A ako sa mam dat na PN ked som len predvcerom podpisala zmluvu v novej praci a mam zacat od utorka? ved by som bola ako debil. A viem ze to vsetci vyvraciate, ale neviem co by si fakt pomysleli druhi, pristahovala som sa za priatelom do ineho mesta, som tu sama bez kamosiek, a jeho rodina by to urcite nepochopila, takisto ani moja. Tí len radia aby som to zvladla sama.. takze nie je to lahke

A toto je práve to, veľa vecí odrazu chceš riešiť a pritom nie si v pohode.
Zmena bydliska, zmena práce - to dá zabrať aj zdravému.
Tak Karluška, potom Ti neostáva nič iné, ako sa presvedčiť o tom, že robíš všetko preto, aby si bola v pohode a nechať veci, aby sa prirodzeným spôsobom dali na poriadok.
Jediné, čo Ti možno v tejto chvíli doporučiť je to, aby si v prvom rade dbala na to, aby Tvoj spánok bol kvalitný. Nespi poobede ani dopoludnia, ale ľahni až večer, podpor spánok liekmi.
Pokiaľ budeš nevyspatá, ani v práci nepodáš výkon, pokiaľ budeš dospávať cez deň, čo si nenaspala v noci, zas v noci spať nebudeš a ocitáš sa v jednom blúdnom kruhu. Možno sa Tvoja depresia prehlbuje práve zlým spánkom, výčitkami, že pre únavu v práci nevydáš zo seba očakávania zamestnávateľa, doma nastanú výčitky, že čas ktorý si mohla do večera venovať partnerovi, domácnosti a záľubám - si prespala.
A stále dookola, furt jedno a to isté.

Aj ja som v tomto bola. Poobede keď som zaspala na gauči, tak hodinka-dve mi dali viac ako celá noc. Ale potom...keď som sa pozrela, čo ma čaká, čo som nestihla, tak nastúpila nervozita, únava.

Vzala som to z opačného konca.
Keď prišla únava, tak som mojim doma povedala, aby ma nenechali dlhšie ako 30 min driemkať, nech mi uvaria kávičku a zobudia ma.
Keď nebolo doma všetko tip - top, tak sa svet nezrútil, aj som všetkých do čerta poslala, že sú leniví a lajdáci.
Z trucu som povedala - dnes nepapkáte, ja si nalakujem nechty a vyložím nohy na stôl. No nemali to ľahké a ani ja to s nimi dodnes ľahké nemám, ale keby mi niekto tvrdil, že 80% slovenských rodín nerieši to čo ja doma, tak tomu neverím.

Získať nadhľad nad všetkým je základ. Neskrývať emócie, nezatvárať sa do seba a otvorene o všetkom hovoriť.
A postupne to pôjde, to postupne nie je o dňoch, je to o mesiacoch a rokoch.

KARLA
Je to tak, s tymto co napisala Danushka , nemozem nic ine, len suhlasit, je to o mesiacoch, rokoch, ale naozaj bez liekov na udrziavanie sa s touto diagnozou plnohodnotne neda zit, ale co je hlavne treba to otvorene povedat okoliu a hlavne je treba sa naucit hovorit nie, su aj iní na umyvanie riadu, alebo vysavanie, alebo na hocico iné. Ja som chcela mat vsetko tip-top,v praci, doma, na zahrade, pomoc rodicom, surodencom, kamaratom a nakoniec som sa zosypala a az potom som zistila, kto je ozajstny kamarat,ci rodina pri mne stoji, alebo nie.Ak zistis, ze to nechapu, alebo nechcu chapat, tak nehnevaj sa na mna, oni nestoja za to , aby si Ty bola sucastou ich zivota, potom su to sebci, mozno to pisem tvrdo bez obalu , ale je to tak.
Tazko sa radi druhym, ked niekedy si sami nevieme dat rady, ale nikto na svete nestoji zato, aby si Ty trpela.Mala by si prehodnotit, ci priatel stoji zato, aby si robila v zivote take zmeny, ked nie si na tom prave najlepsie, ci jeho rodina Ta vie pochopit, ale ako pises nie.Skus sa zamysliet nad tym co je pre teba dolezite, ale zivotne, nie preto, ze to chcu iní.
Drzim Ti palce, aby si to zvladla.

Vierka, prepáč, chcela som Ti dať užitočné a šmykla som sa na zábavné.

Prosím admina, aby označenie ,,zábavné" zrušil, ďakujem.

Napravila som to aspoň svojim kliknutím

Uz som sa sem sice radsej vyjadrovat nechcel, ale momentalne mam zablesk takej nalady, ze je mi jedno ci si to precita niekto kto si o mne pomysli ze som blazon, blbec, alebo vhodny na samotku do psychiatrie. Je mi to jedno a takym lubom prajem aby to zazili tiez. Sice mi toto bude po chvilke co to odoslem trapne a budem mat zase nazor ze som pisat nemal, ale co uz.

V stredu mi lekarka zmenila liecbu, nasadila mi citalec, neurol a cosi na spanie. Od stvrtka to beriem, a je to hrozne, hrozne sa vsetko zhorsilo. Ale vraj to tak byva. Ja, ako silny, vysoky velky chlap lesim na posteli, do oci sa mi z nicoho nic vtlacia slzy a trva to aj minutu, aj hodiny. Ked ma niekto zavola niekam von si posediet, nevladzem. Raz som sa prekonal, siel som, ale po pol hodine som siel domov. Nevladal som byt medzi ludmi co sa bavia. Dokonca sa objavili v nomom zivote nejake slusne zeny, na byvalu uz ani tak nemyslim, resp. zmierujem sa s tym. Avsak nechcem si nic zacinat, bojim sa teraz. A navyse po citalecu nemam skoro ziadne libido, ako keby som ani chlap nebol. Dalsia z najhorsich veci su tie, ze nieco chcem, idem nieco niekomu povedat, nieco vybavit, pridem k nemu, a uz neviem co som chcel. Isto, to sa stava kazdemu, avsak mne sa to stava 20x denne. Co bolo napr. v detstve si pamatam, avsak to co bolo 2-3 roky dozadu, si nepamatam vobec, a z toho su tym padom strasne velke problemy. Dalej mam stale, stale vsetko rozhadzane, hrozny chaos. Je to mozno aj vidno na mojich prispevkoch. Vzdy si predstavujem, ako pridem k lekarke, poviem presne co citim, co mi je, co je zle atd, da mi na to nieco a po case bude dobre. Ale kdeze. Pridem k nej, a absolutne neviem co som chcel povedat, pamatam si len par veci.

Mam strasne velky pocit, ze sa na mna lekarka pozera ako na nejakeho hypochondra. Nepozera sa asi tak na mna, len ja mam pocit ze to tak je. Ale mozno to aj tak je, ja neviem. Dufam, ze sa to zlepsi. Najma tento tyzden je hrozny, velmi. Sam sa obdivujem ako teraz sem dokazem pisat. Neurolu beriem pol tableta rano a pol vecer, avsak mam pochybnost ci je to ok. Dostal som totiz 0.25 tablety a nie 1.00 tablety, tak neviem ci mi lekarnicka nedala zle. Co sa spanku tyka, niekedy je to lepsie, niekedy hroza. Podarilo sa mi uz aj spat 8 hodin v kuse prvu noc, dalej to bolo horsie, dal som si tabletku, cakal som ze zaspim do pol hodiny, ale zaspaval som 2 hodiny a o 4-5 hodin som bol uz hore. Aspon sa ale pocas spanku uz nebudim.

Musim sa "zdoveril" aj s mojim novym snom, ktory sa mi snival uz asi 3x. Zvycajne nemavam sny, malokedy. Sniva sa mi, ze idem po ceste, resp. v aute ako spolujazdec, a zrazu sa ceste zmeni postupne na kluzavku (ako na tobogane), uplne uzavretu - predstavte si ten uzavrety tobogan. Lenze sa klzem sprasne rychlo, priam letim. Do nekonecna. A priblizne v polovici sna si normalne uvedomim, ze je to sen, a normalne sa snazim zobudit, viem o tom ze okolo seba hadzem rukami aby som do niecoho narazil a zobudil sa, vzdy sa mi podari nazarit do hrany postele a zobudit sa. Neviete, ci to moze byt tymi liekami? Inak ani neviem....nezmenilo sa skoro nic zatial...treba pockat....skor sa vsetko teraz zhorsilo, ale ved ten citalec neberiem este ani tyzden. Stale rozmyslam nad hlupostami, vsetko co mam spravit odkladam, nevladzem chodit medzi ludi, nevladzem cestovat atd. Do prace urcite chodit musim, inak nemam z coho zit. Neviem preco, ale aj castejsie rozmyslam ako vsetko skoncim, rozmyslam, ale nikdy nedospejem k ziadnemu zaveru. Tak, som sa po case zase vykecal, aj ked to budem asi lutovat o chvilu.

Som si vedomy, ze som napisal nieco chaoticke a rozhadzane teraz, mozno aj s gram. chybami, prepacte. A este som chcel povedat, ze drzim palce vsetkym ktori nieco podobne prezivaju.....a tym co to neprezili a nikdy nepreziju tak hovorim ze maju o jednu starost menej....ale nech si taki ani moje prispevky neprecitaju, lebo clovek take nieco tazko pochopi......a normalne velmi obdivujem vsetkych co to prechodili.....velmi.

Drž sa. Všetko čo sa hojí bolí. Telo sa hojí rýchlejšie duša chce čas.....

nyyankees.. ja to prezivam presne tak ako ty, len ja nemavam az take divne sny, myslim ze je to skor z liekov alebo z nervoveho vypatia. Ja som dnes bola u psychiatricky, tak mi nasadila Citalec 10mg 2x denne a na vecer mam Trittico. Zda sa mi to vela, tak neviem ci nezacnem len s jednou tabletkou citalecu. Je to hrozne, hrozne, hrozny zivot. Nemam na nic chut, teraz mam taku malu iskierku radosti, kupila som si izboveho zajacika, tak ten ma vzdy rozosmeje a ani mi nevadi ked je neporiadok okolo klietky alebo najdem bobok je to krasny malicky tvor.. Rozhodla som sa ze pojdem na terapiu do Hlohovca je tam vraj vynikajuci terapeut, tak uvidim, ale zas len ten cas si najst. Rozmyslala som nad tym, ze sa pripojim k nejakej organizacii za dusevne zdravie, myslim ze treba robit osvetu medzi ludmi, aby sa nebali ludi, nevysmievali sa tym, ktori maju psychicke problemy, ved aj cukrovkar, srdciar ci onkologicky pacient musi kazdy den jest lieky, tiez je nejak obmedzovany fyzicky, a to iste aj ked podla mna horsie je, ked je clovek chory psychicky.. neprajem to nikomu ale verim tomu ze pokial to niekto nezazije, tak to ani nepochopi.. A v dnesnej dobe je to o to horsie..

...a Ty si pochopila ???????????????????????????????????

Lebo tak Ti poviem , kua , kua ....jedno z druhým súvisí ...ruka v ruke spolu kráčajú psychické problémy s vyššie uvedenými dg ....
Ľahni na onkológiu , silná to psychológia ...na štátnice ...

Nyyankees, som rada, že si opäť napísal a svedčí to o tom, že stále bojuješ. Tvoje pocity zodpovedajú nielen tomu, že prežívaš depresiu, ale aj tomu, že sa bojíš. Okrem toho dnes bol veľmi ťažký deň nielen pre ľudí depresívnych, ale aj pre citlivých na počasie. Ja som nemala depresiu už pár rokov, ale dnes som zrazu pocítila, akoby sa život zastavil, bola som zamotaná, neohrabaná a tiež som sa zľakla. Chcem ti len povedať, aby si to, čo si tu napísal, dal prečítať svojmu psychiatrovi, veľmi mu to pomôže. Vydrž, lieky zaúčinkujú, najmä ten citalec. Neurol je slabučký, polovica z 25mg je len doplnok k inej liečbe, preto ho ani nemôžeš cítiť. Antidepresíva zaberajú po niekoľkých týždňoch, treba vydržať. Nájdi si nejaký cieľ, niečo, čo ťa bude motivovať, aby si vydržal. Možno by si mal písať do tejto témy aj každý deň, je tu veľa skúsených a dobrých ľudí, čo ti pomôžu. Držím prsty.

Re: Nyyankees
Zvycajne nemavam sny, malokedy. Sniva sa mi, ze idem po ceste, resp. v aute ako spolujazdec, a zrazu sa ceste zmeni postupne na kluzavku (ako na tobogane), uplne uzavretu - predstavte si ten uzavrety tobogan. Lenze sa klzem sprasne rychlo, priam letim. Do nekonecna. A priblizne v polovici sna si normalne uvedomim, ze je to sen, a normalne sa snazim zobudit, viem o tom ze okolo seba hadzem rukami aby som do niecoho narazil a zobudil sa, vzdy sa mi podari nazarit do hrany postele a zobudit sa. Neviete, ci to moze byt tymi liekami?

Môže to byť tým novým liekom, ale aj radikálnym znížením dávkovania neurolu. Keďže neurol je z radu benzodiazepínov, je návykový a pri vysadení alebo radikálnom znížení po dlhšom a pravidelnom užívaní sa môžu prejaviť abstinenčné príznaky. Predtým si užíval, ak si dobre pamätám, 1mg 3x denne, a teraz máš vlastne minidávku, skôr by som povedala, že lekárka ti ju ponechala, aby si lepšie znášal vysadenie tohoto lieku. Tie sny, ako popisuješ, sú normálne, bývajú nielen pri zmene liekov, ale aj na začiatku zlepšovania psychiky. Telo sa musí vysporiadať so silným stresom. Vo sne podvedome hľadáš cestu, len ešte nevidíš cieľ. Tvoja cesta je zatiaľ "uzavretý tobogán". Ak si vo sne uvedomuješ, že je to sen, máš to šťastie, že ho môžeš prerušiť, ale možno aj zmeniť.

jaaaj milujem takých bossov ako ty.. nevyjadrujem sa. A ty vies co o tom? Ťukať do klavesnice vie kazdy, aj od.ebavat druheho to vie kazdy aj mudrovat.. Skus si to zazit, nemat silne slova a poobzeraj sa okolo seba, lebo tento svet nie je o tebe a tvojich reciach!

to bolo pre buchaca - aj ten nick svedci o niecom

Nuz, vies Karla buchac, asi nieco o tom vie ked to tak napisal, nemyslis?Ono vsetci mame rady pre druhych, ale niekedy mame problem sami sebe pomôcť, tato dg. je fakt ...... , a naozaj sa vela ludom vyskytuje v spojení s inými dg. a onko je fakt niekedy na statnice nielen z onko, ale aj psycho.Moj nazor, mozno nespravny, ale tak to citim ja.

Karla, aj ja som to pochopila tak, že buchač ti povedal, že je vlastne rád, že si pochopila súvislosti. Myslím si osobne, súdiac podľa jeho príspevkov tu v téme, že prežil toho nezávideniahodne viac ako dosť. Odpoveďou ťa určite nechcel nahnevať.

...odpovede Ti dali Kvaka a aj Viera Popluharova...ja sa už asi fakt na to vyseriem ...
Alebo sa oné , odj.....

Zažil som , moja , zažil ...neboj sa ...na jednu knihu by to bolo ...Tebe sa také veci ani v najhorších snoch možno nezdali ...iní otvárali oči a ústa zabudli zavrieť ...
Aha , ako som si zaťukal do klávesnice ...len taký maličký príklad ...jedna epizóda môjho live...
http://www.porada.sk/1132324-post70.html

A len tak mimochodom , ak by somŤa chcel oné , odj.... , inakší príspevok by som dal ...

...ten nick ...hm , málokto vie , od čoho sa odvíjal ...

P.S.:
...hm , radšej nič ...

Jasne, vsetci sme tu strasni mudrci. Mam pocit ze sem chodia ludia podelit sa so svojimi problemami nie preto, aby pomohli druhym alebo sa vyrozpravali, ale preto aby ziskali od niekoho obdiv, kto kolko toho zazil. A zvlast ked ten prispevok ani tomu druhemu nepomoze, neobjasni veci, ale je tam len plno trojbodiek a par nevhodnych slov..
Asi sme sa nezhodli, ja som pisala ze mi je luto ze ludia odcudzuju psychicky chorych ludi, len na zaklade predsudkov, a pritom je to choroba ako kazda ina, a to ze si myslim ze je horsia ako nieco ine, neznamena ze ine choroby zlahcujem! Depresia ako sprievodny jav inej choroby je bezne, je to tiez tazke ale ja som sa tu snazila diskutovat skor o tom, ked niekto trpi depresiou, panickymi atakmi a pod. a pritom nevie ziadnu pricinu preco to tak je, preco to musi zazivat. Ja napriek tomu ze kazdy den je pre mna boj a to myslim vazne - boj aby som vstala z postele a nerozplakala sa, aby som dokazal udrzat telo stabilne, aby som sa dokazala mierne ukludnovat a snazit sa zvladnut ten prúd myslienok ktory sa valí do mojej hlavy, budenie srdca, bolesti hlavy, nervozita a toto kazdu jednu sekudnu dna, chodim do prace, staram sa o byt, o priatela, nezijem s rodicmi, nemam na ruziach ustlane, tak potom mi povedz, kto CHÁPE. Nezlahcujem tvoje ochorenie, vytrpel si si svoje. Toto je vsak diskusia o depresii, nie o rakovine ak mozem poznamenat. Ale dost som sa tu sklamala, v celej tejto diskusii, radsej budem hladat ine cesty ako tu citat niektore nezmyselne prispevky. Zelam vsetkym vsetko dobre

Karla,
mas pravdu toto je stranka o depresiii a nie o onkologickych ochoreniach, ale nezabudni, ze i títo pacienti, a mozno ich je najviac, ktorím sa pridruží dg. depresia a myslím si, ze taktiez maju svoje uzitocne poznatky, alebo skusenosti s depresiou a chcu tak ako ostatni nieco k tomu poznamenat, alebo sa poradit, alebo len tak sa vyzalovat, ako vsetci ostatní s dg. depresia, to predsa neznamená, ze ked mam dg. depresia a dg. onko, nemozem sem prispievat, alebo hladat pomoc, alebo sa vyjadrit k teme, som taký istý pacient s dg. depresia ako vsetci ostatní, myslím, ze buchaca si trosku nepochopila, mozno sa vyjadruje svojsky, ale to je asi tiez sucast tohoto ochorenia, kazdy ma svoje a nikto nikoho neodsudzuje.Ak sa Ti zdaju niektore príspevky nezmyselné , tak ich preskoc, necítaj a citaj len tie , ktoré Ti nieco dajú.Nedsudzuj nikoho, nevies co za sebou ma, a myslim, ze kazdy ako sme tu povazujeme to svoje ochorenie za najhorsie a hlavne my s dg. depresia.Je to choroba nevyspytatelná, meniaca sa z hodiny na hodinu, zo dna na den.Niekedy nas rozjodí jediné slovo, niekedy pocasie, ale hlavné je ze drzíme spolu a vieme si v tazkych chvilach poradit, ved ak sa Ti niektory prispevok zdá dobrý, mozes tomu dotycnemu napisat SS a tam sa s nim v sukromi poradit.Nehnevam sa za ten minusovy bod, aj to je jedna z reakcii nas ludi s depkou.Je to moj nazor, za ktory sa nehanbim a myslim, ze tato porada sluzi k tomu, aby sme si mohli napisat svoje slobodne nazory, nie sme tu nato, aby sme niekoho odsudzovali, ja som to urobila raz a doteraz ma to velmi mrzi, pretoze som tym mohla tomu cloveku ublizit.

Karla, buchač si to určite zažil, a ak si čítala dobre, tak aj prežil. Možno ti nevie tak ako iní poradiť, ako máš svoje psychické stavy zvládnuť, aj ho ako píše "svrbí ruka", ale asi by to bola pre neho veľká trauma. Možno mu tvoje problémy pripadajú pri jeho odžitom ako slabší odvar, ale nehnevaj sa ani na neho, ani na nás. My sme teraz zdravé, a vieme počúvať všetkých, ty riešiš seba, čo je pochopiteľné, správne a veľmi potrebné. O rok sa však na to pozrieš z iného uhľa pohľadu.
Ja cítim, že si stále veľmi depresívna, víri ti v hlave množsto myšlienok, plačeš, nespíš, ale stav sa ti určite zhoršil aj vplyvom vonkajších udalostí a stresov, ktoré prežívaš. Sťahovanie, zmena práce, veď to zamáva aj zdravým. Pri depresii je napríklad jedna rada pre blízkych depresívneho: Nedovoľte mu, aby si v depresívnej fáze zobral dovolenku, robil dôležité životné rozhodnutia alebo menil zamestnanie. Snažte sa ho presvedčiť, aby nezostával sám, aby sa rozprával s ľuďmi.[/B] Takže teraz už vidíš, čo všetko si nemala a prežila si, vrátane črevnej chrípky a aj napriek depresii si vlastne všetko najťažšie perfektne zvládla.
Okrem toho začínaš aj ďalšiu liečbu. Nemala by si teda hneď na začiatku liečby meniť rozhodnutie lekára. (Ja som dnes bola u psychiatricky, tak mi nasadila Citalec 10mg 2x denne a na vecer mam Trittico. Zda sa mi to vela, tak neviem ci nezacnem len s jednou tabletkou citalecu.) . Karla, nič neriskuj. Dávkovanie vždy určuje lekár, má na to svoje dôvody. To nie je liek na bolesť, on ti zabezpečuje hormón šťastia.
Karla, neustále píšeš, že si sama so sebou nespokojná, ale ver, že je to v tvojom stave normálne, aj to, že si ku všetkému negativistická. Prečítala som si tvoje príspevky aj odpovede na ne od začiatku, chápem ťa a viem, že to máš ťažké, máš právo sa tak cítiť, len skús riešiť svoju situáciu aj hľadaním odpovede "ako sa dá", lebo (ale možno sa mi to len zdá), často na nejakú radu odpovedáš spôsobom "áno, ale..".
Pri depresiách, ktoré nie sú endogénne, je treba hľadať aj príčiny, ktoré ju spustili. Pozri sa dozadu, čo bolo, ako bolo, prečo bolo, čo s tým môžem urobiť, ako to môžem prijať a zmieriť sa s tým. Lebo ty nie si vinná za svoj stav, to len tvoja duša sa v podvedomí nevie s niečím zmieriť.
Urobila si veľmi dobre, že sa liečiš a že si si opatrila zajačika. My, čo máme zvieratká, vieme, že prinášajú do nášho života radosť a čisté city. Ver nám, čo sme to prežili, je to ťažká a dlhá cesta, ktorú treba prejsť a predovšetkým na nej vydržať.
Preto aj ty ešte chvíľu vydrž, a ver, že lieky môžu niekomu zabrať aj po 4 týždňoch. Ja si myslím, že si na najlepšej ceste sa vrátiť do normálnych koľají, veľmi ti držím prsty.

Pani Popluhárová,

depresie sú tiž jedny z príčin vzniku rakovinových ochorení