posledné prihlásenie antonia je 21.11.07, čo je s ním ?

Ahojte, tak si tu čítam a rozmýšľam - čo je vlastne "depka"? Roky sa trápim - život je mizerný, lekár - toho nepoznám, často myslím, že by bolollepšie všetko to tu zabaliť a skončiť, ale sú tu ľudia, ktorí ma potrebujú a to ma drží pri živote. Kto pozná ten pocit, že ďalej už cesta nevedie a tu sa to musí skončiť? Ja som to už párkrát cítila - zatiaľ som vždy mala dosť síl a zdravého rozumu vybrať si to ťažšie - lebo ťažšie je tu žiť - ale do kedy to vydžím? Isto je nejaká hranica a ja sa bojím, že raz prídem k tej hranici a poviem si - tu je koniec. Bojím sa, lebo viem, že by som tým spôsobila bolesť iným, ale kto myslí na to, čo bolí mňa? Prečo človek vždy musí myslieť na iných - kto vlastne myslí na mňa? Koho zaujíma, čo ma bolí, čo ma ťaží a či nepotrebujem pomoc? Som v začarovanom kruhu a neviem sa z toho vymotať, vlastne sa mi ani nedá, pokiaľ mám povinnosti voči svojim milovaným. Tak tu prežívam bez radosti a so smútkom v srdci a na duši. Je to "depka"?

Mila MaFa, ak sa človek zahráva s myšlienkou či tu byť alebo nebyť - to je jasný signál, že niečo nie je v poriadku. To už podľa mňa nie je len ,,depka" ako slovo ale môže to byť depresia, ktorú určite dokáže špecifikovať odborník. Netreba sa trápiť, ale jednoznačne treba vyhľadať lekára. Dnešná medicína je na vysokej úrovni a za pomoci antidepresív sa dá neskutočne skvalitniť život. Depresia je chemický proces, nedostatok serotonínu človeka ničí a darmo si človek bude nahovárať, že treba pozitívne myslieť, keď je toho serotonínu málo. Treba tomu pomôcť liekmi, môže ísť len o dočasné riešenie a potom možno príde vytúžený pokoj a kľud. Vždy máme pre koho žiť, vždy nás niekto potrebuje. Trpieť depresiou nie je hanba, je veľmi veľa životných okolností, ktoré nás do tohto stavu môžu doviesť. Vyhľadaj lekára a netráp sa. Depresia je nevyspytateľná, nevieš ako Ťa ovládne a zrazu príde skrat a ... v skrate človek nerozmýšľa. Našťastie sa doba zmenila a inteligentní ľudia na psychológov a psychiatrov pozerajú ako na ostatných lekárov. Keď si zlomím nohu - idem k chirurgovi, keď ma bolí zúbok - idem k dentistovi a keď bolí dušička - treba nájsť psychitra slebo psychológa. Je to tak, že keď sa rozdával serotonín, tak niekomu sa ušla dvojitá dávka a niekto ani nevie, že ten serotonín sa dá získať a môže sa mu vďaka tomu zmeniť život na nepoznanie.
Bohužiaľ, v dnešnom hektickom živote týmito pocitmi, ktoré opisuješ trpí čím ďalej, tým viac populácie. Ak sa trápiš, vyžaluj sa aj u nás, pocítiš a zažiješ našu podporu a sľúb nám, že vyhľadáš lekára. Ak sa cítiš zle hneď z rána a máš obavy z toho, čo počas dňa príde a zdá sa Ti viac všetko čierne ako ružové, tak konaj okamžite. Ak riešiš obavy v zmysle, čo ak ma niekto známy stretne pre dverami takejto ordinácie, tak vyhľadaj pomoc mimo miesta bydliska, ale konaj a priprav sa, že kým tie lieky zaberú, chvíľku to potrvá, zvyčajne trvá tri týždne, kým nastane nejaká citeľná zmena, môže sa stať, že lieky Ti bude lekár striedať, kým sa nenatrafí na ten pravý, ale tá trpezlivosť nakoniec prinesie svoje ovocie a budeš spokojná a šťastná a problémy, ktoré sa Ti zdajú teraz nevyriešiteľné, naberú iný smer a inak sa na ne budeš dívať. Prajem Ti veľa úspechov a odhodlania a hlavne Ti prajem CHUŤ ŽIŤ!!!
A ozvi sa nám, daj nám vedieť ako sa máš

ahoj, pozri si prosim toto: http://www.uzkost.sk/Default.aspx?catId=50
je to jednoduchy test na zistenie depresivneho ochorenia a jeho stupna.
Aj z tych malo indicii, ktore si napisala je zjavne, ze potrebujes liecbu. Cim skor, tym lepsie pre tvoju kvalitu zivota.
chodi sem lekar - psychiater, urcite ti rad pomoze . zisti si co najviac o tomto ochoreni, na internete najdes velmi vela informacii. dneska uz nikto nemusi zit v tme. aj ty sa mozes tesit zo zivota, ked ti bude poskytnuta spravna liecba.
prajem ti vela vytrvalosti a sil, aby si to dosiahla.:-)

Vitaj na Porade, na Vianoce sa tešíš, alebo je to pre teba ešte väčšia záťaž?

Píšeš, že nechceš prekročiť tú hranicu, pretože by si spôsobila bolesť iným. To je dobré znamenie, pretože sú okolo Teba ľudia, ktorým na Tebe záleží. A možno, keby si sa im zdôverila so svojimi problémami, našla by si u nich podporu. Ale hlavne kvôli sebe, aby si nemyslela stále na tú hranicu, vyhľadaj odbornú pomoc lekára. Vogel sem prilepil linky, kde tú pomoc nájdeš. A ak sa potrebuješ vyplakať, ak si si prečítala celú tému, vieš, že Poraďáci Ťa nenechajú v tom samu. Drž sa.

Ahojte - ďakujem všetkým, ktorí sa mi snažia pomôcť. U mňa to vlastne všetko vyplýva z manželstva. Musím rýchlo písať, lebo mám zakázané chodiť na net, lebo si tu hľadám známosť. Keď budem mať trošku voľna, tak sa tu vyžalujem. Asi ste jediní, ktorým môžem všetko otvorene a úprimne napísať bez toho, že by som mala výčitky svedomia, že niekoho obťažujem so svojimi problémami. Tu si to prečíta ten, kto chce a koho to nezaujíma, tak to nečíta a tak si myslím, že ste fakt jediní, ktorým sa môžem vyžalovať a verím, že ten, kto mi napíše to myslí úprimne. Zatiaľ všetkým ďakujem a dúfam, že sa čím skôr môžem sem prihlásiť. Ináč sviatky ma deprimnujú..... ja by som asi všetky zrušila, keby to bolo v mojich silách....všetkým krásne sviatky

Cítim z tovojich slov že žiješ so žiarlivým despotickým chlapom.
Už dlho to znášaš?

To nie vzťah keď je jeden z partnerov obmedzovaný. Možno sa k sebe nehodíte, alebo ešte on nepochopil niektoré veci... Niektoré veci človek pochopí až keď sa ho to nejako dotkne. Niekedy stačí rozhovor doma za stolom, niekedy pomôže pohľad a usmernenie od psychológa a niekedy pomôžu aj tvrdšie riešenia. Nenapíšem konkrétne čo, lebo v každom prípade pomôže niečo iné. Treba si odpovedať na otázky "v čom konkrétne je problém, aký stav by bol prijateľný a ako by sa to dalo dosiahnuť". Ale rozchod je niekedy jediná normálna možnosť, ako prežiť život normálne - vychutnávajúc ho. Ako sa tak obzerám, je veľa ľudí s ktorými sa jednoducho nedá... Nie som za polovičné riešenia - robiť niečo za chrbtom druhého. Jednak človek klame partnera a má pri tom výčitky svedomia a aj tak to nie je plnohodnotné.

Tak je, suhlas s Bastianom. Keď je problém, treba ho riešiť. A takmer vždy každé riešenie niečo STOJÍ. Chceme riešiť, ale nechceme sa ničoho (alebo niečoho) vzdať, bojíme sa....čiže vlastne neriešime. Tak len trpíme a trpíme, plačeme nad životom, potom prídu choroby a ....
Všetko má svoje riešenie!
stačí si to uvedomiť, poukladať myšlienky, a začať RIEŠIŤ. V tomto žiadne "ale" nepomáha.
Obvykle ak sa k tomu konečne odhodláme, sa to zlomí a potom nás ťukne "načo som toľké roky trpela....?" - ale aj to má svoju cenu.

Bože MaFa, zovrelo mi srdce po prečítaní Tvojich riadkov...Musí to byť strašné žiť vo vzťahu, ktorý jednu stranu takto obmedzuje. Vyhľadaj aspoň psychológa, poradí Ti ako máš riešiť svoju situáciu. Možno časom presvedčíš aj partnera, aby ste tam spolu zašli. Bolo by jednoduché radiť Ti, aby si nenechala šliapať nikoho po svojej ľudskej dôstojnosti, ale určite sa bojíš, keď musíš robiť niektoré veci potajmä...Pamätaj však na jedno, keď nie je duša v pohode, časom sa to odrazí aj na fyzickom zdraví. Ak je to doma zlé, snaž sa byť v kontakte s človekom, ktorému sa môžeš vyžalovať a dôveruješ mu, nedrž to napätie v sebe, lebo guma sa dá napínať a naťahovať dlho, ale raz predsa len praskne. Možno tu budú reagovať ľudia rôznymi radami a Ty si z toho vyber, čo by snáď mohlo najviac vyhovovať Tvojej situácii. A kľudne píš, máš našu podporu, dostaň zo seba von všetko čo Ťa trápi. Posielam Ti anjelikov strážnych a veľa pozitívnej energie!!!

Ahoj MaFa,
podla Tvojho prveho príspevku je velmi velmi pravdepodobne, že skutočne trpiš depresiou. Manželstvo, ako ho popisuješ, može byť toho príčinou, ale može to byť aj naopak. Depresia niekedy človeka zneschopňuje jednať a urobiť život znesitelným, podla jeho predstáv. Myslím to tak- stanoviť manželovi hranice, aby si mohla mať aj priestor pre seba. Možno to skutočne nejde, možno je to tyran a možno aj alkoholik. Možno je však duševne chorý- chorobná žiarlivosť sa dá liečiť. Zvlášť vtedy ak niekolko rokov normálny partner sa zrazu prekvapivo začína meniť a chorobne žiarliť. To znamená, že to nie je súčasťou jeho osobnosti, a svedčí to o novovzniknutom duševnom ochorení /može to byť príznak napr. bludovej choroby, schizofrenie, atypickej depresie, alkoholického poškodenia mozgu...../.
Otázkou pre Teba je aj to, čo Ťa vlastne drží v takom emočne vykorisťujucom vzťahu. Ak su to deti, býva pre ne často ulavou, ak žijú len s jedným rodičom bez vzťahového napätia medzi rodičmi, bez hádok a agresie.
Ak dozrieva v človeku rozhodnutie odísť zo vzťahu a nedokáže to, niekedy ho zneschopňuje práve depresia. Depresia oslabuje volu, rozhodnosť, človek má pocity zbytočnosti a do buducna bezutešnosti, takže podniknúť niečo vlastne nemá zmysel... Su to všetko len namety na rozmyšlanie a ujasnenie si situácie. Rozhodne by vedel pomôcť psycholog, psychiater, manželská poradňa.
Držím palce, Vogel.

Ďakujem všetkým, ktorí sa snažia zmierniť moju bolesť peknými slovami. Práve som v dosť ťažkom psychickom stave. Viete, napísať pár riadkami to, čo som prežila za tridsať rokov - psychický teror a fyzické útoky - to je veľmi ťažké. Ja by som odišla - ale nemám kam. Tu je ďalší problém - moje deti. A môj muž nie je z tých chlapov, ktorý by nechal len tak odísť svoj "majetok" a to, že by som mohla žiť v pohode - to si isto nevie ani predstaviť. Celý deň som pre neho iba k...... ale i to tá najväčšia z najväčších, upratujem preto, lebo isto príde môj milenec a musím mať čisto. Ani písať sa mi nedá - už ani slzy nemám a strašne sa bojím sviatkov - chcela by som svojim deťom dopriať pokoj a kľud, ale ťažko. Nestačí, že je chorobne žiarlivý - horšie je to, keď si ešte aj vypije - a dnes mu to ide od rána. Chcela by som chytiť svoje deti a utiecť - ale kde? Kto by ma prijal s mojimi problémami a starosťami? Potrebujem špeciálne miesto pre svoje deti, pretože život sa so mnou nehral a asi som musela byť veľmi zlá v predchádzajúcom živote, keď ma takto potrestal teraz. Svoje deti milujem nado všetko - i keď sú také, aké sú - sú to moje srdiečka, ktoré potrebujú moju lásku a je to jediné, čo ma drží pri živote.
Už prestanem - prajem Vám všetkým krásne sviatky, úsmev bez pretvárky a radosť zo srdca.

Mafa, si tu ešte?

tu som...

Rada by som Ťa nejako podporila teraz v tejto chvíli, cítiť z Tvojich riadkov, že nie si v pohode...

Absolútne....dnes je to hrozné, chudáčik môj syn si to odniesol....jemu som sa vyžalovala a to by som asi nemala.

Človek môže trpieť depresiou z rôznych príčin, môže to byť pre zlý partnerský vzťah, neúspech v práci, problémy pri výchove detí, alebo všetko odrazu. Veľakrát sa stáva, že keď človek nie je v pohode pre jedno, tak sa začne kaziť všetko odrazu a krúti sa v jednom začarovanom kruhu. Treba ale prísť na prvotnú príčinu všetkého a odstrániť ju, aby sa aj to ostatné mohlo začať naprávať.

Aké staré máš dietky?

MaFa, uvazovala si uz ohlasit sa na nejake linky pre tyrane zeny? Mam znamu, mozem Ti dat kontakt, ktore sa postaraju o vas, bude to sice ako bude, ale slusne atd, hlavne v utajeni, aby sa muz po vas nedostal....a hlavne, tam ti vedia poradit aj psychicky - to ako v prvom rade, potom pridu na rad tie dalsie moznosti, o ktorych samozrejme rozhodnes len ty, ako budes chciet.
Potrebujes sa oslobodit od toho bremena, aj kvôli detom, nemaju to lahke, a to co prezivaju, vie pochopit len ten, co to prezil ako dieta. Ale urcite tu najdeme nejake riesenie. Nie sme tu preto, aby sme sa trapili.