... alebo, nosiť v kufri či v kabelke takéto razítka ...

... samozrejme aj s poduškou na namáčanie

V kufri ani kabelke ich nenosím, ale veru v práci ich používam denne. Tajne túžim po samonamáčacej pečiatke, ale Ježiško moje žiadosti vytrvalo ignoruje. Vraj verejná správa musí byť vždy so štátnou na chvoste rozvoja, inak by bolo ľuďom príliš dobre a už by po ničom netúžili a nemali by na čo nadávať. A tak si ďalej pečiatkujem svojou starou pečiatkou a aj tohto roku pošlem Ježiškovi list. Je ale možné, že pri toľkých žiadostiach, ktoré mu chodia je zavalený administratívou a môj list opäť nestihne vybaviť. Čo už taký je život.

...no toto

Ako som to tak čítala, myslela som si: "Chvala bohu, sme v 21. storočí." .... až pokiaľ som sa nedostala k bodu 14. Tak tam som zapochybovala...

...tak to máš pravdu...

A čo tento?

Ospravedlnujem sa, ked to tu uz je, prikladam peknu prezentaciu.

No neni to pravda ?

V takomto kočíku sme vozili syna a v ďalšom (tom červenom), ale v modrej farbe zasa dcéru. Farba nevadila, ale čo robiť, keď mali práve len modrý kočík, aj preň sme museli ísť do neďalekej dediny. Za nejaký čas sme zistili, že v ružovom naši známi vozili zasa syna.

Dnes som objavila super portál www.mix.sk a sú tam úžasné staré fotografie Bratislavy a všeličo iné

Pamätáte si na detský kaleidoskop. Boli v ňom zrkadlá a sklíčka a obrazce v ňom vyzerali napr. aj takto...

Ja som si ho rozoberala a pridávala som si do neho svoje sklíčka alebo aj iné drobnosti, aby obrázky boli zaujimavejšie...

Asi ťa prekvapím, my takýto kaleidoskop doma máme, občas doňho mrknem, no marí sa mi, že ti vtedajšie boli krajšie ...

Tak presne takto rozpráva moja vnučka, len to čo ona predvádza má byť slovenčina

Inak neuveríte, ale čo je hore na fotografii ten starý prútený kočík so strechou (škoda že nemám forografiu), je super vec. Mne keď sa mal narodiť syn sme ten kočík vzali z povala, bol ešte po mojej mame. Vtedy veľký hit. Kompletne sme ho vnútri očalúnili bielou koženkou, natreli sme kolieska, dookola sme našili modrý volán s bielou krajkou. Zložili sme strechu a namiesto nej sme dali baldachýn s tou istou látkou a krajkou, skrátka niečo úžasné. Mala som ho v spálni namiesto postieľky. Všetci ho obdivovali, pretože to bola fantázia.

Asi sa aj ja po ňom poobzerám, aby som si pripomenula tie "Staré zlaté časy..."

Ahoj Bella, prosím poraď, postupy, čo mám urobiť, aby som mohla ďalej poslať súbor, robí mi to problémy. Ďakujem.

Ja keď klikám na súbory z porady, najprv sa ma opýta - súbor otvoriť alebo uložiť. Najlepšie by bolo uložiť to u seba na PC a potom si s tým môžeš robiť čo chceš. Inak poradiť neviem

[quote=Zita5;547173]Ach kde sú tie časy , keď sme za napr.2 koruny kúpili 1 liter mlieka , za 0,30 1 ks rožok a paradajky za 3 koruny a papriku za 4-5-6 korún kg [/quote


to je fakt,dnes uz by sme tazko nejake detska videli liezt na susedovu ceresnu-ja sa uz pamätam len na zbytky tejto ery ale ved vsetci bojovali za demokraciu-co aj povazujem za dobre-a teraz sme vsetci nespokojni.
take zlate casy sa uz nevratia.so smenou rezimu treba ratat aj s uplne inym zivotnym stylom.
ale bolo to pekne,moje deti uz take cosi asi uz nezaziju.
chodievali sme na pole s babickou past husi-mavala ich aj 30ks a brala so sebou len 2-3 krajce sucheho chleba-pre nas nebolo nic lepsieho v tej chvili na pasi.
alebo sme chodievali na maliny i sipky-a babicka robila lekvar-vyborny.
s maminou sme chodili do kina na vinetua-arasidy v cukre boli nevyhnutnostou alebo turecky med v zmrzlinovom kornutku.ja som to volala "tepla zmrzlina/.co uz,je to tam.
kazda zmena cosi stoji...

este dodnes pouzivam taky maly televizor-prenosny ,ciernobiely s vysuvacou antenou-z tych cias.
ked chcem vidiet cosi z domova,sadnem k tomu a vobec mi nevadi ze je bez farieb a naviac chytam len markizu a stv2-ale TV ide ako hodinky.
/vydala som sa totiz do rakuska a ked tento stale ide,vobec neplanujem zaobstaravat pre seba novy...casom aj tak zavedieme satelit aj so slovenskymi programami/
pre mna je to nostalgia a zaroven spomienky na moje najutlejsie detstvo,tento telkacik.

veru,aj ja sa casto s mojim muzom domnievam,ze dnes,hoci hodiny biju rovnako a prejdu rovnako 24 hodin,dnes sa cas posuva rychlejsie.je to nevysvetlitelne ale som presvedcena ze to tak je.
dnes mame auta,rychle dopravne prostriedky,vela strojov co spravia pracu za nas....napriek tomu mame zhon a nestihame.prv bolo casu na vsetko- ludia sa narobili a este sa stihli i nudit,tak dlho trvalo kym zapadlo slnko.
dnes sa takmer strieda den s nocou-ako je to pisane v biblii.ani sa nestihnem rano poriadne prebrat a uz sa chystam na nocny spanok...
zeby ozaj na tom nieco bolo...

ja este deti nemam,ale verim ze je to preto,lebo dnesni rodicia sa uz s detmi nehraju-so mnou sa nasi cely cas hravali pexeso alebo sme si stavali domceky pre babiky;s tatinom som chodievala do lesa alebo na ihrisko-trenoval chalanov futbal
dnes na taketo nieco rodicia nemaju proste cas,su radi ze si vydychnu po tazkom dni v praci-deti nepoznaju vela prirodzenych veci-su ovplyvnene TV...
je to vsetko dosledok stresu a nedostatku casu.
rodicia nemaju na deti dost casu a ked si zvyky komunikovat a hrat sa nevytvorime uz s celkom malymi detmi,6 a viac-rocnym detom nasa spolocnost uz pride skor trapna.
vsetko sa ma zacat uz v "babätkovskom"veku-ale na to nemame cas...taka je doba