To je pravda, že nemusel Peter vytiahnuť to nešťastné...
Danilka, ale tieto moje pocity
ťažko z Vás niekto pochopí, Petrovi som prudko reagovala, pretože sa mi vrátili spomienky z časov, keď som čakala moje prvé dieťa a žila som v Srbsku a zrazu sa vyhlásila mobilizácia,embargo, ostala som bez muža a bála som sa, že ktovie kde budem rodiť...Bez muža som odišla rodiť na Slovensko, vrátila som sa s dieťaom späť a začali problémy v Bosne. Ocitla som sa v jame levovej, nebolo liekov, základných vakcín a začalo tam peklo o ktorom nikomu neprajem ani snívať. Strašne dlho sa to ťahalo a pokračuje to tam a žijú tam dobrí, ale nešťastní ľudia. Už nikdy to tam nebude ako kedysi.
Prudko som reagovala Petrovi lebo pripojil link o Srebrenici. Áno je to tak, existuje Srebrenica a mnoho iných miest, kde sú boli aj budú ľudia pomiešaní. Ale ja som zažila srbských, chorvátskych, bosnianskych utečencov s ich osudmi, zničenými životmi a beznádejou. Ten kto tam nebol, nemá právo súdiť a znevažovať. Ja si nedovolím povedať ani o srboch, ani chorvátoch, ani moslimoch, že sú zlí - sú to ľudia, ktorí chceli iba prežiť. Ja som mala kam utiecť, ale oni poniektorí nie. Skúste nasypať človeku do otvorenej rany soľ - a čakajte, že Vám povie - joj šteklí ma to. Nie, to páli, bolí a hoci sa tá rana zahojí, jazva ostáva.
Kajam sa teraz pre svoju hlúposť, že reagujem tam, kde by som nemala.
A nechcela som tu vyzerať ako schizofrenik, ktorý nevie ako sa chová jeho ľavá a pravá ruka.
Ale tak či tak bolo dobré, čo sa stalo...syn mi ukázal tvár, akú som uň doposiaľ nevidela , použil môj nick, schoval sa za niekoho iného a to je znak toho, že moja úloha ako matky stále nie je naplnená a že mám ešte na čom pracovať.
Ale to už o niečom inom, puberta je téma sama o sebe