamnú grafiku ale ono samé chcelo ísť na zdravotnú unuverzitu a teraz je s nej vynikajúca vrchná sestra v súkromnej klinike...je spokojná a šťasná a o to v živote ide.

A vieš aké platy majú mladí lekári? Nič moc veru , to by sa tiež nejaká letná brigáda v zahraničí pre nich asi hodila, len keby neboli zo služieb vyčerpaní a mali toľko dovolenky ako učitelia. Ja mám deti tri , najstaršia je lekárka, vybrala si školu sama, celé štúdium si cez leto zarábala v Nemecku , aby mala nejaké peniažky po skončení školy. Mladšiu sme trochu usmernili , nakoľko na strednú chodila na poľnohospodársku školu a my sme vedeli, že má veľmi dobrý vzťah k deťom a je z nej učiteľka. Ale už dva roky pracuje a zároveň stále chodí do školy ,aby sa zdokonalila v jazyku v Anglicku . Pracuje ako opatrovateľka dvoch malých detí a zároveň jeden deň v týždni vypomáha v realitnej kancelárii. Syn si vybral elektrotechnickú školu, je na tom s platom najlepšie, ale zase na druhej strane, keďže našiel prácu v Bratislave , má aj veľké výdavky. Tiež si vybral vždy školu sám. Nikdy by som deťom nevyberala školu a už nikdy nie podľa toho, kde sú aké platy. Šikovný človek si vie zarobiť aj doma, keď potrebuje mať peňazí viac. Kým dcéra učila doma, tak na obed končila a poobede už na svahoch učila v lyžiarskej škole.

Tiež si myslím, že by si mal vybrať sám. Môj názor je taký, že najľahšie sa študuje to, čo baví. Tam to ide akosi prirodzene. Myslím, že už je dosť "veľký" na to, aby vedel, čo ho baví a čo nie. Aké má záľuby a pod. A keď nie, tak ho skús skôr v tomto usmerniť, navnadiť, pomôcť.

je to tazke, tiez sa priklanam k nazorom, ze mal by si vybrat nieco, k comu ma vztah alebo minimalne k tomu nema odpor
lebo zaciatky nie su jednoduche v ziadnej profesii a na druhej strane clovek moze mat stastie - vela lekarov a pravnikov maju prve roky velmi tvrde, neskutocna pracovna zataz a skoro ziadne peniaze..
vyberte podla toho, k comu viac inklinuje.. ale nech sa hlavne vzdelava aj popri skole v jazykoch a nech vyuzije rozne programy pre studentov v ramci prazdnin, velmi vela mu to da, rozsiri si obzory, kontakty a tak si aj zlepsi vyhliadky do buducnosti

Tak trochu nadnesene:
Možno sa skvele učí v škole, vy ho dáte na medicínu, po roku ho to prestane baviť, ale kvôli vám to dokončí, začne pracovať a k chorým sa začne správať, ako by ho otravovali...
Takto by som mohla vymenovať akúkoľvek profesiu. A možno to nebude znieť odo mňa práve najlepšie, ale nech zarába menej a je v tej práci šťastný, ako by mal zarábať "milióny" a chodiť s hnusom do práce. (Ja viem, že je to ešte ďaleko, ale raz to príde.)
To hovorím zo skúsenosti.

A keby tak zarábal menej a chodil s hnusom do práce.. to by bola kombinácia...

Syn si vybral štúdium sám v odbore, ktorý ho veľmi baví. Dcéra je veľmi nadaná na jazyky, takže sme jej "pomohli" s výberom školy - samozrejme 8 ročné gymnázium. Po absolvovaní štiestich tried sme zistili, že sa trápi a s matematikou vôbec nebola kamarátka. Tu náš výber úplne strokotal a s ťažkým srdcom sme povolili prestup na inú školu. Vybrala si sama, jazyky študuje naďalej a som veľmi rada, že ju vidím šťastnú a spokojnú. Teraz s odstupom času viem posúdiť, že nie je dobré aby vybarali rodičia pre svoje deti školu a nútili ich stať sa niečím čo ich vôbec nebaví len preto, že sa v tom odbore dobre zarába.

Aj naši dali môjho brata na osemročné gymnázium, lebo na normálnej ZŠ vyčnieval. Lenže tam sa mu už tak nedarilo a učenie ho prestalo baviť. Keď chcel prestúpiť, naši nedovolili. A tak to aj dopadlo. Ledva zmaturoval. Na výšku nešiel, bo ho to nebavilo. Naši chceli mať z neho Ing., alebo Mgr. a on teraz robí skladníka a baví ho to viac ako keby mal sedieť niekde v kancli a ťukať. Občas aj zarobí viac než ja - kancelárska krysa. Preto súhlasím s tým, že výber sa má nechať na dieťati.

Myslím, že tvoja otázka nie je celkom odveci. Školu by si mal chlapec vybrať sám, ale treba mu pomôcť zorientovať sa a usmerniť ho. Takže skúste spolu so synom pohovoriť o jeho predstavách, ponúknuť mu na výber nejaké školy, nech si zistí sám nejaké informácie o danom odbore. Niekomu sa možno vidí skoro už v druhom ročníku o tom premýšľať, ale nie je to skoro. Možno prejaví záujem o určitý druh školy, ale aby uspel na prijímačkách, budú potrebné nejaké kurzy, prípadne doučovanie, jazykové kurzy. Viem, že mnohí uchádzači o VŠ už v treťom ročníku chodia na cielené doučovanie, ktoré ich ma pripraviť na štúdium na určitej VŠ.
Z vlastnej skúsenosti viem, že študentov treba usmerniť, lebo mnohí majú niekedy skreslené predstavy o odbore, ktorý idú študovať. Pravda je, že mnohí sa veľmi usmerniť nechcú dať. Učila som na strednej škole, a niekedy som len žasla, kde si niektorí podávali prihlášky.

Jeho bavi vsetko a nic nejak prevratne. I my sme s manzelom chodili do prace s laskou, ale h**** sme si za to kupili, lebo ucitelske platy su nulove, ked odpocitame naklady nevyhnute na prepravu do prace a stravu. Takze ak povie, ze chce ist na pedagogiku, poviem mu, nech sa zivi samo.

Je pravda, ze z pedagoga moze byt neskor este dobry manazer alebo sef firmy, ale naco takto?

Prosim vas skor o konkretne rady typu: skoncil som hnojarinu, som uctovnik a mam sa dobre.

Ja pridavam: vyletela som z matfyzu, dokoncila som pedagogiku a vo svojom odbore som nic nezarobila.
Spoluziaci z matfyzu sa ale maju dobre, niktori sa realizuju i tu na porade, ale hlavne v pracovnom zivote sa financne zle nemaju.

Na matiku moje dieta nie je.

Je ťažké niekomu radiť. Ja som tiež pomáhala synovi pri výbere školy, síce zatiaľ strednej a neviem ako to dopadne. Matiku ignoroval, fyziku tiež, jazyky tiež, ale jediné čo ho bavilo a fascinovalo bol prírodopis a dejepis. Vybrali sme spoločne lesnícku školu aj keď nevidím až takú veľkú možnosť uplatnenia sa na trhu práce. Verím však, že do školy nebude chodiť s odporom a to je pre mňa to najhlavnejšie. Veľmi sa tam teší. Uvidíme.
Po skončení môže pokračovať v danom odbore, prípadne čas ukáže. Skôr by som od neho uvítala oťukanie sa v cudzine ako trvať na vysokoškolskom štúdiu. Samozrejme sú dnes vysoko cenení odborníci ale na druhej strane dnes sa majú dobre ľudia "sčítaní", ktorí niečo videli, zažili, vedia porovnať, vedia sa vynájsť, ovládajú cudzie jazyky atď. a pritom mnohí ktorých poznám z reálneho života nemajú vysokoškolské vzdelanie.
Nemusíte so mnou súhlasiť, je to len také moje zamyslenie.

Myslim, ze ala13 chce celkom jednoznacnu odpoved. Teda - Mat Fyz - smerovanie IT specialista. Plus ovladat aspon angl a nemcinu perfektne. To ze to nemusi klapnut v pripade nejakeho konkretneho decka je asi kazdemu jasne. Tym som chel iba podciarknut absurdnost podobnych otazok.

Chapal by som otazku napr. - dieta che byt lekar, ktoru VS medicinu by ste odporucili? Alebo - ktora skola je najlepsia na pravo?

Ale otazka ake smerovanie pokial id o dospele dieta asi naozaj nie je na mieste. Peniaze su pekna vec, ale ti, co vystudovali skoly iba kvoli peniazom potom nikdy ziadne nakoniec nezarobili.

Tak tak ...

Aj poniektori ucitelia sa maju dobre. Poznam ucitelov, ktori ucia napr. v BA anglictinu v jazykovych skolach alebo sukromne - maju sa velmi dobre.

Je fakt, ze ucitelia neviem ako nezarobia, ale zas ked si to prepocitame na odpracovane hodiny, tak to nie je az take zle. Aj ja by som brala v lete 6 tyzdnov volna a kazdy den byt o 13.hod z prace doma....
Uz citim tie reakcie pohorsenych ucitelov!!!

Skolu nemozes dietatu vnutit, radsej ho ved k samostatnosti, nech si zvyka, ze rodicia mu nedaju vsetko ako na tanieri, potom lahko aj vystuduje a uchyti sa aj v zivote.

Ak nie je to dieta na matiku tak nech sa ani nepozera po technickych skolach. Ja studujem na technickej univerzite a aj ma bavila na gymnaziu mat/fyz ale tu mi to uplne znechutili.
Ak ho bavi nejaka biologia geografia tak nech sa pozre na nejaku ekologiu teraz su ,,ekologicky inspektori,, v trende
Pozri sa ked ti nevie sam odpovedat co by chcel robit kup mu knizku ,,Kde na vysoku skolu,, a daj mu ju polistovat a nech ti povie co a kde by asi chcel ist a potom napis sem a my ti poradime co je to za skolu a ake ma sance ju dokoncit aloha

Súhasím s názormi, že treba vychádzať z toho, čo dieťa chce a čo ho baví, lebo inak sa bude v štúdiu aj v robote „trápiť“ a nepomôže, že to bude „výnosný“ odbor. Ale na druhej strane dieťa sa oplatí „postrčiť“, lebo rodič vie lepšie odhadnúť, v čom je nadpriemerné a pomôcť mu túto „výhodu“využiť. Jeden príklad z našej rodiny. Chlapča chcelo ísť študovať chémiu (chemikárka na gympli bola super, takže ....). Prehovárali sme ho kvôli uplatneniu, aby si vybral radšej farmáciu, a kedže bol vždy dobrý z matiky (príklady počítal ako dieťa, pre mňa nepochopiteľne, za odmenu) tak išiel na prijímačky aj na informačné technológie. Vzali ho. Nakoniec si vybral IT, kvôli ubytovaniu. Bol to dobrý výber, lebo v takých predmetoch (matika, štatistika, programovanie) , ktoré sa spolužiakom zdali ťažké sa vyžíval. „Postrčiť“ ho bolo treba ešte raz, aby si k IT pribral ako predmet aj účtovníctvo. Nemal chuť, ale nakoniec mal diplomovku v SAP-e a potreboval k nej ovládať IAS. Dnes robí, čo ho baví, robotu mu ponúkli ešte počas štúdia a zarobí. Ale či by bol každý z nás ochotný sedieť za počítačom od vidím do nevidím, keby ho to nebavilo, o tom pochybujem....

Ja som mala rovnaké problémy pri mojom synovi, on sám nevedel kam má ísť. Tento rok maturoval a keďže ho bavila viac matematika, fyzika radili sme mu techniku a matfyziku. Na všetky školy sa dostal bez prijímačiek, takže problém sa nevyriešil. Teraz čakáme, ktorá škola mu dá internát, tam pôjde. Je to síce určite zlý postup, ale ja neviem ako mu pmôcť pri rozhodovaní, keď jemu je to úplne jedno. A to nebolo, že my sme ho tlačili. že tam musí ísť, ja som veľmi chcela, aby sa o niečo zaujímal, kúpili sme mu časopisy o PC, o architektúre a stavebníctve, nech sa nasmeruje, ale ani to nepomohlo. Jednoducho sú deti, ktoré nevedia, čím chcú byť. Ja som bola na tom rovnako v 18-nástich. Nakoniec som išla na stavebnú a dnes robím účtovníctvo. Takže život vyrieši aj takýto problém.