Dakujem za podporu. Prezili sme mnoho krasneho, aj nieco zleho, klasicky zivot...
To co radis som uz urobil, na stretnuti sme si vyjasnili este nejake veci, vie ze si uvedomujem vsetky chyby ktore som urobil a ze som schopny urobit vsetko na svete, aby som dostal aspon malicku sancu dokazat, ze za to stojim. No bohuzial ju nedostanem, z jej strany uz neexistuje nic ,ani naznak presvedcenia ze by to chcela urobit, city z jej strany ochladli, preto aj kazde dalsie moje snahy su skor kontraproduktivne...skor ju odo mna este viac odradzaju. Vie co pre mna znamena, ale ja uz tolko neznamenam pre nu, preto uz ani nerobim ziadne dalsie kroky, aby to nebolo este horsie, aby som nebol otravny a nevyhybala sa mi uplne.
Preto mi ostavaju uz iba oci pre plac, lebo si uvedomujem akeho cloveka som stratil a ze ona bola ta prava, ale bojovat o nu som zacal az ked bolo neskoro...priznavam si chyby a o to viac trpim.
Z celeho srdca si zelam vsetko napravit, ale uz umrela aj ta nadej. Viem ze to prezijem a posuniem sa dalej, ale nikdy si neprestanem vycitat urcite veci, viem ze moje srdce bude patrit vzdy jej, rany sa zahoja, ale jazvy ostanu