Ahoj. ja len tolko....



Pokiaľ zatepľujete novostavbu z moderných murovacích prvkov (veľkoformátové vysoko tepelnoizolačné tehlové bloky, presné tvárnice z bieleho pórobetónu a pod.) , tak tých 5 cm zrejme postačuje, pokiaľ, pravda, nestaviate nízkoenergetický alebo pasívny dom.
Pokiaľ však hovoríme o zatepľovaní dvadsať-tridsaťročných domov z plných alebo dierovaných tehál, zo šedého plynosilikátu alebo škvárobetónu - tu naša odpoveď znie:
5 cm polystyrénu určite nestačí!
Napriek svojej masívnosti (veľkej hrúbke) majú steny z tradičných murovacích prvkov len minimálnu tepelnoizolačnú schopnosť:
Ak by sme napríklad chceli dosiahnuť tepelný odpor R=2,0 m2.K/W u steny z plných pálených tehál, musela by mať táto stena hrúbku až 1,72 m! Naproti tomu rovnakú tepelnú ochranu poskytne fasádny polystyrén už v hrúbke 8 cm!

Inak povedané, každý dom z plných pálených tehál "znesie" zateplenie izolantom hrúbky minimálne 8 cm, pretože samotné murivo je z hľadiska tepelnej izolácie v podstate úplne neúčinné. A to platí nielen o plných pálených tehlách, ale o ktoromkoľvek tradičnom murovacom materiále.
Okrem toho je dobré si uvedomiť, že cena jedného centimetra izolantu je v pomere k celkovým nákladom na zateplenie zanedbateľná, efektívnosť vynaložených prostriedkov pritom určuje najmä použitá hrúbka tepelnoizolačnej vrstvy!
Bez ohľadu na to, akú hrúbku izolácie použijete, musíte zaplatiť materiál na lepenie i stierkovanie, povrchovú úpravu, prácu realizačnej firmy, lešenie a podobne.
Čím väčšiu hrúbku izolácie však použijete, tým viac budete šetriť v priebehu životnosti zatepľovacieho systému a tým lepšiu ochranu vášmu domu i vašej rodine pred zimným chladom i letnou horúčavou poskytnete.
Pri návrhu zatepľovacieho systému sa preto neriaďte "dobrými" radami susedov, ale obráťte sa na odborníkov - pomôžu vám navrhnúť optimálnu hrúbku zatepľovacieho systému práve pre váš konkrétny dom. A určite vás presvedčia, že
NEŠETRITE NA HRÚBKE - UŠETRÍTE!

Správne zateplený dom určite dýcha.
Navyše je rozumné pozrieť sa na problém "dýchania" (alebo správnejšie PAROPRIEPUSTNOSTI) obvodového plášťa odborne a bez zbytočných emócií.
Schopnosť obvodovej steny prepúšťat vodné pary ("dýchať") popisuje veličina difúzny odpor. Čím väčší difúzny odpor steny, tým menej vodnej pary stena prepustí a tým menej teda "dýcha". Difúzny odpor rastie s hrúbkou konštrukcie, zároveň paropriepustnosť obvodovej steny závisí od toho, z čoho je postavená - v prípade zateplenej steny teda od vlastností samotného muriva i vlastností jednotlivých vrstiev zatepľovacieho systému.

Na obrázku vidíme porovnanie difúzneho odporu steny z rôznych murovacích prvkov, zateplenej rôznymi druhmi zatepľovacieho systému.
Už na prvý pohľad sú zrejmé tri skutočnosti
• difúzny odpor samotnej steny je zvyčajne väčší než difúzny odpor dodatočného zateplenia, t.j. samotná obvodová stena prepustí menej vodnej pary než je schopný prepustiť zatepľovací systém - záleží teda skôr na tom, z čoho je dom postavený, než na tom, čím je zateplený
• pokiaľ zatepľujeme murivo z plných tehál alebo z iných hutných murovacích prvkov, môžeme použiť ktorýkoľvek zatepľovací systém - jeho paropriepustnosť bude vždy zrejme vyššia než paropriepustnosť pôvodného muriva
• vyjadrenie o "NEDÝCHANÍ" (resp. nízkej paropriepustnosti) zateplenej steny je zavádzajúce - aj ten najhutnejší murovací materiál zateplený polystyrénom prepustí niekoľkonásobne viac vodnej pary ako napríklad hydroizolácia
Okrem toho - paropriepustnosť obvodovej steny sa niekedy zbytočne preceňuje. V bežnom byte alebo rodinnom dome sa pri normálnej prevádzke vytvorí výrazne menej vodnej pary, ako dokáže prepustiť ktorákoľvek obvodová stena.
Inak je to samozrejme v prevádzkach, ktoré vytvárajú veľké množstvo vodnej pary, ako sú priemyselné kuchyne, verejné kúpele či bazénové haly. Tu môže viesť nižšia paropriepustnosť obvodových stien k výrazným poruchám obvodového plášťa.
V oblasti bytových stavieb však tiež majú systémy s vyššou paropriepustnosťou (napr. Baumit open alebo minerálny systém) svoje opodstatnenie:
• pokiaľ sa zatepľuje starý dom s murivom poškodeným zvýšenou vlhkosťou a soľami
• pokiaľ sa zatepľujú steny postavené z murovacích prvkov z vyššou paropriepustnosťou (napr. tvárnice z pórobetónu)
• pokiaľ sa zatepľuje veľmi rýchlo postavený dom s veľkým množstvom zabudovanej vlhkosti - tu môže vysoko paropriepustný zatepľovací systém urýchliť vysušovanie stavby a zvýšiť kvalitu bývania v prvých rokoch po dokončení stavby
Pokiaľ chcete mať istotu, že váš zateplený dom bude "dýchať", obráťte sa na odborníkov - posúdia zateplenie z hľadiska difúzie vodnej pary a v prípade potreby navrhnú vhodné riešenie, ktoré vám zabezpečí príjemnú klímu vo vašom dome či byte.


S pozdravom Krvaj

V podstate celé projekty na takéto domy sú dokonalé bez tepelných mostov a s minimálnymi stratami .Plus úplne riešia problém vlhnutia stien , rosných bodov a pod.Je to najpoužívanejší spôsob výstavby RD v Nemecku.Ak si vezmem za vzor kvality Nemecké staviteľstvo (od ktorého sa máme stále čo učiť).Tak v DE si fasádnym polystyrénom zatepluje domy len najnižšia spoločenská skupina.Dať si ako povrchovú úpravu akrylátovú omietku( u nás je to niečo ako top, cool) u nich znamená chudák čo si nemôže dovoliť nič poriadne. Nemusí sa zrovna použiť klinker.Ale tehla klinker sa dožije aj nekrytá a vystavená všetkým poveternostným podmienkam dlhého veku.Prečo? myslíte že v Anglicku, Holandsku ,severnom Nemecku ,Dánsku ....atd sú domy obložené tehlovými pásikmi alebo priamo murované z tehál ( tak ako je to na tom obrázku)bez omietok( o zateplení polystyrénom ani nesnívajú)... je to preto že je tam vysoká vlhkosť vzduchu , časté hmly a dažde tj. na omietky ako také by sa chytali machy lišajníky. Akrylátové omietky sú vhodné niekde na juh Európy alebo na juh Sk ale nie pod Tatry.S tým je aj spojené zateplenie fasádnym polystyrénom.
Ak sa nič mimoriadne v stavebníctve nestane, tak tým systémom , na ktorý som vám poukázal ,sa bude v najbližšej budúcnosti uberať aj Slovenské staviteľstvo.

Ahoj. ja len tolko....



Pokiaľ zatepľujete novostavbu z moderných murovacích prvkov (veľkoformátové vysoko tepelnoizolačné tehlové bloky, presné tvárnice z bieleho pórobetónu a pod.) , tak tých 5 cm zrejme postačuje, pokiaľ, pravda, nestaviate nízkoenergetický alebo pasívny dom.
Pokiaľ však hovoríme o zatepľovaní dvadsať-tridsaťročných domov z plných alebo dierovaných tehál, zo šedého plynosilikátu alebo škvárobetónu - tu naša odpoveď znie:
5 cm polystyrénu určite nestačí!
Napriek svojej masívnosti (veľkej hrúbke) majú steny z tradičných murovacích prvkov len minimálnu tepelnoizolačnú schopnosť:
Ak by sme napríklad chceli dosiahnuť tepelný odpor R=2,0 m2.K/W u steny z plných pálených tehál, musela by mať táto stena hrúbku až 1,72 m! Naproti tomu rovnakú tepelnú ochranu poskytne fasádny polystyrén už v hrúbke 8 cm!

Inak povedané, každý dom z plných pálených tehál "znesie" zateplenie izolantom hrúbky minimálne 8 cm, pretože samotné murivo je z hľadiska tepelnej izolácie v podstate úplne neúčinné. A to platí nielen o plných pálených tehlách, ale o ktoromkoľvek tradičnom murovacom materiále.
Okrem toho je dobré si uvedomiť, že cena jedného centimetra izolantu je v pomere k celkovým nákladom na zateplenie zanedbateľná, efektívnosť vynaložených prostriedkov pritom určuje najmä použitá hrúbka tepelnoizolačnej vrstvy!
Bez ohľadu na to, akú hrúbku izolácie použijete, musíte zaplatiť materiál na lepenie i stierkovanie, povrchovú úpravu, prácu realizačnej firmy, lešenie a podobne.
Čím väčšiu hrúbku izolácie však použijete, tým viac budete šetriť v priebehu životnosti zatepľovacieho systému a tým lepšiu ochranu vášmu domu i vašej rodine pred zimným chladom i letnou horúčavou poskytnete.
Pri návrhu zatepľovacieho systému sa preto neriaďte "dobrými" radami susedov, ale obráťte sa na odborníkov - pomôžu vám navrhnúť optimálnu hrúbku zatepľovacieho systému práve pre váš konkrétny dom. A určite vás presvedčia, že
NEŠETRITE NA HRÚBKE - UŠETRÍTE!

Správne zateplený dom určite dýcha.
Navyše je rozumné pozrieť sa na problém "dýchania" (alebo správnejšie PAROPRIEPUSTNOSTI) obvodového plášťa odborne a bez zbytočných emócií.
Schopnosť obvodovej steny prepúšťat vodné pary ("dýchať") popisuje veličina difúzny odpor. Čím väčší difúzny odpor steny, tým menej vodnej pary stena prepustí a tým menej teda "dýcha". Difúzny odpor rastie s hrúbkou konštrukcie, zároveň paropriepustnosť obvodovej steny závisí od toho, z čoho je postavená - v prípade zateplenej steny teda od vlastností samotného muriva i vlastností jednotlivých vrstiev zatepľovacieho systému.

Na obrázku vidíme porovnanie difúzneho odporu steny z rôznych murovacích prvkov, zateplenej rôznymi druhmi zatepľovacieho systému.
Už na prvý pohľad sú zrejmé tri skutočnosti
• difúzny odpor samotnej steny je zvyčajne väčší než difúzny odpor dodatočného zateplenia, t.j. samotná obvodová stena prepustí menej vodnej pary než je schopný prepustiť zatepľovací systém - záleží teda skôr na tom, z čoho je dom postavený, než na tom, čím je zateplený
• pokiaľ zatepľujeme murivo z plných tehál alebo z iných hutných murovacích prvkov, môžeme použiť ktorýkoľvek zatepľovací systém - jeho paropriepustnosť bude vždy zrejme vyššia než paropriepustnosť pôvodného muriva
• vyjadrenie o "NEDÝCHANÍ" (resp. nízkej paropriepustnosti) zateplenej steny je zavádzajúce - aj ten najhutnejší murovací materiál zateplený polystyrénom prepustí niekoľkonásobne viac vodnej pary ako napríklad hydroizolácia
Okrem toho - paropriepustnosť obvodovej steny sa niekedy zbytočne preceňuje. V bežnom byte alebo rodinnom dome sa pri normálnej prevádzke vytvorí výrazne menej vodnej pary, ako dokáže prepustiť ktorákoľvek obvodová stena.
Inak je to samozrejme v prevádzkach, ktoré vytvárajú veľké množstvo vodnej pary, ako sú priemyselné kuchyne, verejné kúpele či bazénové haly. Tu môže viesť nižšia paropriepustnosť obvodových stien k výrazným poruchám obvodového plášťa.
V oblasti bytových stavieb však tiež majú systémy s vyššou paropriepustnosťou (napr. Baumit open alebo minerálny systém) svoje opodstatnenie:
• pokiaľ sa zatepľuje starý dom s murivom poškodeným zvýšenou vlhkosťou a soľami
• pokiaľ sa zatepľujú steny postavené z murovacích prvkov z vyššou paropriepustnosťou (napr. tvárnice z pórobetónu)
• pokiaľ sa zatepľuje veľmi rýchlo postavený dom s veľkým množstvom zabudovanej vlhkosti - tu môže vysoko paropriepustný zatepľovací systém urýchliť vysušovanie stavby a zvýšiť kvalitu bývania v prvých rokoch po dokončení stavby
Pokiaľ chcete mať istotu, že váš zateplený dom bude "dýchať", obráťte sa na odborníkov - posúdia zateplenie z hľadiska difúzie vodnej pary a v prípade potreby navrhnú vhodné riešenie, ktoré vám zabezpečí príjemnú klímu vo vašom dome či byte.


S pozdravom Krvaj

V podstate celé projekty na takéto domy sú dokonalé bez tepelných mostov a s minimálnymi stratami .Plus úplne riešia problém vlhnutia stien , rosných bodov a pod.Je to najpoužívanejší spôsob výstavby RD v Nemecku.Ak si vezmem za vzor kvality Nemecké staviteľstvo (od ktorého sa máme stále čo učiť).Tak v DE si fasádnym polystyrénom zatepluje domy len najnižšia spoločenská skupina.Dať si ako povrchovú úpravu akrylátovú omietku( u nás je to niečo ako top, cool) u nich znamená chudák čo si nemôže dovoliť nič poriadne. Nemusí sa zrovna použiť klinker.Ale tehla klinker sa dožije aj nekrytá a vystavená všetkým poveternostným podmienkam dlhého veku.Prečo? myslíte že v Anglicku, Holandsku ,severnom Nemecku ,Dánsku ....atd sú domy obložené tehlovými pásikmi alebo priamo murované z tehál ( tak ako je to na tom obrázku)bez omietok( o zateplení polystyrénom ani nesnívajú)... je to preto že je tam vysoká vlhkosť vzduchu , časté hmly a dažde tj. na omietky ako také by sa chytali machy lišajníky. Akrylátové omietky sú vhodné niekde na juh Európy alebo na juh Sk ale nie pod Tatry.S tým je aj spojené zateplenie fasádnym polystyrénom.
Ak sa nič mimoriadne v stavebníctve nestane, tak tým systémom , na ktorý som vám poukázal ,sa bude v najbližšej budúcnosti uberať aj Slovenské staviteľstvo.

nestaci v tom pripade iba nejaky obklad z palenych tehal? vydel som nieco s hrubkou tusim okolo 5cm. Akurat som pozeral tepelny odpor steny bez a so zateplenim, a samozrejme, ze zateplenie je vyznamne +. Len myslim ze stale nikto neodpovedal na staru otazku, ako je to s mineralnou vlnou. Ked niekto pisal, ze sa rosny bod presunie do EPS kde v podstate neskodi, tak v mineralnej vlne by hlhnutie sposobilo stratu teploizolacnych vlastnosti a bohvie co este. asi neexistuje jednoznacny recept -taka a taka tehla alebo porobeton a na to taka a taka izolacia, pripadne bez izolacie? Dokial som nepocul o tom rosnom bode tak som mal podstatne kludnejsi spanok

Rosný bod ( jeho teplotné vyjadrenie ) závisí od relatívnej vlhkosti vzduchu - napr. ak povedzme pri teplote 22 stupňov je relatívna vlhkosť 55 % ,tak tento istý vzduch ( relatívne uzavretý vzduch s vodnými parami ) dosiahne pri "x" stupňov Celzia svoj rosný bod = 100 % relatívnu vlhkosť = para začne kondenzovať (na kondenzačných jadrách, alebo chladnejších bodoch ( v tom istom uzavretom priestore).

Wyky vraví :
Rosný bod alebo teplota rosného bodu je teplota , pri ktorej je vzduch maximálne nasýtený vodnými parami (relevantná vlhkosť vzduchu dosiahne 100%). Ak teplota klesne pod tento bod, nastáva kondenzácia .
Vzduch za určitej teploty môže obsahovať iba určité množstvo vodných pár. Čím je teplota vzduchu vyššia, tým viac vlhkosti dokáže prijať. Ak sa vzduch začne ochladzovať, vodné pary začnú kondenzovať. Podmienkou je ale prítomnosť kondenzačných jadier.
Rosný bod sa dá považovať za iné vyjadrenie absolútnej vlhkosti vzduchu.

PS
Neviem kde v rozpätí hodnôt "X" (teplôt rosných bodov ) je +5 st. Celsia. Spodná hranica ale bude asi 0 st. Celsia.