Ahoj.

Precital som si tvoj prispevok, ktory si pisal o psychoterapii vseobecne, zasiel som aj na stranky, ktore si tam uviedol. Vazne zvazujem tuto moznost, lenze ani velmi neviem, ktoru z tych institucii si mam vybrat, akeho terapeuta, cu je trebars ta Adlerovska skola vhodna na riesenie depresii a pod. Fakt by som sa rad posunul dalej. Ak by to naozaj islo tak, ze by psychoterapia vysvetlila mnoho skrytych otazok, bol by to velky prinos pre buducnost. Ako sam pises, aby som sa nepopalil v dalsom vztahu.
Hej, raneny som, len tie dovody nesuvisia s rozchodom ako takym, ale so situaciou, pristupom mojej polovicky a pod. (vid vyssie prispevky). No vlastne raneny. Hm, skor plny nenavisti a hnevu.
No, a to ze jej vypisujem smsky, je to maximum, co viem urobit (nie som maniak, aby som jej ublizoval, to by bolo naozaj chore), aby si uvedomila, ze zlyhala a ze nesie (ciastocnu) zodpovednost za moj stav. Ja NEZAVIDIM ludom stastie, ale ako moze niekto spokojne zaspavat, ked sa jeho ex trapi. To je nepochopitelne. A navyse, asi to naozaj nie je nesebecky clovek, ked si po 5 mesiacoch dokaze najst noveho...
Ak teda mozes, daj nejaky kluc, akym sa mam orientovat v tej spleti psychoterapeutov a najst vhodneho. Skutocne chcem ist do toho...

Tak teda trošku o mne, aj keď to bežne nerobím. Tiež som kedysi mala sklon k sebaľútosti, zožierania sa čo by bolo keby, nekonečného rozoberania vecí dávno minulých. A vždy som našla "spriaznenú dušu", ktorá bola ochotná ma vypočuť a povzbudiť ma. Až raz som narazila na kolegyňu, ktorá zareagovala inak, ako všetci okolo mňa predtým. Keď som jej raz pri kávičke rozprávala nejaký ten srdcabôľ a čakala som samozrejme povzbudenie a podporu - nič také nenasledovalo. Po mojom nešťastnom monológu sa iba opýtala - NO A? Vyjadrila úchvatne a jednoducho, že problémy sú, všetci ich majú. A sú na to, aby sme ich riešili a nie na to, aby nás zlomili. Pomohlo mi to viac ako čokoľvek predtým. Odvtedy ak ma niečo zrazí na kolená, dokážem sa s tým rýchlo vysporiadať týmto krátkym slovným spojením - No a? Stalo sa, no bóže. Žijem, dýcham, tak načo mrhať čas bedákaním, treba sa proste posunúť ďalej.
Teba opustila baba. NO A?

Ahoj kovacka.
Vies, ked sa niekto topi, chyta sa kazdej slamky. Zacal som chodit k psychiatrovi a kedze som uz nechcel hovorit o svojich problemoch len s priatelmi, tak som bol rad, ze mozem ist sem. Trochu som sa obaval, ale zistil som, ze strasne vela ludi bud depresiu zazilo na vlastnej kozi, alebo v rodine. Osobne si myslim, ze ked niekto ju zazije sam, vie to pochopit najlepsie (aj ked moja mamina by mohla rozpravat, co si vsetko uzila pri mne...). Vyslovila si krasnu myslienku: Nic tak strasne neboli ako dusa. Je to fantasticky vystizne.
Aj ja som stratil vela casu tym, ze som lubil nespravnu osobu. Ako som uz spomenul, zlyhala v kritickej situacii a asi by to bola aj inokedy, keby vztah pokracoval. Takze aspon zivotna skusenost.
Kazdy ma svoje mnozstvo stastia urcene. Ja som si myslel, ze po prvej depresii uz druha nepride a ze uz to nezazijem. Nuz, mylil som sa. Tym, ze som to uz raz prezil (a rok som bol na PN), dost sa bojim, ze to zase bude trvat tak dlho a uteka mi zivot pomedzi prsty.
Mas pravdu, uz fakt nemam kam padnut. Len to stupanie hore ide taaaaaaak pomaly...
Vdaka.

Antonio,skús na chvíľu zabudnúť na svoje problémy, preklikni sa do inej témy a odovzdaj svoje vedomosti a skúsenosti iným, ktorí ich iste zúročia. Nepíšeš o svojej profesii, ale určite sa nájde niečo v čom budeš vedieť poradiť aj Ty.
Za ten dobrý pocit - najmä v týchto dlhých pochmúrnych večeroch - to určite stojí ...

--------
Veronika

Ahoj Bastian.
Nespochybnujem, ze su na tom ludia horsie ako ja. Ja sa nemienim lutovat, ale niektori tu ma snad pochopia, ked napisem, ze clovek v takomto stave potrebuje z casu na cas podporu (nazvi to trebars polutovat).
Na tymi otazkami, ktore si polozil, som rozmyslal, mnoho odpovede som si ujasnil, ine este hladam.
Asi mas predstavu, ze ja sa nesnazim z tohto svinstva dostat. Dost sa mylis. Asi by som nechodil sem, asi by som nechodil k psychiatricke, asi by som sa nesnazil pracovat, atd. Ale to nejde len tak. Som celkom rad, ze rano vstanem do prace a som schopny urobit, co mam. Po case sa to (snad) zlepsi.

Antonio, ako vidím neprestávaš s týmto divným a chorým spôsobom myslenia. Už len to, že tu skoro v každom príspevku píšeš, ako veľmi ťa ranila bývalá partnerka naznačuje, že v tvojom myslení to niekde viazne.

Nerád píšem takéto veci, ale ma k tomu nútiš neustálym zdôrazňovaním toho, ako zlyhala tvoja bývalá a v akej si kaši... Mňa tiež ranila moja prvá veľká láska. Tiež v tom najnevhodnejšom momente - bol som na vojenčine, akurát som išiel z príjmača k mazákom (totálny idioti). Zažíval som 1-triedny šikan. Jeden krásny večer, akurát som bol v službe v kuchyni, keď tam nabehli dvaja opitý mazáci. Začali po mne hádzať tácky, chceli odomňa nenormálne veci... až som jedného z nich zrušil... Píšem to len preto, aby si vedel asi v akej situácii som sa tam nachádzal (hlavne v ten večer keď som sa vracal zo služby). No a vtedy som sa dozvedel, že ma moja milá podviedla. Bol som ďaleko od domova s tou bandou vymletých magorov a ešte toto. Nehovoriac o tom, že som za celý čas, ako som bol na vojenčine, nemal ani jeden opušťák. Musel som sa s tým nejako vyrovnať, napriek tomu, že to bolo ťažké.
Ver tomu, že je veľmi veľa ľudí, čo sa musia denno-denne boriť s oveľa väčšími problémami, ako sú tie naše.

Už by si mal prestať hladať vinníka krachu tvojho vzťahu (už si ho našiel).
Aj keby to bolo s tou tvojou bývalou tak, ako hovoríš, aj tak by si nemal toľko o nej básniť. Iné nerobíš, len tu plačeš ako ona zlyhala.

Možno bola na konci so svojimi silami a ty si si to ani nevšimol. Vieš, každý sa na veci pozerá zo svojho uhla... Nehovorím že to je tak, ale môže byť aj to, že ona bola na tom ešte horšie ako ty. Nech to je hocijako, ty by si už naozaj mal s tým prestať.. ty iné nerobíš, len ju obviňuješ, aká je mrcha, trápi ťa ako dokáže kľudne spať (čo ty vieš ako ona spí...), ako rýchlo si našla druhého (5 mesiacov je akurát). S tými SMS-kami čo jej vypisuješ jej asi tiež nerobíš radosť... Ak máš v sebe hnev a nenávisť, tak ti poradím - začni chodiť do posilňovne a nešetri sa (to tvoj hnev odstráni). A tú nenávisť odstrániš vtedy, keď sám seba začneš spoznávať a keď prídeš na to ako "hlúpo rozmýšlaš".

Chcel som ti napísať: "prepáč za tvrdé slová", ale som si to rozmyslel - mám pocit, že potrebuješ počuť aj niečo z druhého uhla pohladu.

Chcem ťa o niečo poprosiť - keď ti tu už venujeme toľko času, prosím ťa zamysli sa nad tým, čo ti tu píšeme.
Vďaka

ANTÓNIÓ,

Si na dobrej ceste.
Už tým že si sem prišiel a že si sa opäť aj vrátil. Bola by som nesmierne rada keby si pochopil, chcel pochopiť, čo ti chcem povedať aj ja. Pretože ti to môže neskutočne pomôcť, tak ako to pomohlo „ix“ ľuďom.

A ty chceš predsa pomôcť !?

Počúvame o tom denno-denne možno aj preto si silu toho tak neuvedomujeme. Ale skutočne, môže to byť skvelý odrazový mostík k tvojmu „znovužitiu“.

Život je jedna záhada. To čo sa ti stalo sa zrejme malo stať . Mal si sa popasovať s takouto skúškou a mal si sa pri tom niečo naučiť. Pasuješ sa s tým však dlho.

Nie je dobré sa vracať k starým boľačkám, lebo tým si tie boľačky stále viac jatríme.

Súhlasíš so mnou?
Vravíš, že keď spíš, je to fajn, lebo ťa myšlienky nesužujú. Ale keď sa zobudíš, duša bolí. Duša a myšlienky sú ako šípová ruža. Krásny kvet a pod ním ostré tŕne. Vlastné tŕne, ktoré sú schopné rozdriapať ten nádherný kvet na franforce!
Takisto fungujú tvoje myšlienky. Myšlienky o tvojej „bejvalke“ sa ti stále viac zabodávajú do tvojej duše. Triafajú presne stále na to isté miesto a idú stále hlbšie a hlbšie do živého.
------------------------ Cítiš to presne takto?
Ak áno, tak pozorne sleduj nasledujúce slová. Ale nemysli pri tom, CÍŤ TO!

Čím sú poháňané a živené tie kruté myšlienky???

Ako som čítala tvoje príspevky, cítiť že už nie si zaborený do toho bahna na dne, si už „LEN“ na dne. Ale neustále sa v nich opakuje jedno a to isté:

............................ona..... ona.... ona ....

a zasa ti z nej kypí žlč... a začína kolotoč.... ona...... myšlienky.... prásk ....auu, ....duša bolí, bolí .....

A to je to čo je zdrojom tvojej bolesti. Nenávisť, hnev, zúrivosť, ...

na toto si však jediným a tým najlepším a najväčším lekárom, najväčším psychiatrom aj psychológom fakt len TY. Si to skutočne len a len TY!

Nič zložité avšak neskutočne ťažké. Najťažšie slová na svete:

.............ODPÚŠŤAM TI,

..........ODPUSTI AJ TY MNE.

Tonino, skús to.!!!! Nič za toto nedáš, nič nikomu nemusíš platiť, nikam nemusíš chodiť. Posaď sa, zhlboka par krát predýchaj a ZO SRDCA a uprimne smeruj k nej tých pár slov. Možno to sprvoti nepôjde, v krku ti navrie guča, ktorá ti to nedovolí, ale nedaj sa, budeš pri tom možno plakať ale ten rachot budeme počuť aj my, keď ti ten kameń odpadne od srdca. Nič nepokazíš tým, ak to budeš opakovať aj niekoľko krát, možno aj každý deň. Je to taká meditácia, ktorá neskutočne uvoľňuje.

Potom ti určite aj lieky aj odborníci ľahšie pomôžu.

Budeme sa tešiť na správu, že sa ti to podarilo a tvoja duša je slobodnejšia.

Poradu sledujem už dobrých pár mesiacov-zatiaľ to bolo vždy len pasívne, cez plece môjho manžela, ale táto téma je niečo, čo ma prinútilo napísať-vlastne ani nie tak téma samotná-každý z nás si už určite vo svojom živote nejakú tú väčšiu-menšiu depresiu prežil, nezľahčujem celú situáciu...nemôžem sa ale pozerať na toľkú sebaľútosť-po piatich mesiacoch nepožul celý ten vzťah-ale veď Ti ako píšeš za to nestála-celé tie štyri roky Ti vlastne nič nedali-ak by si vedel ako to dopadne-to sú čo za reči? Veď keby som ja vedela, že ma mesiac pred stužkovou zrazí na ceste auto, tak by...čo by som? Je to tak, ako to má byť-všetko-aj zlé aj dobré. Ak je všetko o.k., nemáme tendencie rozmýšľať nad opakom...Ty si váž, že si tu, že nemáš chorobu, pri ktorej pomôžu len lieky príp.chirurg, Tvoja hlava-pokiaľ nie si od narodenia postihnutý-čiže za to nemôžeš, je len v tvojej moci...Ty tam tie myšlienky vpúšťaš a nepotrebné vylúčiš, zabudneš-prečo sa donekonečna hrabať v minulosti? JEDINE, ak sa z nej chystáš poučiť...Ja osobne som si v puberte za každým zbabraným vzťahom povedala, že mi nestál predsa zato! Osoba, ktorej na mne nezáleží, ktorá je schopná po nádhernom večeri ísť druhý deň ruka v ruke s niekým iným-čo je to za človeka? Však taký by sa pri prvých problémoch zbalil a hlavne-ja som mu nestála zato...Ja viem, v puberte je to iné, ale myslím, že to šestnásťročná duša prežíva rovnako intenzívne a strašne ju to raní...Zažila som to, že mi pre mňa dovtedy úplne neznámy chalan strčil do ruky obálku-mala som 14rokov-v ktorej mi písal, ako ma strašne ľúbi, ako ma neuveriteľne potrebuje, aké ma problémy doma s otcom alkoholikom a jediná, ktorá mu môže pomôcť som ja!-podotýkam, v živote som si ho ja nevšimla.A na koniec pridal bodku-že ak teda nie ja, tak jemu už život za to nestojí...Teraz si predstav 14ročnú babu, ktorá príde večer domov s takýmto niečím, prečíta si to, najprv nechápe, potom sa vyplače a len dúfa, že ten chudák si už nevzal život...NIČ SA NESTALO...pár mesiacov chodil za mnou ako tieň, bol všade v úzadí a pôsobil na mňa strašne úboho-odmietala som ale prevziať za jeho život zodpovednosť,-a potom, pár rokov nato mi vyviedol, to čo som už spomínala(podviedol ma)... neustále spomínaš bývalú, ona Ti predsa mala pomôcť a nie odísť-mýliš sa-nemala a nemá tú povinnosť a na druhej strane-predstav si, že ostane vo vzťahu, ktorý ju asi ničí alebo jej nevyhovuje s tým, že je POVINNÁ Ti predsa pomôcť...neviem si predstaviť pri psychických problémoch pomoc z povinnosti-to by asi ešte viac pokašľala... nechaj ju žiť si svoj život, každého z nás si nájde ten náš osud, a zameraj sa na problémy iných-začni pomáhať, napríklad...začni naplno fyzicky "makať"-to zatiaľ nikomu neublížilo-vezmi si naše staré mamky-veľakrát život s alkoholikom, kopec detí, dom, statok, polia-nemali čas sa zamýšľať nad tým, čo za život to žijú - moja babka mala ťažký život-aj ten fyzický aj ten psychický-dnes by sa to nazvalo psychoterorom zo strany muža alkoholika-ale brala to odovzdane, ako svoj osud, bola vďačná za zdravé deti, šikovné vnúčatá a keď sa dedo pobral na onen svet, vydržala ŽIALIŤ asi dva mesiace a pobrala sa za ním... Toť vsjo

Tonko, už je tu pomaly stovka príspevkov. Poľutovali sme Ťa, pofúkali Tvoje boliestky, poradili to najlepšie zo svojich skúseností.
Ak som to dobre pochopila, prvé problémy s depresiou si mal ešte vtedy, keď si chodil so svojou ex-priateľlkou. A rozchod Ťa znovu hodil do depresie. Ak je to tak, znamená to, že sa budeš musieť skutočne intenzívne venovať liečeniu a to všetkými formami. Ak sa nedáš do poriadku teraz, môže sa Ti stať, že každý, aj sebamenší neúspech Ťa zrazí na kolená. Neviem, ako je to s predispozíciou na depresívne ochorenie, to by nám tu asi najlepšie vedel vysvetliť vogel a dúfam, že to aj urobí. Ale zdá sa mi, že Ty by si skutočne potreboval také "gruntovné" liečenie a upratanie svojej mysle. Možno to bude trvať dlhšie, možno budeš postupovať pomaly, ale ešte máš celý život pred sebou. Nepriprav sa o to krásne, čo Ťa v ňom čaká.
Ak sa budeš potrebovať vyrozprávať, vyžalovať, vieš, že nás tu nájdeš. Ale strašne by sme sa tešili, keby si nám začal postupne pridávať aj pozitívne správy.
Drž sa a bojuj.

Krásne, múdre slová. Až by som "povedala"... toto si každý musí odžiť, sklamanie patrí do života. Darmo. Ale tá psychická bolesť dokáže človeku pomôcť v rozhodovaní, čo ďalej... Pajem Ti a každému ten správny pohľad na skúsenosti aj v tomto smere. Prajem Ti, aby si to zobral ako dôvod na zmeny v Tvojom živote. Darmo sa nehovorí: pre jedno kvíti, slunce nesvíti.. jedna lastovička jaro nedělá... Ale musíš si uvedomiť, že trápením, vracaním sa v myšlienkach do nereálneho sveta. Tým si neskutočne ubližuješ. Ver, že každý si "svojim psychickým svetom" chce vybrať to čo mu pomôže v budúcnosti. Tebe to úprimne prajem. Krásny deň plný pohodičky... skús deň začať úsmevom a zabudni... Máš možnosť usporiadať si ďalší život po novom. Využi to. Verím, že ho budeš mať taký, ktorý Ťa naplní pocitom spokojnosti a šťastia. Prajem Ti to.
P.S. Mne keď je ťažko pomôže mi ľahko porada...Srandičky, Preklepy, Videozábava, Výroky detí, Ak sa cítiš zle...

Antonio, citam to tu uz druhykrat, co sa tu deje. Je mi luto, ako Ta to zobralo, ALE.....Chyby musi clovek nachadzat najprv sam v sebe, aby mohol vediet posudit ake su chyby u inych, a potom sa mozes zacat pytat preco. Ak to ma pre teba vyznam. Ked chces vediet analyzovat a posudzovat - cokolvek, mal by si poznat situaciu, city, pocity - v samom sebe sa vyznas najlepsie, preto treba zacat od seba a tvoju partnerku si poznal, tak, ako si poznal, a zrejme si ju natolko ani nepoznal, ale to je o inom, clovek sa meni v priebehu zivota, pretoze sa chce menit. Vacsinou k lepsiemu, niekedy k horsiemu - ale aj to vyplyva z aspektov, ktore mu v zufalstve poskytli tu horsiu variantu. Neodsudzujem ludi ziadnych, iba ma skrie, ked sa clovek nechce sam postavit na nohy. Ty to chces, tak zacni sa pozerat okolo seba, co vidis, co citis, ale prave v ten moment, nech Ta neklame tvoje podvedomie - myslienkami na minulost. Kedy si sa naposledy zasmial?, je tolko situacii, ked sa clovek moze uz len usmievat. Minulost je historia, buducnost je tajomstvo ale pritomnost...hmmm, ta je dar.A ked sa naucis postupne vnimat tuto pritomnost neobalenu minulostou....som presvedcena o tom, ze sa na svet zacnes usmievat a postupom casu pochopis, ze najlepsie, co sa ti mohlo stat v tom vztahu - bol rozchod. Cisto teoreticky som sa skusila vzit aj do situacie byvalej priatelky. Neviem, ci si rozpraval o svojich problemoch, ci o tom vedela, ci vedela, AKO ju potrebujes v tom tvojom najkrizovejsom dni, ked Ta MUSELA podrzat, a neurobila to. Viem, o com pisem, zazila som to. Ak su partneri na jednej vlne, nemusia - chcu to. Ona by mozno aj chcela, ale nevedela, ako, a ak nechcela, bud rad -ze to je za tebou-potom nebola ta idealna - na to si prisiel uz aj ty sam. Zostal si na dne v priepasti a my sme tam duchom s Tebou, ale ako Ta berieme za ruku, aby si siel s nami na slnko, tak Ta tahame, bojis sa toho. Horsie to uz nemoze byt, ale skusenost Ta hadam poucila, coho sa vyvarovat, a naopak, comu venovat viac pozornosti. Verim,ze to zmaknes, prosim, zacni sa usmievat, aj ked si sam....Mas obrovsky potencial sily v sebe, kedze si uz takto dlho v tej priepasti - tak to klobuk dolu, chce to vela sily este triezvo uvazovat, a ty ju mas. Len ju vyuzi na pritomnost a buducnost. Daj si nejaky ciel, ktory Ti urobi radost - skus nemysliet na to, ze si na tabletkach a terapiach, pozri sa na seba z hora....Musis predsa vidiet tvoje moznosti, ktore mas v tomto svete.....mozes tvorit, ucit sa poznavat nove, citit teplo slnecnych lucov, vnimat ako sa snehova vlocka rozplynie na tvojej teplej pokozke....Su ludia, ktorym mozes pomoct aj Ty. Su na tom horsie ako Ty a nedokazali sa prebrodit k tomu miestu v tej priepasti ako Ty, ze vidia aspon ten slnecny luc, ktory im da nadej. Skonci s lutovanim sa a nenavistou. Myslim, ze nenavidis nie byvalu, ale svoj zdravotny stav. Prijmi ho, je s Tebou, ale ukaz mu kde su hranice...a kto je silnejsi. On sa necha rozmaznavat Tebou, kolko mu dovolis, tolko pojde hlbsie v tebe, a to by si uz nebol Ty. Hlavu hore....kedykolvek mas potrebu, sme tu pre Teba. Byvalej nepis, mozno ma uz z Teba strach, a to asi nechces. Uvedom si, ze kazdy clovek je slobodny vtak a moze lietat, kade chce, kde je mu dobre, tam sa usadi....Tebe co je treba na to, aby Ti bolo dobre? Pocit stastia - co Ti ho dokaze priniest? Zamysli sa nad tym. Drzim Ti palce. Nie sme tu na to, aby sme sa trapili, ale zili.

Ahoj antonio,
je to super že sa nevzdavaš a chces bojovať a som velmi rád že važne uvažuješ o psychoterapii. Na porade si dostal vela vela rád, podpory, inšpiracií. Mnohých dráždi tvoj neutichajuci hnev na priatelku. Často dráždi aj mna. Vtedy si pripominam, že to chce čas, čas, čas. Hnev patrí k depresii, a je určite lepší ako uplne prepadnutie sebalutosti. Vysporiadavanie sa so stratou blízkeho alebo dôležitého vzťahu trvá zvyčajne minimálne rok. Všetci by sme chceli aby sa sa z toho dostal čo najrýchlejšie, najlepšie už teraz, hned. Chce to ale viac viac času. Už to je velký pokrok, že važne uvažuješ o psychoterapii.

Depresiu si už raz mal. Ak tomu dobre rozumiem potom prišla depresia druhý krát. A potom, neskôr, po začiatku druhej depresívnej fázy, sa s tebou priatelka rozišla.
Dovodom depresie teda nie je- "len" rozchod s priatelkou. Rozchod s priatelkou však može značne komplikovať "vystrábenie sa" z depresie. Eulalia dala otázku na predispozíciu depresie. Chcela tým podla mna aj upozorniť na jednu doležitú vec - antonio ma ochorenie -depresiu, nie iba bežnú reakciu na ťažký životný problém.
Pričin predispozície na depresiu je vela /viac moj príspevok z 12.11.07/ a za vacsinu z nich človek nie je zodpovedný. Zodpovedný je za svoj prístup k liečeniu depresie. Depresia je ochorenie, nieje to len "obyčajná" reakcia na ťažké životné obdobie. Tie má každý človek. Ale človek s depresiou má obmedzenejšie schopnosti vyrovnať sa s ťažkou životnou situáciou. Ludí s depresiou je vela- je to každý 4-5_ty človek na Slovensku. Tak ako písala kitky- človek so zlomenou nohou, nemože bežať, aj keď športovanie je zdravé... Treba si uvedomiť, že aj antoniova depresia je ochorenie. Antonio naozaj bojuje ako sa mu dá. Ak nepomaha podpora a konštruktívne rady zo strany rodiny, priatelov, poraraďakov, treba vyhladať profesionálnu pomoc /psychiater, certifikovaný psychoterapeut/. To platí nielen pre antonia, ale pre každého.

Antonio, ja osobne by som ti odporučil terapeutku /zvyčajne je lepšie, ked klient a terapeut sú opačného pohlavia, zvlášť ak ide o vzťahový problém/. Vzhladom na druh problému, by som odporučal niekoho z týchto inštitutov-

Slovenský inštitút psychodynamickej / hlbinnej psychoterapie
http://www.psychoterapia-sk.sk/insdetail.php?id_ins=13

POPI Slovensko – Inštitút proces orientovanej psychológie
http://www.psychoterapia-sk.sk/insdetail.php?id_ins=8

DIALÓG Slovenský inštitút pre výcvik v Gestalt Psychoterapii
http://www.psychoterapia-sk.sk/insdetail.php?id_ins=2


P.S. neviem či pozeral aj temu Psychoterapia v sekcii Zdravie.
Excelentne vo výbere psychoterapeuta radí ludmilla 12.11.07

Dalsie tipy na info o psychoterapii-
http://cs.wikipedia.org/wiki/Psychoterapie
http://cs.wikipedia.org/wiki/Psychologie
http://www.help24.cz/index.php?page=terapie



Antonio, podla mna si na správnej ceste, drz sa, prajem Ti vela stastia a skore uzdravenie. Vogel

Vogel, Tvoja odpoveď je zaujímavá aj pre mňa, nielen pre Antonia. Ty si odborník, ja laik, preto som dúfala, že to tu vysvetlíš. Skutočne mám pocit, že antonio nie je chorý len z toho nepodareného vzťahu. Páči sa mi, že si tu naplno povedal, že takéto problémy potrebujú veľa času na vyliečenie a vyriešenie. Sú to aj moje skúsenosti, že nestačí zobrať párkrát tabletku a je po bolestiach duše a mysle, ako je tomu pri chrípke.
Ale s tou potebou času súvisí aj ďalšia vec - chorý potrebuje po celý čas cítiť oporu okolia. Zrejme jeho najbližšia rodina robí čo môže, ale tiež nemajú síl donekonečna. Preto si myslím, že najväčšia naša pomoc antoniovi môže byť v tom, že keď sa nám tu príde trochu vyplakať, môžeme ho povzbudiť, aby to nevzdával a držať mu palce. Občas je treba aj trochu potriasť, aby sa zobudil a pozrel sa, či ide správnym smerom. Ale tá opora by tu mala byť.
Takže antonio, drž sa, je nás tu veľa, vždy tu nájdeš niekoho, kto Ťa vypočuje a povzbudí. Pustiť sa do liečenia ale musíš Ty sám.

Tiež som poňala Antóniov stav ako chorobu, ktorú musí liečiť. Lenže tým jeho neustálym "pestovaním" nenávisti a zloby voči bývalej si asi vôbec nepomáhal, naopak stale sa sám vťahoval do väčšej depky. Nič negatívne v týchto depresívnych stavoch neprispieva. Dúfam že som mu teda dobre radila, aby jej konečne odpustil. ???

Myslím si, že antoniovi všetci chceme dobre a všetky príspevky sú dobré. Každý sa k tomu staviame zo svojho uhla pohladu. A mám pocit že antonio to vie, a dokáže si vybrať to, čo ho oslovuje. Nemusíme sa báť priniesť mu aj to osobné, to ako to cítime. To je to najcennejšie. Dobré sú príspevky plné opory i tie ktoré možu byť antoniovi proti srsti. Tie mu síce možu byť nepríjemné, ale v konečnom dosledku ho možno práve tie posunú najviac. Aj ja som mu písal, že by som nechcel byť v koži jeho priatelky, ked jej vypisuje smsky.... Rovnako ako ty nesuhlasím s pestovaním nenávisti. Chcel som hlavne zdorazniť čas potrebný na zmenu, na to aby "strávil" rady ktoré mu dávame a aby sa mohol výraznejšie posunúť dalej. Pravdepodobne to nebudú dni, skor týždne a možno mesiace.

Tožvie kde ja náš Tonino. Bohvie ako sa mu darí?

Nato som zvedavá aj ja. Tonko, čo keby si nám povedal, ako sa Ti darí?

Antonio, ja Vám nechcem radiť. Len napíšm pár viet a skúste nad nimi rozmýšľať. Mala som sladkých 18, zamilovaná, ale on bol stále niekde inde. Dodnes mám odložený list na rozlúčku, ktorý som napísala, keď som sa chcela otráviť. Bože, teraz sa za to neskutočne hanbím. Život plynul a človek bol raz hore a raz dolu. Stručne: od r. 1995 samé pohromy - manžel infarkt, otec mozgovú príhodu, odišla mi svokra, dvaja úžasní švagrovia a žiaľ aj otec. Boli to mne blízki ľudia, trpela som. Najhorší bol rok 2004, kedy som musela absolvovať 2 vážne operácie, z chemoterapie, ktorú som brala ambulantne, som utekala na opačný koniec nemocnice, kde ležal môj manžel skutočne na smrteľnej posteli a syn, ktorý ma raz išiel zobrať z nemocnice havaroval a nebyť dobre vybaveného auta, už by tu nebol. Veríte-neveríte 1. mája 2005 sme s manželom lyžovali na Skalnatom plese a ja som padla tak nešťastne, že mi museli operovať koleno a pár týždňov som chodila s ortézou. A prišli aj ďalšie rany ..., ale to už bol len slabý odvar, až kým vlani manželovi nediagnostikovali odpornú chorobu, ale to už nebudem rozoberať, dúfam, že sme za vodou. Myslím, že toho bolo požehnane, ale nikdy ma nenapadlo siahnuť si na život, aj keď mi bolo neskutočne ťažko. Veľa krát sa mi nechcelo ani vstať z postele, ale som si povedala, že sa nedám. Držte sa známeno "vydržať" od majstra Mikulíka.

Keď budem mať 35, tuším sa nechám eutanazovať

Ale oceňujem, že sa cez všetky tie problémy dokážete usmiať

Neodpovedá ani na SS ky