Dobrá správa: je to pravda!!

Je to tak

Bezpodielové vlastníctvo manželov – par. 143-151 Občianskeho zákonníka
- môže sem patriť všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva
- bezpodielové vlastníctvo manželov je závislé od vzniku manželstva, a až právoplatným zánikom manželstva zaniká aj bezpodielové vlastníctvo manželov

Výnimky - čo nepatrí do bezpodielového vlastníctva manželov:
1. majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov za trvania manželov dedičstvom alebo darom
2. veci, ktoré svojou povahou slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jednému z manželov
3. veci získané reštitúciou len jedným z manželov
4. bolestné a odškodnenie zníženého spoločenského uplatnenia, ktoré za trvania manželstva dostal jeden z manželov

Takže može otec prepisat aj ked este nie sme rozvedení? Tak potom to je naozaj dobra sprava dakujem

Môže. V darovacej listine musí byť jednoznačne napísané, že dom otec daruje tebe.
Naštuduj si to . Na internete je informácii habadej.

Je tu už dosť veľa tém o pozemkoch, tak som nechcela zakladať novú a preto hoci to nie je rovnaká téma napíšem to sem,možno mi niekto poradí. Je to vlastne problém suseda, ale ak by sa dalo, rada by som mu pomohla. Má dedičské konanie po starom ocovi z roku 1975 ,v ktorom je napísané, že pôdu nadobúda susedou otec /syn por./ s tým, že je v ňom napísané , že v prípade obdržania náhrady za pôdu vyplatí svoje spoludedičky ich zákonným podielom. Druhé dedičské je po ocovi z roku 2004 v ktorom pôdu zdedil ten sused a v tomto dedičskom sa už nikde nepíše o vyplácaní svojím tetkám v prípade náhrady za túto pôdu. Chcem sa opýtať či majú právo jeho bratranci a sesternice lebo tie tetky už nežijú /žiadať náhradu za túto pôdu, keď sa to v dedičskom po ocovi nikde nepíše? Ďakujem.

Asi nemajú. Ak je dedenie zo zákona, dedičskou dohodou sa dá dedičstvo rozdeliť medzi dedičov hocijako, podmienky (napr. vyplácanie) však musia byť v rozhodnutí uvedené. Aj je dedenie zo závetu, podmienky sa nemôžu uvádzať.

Takže podľa Vás, keď to bolo uvedené v dedičskom po starom ocovi,tak to vyplácanie sa týkalo syna / susedovho oca /a teraz keď už po ocovi to v dedičskom nie je, vnuka / toho suseda/ sa to vyplácanie už netýka. Ak ešte niekto sa v tom vyzná, tak nech mi to potvrdí. Ďakujem.

Trochu si to prekombinovala s tými susedmi, dedami, tetkami ...

Čiže v prvom dedičskom konaní dedili traja súrodenci, ich dohoda bola: dediť bude syn s tým, že ak scudzí pozemky (predá), vyplatí svoje sestry. To je normálna dedičská dohoda oprávnených dedičov. Ak sestry zomreli, nemá koho vyplácať - asi tam nebolo, že aj ich nástupcov treba vyplatiť. A keď majetok nepredal, tiež nemá prečo vyplácať.

V druhom dedičskom konaní dedí jeden syn a kto ešte? Dedí sa poručiteľov majetok ku dňu smrti.
Ak si tým myslela záväzok poručiteľa kedysi, ten odpadol.

Je to tak ako píšeš, len nejde o predaj pôdy,ale o vyplácanie za prenájom pôdy, v druhom dedičskom dedil len syn a nikde nie je napísané že treba vyplácať aj ich nástupcov.

Dedičská dohoda zaväzuje len dedičov. Pri tom prvom dedičskom konaní sa dohodli na dôchodku pre sestry, nepísali aj potomkov. Je to tzv. "odvážna" dohoda, nevie sa dokedy bude platiť. Ak sa totiž má podľa dedičskej dohody niečo vyplácať, mal by tam byť aj uvedený čas, dokedy je tak treba urobiť. Tu to bolo zjavne ohraničené dožitím oprávnených.
Keď tie sestry zomreli, žiadali ich dedičia nejaký dôchodok - pohľadávku? Pohľadávku by museli mať tiež prerokuvanú v dedičskom konaní. Vtedy (ak by sa im nechcela priznať) by možno aj mohli namietať, že je to proti dobrým mravom, keďže nehnuteľnosť má stále hodnotu ... robí sa to tak, rozhoduje súd. Zdá sa ale, že v tomto prípade im boli peniaze vyplácané ďalej dobrovolne.

V druhom dedičskom konaní síce poručiteľom bol ten, čo dobrovoľne platil právnym nástupcom sestier, ale s nimi nemal žiaden právny vzťah, teda oni ani nemôžu od jeho dedičov niečo žiadať.

Podporne možno použiť aj ustanovenie obč. zákonníka o úmrtí veriteľa (sestier - oprávnených):

§ 579
Smrť dlžníka alebo veriteľa

(1) Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

(2) Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Mária27 ´dakujem veľmi pekne.