Zavrieť

Porady

Depresia

Pozdravujem vsetkych.

Prvykrat som sa dostal na tuto stranku, len tak som nou listoval a prisiel som na to, ze mnohi ludia nevedia, co je to depresia, resp. podcenuju jej nebezpecnost. Zauzivany termin "depka" mi pripomina vyraz zo slovnika pubertlanych dievcat a vobec nesuvisi s diagnozou F32.

Ja trpim na depresiu. Je to, prepacte vyraz, svinstvo. To nie je stav, kedy sa rano clovek zobudi a hned je po "depke". Zazivam ju uz dlho, cca 3 roky, momentalne vdaka jesennemu pocasiu sa to dost zhorsilo. Je to ako ked clovek pada do priepasti a uvazuje nad tym, ci chce dopadnut a zlomit si väzy, alebo ci sa chce zachytit o nejaky vytrcajuci konar. Na druhej strane, ak clovek chce bojovat, musi dopadnut az na to najhlbsie dno, aby sa mohol odrazit a ist hore. Niektori to vzdaju a hladaju ulavu vo svetle na konci tunela. Drzim sa nazoru, ze ak ju niekto nezazije (osobne alebo v rodine), nema ani potuchy, co to je. Často mam pocit, ze jedinu ulavu dosiahnem vtedy, ked do toho tunela vstupim a pojdem za tym svetlom (myslene prenesene: skoncim svoj zivot). Som ateista.

Zaujimal by ma nazor inych ludi, ktori nou trpia; ako s nou bojuju. Ja sa liecim antidepresivami v kombinacii s utlmujucimi liekmi. Terapie som vychal, pretoze mi nepomahali. Rady typu: "pracuj vela, zabudnes" alebo "neboj, zvladnes to" mi maximalne tak zdvihaju adrenalin.

Este by som snad dodal dovod, preco som ochorel. Asi som nebol silny a nezvladol rozchod po styroch rokoch. Nazor "pro jedno kviti slunce nesviti" poznam, ale nenavidim ho z duse. Tymto pozdravujem moju "drahu polovicku", JUDr. P.P., ktora ma podrazila v tom "najvhodnejsom case", pricom podanie pomocnej ruky tejto osobe nic nehovori.

Aky je vas nazor? Aku mate skusenost?
Naposledy upravil antonio29 : 08.11.07 at 21:48
Usporiadat
Téma je uzavretá.
JarkaL JarkaL

JarkaL je offline (nepripojený) JarkaL

Ak Ti tá kniha pomôže, je jedno, koľko stojí, veď 300-400 Sk minieš dnes aj na "hlúposti", ale táto kniha Ti to niekoľkonásobne vynahradí a dá sa čítať stále, nie je to kniha na jedno prečíanie a dosť. Áno, knihy sú dnes drahé a knižnice fungujú tak ako fungujú, sú tam samé staré knihy, česť výnimkám.
buchač buchač

buchač je offline (nepripojený) buchač

Nedávaj otázky, na ktoré nechceš počuť odpoveď... ...viac
The Secret

Réžia : Drew Heriot


Info :

Fragmenty Veľkého Tajomstva sa objavujú v legendách, mýtoch a filozofiách po celé stáročia...len poznať tú správnu šifru. Teraz možno nadišiel ten čas. Tajomstvo úplne zmenilo životy ľudí, ktorí ho spoznali.

Film „The Secret“ nakrútili pod dohľadom autorky Rhondy Byrneovej odvážni vedci, podnikatelia, filozofi. Originál sa stal za niekoľko mesiacov bestsellerom a spôsobil dovtedy nevídaný nárast záujmu o oblasť rozvoja osobnosti.
Film obsahuje múdrosti predchádzajúcich generácií a naučí dosiahnuť všetko, čo si želáte – v oblasti zdravia, peňazí, vzťahov...samozrejme, treba chcieť a byť vnímavý. Tisícročia putovala jediná kópia zvitku obkreslená z naveky pochovanej smaragdovej dosky, dostávala sa z ruky do ruky veľkých učencov a jej tajomstvo priviedlo k životnému úspechu také osobnosti ako Platón, Shakespeare, Newton, Lincoln, Einstein... Pochopili totiž skryté sily, ktoré v nich driemu a odhalili ich moc. A čo je najdôležitejšie, dokázali ich využiť na každom svojom kroku. Pretože každý človek – bez výnimky – má možnosť zmeniť utrpenie, slabosť či strach na silu, harmóniu, zdravie a prosperitu.

„Toto som sa snažila odovzdať ľuďom celé roky, čo robím svoju show.“ (Oprah Winfrey)
„The Secret odpovie na všetko, čo bolo, čo je a čo kedy bude!“ (Ralph Waldoo Emerson, duchovný esejista, americký filozof)
„The Secret vám pomôže pochopiť, aké dôležité je koncentrovať myšlienky na to, čo vás priťahuje.“ (Steve Pavlina, blogger, ktorému vraj stránka zarába 1000 dolárov denne!)

Príbeh sa začína v čase, keď autorka knihy „The Secret“ Rhonda Byrneová prechádzala veľkou osobnou krízou ...


http://www.csfd.cz/film/229950-secret-the/?text=91784

P.S. :
Link cez ss
wegamizi wegamizi

wegamizi je offline (nepripojený) wegamizi

Na stredne a tazke stavy depresie, si myslim, ze literatura tohto druhu nepomoze, iba ako tak sucast liecby.
Knihu, " The secret ", citam uz treti krat, stale nieco nove objavim. Taktiez doporucujem pri sklucujucich myslienkach, pri strate sebaucty, po precitani vas navstivi slniecko a teplo ( na dusi ).
Depresivne stavy mladych ludi treba s velkym RESPEKTOM riesit a vyhladat odbornu pomoc, take deti nas mimoriadne potrebuju.
ludmilla ludmilla

ludmilla je offline (nepripojený) ludmilla

uvedomujem si, že mimo témy, ale musela som ......
maja maja

maja je offline (nepripojený) maja

Mám s ťažkou formou depresie skúsenosť a chcem sa s Vami poradiť.
Moja mama má 70 rokov, je telesne postihnutá s kopou chorôb vzhľadom na vek a pridružené komplikácie. Asi posledných 5 rokov začala trpieť depresiami. Začala chodiť najprv k psychologičke, teraz k psychiatrovi. Nebrala lieky, tak sa ten stav zhoršoval. Lekár ju presvedčil na hospitalizáciu do Levoče. Po návšteve som zhrozená ! Je tam týždeň, dávajú jej len lieky, žiadne rozhovory, nič. Na izbe ich je sedem. To prostredie je na depku pre zdravého.
Nerozpráva a stále sa bojí, že ju preradia na uzavreté oddelenie. Keď sa pýtam prečo, tak je ticho. Som zúfala, chcem jej pomôcť, ale neviem ako.
Maja
Eulalia Eulalia

Eulalia je offline (nepripojený) Eulalia

maja Pozri príspevok
Mám s ťažkou formou depresie skúsenosť a chcem sa s Vami poradiť.
Moja mama má 70 rokov, je telesne postihnutá s kopou chorôb vzhľadom na vek a pridružené komplikácie. Asi posledných 5 rokov začala trpieť depresiami. Začala chodiť najprv k psychologičke, teraz k psychiatrovi. Nebrala lieky, tak sa ten stav zhoršoval. Lekár ju presvedčil na hospitalizáciu do Levoče. Po návšteve som zhrozená ! Je tam týždeň, dávajú jej len lieky, žiadne rozhovory, nič. Na izbe ich je sedem. To prostredie je na depku pre zdravého.
Nerozpráva a stále sa bojí, že ju preradia na uzavreté oddelenie. Keď sa pýtam prečo, tak je ticho. Som zúfala, chcem jej pomôcť, ale neviem ako.
Maja
V prvom rade sa porozprávaj s ošetrujúcim lekárom. Ak nie si spokojná, ako sa o matku starajú, skús jej vybaviť doma denný stacionár. V Košiciach určite nejaký bude. Mama bude doma, bude mať istotu Vašej opory a program v dennom stacionári je zameraný na psychoterapiu. Ale možno Ti lekár povie, že je potrebné ju najprv liekmi stabilizovať a až potom je možné začať liečiť.
Inak v jej veku môže depresia súvisieť nielen s fyzickými zdravotnými problémami, ale môže začínať aj niečo ako Alzheimer, prípadne starecká demencia. U niekoho to začína skôr, u niekoho neskôr.
maja maja

maja je offline (nepripojený) maja

Za lekárkou som bola, vravela že lieky zaberajú. Tento týždeň tam má byť už aj psychológ. Mňa skôr šokovalo to oddelenie. Ženy a muži pokope, jeden záchod, sprcha...A má neskutočný strach z toho uzavretého oddelenia. Možnom chceme veľa za jeden týždeň. Mama so mnou nebýva v Košiciach, je z pod Tatier. Nad zmenou zariadenia uvažujem, len sa musím poinformovať viac. A neviem, či bude súhlasiť po tejto skúsenosti.
Alzheimer to nebude, skôr už aj tá starecká demencia, neviem. Vždy bola "generál v sukni" a teraz nad sebou len plače. Nič ju nebaví a nič sa jej nechce robiť. Otec ju musí do všetkého presviedčať. Sme traja súrodenci, snažíme sa im pomáhať ako sa dá. Ale nechce už k nikomu chodiť, ak príde tak po hodine musí ísť domov. Keď sme tam, tak stále spí.( aspoň s tým nemá problém, spí aj bez liekov)
Maja
danushka danushka

danushka je offline (nepripojený) danushka

maja Pozri príspevok
Za lekárkou som bola, vravela že lieky zaberajú. Tento týždeň tam má byť už aj psychológ. Mňa skôr šokovalo to oddelenie. Ženy a muži pokope, jeden záchod, sprcha...A má neskutočný strach z toho uzavretého oddelenia. Možnom chceme veľa za jeden týždeň. Mama so mnou nebýva v Košiciach, je z pod Tatier. Nad zmenou zariadenia uvažujem, len sa musím poinformovať viac. A neviem, či bude súhlasiť po tejto skúsenosti.
Alzheimer to nebude, skôr už aj tá starecká demencia, neviem. Vždy bola "generál v sukni" a teraz nad sebou len plače. Nič ju nebaví a nič sa jej nechce robiť. Otec ju musí do všetkého presviedčať. Sme traja súrodenci, snažíme sa im pomáhať ako sa dá. Ale nechce už k nikomu chodiť, ak príde tak po hodine musí ísť domov. Keď sme tam, tak stále spí.( aspoň s tým nemá problém, spí aj bez liekov)
Maja
Majka, skús vybaviť hospitalizáciu v Prešove. Sú tam lepšie vybavení, oddelenia nie sú pomiešané a majú tam program pre pacientov. Majú pracovné terapie /vyšívanie, štrikovanie, šitie/, muzikoterapiu, rozhovory s psychológom a chodia s pacientami aj na vychádzky. U depresívnych pacientov po týždni hospitalizácie začínajú aj s programom. Mám známu, ktorá ležala v Levoči, tiež bola z Levoče smutná a pobyt v Prešove si veľmi pochvaľovala.
Držím Vám palce, veľa síl !
malam11 malam11

malam11 je offline (nepripojený) malam11

Ahojte.....zablúdila som na stránky o depresii, kde som v roku 2007 písala...som stále na liekoch....v tom spominanom 2007 roku si ma depresia riadne podala...bola som 4 mesiace doma.... teraz pracujem, zmenila som prácu, baví ma,ale niekedy mám dojem, že idem už na doraz...a toho sa bojím.. V práci sú nároky vysoké a ja nemám rada priemer...
Sandrus Sandrus

Sandrus je offline (nepripojený) Sandrus

Ahojte všetci,

som "rada", že som našla ľudí s podobnými problémami aké mám aj ja. Aspon sa tu mozem s Vami podelit o skusenosti - aj ked mam pocit, ze zrejme budem pytat pomoc a rady od Vas. Som velmi zufala, mam 25 rokov a uz piaty mesiac som na PN-ke, aj studujem - a pomaly aj do skoly nechodim, s kamaratmi som prerusila kontakty, stala sa zo mna osamotena osoba, ktora sa boji vyjst aj do obchodu. Je mi velmi smutno z tychto stavov a castokrat uvazujem o tom, ze je toho na mna dost a tiez sa nenavidim zato, ze som sa urcite dostala do tohoto stavu vlastnym zavinenim. 5 mesiacov chodim do stacionaru, kreslime tam, rozpravame o svojich pocitoch, radime si - avsak terapiu som si predstavovala uplne inak, ze mi viac pomoze, ale psychicke problemy su daleko zavaznejsie ako ked pridete k lekarovi so zlomenou nohou... a nemam pocit, ze mi to v mojich stavoch pomaha, uzivam venlafaxin a ani neviem ci mi zabera, som unavena a otupena - uz som zacala uvazovat o tom, ze by som poziadala lekara o zmenu lieku, pretoze neviem co mam robit dalej. Nechcem sa tu vyplakavat - uz aj tak som vela toho napisala, pretoze som si vedoma toho, ze kazdy mame problemy. Len naozaj neviem s tymito stavmi normalne zit, rodina ma celkom drzi ale takto to dalej nepojde - ked na mna pridu moje uzkostne stavy utekam prec a najradsej som sama...
Sandrus Sandrus

Sandrus je offline (nepripojený) Sandrus

Ahojte, ak mozem tak ja by som rada doporučila knižku od Eckharta Tolleho Moc pritomneho okamziku - je to velmi prijemne citanie a ked mam najhorsie stavy tak ma to vie dostat aspon trosku nad hladinu. Od neho je viac knih - momentalne citam Nova Zeme
Stanislav 1975 Stanislav 1975

Stanislav 1975 je offline (nepripojený) Stanislav 1975

Sandrus Pozri príspevok
Ahojte všetci,

som "rada", že som našla ľudí s podobnými problémami aké mám aj ja. Aspon sa tu mozem s Vami podelit o skusenosti - aj ked mam pocit, ze zrejme budem pytat pomoc a rady od Vas. Som velmi zufala, mam 25 rokov a uz piaty mesiac som na PN-ke, aj studujem - a pomaly aj do skoly nechodim, s kamaratmi som prerusila kontakty, stala sa zo mna osamotena osoba, ktora sa boji vyjst aj do obchodu. Je mi velmi smutno z tychto stavov a castokrat uvazujem o tom, ze je toho na mna dost a tiez sa nenavidim zato, ze som sa urcite dostala do tohoto stavu vlastnym zavinenim. 5 mesiacov chodim do stacionaru, kreslime tam, rozpravame o svojich pocitoch, radime si - avsak terapiu som si predstavovala uplne inak, ze mi viac pomoze, ale psychicke problemy su daleko zavaznejsie ako ked pridete k lekarovi so zlomenou nohou... a nemam pocit, ze mi to v mojich stavoch pomaha, uzivam venlafaxin a ani neviem ci mi zabera, som unavena a otupena - uz som zacala uvazovat o tom, ze by som poziadala lekara o zmenu lieku, pretoze neviem co mam robit dalej. Nechcem sa tu vyplakavat - uz aj tak som vela toho napisala, pretoze som si vedoma toho, ze kazdy mame problemy. Len naozaj neviem s tymito stavmi normalne zit, rodina ma celkom drzi ale takto to dalej nepojde - ked na mna pridu moje uzkostne stavy utekam prec a najradsej som sama...
drž sa...
delonka delonka

delonka je offline (nepripojený) delonka

Sandrus Pozri príspevok
Ahojte všetci,

som "rada", že som našla ľudí s podobnými problémami aké mám aj ja. Aspon sa tu mozem s Vami podelit o skusenosti - aj ked mam pocit, ze zrejme budem pytat pomoc a rady od Vas. Som velmi zufala, mam 25 rokov a uz piaty mesiac som na PN-ke, aj studujem - a pomaly aj do skoly nechodim, s kamaratmi som prerusila kontakty, stala sa zo mna osamotena osoba, ktora sa boji vyjst aj do obchodu. Je mi velmi smutno z tychto stavov a castokrat uvazujem o tom, ze je toho na mna dost a tiez sa nenavidim zato, ze som sa urcite dostala do tohoto stavu vlastnym zavinenim. 5 mesiacov chodim do stacionaru, kreslime tam, rozpravame o svojich pocitoch, radime si - avsak terapiu som si predstavovala uplne inak, ze mi viac pomoze, ale psychicke problemy su daleko zavaznejsie ako ked pridete k lekarovi so zlomenou nohou... a nemam pocit, ze mi to v mojich stavoch pomaha, uzivam venlafaxin a ani neviem ci mi zabera, som unavena a otupena - uz som zacala uvazovat o tom, ze by som poziadala lekara o zmenu lieku, pretoze neviem co mam robit dalej. Nechcem sa tu vyplakavat - uz aj tak som vela toho napisala, pretoze som si vedoma toho, ze kazdy mame problemy. Len naozaj neviem s tymito stavmi normalne zit, rodina ma celkom drzi ale takto to dalej nepojde - ked na mna pridu moje uzkostne stavy utekam prec a najradsej som sama...
Sandrus, pozri si príspevky a odpovede na túto tému, urob si svoj názor, ja osobne nie som za liečbu liekmi, aspoň nie v tomto štádiu, keď vieš takto sformulovať svoj problém., určite si uvažovala a hľadala iné možnosti liečby, hľadaj ďalej a najmä, zamysli sa nad tým, čo to spustilo.
Naposledy upravil delonka : 01.03.10 at 07:50 Dôvod: gramatika
trisestri trisestri

trisestri je offline (nepripojený) trisestri

v prvom štadiu je potrebne skusit psychoterapiu u dobreho psychologa,liekov je vela druhov,každému zabera niečo iné,ale pri dlhodobom uživaní /viac ako rok/ hrozí že mozog si navykne na lieky a bez nich dochadza k dekompenzacii čiže navrate depresivných stavov,čí že dlhodobejšiu liečbu liekmi odporučam len v nevyhnutnom pripade,odporučal by som ak je to možné stalu aktivitu,športovat,čitat,študovat,venovat sa koníčkom a zalubam atd/ale každé prejavy,priebeh a klinicke priznaky su odlišne takisto aj zazemie a osobnostné predpoklady a vnemy a preživanie atd,myslím že neuškodí konzultacia u psychologa - čo sa tyka zmeny liekov,je to možné,niekedy sa vymeni viac druhov ,pokial sa najde liek ktorý zaberie,obvykle by mala liečba liekmi začat učinkovat do 21 dní a u lahších pripadov trva cca 3-4 mesiace
Naposledy upravil trisestri : 01.03.10 at 12:16
pupavka11 pupavka11

pupavka11 je offline (nepripojený) pupavka11

[QUOTE=vogel;565896]Ahoj Lion, Okrem toho je tu aj hospitalizácia na psychiatrii, bohužial často velmi negatívne vnímaná. A bohužial často stigmatizujuca. naša spoločnosť duševné poruchy ešte neprijala ako bežné ochorenia a ešte to tak asi dlho ostane. Je však fakt že sa to pomaly zlepšuje. Hospitalizácie sa netreba báť, ludia sú tam dobrovolne /teda drvivá vacsina/ a možu kedykoľvek odísť.
Ahoj Vogel,
doporucujes pripadnu hospitalizaciu v psychiatrickej nemocnici. V com je rozdiel brat antidepresiva doma a v nemocnici?
sarasara sarasara

sarasara je offline (nepripojený) sarasara

optimista
Sandrus Pozri príspevok
Ahojte všetci,

som "rada", že som našla ľudí s podobnými problémami aké mám aj ja. Aspon sa tu mozem s Vami podelit o skusenosti - aj ked mam pocit, ze zrejme budem pytat pomoc a rady od Vas. Som velmi zufala, mam 25 rokov a uz piaty mesiac som na PN-ke, aj studujem - a pomaly aj do skoly nechodim, s kamaratmi som prerusila kontakty, stala sa zo mna osamotena osoba, ktora sa boji vyjst aj do obchodu. Je mi velmi smutno z tychto stavov a castokrat uvazujem o tom, ze je toho na mna dost a tiez sa nenavidim zato, ze som sa urcite dostala do tohoto stavu vlastnym zavinenim. 5 mesiacov chodim do stacionaru, kreslime tam, rozpravame o svojich pocitoch, radime si - avsak terapiu som si predstavovala uplne inak, ze mi viac pomoze, ale psychicke problemy su daleko zavaznejsie ako ked pridete k lekarovi so zlomenou nohou... a nemam pocit, ze mi to v mojich stavoch pomaha, uzivam venlafaxin a ani neviem ci mi zabera, som unavena a otupena - uz som zacala uvazovat o tom, ze by som poziadala lekara o zmenu lieku, pretoze neviem co mam robit dalej. Nechcem sa tu vyplakavat - uz aj tak som vela toho napisala, pretoze som si vedoma toho, ze kazdy mame problemy. Len naozaj neviem s tymito stavmi normalne zit, rodina ma celkom drzi ale takto to dalej nepojde - ked na mna pridu moje uzkostne stavy utekam prec a najradsej som sama...
S tou zlomenou nohou máš pravdu. A povedz lekárovi, ako sa cítiš a požiadaj ho o názor, či nepotrebuješ zmeniť liek.
Je dobre, že ťa rodina podrží. Veľmi ti prajem, nech sa vyliečiš.
rado3105 rado3105

rado3105 je offline (nepripojený) rado3105

Dnes to je problem vacsiny ludi a este len bude pribudat. Castejsie postihuje zeny, preco, dnes zeny v rokoch, v ktorych by mali mat dieta pracuju(ludske telo je stroj ktory neoklamete). Chalani zvacsa vydrzia viac. Mnohi to liecia alkoholom, drogami. Treba si najst v zivote nieco zaujimave. Chodit do prirody, byt na slnku. Zazivat kazdy den viac pozitivnych veci ako negativnych. Obmedzit internet(hlavne facebook a podobne sprostosti), nepozerat TV. Naucit sa relaxovat prirodzenym sposobom. Na psychiatri to liecia pozeranim sa do umeleho svetla, hodinu, rano okolo 5. To sposobi zvysene uvolnenie serotoninu, ktory pri depresii chyba. Su na to velmi ucinne lieky, ktore maju minimalne vedlajsie ucinky, ale neviem ci su dostupne u nas: SSRI(selective serotonine reuptake inhibitors). Ucinok sa dostavuje az po 2 tyzdnoch uzivania. Oproti tricyklickym antidepresivam(ktore su u nas rozsirene) nemaju ani z casti tolko negativnych ucinkov.
delonka delonka

delonka je offline (nepripojený) delonka

rado3105 Pozri príspevok
Dnes to je problem vacsiny ludi a este len bude pribudat. Castejsie postihuje zeny, preco, dnes zeny v rokoch, v ktorych by mali mat dieta pracuju(ludske telo je stroj ktory neoklamete). Chalani zvacsa vydrzia viac. Mnohi to liecia alkoholom, drogami. Treba si najst v zivote nieco zaujimave. Chodit do prirody, byt na slnku. Zazivat kazdy den viac pozitivnych veci ako negativnych. Obmedzit internet(hlavne facebook a podobne sprostosti), nepozerat TV. Naucit sa relaxovat prirodzenym sposobom. Na psychiatri to liecia pozeranim sa do umeleho svetla, hodinu, rano okolo 5. To sposobi zvysene uvolnenie serotoninu, ktory pri depresii chyba. Su na to velmi ucinne lieky, ktore maju minimalne vedlajsie ucinky, ale neviem ci su dostupne u nas: SSRI(selective serotonine reuptake inhibitors). Ucinok sa dostavuje az po 2 tyzdnoch uzivania. Oproti tricyklickym antidepresivam(ktore su u nas rozsirene) nemaju ani z casti tolko negativnych ucinkov.
Krásne si to zhodnotil, ženy trpia viac než muži, položil si si otázku prečo? pretože stále oheň udržiavajú ženy, chlapi si vedia veľmi krásne nájsť a hľadať uvoľnenie, resp. podľa nich povinnosti, .
žena keď už má deti, venuje svoj čas im a samozrejme aj mužovi, tie, ktoré myslia na seba, resp. nie sú až tak rodinne založené, nemajú tieto "úchylky", pre mňa vždy bola rodina na prvom mieste a môj muž-resp.manžel, to vo mne "podporoval" tým, že domov chodil po deviatej večer a ešte mal pripomienky k večeri, tak nič iného nemôže u ženy nastať len vyčerpanosť, únava, bohužiaľ, nie som z tých, ktoré by na manžela tlačili, zaplať pomocnicu v domácnosti, myslela som si naivne, že jeho podiel v rodine, bude väčší., samozrejme, že za všetko si môžem ja, nesťažujem sa, mám krásnu, múdru dcéru, ktorú by som bez jeho genofondu nemala a tak si aj teraz poviem, čo si si odrhla, to si aj voňaj., avšak, pre obidvoch, to mohlo byť krajšie.,

a tebe doporučujem, aby si sa zamyslel nad sebou, pokiaľ si si ešte nezaložil rodinu.
marika0912 marika0912

marika0912 je offline (nepripojený) marika0912

ja viem čo to je lebo ju trpim aj už rok .Ked som po roku PN podala na invalidny dôchodok lebo mam problemy s chrpticou a klbami a nebol mi uznany tak som rozmyšľala tiež o tom svetle na konci tunela lebo tie bolesti čo prežívam neprajem nikomu ani tomu najväčšemu nepriateľovi s toho som tiež dostala depresie bola som aj v nemocnici na psych.Teraz podavam opäť na dôchodok tak sa mi to opäť zhoršílo.Nič ma nebaví žijem nasilu .
pupavka11 pupavka11

pupavka11 je offline (nepripojený) pupavka11

rado3105 Pozri príspevok
Dnes to je problem vacsiny ludi a este len bude pribudat. Castejsie postihuje zeny, preco, dnes zeny v rokoch, v ktorych by mali mat dieta pracuju(ludske telo je stroj ktory neoklamete). Chalani zvacsa vydrzia viac. Mnohi to liecia alkoholom, drogami. Treba si najst v zivote nieco zaujimave. Chodit do prirody, byt na slnku. Zazivat kazdy den viac pozitivnych veci ako negativnych. Obmedzit internet(hlavne facebook a podobne sprostosti), nepozerat TV. Naucit sa relaxovat prirodzenym sposobom. Na psychiatri to liecia pozeranim sa do umeleho svetla, hodinu, rano okolo 5. To sposobi zvysene uvolnenie serotoninu, ktory pri depresii chyba. Su na to velmi ucinne lieky, ktore maju minimalne vedlajsie ucinky, ale neviem ci su dostupne u nas: SSRI(selective serotonine reuptake inhibitors). Ucinok sa dostavuje az po 2 tyzdnoch uzivania. Oproti tricyklickym antidepresivam(ktore su u nas rozsirene) nemaju ani z casti tolko negativnych ucinkov.
Rado3105, kde mozno SSRI dostat? Su v niektorych krajinach volne dostupne, alebo ich ty, ako psycholog, mozes predpisat? Uzivam Zyloram, ake vedlajsie ucinky ma, prosim, napis mi nieco o tomto lieku. Necitim rozdiel, ci ho uzivam, alebo nie, som stale bez zivota a jedine, co ma nevycerpava je sediet za pc. Presvedcit sa a vyjst von na slnko je nad moje sily.
Načítať ďalšie

Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať