Čo si myslíte o tomto článku?
Človek je stvoriteľom, nositeľom i zdolávateľom svojho osudu.
Každá myšlienka, každý pocit, každé slovo a každý čin sú príčiny, za ktorými nasledujú dôsledky. Každý dôsledok vo svojej kvalite a kvantite vždy zodpovedá príčine. Neexistuje teda ani náhoda, ani odmena či potrestanie, ale jedine a iba príčina a následok.
Osud je súhrn následkov našich rozhodnutí. Nie je možné niečo urobiť a utiecť pred dôsledkami.
Zákon osudu požaduje po človeku vedomé prevzatie plnej zodpovednosti za svoj život.
Stará sa o to, aby bol konfrontovaný s dôsledkami svojho jednania a to tak dlho, až problémy, ktoré sám vytvoril nevyrieši, čím sa oslobodí.
Zákon osudu zakročí teda tam, kde človek sám nie je schopný nastoliť harmóniu v stvorení.
Zákon sám o sebe nemá žiadnu schopnosť rozhodovania. Hovorí len:
„Keď urobíš toto, stane sa toto. Keď urobíš tamto, stane sa tamto. Ty si stvoriteľ a ty rozhoduješ.“
Každý teda dostane to, čo zapríčinil. Nech už dostane čokoľvek, vždy si to zapríčinil sám, bez ohľadu na to, cez koho sa to deje. Ten druhý je vždy len poslom osudu.
Kto dnes zaseje myšlienku, ten zajtra zožne čin, pozajtra zvyk, napozajtra i charakter a nakoniec svoj osud.
A aj tak je nám daná sloboda voľby, čo chceme stvoriť. Zákon osudu nás konfrontuje len s následkami nášho jednania.
Zákon osudu teda neobmedzuje slobodu jednotlivca. Každý si môže slobodne určiť, čo chce získať. Potom však musí zožať iba to, čo zasadil.
To, čomu ľudia hovoria osud, nie je pri bližšom pozorovaní nič iného než tvorenie. Spôsob, akým sa osud prejavuje, ukazuje, ako jeho pôvodca myslel, cítil a jednal.
Každá myšlienka tak podľa zákona rezonancie priťahuje rovnaké energie, a tým sa posilňuje. To platí ako pre pozitívne oblasti, tak aj pre negatívne.