tak to je velmi smutne a myslim,ze tu nie je ziadna rada dobra pretoze sam pochadzam z piatich deti a mama alebo otec je u nas nieco nedotknutelne a posvetne a neviem si predstavit ze by som sa niekedy zachoval k svojej mame tak ako Vas syn k Vam....verte ze pride den kedy bude plakat a lutovat

veru smutné je to......veľmi smutné..... Ale ako písal ritzo, určite to raz oľutuje....len chcvíľu vydrž. Neviem aký starý je tvoj syn, ale mám skúsenosti, že ľudia po 40-tke prehodnocujú svoj život a znovu sa vracajú k rodine....Prajem ti aby sa aj tebe obrátilo všetko na dobré.....

Neviem, koľko toho tvoje materinské srdce vydrží, ale ak budeš cítiť, že za ním musíš, tak to proste urob. A pripomeň mu, že si jeho matka, možno sa v ňom pohne svedomie. Ale mýliš sa, ak si myslíš, že sa zmenil kvôli neveste. Zmenil sa, lebo to tak sám chcel, lebo mu to vyhovuje, lebo je to pohodlnejšie. Na vine je len a len tvoj nevďačný synáčik!!!!!!

Partneri sa vedia veľmi ovplyvniť navzájom. V živote som už x-krát videla, bohužiaľ, že väčšinou ten negatívny vplyv prevládne... Na mail by som synovi určite odpovedala /aj keď len Ty vieš presne, či išlo len o takú zmenu z ničoho nič, alebo na základe nejakého konfliktu/. Pravdepodobne by som aj vycestovala a na základe situácie by som sa zariadila ďalej...Každopádne si treba veľmi veľakrát odpovedať sám sebe na otázku, v čom som ja tiež mohla konať ináč...
P.s. Úprimne-trošku sa mi nepáči veta - trápila som sa s ním sama... Deti sme chceli predovšetkým my, určite to nie je s nimi ľahké, ale ani im to nie je vždy ľahké s nami ,Držím palce

Milá elodie. Ak Ti syn napísal, že si nechcená, tak to rešpektuj. To by teda vyzeralo, aby si sa mu cpala do priazne, a ešte vycestovala do zahraničia. Sama vieš najlepšie, aký bol syn pred a po svadbe a aký podiel na tej zmene má Tvoja nevesta. Nemeň, čo meniť nevieš a nemôžeš. Naučíš sa s tým žiť. Tak ako sú dobré a menej dobré svokry, tak sú dobré a menej dobré nevesty. Platilo a bude platiť, že žena si vie muža pokaziť aj popraviť. Tak skús nechať času, čože sa to deje s Tvojím synom. Mama vydrží možné aj nemožné. Veľmi Ti držím palce. A priznávam, že tiež by ma čerti brali, ale ako sa poznám, nezdvihla by som mu ani telefón, pokiaľ by neprišiel s ospravedlnením. A moja nevesta s kyticou tak veľkou, že by ju aspoň na chvíľu zakryla.

Dani,hovoríš mi z duše.Tiež by som to tak riešila. Nechceš ma? Ukážem Ti ,že aj ja sa zaobídem bez Teba,hoci vankúš si budem meniť dvakrát za noc./ Na mokrom sa neleží najlepšie / Ale my mamy sme také,že ak prejaví vôľu znova Ťa "zobrať na milosť" bude mu odpustené.A ísť za ním do Francúzska? Vieš Ty elodie čo ťa tam čaká . Vydrž, všetko sa raz na dobré obráti a ja Ti k tomu držím všetky prsty.

Uf, toto je viac než prisilné! Elodie, neviem aký bol váš vzťah so synom pred tým, než sa akosi vytratil z tvojho života, či si mu príliš nezdôrazňovala, že si mu obetovala život a SAMA, či týchto slov nebolo viac než - ľúbim ťa synček, chýbaš mi, poďme si sadnúť a rozprávať sa len tak o ničom...
Alebo si mu to dávala až príliš najavo, že si závislá na ňom, že je život bez neho nemožný, že si má vybrať dievča také alebo také... My mamy ľúbime až príliš, niekedy aj opičou láskou a tá sa nám vráti ako bumerang!
Milá Elodie, ak si si vo svojom svedomí istá, že si ničím neublížila ani synovi, ani neveste, rozhodne sa mu nasilu netlač do života, musíš to vydržať, musíš sa s tým naučiť žiť, i keď je to priťažké. Viem, ťažko je čítať knihu, keď oči vidia písmenká, ale myseľ vidí niečo iné a o obsahu čítaného nevie nič...
Ak si si istá, že v ničom nie si vinnou, napíš to aj synovi, ale nie s prosením, ale s konštatovaním, že sa budeš učiť žiť život ženy, ktorá stratila to v čo verila. Ak si veriaca, choď do chrámu a v lavici veriacich si porozprávaj svoj príbeh a daj si odpoveď, či je takýto syn hoden tvojho trápenia, ale rozhodne mu odpusť,tak, ako len matka dokáže odpúšťať. Teraz syna pohltila láska, možno i mamon, ale príde čas, keď zistí, že tvoje "ľúbim ťa synček" je len jedno na svete, je to úplne iné ako láska partnera, je to láska k človeku, ktorý nie obetoval život pre neho, ale dal mu život a je potrebný pre obidve strany rieky - z nich na jednej stojíš ty. Každá rieka má svoj breh, každý život svoj začiatok i koniec, ale medzitým je úsek, ktorý patrí len nám - mamám. Preto nedávajme svojim deťom okovy, ale dajme im ruku, ktorá ich bude viesť i vtedy, keď sa na nich budeme pozerať zhora.
Elodie, želám ti silu, ktorá dokáže všetko prekonať, želám ti aby si si čo najskôr mohla objať svojho syna, nevestu i vnúča.

.....áno... správna mama ozaj vydrží...... uvedomujem si však aj že nikto nevieme dňa a hodiny ktorá je naša posledná...... a toto vedomie ma povznáša nad nedorozumenia... či nepochopenia... z pozície ako dieťaťa, tak aj rodiča...... veľa som pochopila až keď už nebola šanca to maminke povedať...... nechcem aby sa s tým raz i moje deti museli naučiť žiť......
...neriešim preto kto má urobiť prvý krok ak zlyháva komunikácia...... dôležitejší je pre mňa pocit vedieť cestu k sebe nájsť......

Nech je ako chce, budovanie každého vzťahu je vec dlhodobá, v prípade rodičov a detí celoživotná. Nechcem zo seba robiť Freuda ale všetko si nesieme z detstva. Nič, čo sa v tomto období zanedbalo sa nedá neskôr dohnať. Niekde sa pravdepodobne stala chyba. Je to môj názor a ty v hĺbke svojej duše možno nájdeš odpoveď. Nechcem tvrdiť, že mne sa to nemôže stať. Mám síce dospelé deti ale ešte nie sú osamostatnené. Myslím si, že keby sa mi stalo niečo podobné ako tebe, brala by som to ako svoju osobnú prehru. Myslela by som, že som zlyhala. Asi beriem všetko osobne. Myslím si ale aj to, že každý problém sa dá riešiť aj keď to v tom momente tak nevyzerá. Verím, že s láskou človek všetko prekoná a srdce nám napovie....
Nemusí to nutne znamenať, že sa musíš ponížiť. Prajem ti veľa sily. Čas všetko ukáže.

Zdá sa mi , že komunikácia medzi vami nie je prerušená aj keď obmedzená. Prekusni synovu urážku, odpovedaj na emaily, nekritizuj, nevyčítaj. Aj keď občas budeš mať potrebu "pripomenúť", nerob to. Každý email si najskôr ulož a odošli až na druhý deň, keď si ho znovu prečítaš."Pýtaj sa ho všeobecne, o sebe píš všeobecne. Ale neprestaňte komunikovať. Možno má syn pocit, že si sa mu moc plietla do života, možno si urazila jeho vyvolenú...o konaní seba voči nemu nepíšeš nič. Pohľad na veci sa časom mení a aj Tvoj syn možno časom pocíti potrebu zmeniť vzťah k Tebe. Dovtedy komunikovať neutrálne a verím, že sa dočkáš zmeny v správaní syna. Bude to možno dlhá cesta, niekoľko ročná, ale určite bude stáť za to.

Fu, toto je silná káva.
V predchádzajúcich príspevkoch je toho popísané veľa a každá myšlienka má niečo doseba-s mohými príspevkami alebo ich časťami súhlasím.
A je to pre mňa nepochopiteľné, že dieťa, ktoré rodič vychováva sám - dá mu všetko, dokáže takto reagovať a odvrhnúť vlastnú matku.
Ak ste mali dobrý vzťah tak neviem, kde sa mohla stať chyba ...
napadá ma jeden môžný dôvod ... nemôže byť tvoj syn nešťastný? sklamaný? napríklad v manželstve? Možno nevesta nie je to čo si myslel a teraz sa bojí vyjsť s pravdou von aby ti neublížil, a tak zostáva v zahraničí možno ich vzťah ani nefunguje - možno má každý iného partnera a syn sa len jednoducho bojí priznať si chybu ... (no už asi špekulujem - ale možné to je ) Samozrejme je to len jeden z pohľadov človeka, ktorý do vašich vzťahov nevidí a nevie aká je skutočnosť.
Ja na tvojom mieste by som za ním vycestovala, zistila aká je situácia, a ak by bolo všetko "v poriadku" a syn by naďalej trval na tom, že si "nechcená", tak by som sa stiahla a nechala ho žiť svoj život v nádeji, že raz si uvedomí ... A samozrejme patrične by som mu dala najavo, že je naďalej moje dieťa, že ho ľúbim či už ma chce alebo nechce, že som ochotná mu pomôcť a nech sa nebojí časom vrátiť ak príde na to, že mama je predsa len "chcená".
Držím palce, veľa síl.

Viem sa vžiť do Tvojej situácie, pretože mám tri dospelé deti a jedného hyperaktívneho vnuka / 12 r./ a k tomu hokejistu.Tiež je vychovávaný len matkou - mojou dcérou. Bola som v takej situácii, že tiež som neverila vlastným ušiam a očiam, čoho je schopná dcéra. Z vlastnej skúsenosti viem, že lepšie je nevnucovať sa tam, kde ma nechcú. Myslím si, že Tvoj syn je zaslepený peniazmi a bohatstvom, preto mu matka nechýba, alebo ako píše predchádzajúci por. bojí sa priznať ako to s jeho ženou je.Možno s ňou ani nežije. Treba veriť a dúfať, že ho to časom prejde a určite sa ohlási. Možno to potrvá dlhšie, ale veď Ty ho najlepšie poznáš a tušíš asi ako to skončí, len sa Ti nechce tomu veriť. Ja Ti prajem len to dobré, aby ste si našli k sebe cestu a aby sa Ti vrátilo to, čo si doňho tým trápením S A M A vložila.

Každý z nás je svými rodiči vychováván jen do věku 8.let. Pak působí vnější faktory – kolektiv nejen rodinný, ale i ulice, parta, knihy, televize. Vliv a hlavně výběr podnětů si určuje každý sám a tvoří svoji osobnost po celý život. Chci Vás podpořit, protože za současné rozhodnutí syna nenesete osobní vinu!!! Je to jen JEHO rozhodnutí. Zda správně či špatné ukáže čas a většina z nás si to s přibývajícími zkušenostmi (i věkem) uvědomí sám. Většina, za určitých podmínek, si uvědomí, že matku máme jednu, manželek můžeme mít víc. O majetku nehovořím, protože ten v hodnocení úcty a lásky nehraje žádnou roli. On se rozhodl, tak jak se rozhodl. Vy na tom nenesete, žádný podíl. Uvědomte si, že pokud by jste chtěla nést vinu, musela by jste s ním být 24 hodin denně, rozhodovat za něj po celý život. On by ale nebyl asi svéprávný. On je on, a Vy jste Vy – tedy oba sami sebou! Teď se dostávám k tomu, aby jste nehledala své či jeho chyby. Co se stalo, stalo se. Život jde dál a my jsme schopni změnit jen své myšlení a jednání, ne kohokoliv druhého. Celou Vaši situaci nesmíte brát jako svoji osobní prohru, ale ujasnit si, že každý z nás má jinou životní filozofii, jiné hodnoty a tyto hodnoty jsou proměnné. Zde je Vaše šance, ale nesmíte ztratit svoji tvář, NEPODBÍZET SE, NEUSTUPOVAT, NESNAŽIT SE ZAVDĚČIT SYNOVI, OKOLÍ, komukoliv atd., atd. Okolí je bohužel většinou (i když se tváří zúčastněně) šťastné z našich problémů, proto my se musíme postavit čelem, nestěžovat si, svěřovat se jen tam, kde víme, že to nepřekroutí a nepoužijí vůči Vám. Být milující osobou, i když to ten druhý momentálně nebere. Je to jeho rozhodnutí, Vaše je, že jste milující matka, která dokáže pochopit a odpustit – zde ale pozor, jakmile uděláte něco, co sama nechcete, jen ve „vyšším zájmu“, ve jménu toho, že by se tak mělo, co by řekli sousedé, co ti a co oni, pak ztrácíte svoji tvář, svoji hodnotu. Jakmile se budete někomu snažit vlézt do zadku, tak tam jste. Tuto urážlivou větu jsem napsal, aby jste si ji pamatovala, protože pak si to neodpustíte Vy, dítě a okolí zneužije. Záleží ale jen na Vás a prosím, vydržte i určitý čas „nic“ nedělat, čas je nejlepší lékař, a to co nedokážeme pochopit dnes, pochopíme později. Přeji Vám hodně lásky a úcty, hlavně sebeúcty co nejvíce. Petr
PS souhlasím plně s Danilou

Ak je teraz tvoj vzťah so synom založený na emailoch, tak to neprerušuj, ale myslím, že je na mieste aby si ho požiadala o vysvetlenie prečo vlastne si nechcená a prečo ťa nevesta nemá rada. Ak si si vedomá toho, že si jej nikdy neublížila určite sa to vysvetlí. Držím ti palce.

ťažko radiť, viem čo prežívaš, mne sa stalo čosi podobné - len som bola po svadbe nechcenou práve rodičmi, takže opačná situácia, bolelo ma to, bola to nočná mora ....ale k tebe - čo poradiť - už toho bolo povedané dosť,
len keď to budeš riešiť - už akokoľvek - rob len to čo ti srdce matky káže, ale s chladnou hlavou. Len vedz, že tu na porade sú všetci s tebou, a držia ti palce.

Moja teta bola tiez "nechcena mama", ale mohla si za to sama. Neustale sa starala do mladych, radila im, no chcela im pomahat vo vsetkom ale oni to brali uplne inak. Citili sa ako neschopni, ze nic nevedia...po case si to vsetko vykricali, nechena mama sa trochu stiahla a teraz vsetko funguje ako ma.
Ako si na tom ty? Nestaras sa az prislis o svojho syna? Pripadne nevestu ignorujes?

Príspevok sa nedá oceniť ako v odborných témach, tak to teraz chcem urobiť takouto formou , aj za ostatné hodnotné príspevky a rady, ktorými prispievaš

Děkuji za milé ocenění, děkuji, děkuji! Petr

Tento príbech je velmi smutný. Nepíšeš elodie či máš aj viac detí, ak ano skus sa porozpravat aj s nimi čo by ti tak poradili oni, a utešuj sa aspon s tym že s ostatnymi svolimi detmi udržuješ vztach. Pre matku je to velmi bolestivé ked sa zachová vlastné dieťa takto.Ja by som sa nevedela zachovat takto ani k nevlastnym rodičom.Každý rodič ktorý ma dieťa vie kolko starosti su popri radostiach, napr: ked je dieťa chore, alebo dospieva ,je v puberte.a mnoho dalšich, Ale každy dobrý rodič je hrdý na svoje dieťa a išiel by aj do ohna,A prave preto je smutne ked sa takto zachová niektore dieta voči rodičovi.

Mám podobné starosti. Syn sa oženil až do Prešova (z Bratislavy) a krátko po svadbe prestal mať záujem ako o mňa, tak aj o svojich dvoch súrodencov. Bez príčiny zakázal styk medzi mnou a vnučkou a odmieta so mnou komunikovať už druhý rok. Nevesta ho v tom maximálne podporuje a robí všetko pre to, aby na mňa zanevrel, zriekol sa ma...Nikdy som pritom neveste nepovedala jediné krivé slovo, snažila som sa hneď z úvodu ich vzťahu ju riadne prijať. Jej averzia voči mne bola však jasná - odmietala so mnou komunikovať, neponúkla ma ani len pohárom vody, keď som k nim pricestovala. Syn sa tváril akoby sa nič nedialo... Bola som dobrá akurát na to, aby som im urýchlene zaplatila dlh na nájomnom, lebo im hrozila exekúcia na byt. Nevesta mi ani len nepoďakovala, vyjadrila sa, že mi nemá za čo ďakovať, pretože dlžobu spôsobil môj syn! Syn so mnou prerušil všetky kontakty preto, že som im odmietla poskytnúť svoj byt v Bratislave.