Presne tak, veĎ aj doteraz to tak fungovalo. Ak si za nadčasy vybral náhradné voľno, tak si dostal priemerku.

Ešte raz, dostane mzdu + priemerná mzda ?


Z toho istého zdroja ale z roku 2006 citujem
"Za dobu čerpania náhradného voľna zamestnanec nemá nárok na mzdu ani na náhradu mzdy."

Prosím o jednoznačnú odpoveď.

Ak zamestnanec čerpá za prácu nadčas náhradné voľno, patrí mu za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna - v tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí.
Pr. zamestnanec v 6/07 odpracuje 8 hodín nadčas. Tieto hodiny si chce čerpať v 7/07 vo forme náhradného voľna. V 6/07 nedostane za 8 hodín nadčas nič zaplatené /ani príplatok/ a v 7/07 keď si ich bude čerpať dostane zaplatených tých 8 hodín sadzbou /bez príplatku/.
Podľa mňa nie priemerom. Veď priemerom sa vypláca príplatok za nadčas a nie hodiny nadčas.

Na doplnenie.
Pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok patrí zamesnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku /§122 ZP/.
V § 121 však také nič nieje.

Uffffffffff! Do tretice.
Za prácu nadčas dostane mzdu kedy prácu nadčas vykonal (6/07) pokiaľ čerpe náhradné voľno za prácu nadčas tak nedostane mzdové zvýhodnenie a za čerpanie náhradného voľna (7/07) nemá nárok na náhradu mzdy .

"Polopate".
V 6/07 si odpracuje 8 hodín nadčas /rozhodne sa ich čerpať v 7/07/ - nedostane ich zaplatené, ani príplatok za nadčas.
V 7/07 si bude čerpať 8 hodín náhradného voľna - dostane zaplatené, bez príplatku za nadčas.

za odpracované hodiny nadčas v jednom mesiaci nedostane vyplatené nič, ale v druhom mesiaci, keď si tento nadčas čerpá, tak ich dostane vyplatené priemernou mzdou.

Len na doplnenie, môžete uviesť podľa ktorého ustanovenia ZP ?

Skutočne ma to zaujíma, kde je uvedené v ZP že ak sa čerpá náhradné voľno za prácu nadčas, tak zamestnanec dostane náhradu mzdy za čerpanie náhradného voľna a nedostane mzdu za prácu nadčas keď ju vykonal.Samozrejme namá nárok na mzdové zvýhodnenie.

Preštuduj §121 ZP /resp. §122/. Ak zamestnanec odpracuje v jednom mesiaci napr. 8 hodín nadčas a dohodne sa zo zamestnávateľom na čerpaní náhradného voľna, tak si prenesie tých 8 hodín do ďalšieho mesiaca a keď ich čerpá ták ich dostane zaplatené.


Ako by mohol dostať zaplatených 8 hodín nadčas a v ďalšom mesiaci by ich dostal zaplatené znova keď by si ich čerpal ako náhradné voľno.

§ 121 ZP hovorí, že za prácu nadčas patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej 25%.
§ 122 ZP hovorí, že za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej 50%.

Predchádzajúci zamestnávateľ mohol mať uzatvorenú kolektívnu zmluvu, v ktorej mal stanovené iné mzdové zvýhodnenia /ako uvádzaš vyššie/.

Čítam aj § 121, ods.1 poslednú vetu . Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov .....patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie....Potom aký bude postup ? Zamestnávateľ mu vyplatí čo ? Priemernú mzdu za prácu nadčas alebo mzdu za nadčas, ktorú odpracoval pred tromi mesiacmi + samozrejeme mzdové zvýhodnenie (neriešim normovanú prácu)?
Mzdám sa venujem len okrajove ale stále si myslím, že najsprávnejší je názor, že keď zamestnnec robí prácu nadčas tak mu patrí mzda za prácu nadčas vtedy, keď ju skutočne odpracoval a len mzdové zvýhodnenie sa neprizná vtedy, keď mu je poskytnuté náhradné voľno.Uvedené náhradné voľno čerpá zamestnanec bez náhrady mzdy.
Preto chcem vedieť konkrétne ustanovenia ZP (samozrejme aj iné názory podporené §-mi), lebo nemôžm ich nájsť . ZP § 122, ods.2,posledná veta podľa mňa nemžno aplikovať na § 121
mzda za prácu nadčas, nakoľko sa týka len Mzdy a náhrady mzdy za sviatok, kde je to presne uvedené ak by to platilo aj v § 121 tak podľa mojej skúsenosti by to tam bolo uvedené a ak to nie je tam uvedené ta za čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas nepatrí náhrada mzdy.

Myslím, že už sa tu začínajú pliesť hrušky s jablkami.
Náhradné voľno vyberané namiesto nadčasu je predsa na dohode medzi z-com a z-ľom.
V praxi to znamená, že si zamestnanec odpracuje hodiny nadčas a dohodne sa so zamestnávateľom, že ich nechce zaplatiť a chce si radšej vybrať náhradné voľno. Tie hodiny mu nebudú figurovať vo výplatnej páske daného mesiaca ako nadčas, ale budú mu figurovať v ďalšom mesiaci ako riadne odpracované.
Ako by mala asi vyzerať výplatná páska podľa tvojich úvah? Ako by tam malo byť uvedené to "nezaplatené" náhradné voľno.

Ak si zamestnanec nebude môcť do 3 mesiacov tieto "dohodnuté hodiny nadčas" vyčerpať, tak mu ich z-ľ zaplatí aj so mzdovým zvýhodnením.

1.Na výplatnej páske by malo by byť uvedené čerpanie náhradného voľna a nie odpracované hodiny, nakoľko zamestnanec nebol v práci (náväznosť na prípadný úraz počas čerpania náhradného voľna, stravné ,...........).
Jadro problému je či má byť čerpanie náhradného voľna s náhrodou mzdy-a to podľa akého ustanovenia ZP.
2.V praxi to znamená že z-ec so z-ľom sa dohodne že vykoná prácu nadčas a nechce za to mzdové zvýhodnenie ale náhradné voľno.
K tomuto problému ešte raz uvádzam:
Preto chcem vedieť konkrétne ustanovenia ZP (samozrejme aj iné názory podporené §-mi), lebo nemôžm ich nájsť . ZP § 122, ods.2,posledná veta podľa mňa nemžno aplikovať na § 121
mzda za prácu nadčas, nakoľko sa týka len Mzdy a náhrady mzdy za sviatok, kde je to presne uvedené ak by to platilo aj v § 121 tak podľa mojej skúsenosti by to tam bolo uvedené a ak to nie je tam uvedené ta za čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas nepatrí náhrada mzdy.

1. V papiernictve sa dá kúpiť "žiadanka na čerpanie náhradného voľna"
tá tvoj problém s evidenciou vyrieši.

2. § 121 ods. 1 druhá veta. Ja tam vidím - Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na čerpaní náhradného voľna, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna, v tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. .
ZADAJ SI DO VYHĽADÁVAČA "NÁHRADNÉ VOĽNO" A NÁJDEŠ VIAC.

Vzdávam to, ja tam nevidím že za čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas má zamestnanec nárok na náhradu mzdy ala aj tak ďakujem za odpovede.

[quote=Peterka;515424]1.Na výplatnej páske by malo by byť uvedené čerpanie náhradného voľna a nie odpracované hodiny, nakoľko zamestnanec nebol v práci (náväznosť na prípadný úraz počas čerpania náhradného voľna, stravné ,...........).
Jadro problému je či má byť čerpanie náhradného voľna s náhrodou mzdy-a to podľa akého ustanovenia ZP.
2.V praxi to znamená že z-ec so z-ľom sa dohodne že vykoná prácu nadčas a nechce za to mzdové zvýhodnenie ale náhradné voľno.


Vyťahujem opätovne otázku čerpania nahradného voľna za nadčasy. Na porade su popisované dva nazory:
Nazor A)
1. v mesiaci, ked zamestnanec mal nadčasy, dostane zaplatenu mzdu za vykonanu prácu v riadnom pracovnom čase+ mzdu za pracu v nadčase ( samozrejme bez príplatku, lebo sa dohodol na čepaní náhradneho voľna).
2.Na druhý mesiac čerpá náhradné voľno a toto je bez náhrady mzdy

Nazor B)
1. v mesiaci, ked zamestnanec mal nadčasy, dostane zaplatenu mzdu len za vykonanu prácu v riadnom pracovnom čase, ale hodiny nadčasu nie su zaplatene.
2.Na druhy mesiac čerpa nahradne voľno a tieto dni ma zaplatenu mzdu.

Neviem nájst v zákonniku prace ktorý nazor je správny. Ja sa prikláňam k variante A), lebo pri variante B sa mi nezdá toto:
- ked nezaplatím v danom mesiaci za pracu nadčas, tak zadržiavam vlastne zamestnancovi mzdu za odpracované až do dalsieho mesiaca
- a v tom daľsom mesiaci, keď čerpá náhradné voľno tak mu zúčtujem mzdu za odpracované aj keď nepracoval? alebo mu zúčtujem náhradu mzdy ?- toto nemá logiku.

Pre variant A hovorí aj to, že keby nadčas a čerpanie náhradného voľna bolo v jednom mesiaci, tak sa nikto nad tým nepozastaví ( mesačný fond bol napr. 168 hod, a napr. v piatok nadčas 4 hodiny a v pondelok odrobí o 4 hodiny menej, fond za daný mesiac je dodržaný, neprekročený, zaplatím mu za 168 hodín a nie za 168+4nadčas) - a toto isté podľa veriantu A ) uplatním aj keď sa čerpanie voľna prenesie do ďaľšieho mesiaca.
ALE: Ak plati variant A) , môže sa stať, že v mesiaci čerpania nahradného voľna bez náhrady mzdy klesne vymeriavací základ pod minimálne hranice - čo s tým ?

[quote=ErikaDP;817179]Poslala som dopyt na Inšpektorát práce a prišla mi odpoveď typu: ani ryba ani rak:
Tu je:

E-mailom zo dňa 16.9.2008 žiadate o poskytnutie metodického usmernenia vo veci úhrady mzdy zamestnancovi v prípade, že sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na čerpaní náhradného voľna za nadčasy, pričom nadčasy vznikli v jednom mesiaci a čerpanie náhradného voľna bude v nasledujúcom mesiaci.


Inšpektoráty práce poskytujú v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) Zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov, bezplatné právne poradenstvo len v rozsahu základných odborných informácií
a rád o spôsoboch ako najúčinnejšie dodržiavať napr. pracovnoprávne
predpisy, mzdové predpisy, záväzky k toré vyplývajú z kolektívnych zmlúv a právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.


Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že Zákonník práce umožňuje dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve, že mzda za výkon práce nadčas bude v prípade čerpania náhradného voľna vyplatená až v mesiaci, v ktorom bude zamestnanec čerpať náhradné voľno. Napr. u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou, s ktorými je spravidla dohodnuté, že za výkon práce nadčas budú čerpať náhradné voľno, sa v mesiaci, v ktorom odpracovali hodiny nadčas, vyplatí nezvýšená mesačná mzda a v mesiaci, v ktorom budú čerpať náhradné voľno sa mesačná mzda z titulu čerpania náhradného voľna nebude krátiť.
Podmienkou uvedeného postupu je však písomná dohoda, uzatvorená v súlade s ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce.