toto by zaujimalo aj man. U nas mame vlastnu kotolnu ale napadlo ma vyuzit solarnu energiu na ohrev vody. Tiez som zachytil info ze by to malo byt dotovane. Neviem vsak o ake investicie ide. U nas je 150 bytov a mame vlastnu kotolnu. Strecha je nevyuzita a solarne panely si vyslovenie pyta :-) Nevie niekto kolko stoji cca takato investicia?

Ak sa nič nezmenilo dotácie na jeden systém boli do maximálnej výšky 18.000,-.

Nás vyšla na 850 000.- Sk v roku 2005 ale ich máme málo. Máme 48 bytov denná spotreba TUV 6,5m3 v SO, NE okolo 8-10m3.

Môžete si ich pozrieť tu na porade. Bude treba prihodiť. Orientačná úspora za rok okolo 45 000.- Sk


Pozri fotogalériu

No tak ta navratnost nie je nijak slavna. Ak by ceny energii nerastli tak sa to zaplati skoro za 20 rokov a neviem ci v tom case uz nebudu tieto kolektory zastarale ako fyzicky tak aj moralne. Inak ta dotacia 18000 je akoze zart?

Nie je to žart, štát to myslí úplne vážne. Tá dotácia vychádza z toho, že rodinný dom potrebuje asi 6m2 sol.panelov a na každý meter dávajú po 3.000,- SK. Zisťoval som, lebo som o tom uvažoval.

Návratnosť zavisí od účinnosti. Tie plné (zo Žiaru) majú vyššiu účinnosť.

No uvazoval som nad tym ako zefektivnit uz aj tak celkom efektivny system. Toto mi prislo ako celkom rozumne riesenie, vyuzit strechu a pripravit sa na rast cien energii. Ale pri takejto navratnosti sa oplati asi investovat niekam inam. Moj predpoklad je ze ceny solarnych systemov pojde este dole s ich zvysujucou sa produkciou a modernizaciou. Existuju aj ine formy doohrevu TUV? Napr tepelne cerpadla alebo ine formy ohrevu pre bytove domy?

Čím viac pôjde energia hore tým viac to bude rentabilnejšie. Tepelné čerpadlá sú tiež dobrá vec, ale nie všetky sú rovnako účinné.

Dnes okolo 13:30 bol asi slabší odber (doobeda) , pretože zohriali vodu na 42°C. Doteraz som mal maximum 37°C.
Vstup do bojlera bol 56°C to je tiež dosť vysoká teplota.
Záleží to od odberu.

Zdravím "Poraďáci" !
Mám takú otázku ohľadne ohrevu úžitkovej vody SLNKOM v našom dome. Dom má 40 bytov. Je ideálne postavený na južnú stranu. Má šikmú škridlovú strechu. Miestnosť na umiestnenie zásobníkov aj kotlov na dohrev vody v zimnom období. Je chriech to nevyužiť. Ale nemám žiadne skúsenosti s možnosťami takejto akcie. Viem , že v tejto republike dotácie na tento účel neexistujú. Zaujímalo by ma ( ak už dajaké spoločenstvo praktizovalo takéto niečo ) čo to všetko obnáša. Okrem klasických povolení na stavebnú činnosť.

Ďakujem pekne !

Príbuzná téma:
http://www.porada.sk/t61572-solarne-...ohrev-tuv.html

Upozorňujem však, že šikmá strecha na kolektorové polia potrebnej veľkosti pre 40 bytov určite nie je ideálna, ako z hľadiska montáže, tak aj ďalšej prevádzky, nakoľko je ku kolektorom pomerne ťažký prístup. Okrem toho nemusí postačovať plocha strechy pre požadovaný počet kolektorov (cca 60 kolektorov). Lepšia je strecha plochá. Od nového roka by síce štát mal poskytovať aj nejakú dotáciu, no vyzerá to tak, že sa mu do toho nejako nechce. Financovanie vianočných príspevkov pre dôchodcov je pre túto vládu efektínejšie. Investícia do kolektorov by pre Váš dom vyšla na cca 2,2 až 2,5 mil. Sk. Návratnosť bude závislá predovšetkým od toho za akú cenu kupujete v súčasnosti teplo na prípravu TÚV. Pri nákupe centralizovaného tepla je návratnosť cca 8 rokov, pri vlastnej kotolni je to cca 13 rokov. Pri životnosti zariadenia 25 až 30 rokov sa to každom prípade oplatí. Pre presnejší výpočet by bolo potrebné poznať reálne hodnoty vstupujúce do výpočtov pre dimenzovanie veľkosti zariadenia a určenie obstarávacích nákladov.

Ďakujem pekne Adam xx, že ste sa zapojili do problému. Myslím, že s veľkosťou strechy problém nie je . S prístupom som sa aj ja zapodieval. Úzka lávka pod kolektormi je ďaľšia investícia. Medičasom som sa stretol i so zástupcami jednej firmy. Hovoria že netreba žiadnu údržbu a teda ani investíciu do lávky. Prípadné narušenie tesnosti prírub sa odstraňuje zvnútra - spod škridle. Zvody by šli nepoužívanými komínmi.Pri rýchlej kalkulácii cca 3 kubiky spotreby teplej vody na byt a mesiac (starší ľudia u nás - šetria) vraj stačí cca 80 metrov štvorcových plochy kolektorov. Cenu ( zatiaľ predbežnú - stanovili na 1,3 miliona. Spolu i s kotlom na dohrev vody. Plus cena za projekt, a iné úradné záležitosti. Čakám, že do diskusie sa zapojí niekto kto toto už preskákal. O dva týždne by sme mali mať zhromaždenie, kde sa bude realizovať firma, ktorá má v tomto dajakú prax. Zatiaľ veľmi pekne ďakujem.
MK

Nedá mi nevstúpiť ešte raz do tejto debaty. Všetko je v pohode, teda čísla súhlasia, ale len pokiaľ pôjde o tých 80 m2. Keďže sa však uvažuje o investícii s dlhou dobou životnosti, nie je možné sa pohrávať s myšlienkou, že v dome je veľa starších ľudí s nižšou spotrebou vody ako je obvyklé. Bude to tak aj o 10, či 20 rokov? Čo ak nie? Pri výpočte takýchto systémov a v projekcii všeobecne sa s takýmito úvahami nepočíta, ale s priemernými spotrebami a priemernou obložnosťou bytov. Takže v dome s cca 40 bytmi treba počítať aspoň s 85 až 90 bývajúcimi a so spotrebou aspoň 50 l vody denne. Inak to zariadenie bude poddimenzované. Odborníci síce povedali, vy súhlasili, oni postavili, vy zaplatili, oni sa porúčali a vy vodu v dostatočnom množstve a kvalite nedostali, preto reklamovali. A oni povedali "však ste s tým súhlasili" sťažujte sa na lampáreň. Naprojektovať a postaviť termické kolektorové polia na ohrev TÚV je triviálna záležitosť a nie je o tom ani veľa papierovačky. Dôležité však je, aby to bolo správne nadimenzované, lebo v opačnom prípade bude ten efekt nedostatočný. A ešte jedna poznámka. Celá ekonomika sa točí okolo návratnosti investície, čiže o jej efekte. Takže si dobre premyslite, aké materiály tam budú použité včítane samotných kolektorov. Lebo na trhu letia aj rôzne dreky z umelej hmoty alebo trubice z Číny. Takže ak mám poradiť, tak len od renomovaných výrobcov.

Vidím , že debatu vedieme len dvaja v tomto smere (domnievam sa) neskúsený praxou v stavbe kolektorov pre činžiak. Ďakujem za poznámku o budúcnosti. Viem, že skladba vlastníkov sa bude meniť a tým i nároky na teplú vodu. Preto som čakal (a čakám) že sa ozve niekto kto toto má za sebou a vie z praxe čo priniesol tento systém pre obyvateľov bytoviek. Je mi jasné , že solárny ohrev je tu odjakživa - inak by nebol život - a len ho treba modernými technológiami zavádzať do praxe. Je smutné , že na Slovensku sa k tomu staviame chrbtom. (Dotácie, verejná inštruktáž ...) Každý sa rád slní - a každý cíti čo slnko dokáže. Tak sa nebojme. Čo tak ekologický prínos. Prievidza je zásobovaná teplom zo zdroja v Novákoch - tepelná elektráreň spalujúca nekvalitné uhlie ... Návratnosť je istá - ako dlho ? Predošlé vety by nás mali tešiť - robíme to pre našich potomkov. Diskusia na túto tému je obrovská a treba tlačiť tento štát práve diskusiami o tomto - "probléme". Slová Adama xx trochu strašia. - nedobrý prístup. Ak si to čítajú ďalší poraďáci a súhlasia ani nevedia prečo. Čakal som konkrétnejšie návrhy a skúsenosti. Počet slnečných dní sa nedá predpokladať . Ani počet dní s mínusovými teplotami. Ako klad by som bral porovnanie typov kolektorov. Adam xx naznačil , že nie plastové - vďaka. Ale aj konkrétnejší rozbor by bol dobrý. Uvažujme v tom smere , že vlastníci sa pre niečo rozhodujú a nie je správne ich strašiť. Keď sa rozhodnem chcem fakty. V tomto štýle to beriem. Zatiaľ ďakujem.
MK

Už som o tom písal my to máme, predpokladám, že si prečítal príbuznú tému.

Je to v tej téme čo uviedol Smith - príbuzná téma http://www.porada.sk/t61572-solarne-...ohrev-tuv.html.

Prečítaj si príbuznú tému a ak máš nejaké konkrétne otázky daj ich sem.

Ešte sú odfotené pozriem to kde to je. Je to tu http://www.porada.sk/t43239-fotogale...-svbckach.html


Ak môžem poradiť uvažuj o vákuových kolektoroch. Idú aj v zime.

Tak sa ozyvam po dlhsej dobe. Ja som bol v kontakte s ludmi, ktory dodavaju kolektory zo Ziaru nad Hronom. To nie su shity. Takisto som uvazoval nad vakuovymi, tie zase su lepsie ako klasicke ale v zime samozrejme vsetko nevyhreju. Bol som v kontakte s frimou Boston z Pov. Bystrice. Ale musim povedat ze s tou dotaciou to bude na dlhe lakte. Lebo vraj ich dostanu len vyrobcovia tepla t.j. u nas bytovy podnik za nizsie emisie. A nie spolocenstvo priamo. To je smutne. :-( A pravdu povediac u nas je 12bytov a 36 ludi t.j. 3os/byt. Takze ratat treba viac ludi ako menej

Prievidza - SVB a Solárny ohrev. Mňa by zaujímalo toto. V návrhu vlastníkov je zistiť, čo je rentabilnejšie. Solárny ohrev TUV kombinovať s dohrevom centrálneho zdroja - existujúceho , alebo sa úplne odtrhnúť a urobiť si vlastný dohrev plynovým kotlíkom.
Centrálny ohrev vlastní firma , ktorá si klasicky objednáva teplo na rok dopredu od dodávateľa ENO. Znamená to , že v prípade ( teoretizujem) 95 % podielu dodaného tepla z kolektorov a zbytok odovzdaného z centrálneho zdroja, nastáva situácia , že náš dodávatel si bude účtovať od nás neodobraté - nespotrebované teplo. Ekonomicky - vyhodené peniaze. V druhom prípade - plynový kotlík a investícia doňho, spotreba plynu , údržba.
Výsledná suma , návratnosť - Porovnanie týchto dvoch možností.
Poraďáci radte !

Chcel by som vedieť viac o realite "Ziarskych " kolektorov.
Ako je to s vákuovými kolektormi. V prípade silnej snehovej chumelice. Kolektor zapadne snehom a čo potom . Ploché kolektory majú možnosť spätnej cirkulácie teplej vody ohriatej plynovým kotlíkom. A teda panel sa vyhreje a sneh skĺzne z neho. Vákuové pracujú tak že spätný tok nemá účinok na ohriatie vonkajšej steny.
Takže v prípade snehovej zimy by boli na šikmej streche vyradené.
V praxi stačí koľko kolektorov na dohrev vody pre trojčlennú rodinu - cca 50 litrov denne ???

Toto čo píšem mám z počutia a neviem čo je na tom pravdy.
Ide o "Žiarske " udajne tie čo idú na vývoz sú v pohode. O tých čo sa použijú doma sa to nedá povedať na 100%.

K tomu zapadnutiu snehom neviem presne čím to je ale nejakým spôsobom sa to rozpustí a za chvíľu sú zase čisté. To isté je aj s namrznutým ľadom. Chvíľu tam je a potom odpadá alebo vysublimuje neviem.
Ak slabo prší, alebo sneží, dokážu mať okolo 25° ale len keď nie je odber tepla