Prikladám ešte metodické usmernenie z DÚ, podľa ktorého sme povinní miesto textu plnenie oslobodené od dane podľa §16 uvádzať nasledovný text...

V slovenskom jazyku :
Dodanie služby je podľa článku 193 až 196 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 je oslobodené od dane a ide o služby, ktorú je povinný zdaniť prijímateľ služby.

V anglickom jazyku :
Supply of a service is , according to Articles 193 to 196 of Council Directive 2006/112/EC of 28 November 2006 on the common system of value added tax as amendet by Council Directive 2006/138/EC of 19 December, tax free and it is a supply of service, which the person to whom the service is supplied, is obliged to tax.

V nemeckom jazyku :
Leistung der Dienst ist gemäß dem Artikel 193 bis 196 der Richtlinie des Europäischen Rats Nr. 2006/112/EG vom 28. November 2006 über Gemeinsystem in Mehrwertsteuer in der Fassung der Richtlinie des Europäischen Rats Nr. 2006/138/ES vom 19. December 2006 steuerfrei und es handelt sich um eine Dienstleistug, die vom Dienstleistugsempfänger zu verteuern ist.

Dňom 01.01.2010 nadobúda platnosť novela zákona o DPH. V skratke zhrniem zmeny, ktoré sa týkajú zdaňovania prepravy vrámci EÚ.
Podmienky platné pri dovoze a vývoze sa nemenia.

Zmeny v zákone sa týkajú služieb, ktoré sú poskytnuté zdaniteľnej osobe do iného členského štátu EÚ, alebo aj osobe z tretieho štátu. Platia dve všeobecné pravidlá:
• služby poskytnuté zdaniteľným osobám sa zdaňujú v štáte, v ktorom je usadený príjemca služby
• služby poskytnuté nezdaniteľným osobám zdaňujú sa v štáte, kde je usadený poskytovateľ služby
Zdaniteľná osoba, je osoba, ktorá je usadená tam, kde má sídlo alebo miesto podnikania, alebo ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osobe, tak miesto prevádzkarne.
Pri dodaní cezhraničnej služby vrámci EÚ sa vychádza z predpokladu, že osoba, ktorá má pridelené IČ DPH je zdaniteľnou osobou, a osoba, ktorá nemá IČ DPH nie je zdaniteľnou osobou.V praxi to znamená, že ak ak člen EÚ má pridelené IĆ DPH je zdaniteľnou osobou a služba je pre neho oslobodená. Ak nemá IČ DPH službu zdaňujeme 19%.
Pri dodaní služby pre nečlena EÚ (napr. švajčiar, rus, ukrajinec) je potrebné skúmať, či je podnikateľom alebo nie, tzn. že musí vykonávať činnosť z ktorej bude mať príjem. Ak je podnikateľom služba je pre neho oslobodená, musíme však mať doklad o tom, že skutočne ide o podnikateľa, tzn. musíme mať doklad o tom, že je to naozaj podnikateľ napr. výpis z obchodného registra.

Ak teda uskutočňujeme prepravu, ktorá nie je dovozom ani vývozom musíme zistiť, či odberateľ – člen EÚ má IČ DPH, alebo nie a či odberateľ z tretej krajiny je podnikateľom. Ak platia tieto podmienky je preprava od DPH slovenskej oslobodená. Ak nie prepravu zdaňujeme – fakturujeme s 19% DPH.

Príklady služieb od slovenského platiteľa:
a) preprava na území SR pre slovenského príjemcu –fakturujeme s 19% DPH, lebo príjemca služby je usadený na území SR, miesto dodania služby je SR
b) preprava medzi krajinami EÚ pre slovenského príjemcu – fakturujeme s 19% DPH, príjemca služby je usadený na území SR, miesto dodania služby je SR
c) preprava vrámci 3. krajín pre slovenského príjemcu – fakturujeme s 19% DPH, príjemca služby je usadený na území SR, miesto dodania služby je SR (napr. preprava Moskva – Kijev)
d) preprava na území SR pre príjemcu z EÚ – ak príjemca má IČ DPH v inej krajine ako SR, miesto dodania služby je krajina príjemcu služby, služba je oslobodená od slovenskej dane.
e) preprava medzi krajinami EÚ pre príjemcu z EÚ – ak príjemca má IČ DPH v inej krajine ako SR, miesto dodania služby je krajina príjemcu služby, služba je oslobodená od slovenskej dane
f) preprava vrámci 3. krajín pre príjemcu z EÚ – ak príjemca má IČ DPH v inej krajine ako SR, miesto dodania služby je krajina príjemcu služby, služba je oslobodená od slovenskej dane
g) preprava na území SR (napr. Košice - Bratislava) pre príjemcu - podnikateľa z tretieho štátu, miesto dodania služby je 3. krajina – služba je oslobodená od slovenskej dane
h) preprava medzi krajinami EÚ pre príjemcu - podnikateľa z tretieho štátu, miesto dodania služby je štát podnikateľa – služba je oslobodená od slovenskej dane
i) preprava vrámci 3. krajín pre príjemcu – podnikateľa z tretieho štátu, miesto dodania služby je štát podnikateľa – služba je oslobodená od slovenskej dane

Týmto príspevkom chcem poďakovať mojej kolegyni Marike, ktorá je našou hlavnou ekonómkou a prelúskala novelizáciu zákona o DPH a takto polopate predstavila novinky v doprave a špedícii.

Prikladám, z čoho som vychádzala (pre Liba2)

Potrebovla by som poradiť.
CMR obsahuje 8 dielov, z toho 3 /červené, modré, zelené - tieto ostávajú pre odosielateľa, odberateľa a dopravcu/ + 5 dielov, ktoré ak sa jedná preprava v rámci EÚ, vedia sa podeliť aj pri viacerých zúčastnených stranách na preprave, kde sa môžu zúčastniť aj dvaja zasielatelia s dopravcom.
V príapade, že sa jedná o dovoz alebo vývoz z a do tretej krajiny, z 5tich čiernych častí sa od dopravcu k zasielateľovi dostanelen jedna čierna časť CMR. Táto sa posúva k zadávateľovi prepravy.

Vždy sme si robili len kópie týchto dokladov a originály sme posúvali k zadávatľovi prepravy.
Mňa však zaujíma, či prípadná kontrola DÚ nemôže vytknúť tieto kópie dokladov a či ich považuje za dostatočne dôveryhodné. Pretože jeden náš zákazník nám začal účtovať sankčné faktúry za nedodanie 2 x CMR pri vývoze do 3.krajín.
V princípe to nevieme dodržať, pretože z 5-tich čiernych dielov CMR, 4 ostávajú colným úradom a logicky len tá jedna časť sa ku nám dostane.
Čiže náš zákazník /zasielateľ/ si dáva overovať u notára CMR, aby originál odoslal priamo objednávateľovi a overenú kópiu nechal u seba v účtovníctve.
U nás sme vždy nechávali len kópie a doposiaľ nám to ani tety z DÚ, ani audítor nevytkli.
Tak sa pýtam, či je niekde v zákone dané, že zasielatelia musia takéto doklady u notára overovať pre vierohodnosť, alebo naozaj postačujú kópie v účtovníctve.

Ak mi tu niekto priloží konkrétny paragraf, dostane ma do obrazu, lebo som ostala trošku PAF

Ochranné rohy sú z plastu a používajú sa na ochranu prepravovaného tovaru. Prikladajú sa k paletám, kde je naložený tovar, ktorý by sa mohol pri preprave poškodiť /naríklad drevo, ktoré je mäkké/.
Ak takéto rohy dopravca nemá k dispozícii, pravdepodobne ich na nakládke poskytne odosielateľ za odplatu a dopravca si ich nechá pre svoje ďaľšie používanie.
Takže služba to určite nie je. Službou by bolo ich zapožičanie.

Ďalšia veľmi významná zmena je v dátume dodania služby:

Pri obstaraní prepravy, ktorá je od dane oslobodená z dôvodu, že príjemca má IČ DPH pridelené v inej krajine ako je SR, (fakturácia pre člena EÚ s IČ DPH) pri ktorej prenášame daňovú povinnosť na odberateľa musíme uvádzať do dátumu daňovej povinnosti skutočný dátum uskutočnenia služby, tzn. deň kedy bola služba dokončená (pri kamiónovej preprave to vieme určiť z CMR).
V praxi to znamená, že dátum dodania služby a dátum vyhotovenia faktúry sa nebudú rovnať.

Pozor, toto sa týka zasielateľsko-špedičných firiem, ktoré za dátum dodania služby považovali dátum, kedy prišla faktúra od dopravcu, vtedy bol dátum vystavenia zhodný s dátumom dodania.
Táto zmena sa týka momentálne fakturácie, ktorú sme oslobodzovali od dane ,,po starom" podľa §16 zák. o DPH.
Ostatné sa nemení v dátume dodania, fakturuje sa ako doposiaľ.

Do súhrnného výkazu vstupujú služby, pri ktorých príjemca služby je povinný platiť daň. Keďže prepravná služba spojená s vývozom tovaru je oslobodená od dane (§47 ods.6), príjemca služby nemá povinnosť platiť daň. Preto táto služba v súhrnnom výkaze sa neuvádza.
Táto služba sa uvádza v daňonom priznaní.

Český podnikateľ so sídlom a IČ pre DPH prideleným v ČR si u prepravcu - slovenského platiteľa dane objedná prepravu tovaru zo SR do Chorvátska. Slovenský prepravca vykonanú prepravu fakturuje bez slovenskej DPH a nevykáže ju v súhrnom výkaze.

Tento príklad je uvedený v mojej tabulke na riadku 21.

Pokúsim sa to vysvetliť:
1.
miesto dodania služby je podľa § 15 ods.1 v štáte, kde má príjemca služby sídlo t.j. v ČR, preto by sme službu "mali" uviesť do súhrnného výkazu

A L E !
2.
uskutočnená preprava je vývoz do to 3.krajiny preto je služba oslobodená od DPH ako v SR tak aj v ČR, český odberateľ nie je povinný službu v čechách samozdaniť, preto dodanú službu v súhrnnom výkaze neuvádzame.
Sumu služby uvedieme v daňovom priznaní na r.13 a r.15 .
3.
Podmienkou oslobodenia služby je zdokladovať uskutočnený vývoz do 3.krajiny !

Kačenka,
jedinú výnimku, kedy upravuješ dátum dodania služby je vtedy, keď Ti zadal iný ako SK registrovaný pre DPH.




Takže uvediem príklad.

DE obchodník TEbe ako zasielateľovi zadal prepravu tovaru z DE - SK.

Prepravu obstaráš /je jedno s akým dopravcom, či s SK, CZ alebo nejakým HU.../.

Podľa CMR bol tovar vyložený 20.4.2010, faktúra od dopravcu Ti došla 30.4.2010.

POZOR,

ešte upozorním na jednu dôležitú vec :

MUSÍŠ sa držať dátumu vykládky na CMR, nie dátumu vystavenia FA od dopravcu, pretože ten istý dopravca môže byť ďaľšia zasielateľská - špedičná spoločnosť a keďže si im Ty ako SK registrovaná zadala prepravu na obstaranie, oni sa budú držať kedy mi došla fa odo dopravcu, vtedy bude dátum dodania!!!

Dátum vystavenia fa od Teba bude 30.4., ALE dátum dodania bude podľa CMR 20.4.2010.



Ak by tú istú prepravu Tebe zadal SK registrovaný a obstarala by si ju s tým istým dopravcom, ktorého vyššie spomíname - DÁTUM DODANIA BY BOL ZHODNÝ S DŇOM VYSTAVENIA FAKTÚRY.



Skús si porovnať v mojom predchádzajúcom príspevku literu zákona s tým, čo som teraz polopate napísala a zober zákon o DPH, čítaj jednotlivé paragrafy.

Vo fakturácii zasielateľskej činnosti sa drž pravidiel z príspevkov 4 a 5 v tejto téme, platia od 1.1.2010.

ŽIadaj dodokladovať kópiu T1 / alebo Carnetu, nejaký EX dokument tam musel byť/, v takom prípade môžeš túto prepravu prepravu fakturovať pod §47.
Malo by na tom záležať v prvom rade zadávateľovi prepravy.
Ak Ti to nezašlú, DÚ Ti to ako oslobodené od DPH neuzná.
Ďaľšia otázka znie, ak Ti tento doklad nebude zaslaný, kto Ti takúto prepravu zadal, naša SK zdaniteľná osoba alebo iná EU zdaniteľná osoba ?
...podľa toho rozhodneš, či s DPH alebo § 16.

Ak budeš obstarávať vo svojom mene pre iného zasielateľa prepravu, mali by si Ťa preveriť, či si oprávnený takúto činnosť vykonávať, tzn. výpisom z OR alebo živnostenským listom dokladuješ oprávnenie vykonávať zasielateľskú činnosť a mal by si zdokladovať svoje poistenie zodpovednosti za škodu.
Viac nemajú čo od Teba žiadať.

Preprava medzi krajinami EÚ pre príjemcu - podnikateľa z tretieho štátu, miesto dodania služby je štát podnikateľa – služba je oslobodená od slovenskej dane.

Pozri príspevok č.4 v tejto téme, tam sú všetky možné kombinácie...KSENP

Jaj, zle som čítala

Tzn., že dopravcom boli Srbi tak?
Uf...
Teraz nechcem kecať, ale zajtra si to overím u mojich špedičných srbských dopravcov a taktiež preverím, či vôbec môžu takéto prepravy vykonávať.
Podľa mňa by mali byť registrovaní pre DPH v krajine, kde sa preprava začína.
To je však ich problém, že tak neučinili...môj názor na takúto prepravu...

Tak či onak, pre Teba je smerodajné, kto si u Teba takúto prepravu objednal.
Faktúru od srbov za službu u nás dodaníš /môj názor/, ale keby ešte niekto znalý problematiky potvrdil moje myslenie, rada by som bola...

Takže otázka znie, kto to bol?...
Zadávateľ s IČ DPH SK, alebo zadávateľ s IČ DPH EÚ, alebo zadávateľ z tretej krajiny?

Tak v špedičnej terminológii :
Dopravca - ten kto vykoná alebo zabezpečí dopravu tovaru
Prepravca - zadávateľ zmluvy o preprave veci, tovaru - obchodník, prípadne iná špedička

Iné Ti neostáva, len samozdaniť takúto faktúru od Srbov.
Ale po správnosti, Srbi by mali byť registrovaní pre DPh v krajine nakládky.
Ak tak neučinili, je to ich chyba.

Dopravcovi vysvetli, že tovar bol až po SK pod colným dohľadom, veď keď bol s tovarom na colnici v SK, tak je hádam nad slnko jasné, že sa jedná o dovoz z tretej krajiny.
Počkaj na Fa od dopravcu, nech Ti zašle sprievodné doklady a pohroz mu, že mu za prácu nezaplatíte. Uvidíš tú rýchlosť, akou Ti faktúrku opraví .

Cituj presne také znenie zákona, ako si napísala vyššie.

Na moju otázku :
Vykonávali sme špedične prepravu tovaru zo SR do ČR.
Prepravu tovaru nám vykonal dopravca zo Srbska - mimo EÚ.
Faktúru za prepravu nám vystavil bez žiadnej DPH.
Faktúru som samozdanila spolu s ostatnými samozdanenými faktúrami a tiež rovanko aj vypočítanú DPH odpočítala z daňovej povinnosti.

Som dostala nasledovnú odpoveď:
Prepravné služby poskytnuté zdaniteľnej osobe majú miesto dodania podľa § 15 ods. 1zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH tam, kde je sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň príjemcu služby.Následne § 69ods. 3 zákona definuje, že zdaniteľná osoba, ktorá príjme službu s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1 od zahraničnej osoby z iného členského štátu alebo tretieho štátu, je osobou povinnou platiť daň.Zo znenia otázky je zrejmé, že slovenská spoločnosť prijala službu podľa § 15 ods. 1 od zahraničnej osoby z tretích štátov (Srbsko). To znamená, že postupovala správne, ak vykonala tzv. „samozdanenie“, pretože miesto dodania je v tuzemsku, t. j. služba je predmetom dane.

Bližšie informácie k vybraným bodom novely – výňatky z komentára:
K § 43 ods. 5
S účinnosťou od 1. októbra 2012 sa v ustanovení § 43 ods. 5 zákona zmenili dôkazy o preukazovaní odoslania alebo prepravy tovaru do iného členského štátu.

Ak odoslanie tovaru alebo prepravu tovaru do iného členského štátu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, je dokladom, ktorý preukáže, že tovar skončil v inom členskom štáte:

• doklad o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo
• kópia dokladu o preprave tovaru (napr. CMR), v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ dane takúto kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom.

​

Ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ, je dokladom, ktorý preukáže, že tovar skončil v inom členskom štáte potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou a toto potvrdenie musí obsahovať:

1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru.

V princípe tomu rozumiem tak, že doterajší spôsob preukazovania oslobodenia od DPH sa nemení, pretože zvyčajne v medzištátnej preprave si špedičky minimálne ponechávali jednu CMR pre seba a ostatné posúvali ďalej obejnávateľovi, prípadne si robili kópiu. To je vyznačené modrým.

Zelenou je jasne určené dodávateľovi alebo odberateľovi, čo vierohodný doklad o prevzatí tovaru, zásielky musí obsahovať, ak na prepravu tovaru nevyužijú tretiu osobu. /dopravnú, špedičnú spoločnosť, atď./

daja - ja som ohľadom márnej jazdy písala na FRSR a dostala som odpoveď....
Dobrý deň,

Kompetenčné centrum finančných operácií Banská Bystrica Vám na základe Vašej žiadosti oznamuje nasledovné:
Pri posudzovaní prípadu uplatňovania alebo neuplatňovania dane z pridanej hodnoty pri fakturácii tzv. márneho nájazdu motorového vozidla na nakládku je potrebné vychádzať z konkrétnych dohodnutých zmluvných podmienok.
Ak by zo zmluvných podmienok vyplývalo, že takúto situáciu zmluvné strany chápu ako:
a) poskytnutie služby v zmysle § 9 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p., potom je predmetom dane podľa § 2 ods.1 písm.b) cit.zák. a prepravcovi v zmysle § 19 ods. 2 cit.zák. vzniká daňová povinnosť a daň sa k sume pri fakturácii uplatňuje,
b) náhradu škody v súlade s § 379 Obchodného zákonníka, ktorou sa nahrádza skutočná škoda (napr. náklady, ktoré prepravcovi vznikli, strata príjmu a zisku), potom v zmysle § 2 cit.zák. nie je takéto finančné plnenie (vrátane zmluvných pokút) predmetom dane a z tohto dôvodu prepravcovi daňová povinnosť nevzniká podľa § 19 ods.2 cit.zák. a daň sa k sume pri fakturácii neuplatňuje.

Ing. Libor Puhalla
Odbor podpory a služieb pre verejnosť
Finančné riaditeľstvo SR
Banská Bystrica

Tak ........ a teraz citát z Metodického pokynu DRSR k určeniu miesta dodania služieb a k registrácii zdaniteľných osôb podľa § 7a zákona č. 222/2004:

Obstaranie služby

Novelou zákona o DPH sa od 1.1.2010 upravuje deň dodania pri obstaraní služby.

Príklad
PrepravcaDopravca - platiteľ dane na základe objednávky slovenského zasielateľa – platiteľa dane vykonal dňa 7.1.2010 prepravu tovaru z Holandska do Bulharska. Miestom dodania prepravnej služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je miesto, kde má príjemca služby sídlo, t.j. tuzemsko a osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH prepravca dopravca. Prepravca Dopravca vyhotovil faktúru dňa 15.1.2010 a k cene prepravnej služby uplatnil 19% DPH. Zasielateľ prepravnú službu obstaral pre bulharského podnikateľa so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Bulharsku. Ide o obstaranie služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, t.j. bulharský podnikateľ. Dňom dodania služby a rovnako dňom vzniku daňovej povinnosti je deň vykonania prepravy, t.j. 7.1.2010. Zasielateľ obstaranie prepravnej služby fakturuje bez DPH a jej dodanie vykáže v súhrnnom výkaze.

Takže Danuška, mne z toho vychádza, že špedička pôjde podľa vety za bodkočiarkou v § 19 ods. 6 vtedy, keď:

- obstarala službu od dopravcu, ktorú dopravca uvádzal do súhrnného výkazu a špedička túto službu "samozdaňovala"

alebo

- dodala službu pre zákazníka, pri ktorej prenáša daňovú povinnosť na zákazníka a túto službu uvádza v súhrnnom výkaze.

P.s.
dovolila som si v príkladoch "prepravcu" opraviť na "dopravcu". DRSR zrejme nemá jasno v pojmoch "dopravca" a "prepravca"

(dopravca - dopravcom sa rozumie podnikateľ, ktorý sa zmluvou o preprave veci zaväzuje odosielateľovi, že za odplatu prepraví vec z určitého miesta ( miesto odoslania) do určitého iného miesta ( miesto určenia) Dopravca prepravu uskutočňuje.

prepravca – je súhrnný názov pre odosielateľa a príjemcu (vývozcu, exportéra; dovozcu, importéra). Ďalej odosielateľ je definovaný ako právnická alebo fyzická osoba, ktorá uzatvára s dopravcom zmluvu o preprave, príjemca je právnická alebo fyzická osoba, ktorej je podľa prepravnej zmluvy určená zásielka).

Viac o tejto problematike tu: http://www.logistickymonitor.sk/en/i...nych-stran.doc

Ak faktúruješ ako dopravca:

1. preprava tovaru z Prahy do Bratislavy pre zákazníka IČ DPH CZ - faktúrovať bez dph, miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 CZ, prenos daňovej povinnosti na príjemcu služby, uvádza sa v súhrnnom výkaze

2. dátum dodania služby podľa § 19 ods. 2 - dátum vyloženia tovaru.