to máš určite zlé informácie, Keď ti nezaplatí ani tretí mesiac, môžeš sa obrátiť na exekútora, a následne na to požiadať o vyplácanie náhradného výživného. Nezamestnaný nebude na veky a čo sa týka výživného, štát si svoje získa exekúciou, prípadne iným zákonným spôsobom, ale určite nie od detí.

exekúciou môže štát siahnuť aj na náš spoločný majetok?Vlastníme spolu rodinný dom.

tak na túto otázku ti bude vedieť dať odpoveď nejaký právnik

Ano, vznika tu vznika z laickeho pohladu mozno trocha paradoxna situacia, ze hoci zena chce vymoct vyzivne od svojho manzela, v konecnom dosledku pre existenciu bezpodieloveho spoluvlastnictva manzelov sa tento zavazok manzela moze uspokojovat aj zo spolocneho majetku oboch manzelov. Mali sme klientku v podobnej situacii, ked manzel nepracoval a v BSM mali byt, cize keby sa to bralo dosledne, preto, ze si chcela vymoct svoje vyzivne, mohli by siahnut aj na byt, ktory je tiez jej.

Neviem vsak ako postupuje stat v podobnych pripadoch.

Vdaka za príspevky,ktoré som dostala.Takže zatiaľ nebudem o tom uvažovať(náhradné výživné),čo tak skúsiť vymôcť výživné od zamestnávateľa,aspoň ked teraz pracuje.Aký je postup.Výživné už mám priznané súdom.

Pokial ma oficialne zamestnanie, tak je tvoja situacia dobra. Treba podat navrh na vykonanie exekucie exekutorovi (mozes si zvolit akeho chces) - dvojmo spolu s exekucnym titulom (cize rozsudkom, na ktorom mas vyznacenu pravoplatnost a vykonatelnost - odporucam dat si urobit z neho notarsky overenu kopiu a tu poslat notarovi, aby to niec osotalo), resp. trojmo pokial si chces nechat potvrdit podanie. Je dobre najst si exekutora, ktory si nepyta preddavky ani nechce zmluvnu odmenu.

Čo tak obísť exekútora a skúsiť rovno zamestnávateľa,bolo by to hádam rýchlejšie.Zrejme najskôr oslovím jeho nadriadených,však hlavu mi neodtrhnú a ak to nepôjde,tak urobím tú druhu možnosť.Ďakujem za tip.

bez exekútora to už teraz asi nejde, voľakedy to možné bolo, vlastne ani to nie, bolo treba obrátiť sa na súd a oni vydali ex.príkaz, ten šiel na vedomi aj zamestnávateľovi.

Vo veci výživného to nie je náhodou bez poplatku?

JE. Odkedy zrusili sudny vykon rozhodnutia a presunuli to k exekutorom, konania o vymozeni vyzivneho su vynate spod poplatkov. Dokonca aj overene kopie rozsudku o urceni vyzivneho robia obecne urady (notari nie) zadarmo. Staci povedat, ze to je na ucely exekucie vyzivneho na maloletych.

Kedˇsom podávala žiadosť o určenie výživného,tak som nič neplatila za neplnoleté deti a plnoletá si písala žiadosť o odpustenie poplatkov,nakoľko bola ešte študentkou,čiže nemala príjem.

To bezplatne overenie exekucneho titulu pre ucely vyzivneho je na zaklade coho?

Podľa § 4 ods. 1 písm. h a ods. 3 zákona 71/1992 Zb. SNR o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v z. n. p. - oslobodené od platenia súdneho poplatku

zákon o rodine upravuje povinnosť platiť rodiča 30% zo svojho príjmu bez ohľadu na svoje majetkové pomery alebo schopnosti. I ked je nezamestnaný. Neplatiť vyživné je trestný čin.

poprosím paragraf na tých 30%, bolo mi doručené odvolanie proti rodičovskej dohode, výšku výživného ide riešiť krajský súd. A teraz pozerám do pôvodného rozhodnutia a okrem iného je uvedený §62, ods.2 v znení obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Takže ako to vlastne je? Ja sa obraciam ako vládzem, keď mám možnosť tak si aj privyrobím, mám vlastný byt a vyšší príjem ako povinný, a on býva u rodičov , majetok vlastne žiadny, od súdneho pojednávania po odvolanie išiel dole s platom, čím aj argumentuje. Takže ja ako tá šikovnejšia a snaživejšia poskytnem okrem stálej starostlivosti prvé psledné a "drahý" otecko, keďže je pravdepodobne neschopný, prípadne schopný akejkoľvek prešpekulovanosti ide dolu s platom aby nemusel platiť zvýšené výživné.

§ 62 ods. 3 Zakona o rodine:

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Toto je novinka oproti dovtedy platnemu zakonu, kedze sa casto stavalo, ze sud skonstatoval, ze rodic nema ziaden prijem, a preto sa vyzivne neurcuje. Dnes musi urcit aspon tuto sumu, aj ked ziaden prijem nema. Prioritne su vydavky dietata a a z potom vydavky rodica.

Pre uplnost tych 30% je dnes 702,- Sk.

Škoda že z minima a nie z toho čo dostáva , to len tak na okraj, ale teraz mi tak napadlo, že odôvodnenie rozsudku vlastne nezodpovedá v mnou uvedenom paragrafe skutočnosti a tým je tam chyba zo strany súdu, a za ďalšie ma zarazilo, že bolo umožnené podať odvolanie proti rodičovskej dohode.

Pre uplnost sem dam cely ten §:

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

To minimum je pre tie pripady, ked ma rodic minimalny alebo ziaden prijem. Inak sud vychadza z jeho realneho prijmu a v rozhodnuti sa s tym musi vysporiadat. Stretol som sa aj s tym, ze sud urci vysku vyzivneho aj viac ako tych 702 Sk aj v pripade, ked rodic ma len davku v hmotnej nudzi. Zalezi od okolnosti - napr. ked je dobrovolne nezamestnany, ci vyvija usilie zamestnat sa a pod.

Takze ked ma rodic vyzivovaciu povinnost k 4 detom, musi si najst vedlajsak, aby to stvrte (a seba) uzivil?
Tiez by som poprosila o citovanie zdroja, pretoze s takymto ustanovenim som sa dosial v zakone ani judikature nestretla.

K tomu, co som napisal uz vyssie, mam pred sebou napr. jeden rozsudok:

Kazdy rodic ma v prvom rade zabezpecit vyzivu dietata a az nasledne ma pravo vyuzit zostavajuce financne prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. (...) Sud poukazuje na to, ze nebral do uvahy vydavky otca tykajuce sa platby za mobilny telefon, pretoze sa jedna o vydavky, ktore nie je nevyhnutne vynalozit. (...). Treba poznamenat, ze otec deti musi vyvinut vacsie usilie, aby si nasiel pracu a zabezpecil tak vyzivu maloletych deti, deti nemoze za to, ze ich rodicia nepracuju.