tomasi Zaujimave alternativy ale neviem na zaklade coho si dosiel k tymto moznostiam. Preco ma by t rozdiel v plate ked sedim doma a nic nerobim a ked sedim v praci a nic nerobim ?
Lebo to vyplýva z ustanovení zákonníka práce. Keď chodíš do práce, za prácu dostávaš mzdu. Môže sa stať, že si v práci, ale nepracuješ, ale mzdu dostávaš, ako keby si pracoval.
Pokiaľ zamestnávateľ nemá pre zamestnanca prácu, tak má možnosť prikázať mu zostať doma, aby nemusel byť na pracovisku. Vtedy ale má v práci neprítomnosť a počas neprítomnosti nemôže dostávať mzdu. Preto má zamestnanec nárok, počas tejto neprítomnosti dostávať náhradu mzdy.
Takže ak je v práci (či robí alebo nerobí) dostáva mzdu. Ak nie je v práci, treba posúdiť, o akú neprítomnosť ide:
- ak ide o dovolenku - (zase nedostáva mzdu, ale) má nárok na náhradu mzdy za dovolenku
- ak ide o PN, dostáva náhradu mzdy - nemocenskú dávku
- ak je neprítomnosť neospravedlnená - nemá nárok na žiadnu náhradu
- ak je neprítomnosť z dôvodu, že zametnávateľ nemá pre neho prácu - je to ospravedlnené a pretože nemá nárok (z dôvodu neprítomnosti v práci) na mzdu, má nárok na náhradu mzdy, ktorá je definovaná v ZP v § 142 a to priemernú mzdu.
tomasi Mam podobny problem (dnes si mi poslal link na tuto odpoved), no my mame 40% pohyblivu ciastku ktora sa kazdy mesiac pravidelne vyplaca. Jediny raz ked sa nevyplatila bolo, ked pracovnik dosiel opity.
No a teraz sa dostávame k tvojmu problému. V hore uvedenom vychádzam z toho, že zamestnanec je platený hodinovou mzdou, nie výkonovou. Teda ak strávi na pracovisku 8 hodín, má nárok na mzdu za 8 hodín. Ak 8 hodín na pracovisku nie je, nemá nárok na hodinovú mzdu, ale má nárok na náhradu mzdy.
Ak je platený úkolovou mzdou, tak sú zase iné pravidlá, resp. ustanovenie § 142 treba prispôsobiť. AK zamestnanec za vykonanú prácu dostáva mzdu podľa vykonanej práce (napr. bude vyrábať na sústruhu valce - za každý valec mu prináleží nejaká mzda), tak ak mu zamestnávateľ nedá prácu - napr. nemajú materiál, tak mu nepridelením práce znemožnil dosiahnuť mzdu, aj keď bol zamestnanec na pracovisku. Preto z toho dôvodu (keďže nedosiahol mzdu), má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného platu.
Preto by sa dalo povedať, že ak zamestnávateľ ti nedáva plnú mzdu preto, lebo to zdôvodňuje neprideľovaním práce, tak nemá pravdu a mal by ti mzdu dať takú, ako je tvoj priemer.
tomasi Ibaze ja som vo VD a moje miesto bolo k 1.1. zrusene a mne zobrali tuto pohyblivu cast lebo mi vraj neprideluju pracu. Ale to ze mi neprideluju pracu predsa nie je moj problem.
Ale kameňom úrazu je práve to, čo som v tvojom texte zvýraznil. Ide totiž o pohyblivú časť mzdy, ktorá nie je nárokovateľná. Teda aj keby si pracoval, zamestnávateľ by mohol jednostranným rozhodnutím túto pohyblivú časť mzdy nepriznať.
Keby bol tvoj prípad taký, že aj pevná časť mzdy by bola závislá od prideľovania či neprideľovania práce (teda tým, žeby ti nepridelili prácu, by si nič nezarobil - inak povedané, keby si za nepridelienie práce nedostal žiadnu mzdu) - potom by si mal nárok na priemernú mzdu.
Ty ale tým, že si na pracovisku, nič nerobíš, dostávaš pevnú časť mzdy. Pohyblivú zložku ti zamestnávateľ nie je povinný priznať.
Iné by bolo, keby ti povedali, že choď domov, v práci nemáš čo na práci. Vtedy by ti znemožnili aj poberanie základnej časti mzdy (lebo na tú máš nárok za čas, kedy si na pracovisku), a až vtedy by sa išlo podľa § 142 - teda by si mal nárok na priemernú mzdu. Ty ale sám od seba nemôžeš zostať doma, to ti musí prikázať zamestnávateľ.
tomasi Prekazka je predsa na strane zamestnavatela a ja nemozem vykonavat pracu lebo miesto je zrusene. (ide o kancelarsku pracu).
dakujem chobot
Takže záverom - zamestnávateľ nemá pre teba prácu, ale do práce chodíš. Pevnú časť mzdy dostávaš, aj keď nič nerobíš - na tú máš právny nárok. Pohyblivú časť mzdy ti zamestnávateľ nepriznáva. Možno to nesprávne definuje, že preto, lebo ti neprideľuje prácu. Ak by ti to dal aj nejak písomne, teda že z nejakého písomného, preukázateľného dokumentu by bolo zrejmé, že nepriznanie pohyblivej zložky nastalo preto, lebo on nemal pre teba prácu (teda bola by to jeho prekážka) a nie preto, lebo je to pohyblivá zložka, závislá len na rozhodnutí zamestnávateľa, tak so šikovným právnikom by si to vedel využiť proti nim.
S takým dokumentom by si mohol súdnou cestou požadovať, aby ti doplatili priemerku, lebo dôvodom nedosiahnutia plnej mzdy bolo
neprideľovanie práce. Ale nebude stačiť len ústna argumentácia, lebo ak majú tiež dobrého právnika, tak ten tento argument hneď poprie a uvedie, že pohyblivá zložka nie je nárokovateľná a zamestnávateľ ti ju preto nepriznal.