Bastian To, ze sa mi z toho (mnozstva hodin stravenych v polospanku pri preberani zbytocnych uciv) nieco v zivote moze hodit "jednorazovo" je dost malo. Radsej by som ten cas venoval nasavaniu pre mna dolezitejsich informacii. Ak v zivote potrebujem vediet nieco co neviem tak si potrebne info najdem na polici v lexikone alebo na internete (na porade), alebo si zaplatim odbornika. Pises, ze: "Základná škola poskytuje toľko všeobecných informácií, koľko to dieťa v budúcnosti môže využiť." Urcite sa to cloveku moze stat, ze to vyuzije. Ale tak ako pises "moze". Ale 90% tych specialnych vedomosti su mu na nic. Ma to v hlave ulozene (pre ten pripad ked to moze vyuzit). A ked pises, ze mas matematiku rada tak je to v poriadku. Ale ty ktory ju radi nemaju si to asi aj tak nezapamatali. A to co pises ze: "čím viac viem, tým mám viac možností?"to je naozaj tak. Mna tam ale ucili veci, ktore ma velmi casto vobec nezaujimali. Cize som si to aj tak nezapamatal. Vacsina ludi je s tym podobne... Keby som sa ten cas venoval niecomu co bavi a v com mam lepsie danosti, tak v tom pripade by som mal naozaj viac tych moznosti. Ojoj, my sa v tejto téme asi ťažko zhodneme.
1. Aj ja som mala predmety, ktoré som nenávidela. Na výške to bola dokonca matematika (síce len 2 semestre, ale aj tak). A prečo? Lebo lečo
. Podľa mňa veľmi, veľmi veľa záleží na prednášajúcom, akou formou to podá.
2. Vedel si ty už na základnej škole zodpovedne povedať, čo ťa baví a čo nie? Mňa učenie vôbec nebavilo, ani tej matiky. V živote som sa matiku neučila. Dejepis a podobné humanitné predmety som sa biflila (napísala som to správne
). Tým chcem povedať, že dieťa ešte nemôže naistotu povedať, čo ho baví a už vôbec nie, čo sa nebude učiť, lebo to URČITE nebude v živote nikdy potrebovať.
3. Píšeš, že k nejakým iným okruhom, než tvoj odbor, budeš hľadať informácie v lexikóne, na internete alebo si zaplatíš odborníka. Nie je jednoduchšie to vedieť? (Upozorňujem, stále hovoríme o všeobecných informáciach.) Ty ako dieťa by si niečo hladal v lexikónoch alebo hocikde inde, ak ťa to nebaví?
4. Všimni si v citácii podčiarknutú časť označenú aj kurzívom. Nechápem. Ja hovorím o všeobecných znalostiach. A je pravda, že ja osobne asi nikdy v živote nebudem potrebovať vedieť obvod zeme, ale mám dobrý pocit, keď to viem. (Nehovoriac o tom, že ak sa ma to raz opýta moje dieťa a ja nebudem vedieť odpovedať.... trapas
.)
5. Veľmi ťažko si viem predstaviť (až to bolí
) tvoj systém výučby. Mňa tak na ZŠ-ke bavilo kresliť, hrať volejbal (neznášala som gymnastiku), počítať príklady a možno nejaké pokusy v labáku. Takže ak by som sa zamerala na toto, zrejme by som mala v tomto príspevku niekoľkonásobne viac gramatických chýb, nevedela by som, kto bol Pribina, ani súčasných predstaviteľov našej republiky a vlády.
Ja viem, viem, je to pritiahnuté za vlasy. Ale teda dobre, pome na strednú školu. Tá je predsa viac špecifikovaná. Mám za sebou obchodnú akadémiu. Vieš čo som tam neznášala (okrem iného)? Strojopis! Totálne nezáživná hodina. Nebavilo ma to. Som sa z času na čas aj nudila. Teda podľa tvojej teórie by som ju nemusela študovať. Ale pozrime sa na súčasnosť. Okrem toho, že robím účto, mám na starosti aj určitý okruh obchodnej korešpondencie. Viem napísať list, ovládam štruktúru životopisu! Aha, zišiel sa mi ten strojopis. A hoci neovládam stenografiu, keď mi kolega diktuje list, celkom dobre to stíham písať aj na klávesnici. Žeby strojopis?!
Nechcem ťa presviečať, aby si mi dal za pravdu, ale ani ty nechci odo mňa, aby som ja dala za pravdu tebe.