Zyloram patrí medzi SSRI lieky. Skratka SSRI je selektívny inhibítor spätného vychytávania serotonínu.

a ešte pridávam link:

http://www.interchemia.sk/redaction....5&method=POPUP

:delonka, vela ludi to ma v zivote tazke(vzdy sa najde niekto kto je na tom horsie ako ty), su ludia co nemaju co zjest, kde byvat, bez rodiny. Psychika je velmi tazka oblast cloveka, ktosi ju mame slabsiu, ktosi silnejsiu. Nie kazdy ma v zivote stastie. Ale ako plati v hinduizme alebo zarashutrisme, Zem je cestou do raja polobohov(samozrejme ktosi to zasluzi - zvacsa ludia co si to vytrpia na Zemi). A zas dalsia vec, vacsinou si za svoje statstie mozeme sami. Zena za vyber chlapa moze tiez do velkej miery sama, su chalani dobri(ti su zvacsa sami, lebo maju problem si najst zenu a ked si najdu tak tiez taku co ich podvadza a spol..). Vseobecne ide o to ze ked clovek ma vsetko nevazi si to a ked trpi lepsie preziva a vnima okolie. Zivot je velmi tazky. Jedna vec je zaujimava depresia je problem zapadneho sveta, nechcem tu nikomu vsugerovavat svoje nazory, ale pozrite si ako to je s depresiou v Indii, Juznej Amerike, moslimskych krajinach a skuste zistit preco je tomu tak.

k tym SSRI: asi u 10% ludi su neucinne, potom sa pouzivaju SNRI, tricyklicke antidepresiva, MAO inhibitory...Ked to neucinkuje po 1-2mesiacoch treba skusit ine.

Tuto temu sledujem odvtedy, co som tu, avsak nikdy som sa sem neodvazil prispiet. Najma kvoli tej hlupej ludskej vlastnosti, ututlavat taketo problemy, alebo ten vlastnosti - "co si ludia pomyslia".

Uzkostami, skleslymi naladami, depresiami trpim asi 3 roky. Mozno je to viac, avsak mam kratku pamat....Ako sa to zacalo, to si uz ozaj nepamatam. Myslim ze na zaciatku bola smrt matky, predtym velke problemy v rodine. Aj cez to som sa v urcitych chvilach dokazal preniest, nasiel som si velmi dobre platenu pracu, kde som nakoniec aj kvoli depresiam skoncil, nevladal som. Mam 24 rokov. To bol podla mna zaciatok. Neskor to uz bolo priam peklo......"vyhadzov" z domu, pamatam si, ako som bol niekolko dni na ubytovni, dokonca, ako som aj par dni stravil na ulici, nemal som skratka kam ist, a nemal som ani tych 10eur na jednu noc aby som sa niekde vyspal.......Stratil som priatelov, kamaratov este z detstva, kvoli tomuto. Toho casu som vsak mal priatelku, dvojrocny vztah (ktora sa na mna kvoli tymto naladam a problemom vykaslala cca 3-4mesiace dozadu). Teraz si uvedomujem, ze aj mi vtedy chcela pomoct, aj som pomoc prijal.....chcela, ale nemala ako, nemozem to mat za zle. Myslim, ze ju mam rad dodnes.

Vzdy si spomeniem na slova, ze vela ludi sa ma urcite horsie ako ja. Ano, je to tak. Avsak ak ste nieco taketo zazili, viete, ze tie slova su vam uplne, uplne k nicomu.....Takisto, slova hned v prvom prispevku, ako niekto dokaze povedat "najdi si nejake konicky", "to zvladnes", "nemysli na to", su absolutne k nicomu a este celu vec zhorsia.


Velakrat behom tohto obdobia som rozmyslal o konci zo zivotom, ale nenasiel som odvahu. Napadali ma myslienky, ze bude najlepsie, ak sa rozkrajam na organy a darujem ich....zaciatok bol taky, ze som sa zaregistroval do registra darcov kostnej drene. Dalej ma napadali myslienky, ze si kupim velky mrazak, a lahnem si don spat, zo ziadostou, ze vsetky zmrazene, dobre uchovane organy moju pouzit pre tych, ktori to potrebuju. Neviem, ako na take myslienky chodim, ci som chodil. Ale nakoniec tej odvahy na samovrazdu mam v sebe cim dalej, tym viacej. Momentalne, asi uz 4 mesiace trpim naladami ako - na minutu, 5 minut sa vo mne objavi nadej, chut zit, dokonca sa dokazem krcovito usmiat. Nepamatam si, kedy som sa uprimne usmial, uz ani neviem, ako to vyzera na mojej tvari...Nasledne po tej minute pride peklo.....myslianky, ako sa na mna vsetko tlaci, ako.....ako neviem co, na nieco myslim, avsak neiem popisat co. Z nicoho nic sa mi vtlacia do oci slzy, mne, vysokemu a velkemu chlapovi ako hora. Stane sa mi to kludne aj na verejnosti, v banke, vsade.... Ale samozrejme najviac ked som sam. Kvoli tymto problemom som skoncil aj zo studiom. Pochadzam z usporiadanej, riadnej rodiny, s dobrou vychovou, v tom problem nie je. Za pol roka som na pocudovanie nie ze zhodil, ale pribral asi 15 kil.

Ako si citam moj prispevok, nenapisal som ani jednu otazku. Asi som sa potreboval len "vykecat". Ako poznam moju depresiu, za par chvil mi pride trapne, ze o tomto hovorim. Neviem preco, ale tak snad par ludi pochopi ze "je to niekedy treba". Pred tyzdnom som sa objednal k sukromnemu psychologovi, idem tam zajtra. Drzte palce......

budeme,

To Ti vravia ľudia čo to s Tebou myslia dobre ale o depresie ako chorobe nič nevedia. Potrebuješ v prvom rade osobne navštíviť psychiatra.


Zastaň takéto konečné riešenie je zlý nápad ver mi.

Držíme Ti palce všetci. Spravil si správny krok. Ver mi už to bude iba lepšie. Iba vytrvaj a nechci zázraky hneď po týždni-dvoch. Trpíš pridlho tak aj zotavovonie bude pomalé a postupné. Evika

Pôvodca textu príspevku: Nyyankees
Ako si citam moj prispevok, nenapisal som ani jednu otazku. Asi som sa potreboval len "vykecat". Ako poznam moju depresiu, za par chvil mi pride trapne, ze o tomto hovorim. Neviem preco, ale tak snad par ludi pochopi ze "je to niekedy treba". Pred tyzdnom som sa objednal k sukromnemu psychologovi, idem tam zajtra. Drzte palce......


Je skutočne veľmi dobré, že si našiel silu "vykecať sa" ! Chcem ti vyjadriť podporu, určite to nebude ľahké, ale ak budeš veľmi chcieť, zvládneš to. !!!
Z tvojho textu nemožno vyčítať, či si sa už vôbec liečil? ak sa tento stav nelieči v začiatku, liečba je náročná. Buď pripravený, že ani psychológ ti nepomôže sám, bude potrebná tvoja spolupráca. Nerozmýšlal si vrátiť späť vzťah s priateľkou? Veľmi by si niekoho potreboval, aby ti bol v tejto situácii oporou! Je ťažké, aby niekto cítil, aké máš stavy , každý najintenzívnejšie prežíva svoje trápenie a ťažkosti. Nenechaj sa hlavne odradiť, ak budeš mať pocit, že ti psycholog nepomohol!!! Nie je jediný a myslím, že by bolo vhodné, vzhľadom na chronicitu tvojho stavu zájsť do psychiatrickej ambulancii, kde Ti nasadia aj účinné lieky. Predpokladám, že to nezvládneš bez liekov.
K psychiatrovi môžeš ísť podľa výberu a nemusí to byť v Tvojom okolí, nebráň sa ani návrhu na ústavnú liečbu, ak ti to psychiater odporučí, to nie je hanba, to je prejav sily a intelektu! Liečbou stratíš oveľa kratší čas,
aký máš šancu získať po zvládnutí problému.
Ak máš pocit, že potrebuješ niečo dostať von zo seba, píš, píš, píš...tu je dostatok priestoru a tebe sa uľaví.
Daj vedieť, ako si pochodil u psychológa! Pekný víkend a držím palce

Dakujem....

Psycholozka mi predpisala xanax, tak to jem 3x denne. Niekedy ma z toho bolo hlava, mierne som stratil chut jest, ale to mi asi len prospeje. Ucinky na psychike zatial velke nebadam. Teda nebadam skoro ziadne, vsimol som si len, ze dokazem lepsie robit bezne veci. Teda nie lepsie...neviem, ako to vyjadrit. Skratka dokazem rozmyslat a viac sa bavit s ludmi, ale je to len mierne zlepsenie. Avsak mam ich len od stvrtku......tak uviidm ako to vsetko skonci....

Neliecil som sa, myslim, ze sa to u mna zacalo prejavovat pomaly, postupne, takze som to velmi nebadal v stadiu ked to zacinalo. Momentalne sa casto dokazem prichytit pri tom, ako blbo hladim do steny, a rozmyslam co dalej. Tak snad ma niekedy nieco napadne..

Keby mi pomohlo vykecat sa, robim to stale...........teda pravda, ciatocne to urcite pomoze, ale ja vlastne neviem, co mam hovorit........mam potrebu povedat vsetko, ale neviem si dat dve a dve dokopy, mam vsetko v hlave strasne rozhadzane.......neuveritelny chaos (ktory je mozno vidno na mojich prispevkoch, ktore ani mne niekedy nedavaju zmysel po precitani), co ubera strasne silu z cloveka....

Depresie prichádzajú vždy nenápadne, nebadane.Najskôr si myslíš, že si iba unavený, či máš blbú náladu a nič sa ti nechce.Problém nastáva, až ked to trvá dlhodobo.
Chválim, že si našiel odvahu zájsť za lekárom. Ale na samotné lieky sa nespoliehaj, je to podporná liečba. Musíš aj Ty niečo urobiť sám pre seba, musíš trochu urobiť zmeny vo svojom živote a snažiť sa sa vylúčiť zo svojho života veci, ktoré ťa stresujú, vyčerpávajú
-venuj sa viac veciam, ktoré ti robia radosť
-nájdi si denne aspon hodinku pre seba, kedy sa odreaguješ, nerobíš nič, len si relaxuješ a je ti dobre ( bud si zájdi na masáž, alebo si niečo prečítaj,alebo hocičo pri čom ti je fajn
-obmedz stretávanie s večne ufrflanými a na všetko sa sťažujúcimi ľudmi
- stretávaj sa s ľudmi, ktorí sú veselí, z ktorých srší dobrá energia
- chodievaj častejšie do prírody-tam nasaješ veľa energie
- venuj sa nejakému športu, alebo nejakej manuálnej činnosti, ktorá ťa príjemne unaví . Unavený človek lepšie spí, dobrý spánok tiež pomáha vzpružiť organizmus
-aj ked nemáš náladu, usmievaj sa na ľudí s ktorými sa stretneš , snaž sa hovoriť s nimi o pekných veciach (aj ked nasilu , neskôr zistíš, že to idé samé-automaticky)
-snaž sa myslieť pozitívne, často si v duchu opakuj, že to zvládneš, že ti je fajn ( v myšlienkach je veľká sila, telo na ne reaguje,aj ked o tom nevieš)
-maj rád sám seba, ver si
-ak máš rád zvieratá, kúp si nejakého domáceho miláčika,psa, alebo mačku.
Zvieratá sú výborným liekom na depresie. Vedia dať veľa lásky a oddanosti, zabudneš pri nich na starosti...

Držím palce

Dakujem, aj tym, ktori si nasli minutku na podporu..ci napisanie ss. Dnes som bol na druhom stretnuti s psychologom, neviem ci je nutny psychiater, ale to sa uvidi...Co sa tyka toho xanaxu, neviem, zatial nebadam, ze by nieco velmi menil, ale je to len kratko, uvidim po 2-3 tyzdnoch....Prisiel, prisli sme na to, ze depresie, zle myslienky sa zhorsili v poslednom obdobi kvoli financnym problemom - co som sice vedel, ale nemal som cestu ako take problemy riesit...Pamatam si, ako som to chcel dobre vyriesit uverom a splatenim.....a nasledne by som mal pokoj.....no, lahko sa mi povedalo, tazsie sa robilo.....banky nic, dokonca nebankovky nic, a na moju blbost som poplatil nejakych 130e poplatky a nedostal som nic, takze som stale v tom istom "srabe".....a to som v minuse vobec nie velku ciastku.....Spolu s tym, co bolo predtym (rozchod, strata priatelov, rodiny a zle nalady a velmi pomale zaciatky depresii), za to dostalo az sem, k silnej depresii, neschopnosti cokolvek robit......No, mozem byt rad, ze dokazem chodit do prace, aspon z niecoho prezijem. Aj ked, to prezitie vidim ako nevyhodu.....a uz je to tu zase, ach jo.

Tesi ma, ze sme prisli na to, cim to bolo sposobene (teda to som aj vedel, takze ma "tesi", ze sme sa dokazali porozpravat o tom, cim to bolo sposobene), skoda je, ze sme nenasli riesenie. Lieky niesu riesenie, ako mi bolo povedane. Dakujem aj za vsetky rady, zapamatal som si ich.....len pochybujem, ze ich dokazem dodrziavat atd....

No aj tak najhorsie je na tom, ze ......an neviem, co som chcel povedat. Asi ze najhorsie je na tom, ze v hlave mam stale pradzno, aj ked je stale plna....neviem ako to vyjadrit. Nemal som ziadny, ani najmensi zmysel zivota dlhe roky, tak sa hlada velmi tazko..

//aj sa opsravedlnujem za pripadne gramaticke chyby....

ahoj nyyankees, citala som tvoj prispevok a chcem ti na uvod povedat ze presne chapem o com pises a ver mi ze nie si jediny kto ma take stavy.. Ja tym trpim uz asi 7 rokov, brala som aj lieky, ktore po case vsak prestali ucinkovat, tak som ich vysadila.. Navyse trpim aj nespavostou, mozem byt unavena akokolvek kedze aj chodim do prace ale jednoducho lahnem do postele a uz to pride: neidentifikovatelna bolest brucha ako ked mam z niecoho strach, myslienky mi prudia hore dolu, zacnem byt nervozna, rozbusi sa mi srdce.. a ak aj zaspavam, tesne predtym ako upadnem do spanku ma z neho nieco vytrhne, zlaknem sa a som tam kde som bola predtym, a takto aj celu noc. Uz zacinam byt na konci zo silami, nakolko musim pracovat lebo byvame spolu s priatelom, ktory je toho casu nezamestnany, tak to taham ja, dnes som mala naozaj pocit ze to uz nezvladnem, fyzicky ani psychicky, spala som 4 hodiny, v praci nervy, potom si to vsetko odskacu nevinnim aj ked sa velmi snazim a ukoncim to hysterickym placom a otazkami typu: naco zijem, preco su ludia zli, preco nemozem spat a ako sa mam upokojit..Trpim tymito stavmi uz 7 rokov, ci uz lepsie alebo horsie nejak to zvladam ale citim ze uz som v koncoch.. Chcem sa ta opytat ak mozes povedat odkial si, pretoze hladam nejakeho dobreho psychoterapeuta alebo psychologa, moze byt aj psychiater ale tí zvyknu len nasadit kvanta liekov a nechat tak, tak neviem, mam pocit bezmocnosti a beznadeje a je mi coraz horsie.. neviem co s tym, ale drzim vsetkym palce, ktori tymto trpia a zelam im len silu a skore najdenie dusevneho pokoja..

Karla26: Aj cloveka potesi ze mu niekto chape.....avsak riesenie je problem....Ako hovorim, uvidim ci vobec zaberu lieky...avsak neviem, ci ich budem vobec moct dlhsie brat kvoli peceni. No,niekedy (ci skor neustale, kazdu minutu) si hovorim, co je vlastne na tom zivote......stoji to za to? Nestoji.....Poznam to aj ja, je to vsetko na nervy, spat nemozem mormalne, lieky na spanie uzivat kvoli chorej peceni tiez nesmiem.....Volnopedajne veci, ci rady ako zaspat nepomohli........cloveka to vycerpa a nevie co robit, neexistuje riesenie... Zatial to konci depresou, a ano, aj placom z nicoho nic......a to ty si zena, ale co je na tom ked uz toto ide z nicoho nic na chlapa ako hora......no, rad by som toho tolko povedal, ale vlastne ani neviem co, nic mi nedava zmysel.....drzim ti palce...

hovor, píš, musíš to dostať zo seba von, a pri tom ako budeš písať, hovoriť, veľa krát nájdeš aj riešenie, alebo povzbudenie, nápad, ver mi, najmä - von s tým, všetko, čo ťa trápi, dotetraz nevypovedané, tak ako u psychológa - financie-problémy, nenávidela som slovo-priority, má však opodstatnenie-je potrebné si ich určiť, povedať-u mňa to bolo veľmi jednoduché-moja dcéra, všetky úvahy-či má zmysel žiť? končili pri myšlienke,ako by to prijala moja dcéra, prosím, obidvaja aj ty Karla, nájdite niečo, čo vás teší, malilinký zmysel života a on sa bude rozširovať, to je ten kruh-najskôr čierny, ale vašim úsilým sa bude meniť na biely, slnečný, každý deň si nájsť aspoň jednu vec, na ktorú sa teším a postupne pridávať k tomu ďalšiu a ďalšiu, každý večer sa modlím, ale nezabúdam a viem, že: "človeče, pomôž si sám a pomôže ti aj Pán Boh.", hľadajte tú silu v sebe, ja viem, že ju nájdete., obidvaja...

pekne si to napisala delonka, mas uplu pravdu, ja viem ze to musim vyriesit ja sama, v sebe, vo svojom vnutri, vo vztahu ku mne a ku spolocnosti, ale najhorsie je ze ja sa o to snazim, rano sa napr. zobudim a poviem si ze odteraz budem kludna a nenecham sa len tak vytocit (samozrejme ze to ide tazko po takmer prebdenej noci ked sa mi rano toci hlava a myslim ze odpadnem) idem s tym odhodlanim aj do prace napr. ale uz cestou ma napr. vytoci neohladuplny clovek, vrestiace decko, nervozna pracovnicka na vlakoven stanici a to uz ani nehovorim o hlupych a zaostalych zakaznikoch, s ktorymi sa stretavam denne.. a tiez s niektorymi kolegynami. Ja sama som (aspon ako o mne hovoria ini, velmi mila, priatelska, empaticka, optimisticka..) ale len vtedy ked mam dobry den, ale velmi lahko z sekundy na sekundu sa dokazem zmenit na hystericku harpiu, ktorej vadia hlupi ludia, vadi mi ked sa k sebe ludia nespravaju milo, ked sa porovnavaju, na zaklade majetkov, krasy, uspechov.. viem ze by som si to nemala tak pripustat, ale nemozem si pomoct.. cely tento svet je hore nohami, ano treba sa zamerat na duchovne hodnoty ale v tejto spolocnosti je to nesmierne tazke, z takych ludi sa ini vysmievaju, nechapu a potom je to tazko zit ako samotar.. to je zas cesta k depke a do psychiatrickej ambulancie.. ja som dnes bola u lekarky, som uz total vycerpana, dala mi lieky na spanie, vzala mi krv na rozbor ze ci to nahodou nie je aj zo stitnej zlazy, v piatok mam ist na kontrolu a potom asi ku psychiatricke.. a dala som sa vypisat do konca tyzdna, sice dnes este do prace ist musim.. som zvedava co dalej, niekedy mam pocit ze mi z toho prepne

Karla, si vyčerpaná,unavená,ťaží ťa pocit zodpovednosti,všetko,čo si popísala, je mi veľmi dôverne známe.,mňa najviac trápilo, že som bola "zlá" najmä na ľudí,ktorých mám najradšej.,PP, depresia, sa nedá liečiť komplexne,naraz, všetko so všetkým.,najskôr musíš prísť na ten najhlavnejší dôvod,to, na čom ti najviac záleží, čo ťa najviac trápi, a položiť si otázku, či je to v tvojich silách zmeniť či máš na to odvahu., začni tým.,

ked som nemohla v noci spať, vybavovala som si spätne chvíle, kedy som bola šťastná, príjemné zážitky a bola som happy, ked som spala aj dve hodiny v kuse.,

podarí sa ti to, uvidíš.,

Nyyankees, urobil si dobre, že si navštívil psychológa. Podľa toho, čo si napísal, sa mi zdá, že máš typ depresie, ktorý prináleží liečiť aj psychiatrovi, psychológ len doplňuje liečbu psychoterapiou. Xanax poznám, ten najmä upokojuje,ale tebe pomôžu antidepresíva, ktoré rozjasňujú náladu, to je teraz pre teba najdôležitejšie. Neohrozuj svoj život. Ak o tom dokážeš hovoriť a písať, to je dobre, ale doporučujem ti, aby si čo najskôr vyhľadal aj psychiatra, nič za to nedáš.

No ja neviem..., ale psychológ antidepresíva nepredpíše. Je vylúčené užívať antidepresíva bez psychiatra.
A očakávať do mesiaca príliš veľkú zmenu sa nedá, lekár môže pacienta nastavovať na liečbu, ktorá zaberie aj rok.
Nepíšem Ti to tu Nyyankes, aby som Ťa odradila.
Kdesi vyššie píšeš, že lieky nie sú riešenie. Naopak, pokiaľ Tvoj mozog nevie produkovať prirodzenou cestou hormón šťastia - serotonín, tak lieky sú prvoradé, možno je to celoživotná záležitosť /čo tiež nie je žiadna katastrofa, tak ako nedostatočná funkcia št.žľazy je celoživotne podporovaná euthyroxom/.
Takže psychiater - lieky - psychológ a odrazu sa akosi všetko utrasie aj v živote, aj rodina pochopí, aj DOBRÍ priatelia ostanú s Tebou, aj v práci sa začne dariť a frajerka ostane po Tvojom boku.
A hlavne, zahoď predsudky !!! Jasné, že nemusíš ísť so svojou diagnózou ako s bubnom na zajace pred celým svetom, je stále veľa idiotov, čo to nechápu a naopak, v menších mestečkách sa v čakárňach u psychiatra stretávajú celé ulice a majú svoje ,,fun-cluby".
Depresia je liečiteľná! S takou amputovanou nohou toho už človek veľa nepolieči, to je skutočnosť, ktorú treba mať napamäti.

Dakujem...
Takisto ma nieco nuti povedat, ze ty, ktori si chcete zachovat dobru naladu, prosim, dajte na mna a necitajte nic za touto vetou...
Ako mi uz jeden clen fora spomenul, nebol som u psychologa, ale u psychiatra (skor som si nemyslel ze to budem potrebovat, ani som medzi tym nerozlisoval..)
Vykecat sa pomaha....ale co ked len na 10 minut a zase je vsetko tam kde bolo. A za dalsie, je mi to strasne "trapne" o vsetkom hovorit, ale to je asi vsetkym ktory prezivaju nieco podobne.. Navonok sa dokazem niekedy bavit aj s ludmi normalne.....avsak keby sa dalo spravit, aby sa mohli pozriet do mna dovnutra...nenasli by nic, len hnus a peklo. Aj ked sa velkou, prevelkou silou-mocou k niecomu dokopem, co spravim rad, tak sa ani pocas tej cinnosti nic nezmeni. Nechapem, ako vobec dokazem chodit do prace - a vraj v praci je so mnou spokojnost. Tak, prezit z coho mam, aj mi ostane nejake euro navyse. Ale k comu to je....Chcel som si to nechat len pre seba, avsak musim povedat, ze doslova a dopismena zavidim ludom, co mali smrtelnu nehodu, alebo boli podobne chory...

Takisto som si vzdy o ludoch, ktori si schvalne sposobuju bolest, aky su to "na hlavu"....Uz som pochopil, preco to robia. Fyzicka bolest im dokaze prekonat tu dusevnu bolest, a je im lepsie. (nerobim to, avsak som to krasne pochopil...) Tolko by som toho rozpraval.....ale ani to mi nejde, neviem co.....Viem, ze za tu chvilocku co to uzivam, mi este nemohli zabrat, ale co robit to neviem, uz to dalej nijako nejde. Skratka uz fakt dalej nemozem. Avsak dakujem vsetkym za slova...

Tu môžeš písať koľko len budeš chcieť. Navyše, svojim písaním pomáhaš iným, čo sa trápia s touto chorobou, alebo pomáhaš tým, čo nad ňou ako-tak zvíťazili a vedia, že sa oplatilo byť trpezlivým, keď si čítajú takých ako Ty teraz - na začiatku. Vydrž, už teraz si na dobrej ceste.

Nyyankees, vyššie som ti písala, že xanax len upokojuje. Je síce považovaný aj za antidepresívum, ale tebe by viac pomohli antidepresíva, ktoré náladu rozjasňujú, z radu SSRI, napr. citalopram. Nevzdávaj to, prosím ťa, choď znovu za psychiatrom, povedz mu, čo cítiš, aké máš myšlienky, alebo choď za iným psychiatrom, ale ver, že depresia je liečiteľná. Viem to, lebo aj ja som ju mala, a ten liek mi pomohol. Pomysli na to, ako by tvoji blízki trpeli, keby sa ti niečo stalo, nepoddávaj sa tomu, čo teraz cítiš, to určite liečbou prejde. A píš, alebo choď sa vonku prejsť, alebo začni niečo čítať, len nemysli na to, ako to ďalej nejde.