Môžete mu dať voľno v zmysle § 142 ZP - Prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Vtedy dostane náhradu mzdy a nemusí byť na pracovisku.

dalo by sa že by sme sa so zamestnancom dohodli na neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska podľa § 96 ods. 4
podľa ods. 5 mu potom patrí náhrada vo výške 20%, dá sa tomu vyhnúť dohodou?

To záleží na zamestnancovi, na čo bude ochotný pristúpiť dohodou. Pokiaľ sa dohodnete, môžete skončiť PP aj hneď zajtra. Nemusí PP trvať až do konca marca. Pokiaľ s tým nebude súhlasiť, budete mu musieť prideľovať prácu a dávať plat až do skončenia PP. Bol by hlúpy, keby sa dobrovoľne vzdal mzdy alebo náhrady.

ahojte,

chcem sa uistit v jednej veci. ako zamestnavatel sme dali zamestnancovi vypoved z org. dovodov - nadbytocnost, a v aprili mu zacne plynut vypovedna doba. Navrhli sme mu i dohodu - pre neho dost vyhodnu - v pripade ze odide skor a uzavrieme to dohodou, nie vypovedou, kedze pre neho uz skutocne neni praca a cely den fakticky presurfuje na nete.

Zda sa ale ze sa neieco asi spekuluje a nejak sa mu enchce odist skor i napriek vyhodnej navrhnutej dohode.

preto sa chcem uistit, v pripade ze ho tu tie dva mesiace vypovednej doby nechceme a nemame ani pre neho pracu, mozem ho nechat doma cely ten cas podla par. 142 ods.3 ? v tomto pripade tam ide o priemerny zarobok, vsak? neda sa to dat ako ods.4 ze by sme mu mohli dat menej, tych 60 percent?

taktiez, sa chcem spytat, kedze som neni mzdarka, co sa tyka toho priemerneho zarobku, mysli sa priemerny za posledny stvrtrok? teda ak to bud eapril, maj, tak za prve tri mesiace v roku? ide totiz o to, ze sme v prvom stvrtroku dostali rocne bonusy a teda jeho priemer bude v tomto pripade znacne vyssi ako by bol v inej dobe.

dakujem

hm, nikto mi nereaguje. poprosim, dajte mi iba vediet ci moze byt ten §142, ods.3, co ho mozem nechat doma cele dva mesiace vypovednej doby.
a tiez o aky priemerny zarobok teda ide, z akeho obdobia.

dakujem

Bohužiaľ ťaháte ako firma za kratší koniec. Vy ste už dali výpoveď a zamestnanec má z nej určité nároky - výpovednú dobu a odstupné.


Dôvodov, prečo nechce pristúpiť na dohodu môže byť viacej. Buď tá dohoda nie je až pre neho tak výhodná, aj keď vy si myslíte, že je. Podľa môjho názoru pre neho výhodná dohoda by bola, keby ste mu ponúkli minimálne 4 alebo 5 mesačné odstupné (ak odpracoval vo firme viac ako 5 rokov, tak ja by som požadoval na dohodu aspoň 6 alebo 7 mesačné odstupné). Ponúkate mu takto výhodné odstupné?

Alebo nechce odstupné preto, lebo plánuje podať žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súd. Keby podpísal dohodu, nemohol by žalobu podať.

Alebo sú to iné dôvody, ktoré nám nie sú známe.

Nie, tých 60 % môžete dať len vtedy, ak máte také niečo dohodnuté s odborovou organizáciou:
"(4) Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o inú prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa."

Vy máte jedine možnosť nechať ho doma a dať mu náhradu mzdy v zmysle ods. 1.

Áno, priemerná mzda sa ráta z príjmu v predošlom štvrťroku. Keď ste mali odmeny, a nerozpočítavate ich na kvartály, tak bude mať vyššiu mzdu.

Ale ročné odmeny sa bežne prepočítajú tak, že do každého kvartálu sa zahrnie do priemeru len alikvótna časť sumy, ak sú to ročné odmeny, tak 1/4, ak polročné, tak 1/2 a pod. Je to v § 134 ods. 7:

"(7) Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach)."

Tiež som vo výpovednej dobe, tiež väčšinu času presurfujem na internete a tiež by som nezobrala dohodu. Mám na to viac dôvodov: 1. počas výpovednej doby za mňa zamestnávateľ platí odvody do poisťovní a teda najmä na dôchodkové poistenie 2. mám aj stravné lístky, 3. mám nárok na alikvótnu časť dovolenky,4. mám nárok na sedem dní ospravedlneného voľna na návštevu lekára, 5. mám nárok každý týždeň na pol dňa na hľadanie zamestnania - čo sa dá zlúčiť a tak som každé dva týždne v meste, 6. posledný mesiac pôjdem na PN, pričom mi preplatia nevyčerpanú dovolenku a táto sa mi nebude krátiť, 7. podám žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súd a zamestnávateľovi posledný deň oznámim, že trvám na ďalšom zamestnávaní. Tak si to javorkovaj za zamestnávateľa zrátaj a pozri sa na to pohľadom zamestnanca. Ty by si dohodu brala ako zamestnanec? Určite nie. Tak sa nečuduj, že ju ani on nezoberie. Zákonník práce je jednoznačne na strane zamestnanca.

Chobot, dakujem ti. Presne to som chcela vediet, hlavne s tou nahradou pri prekazke na strane zamestnavatela. A na margo tej dohody a odstupneho, ano, pohybuje sa to v takych medziach.

Wagner, je mi jasne, ze je vela dovodov preco radsej zotrvat vo vypovednej dobe ako odist skor s dohodou (aj ked niektore z tebou uvedenych - na tie ma narok aj tak, alebo sme mu ich zohladnili duplovane v navrhovanej dohode). Ta dohoda je skutocne vyhodnejsia. Ja by som ju urcite ako zamestnanec brala.
Ale teoreticky, mne ako zamestnavatelovi je jedno ci pristupi na dohodu a odide skor alebo ostane vo vypovednej dobe. Mne tu islo hlavne o tie prekazky a ich nahrada mzdy v pripade ze plati vypoved a nepodstupi na dohodu. Kazdopadne, jedine o co usilujeme je, aby nemusel chodit do prace tie dva posledne mesiace. ci uz tym, ze odide dohodou, alebo vypovedou. A to si teda ako vidim mozem zariadit tymi prekazkami.
Ono sa to mozno javi, ze co je na tom ze presurfuje cely den, ale ked je v kancelarii s 20 ludmi ktori makaju a maju stale co robit, a on pred nimi zjavne nema "do coho pichnut", tak uz len tych ludi to stve a maju poznamky.

Iba sa Ti čudujem, je to prekážka na strane zamestnávateľa, oznámte mu písomne, že v zmysle § 142, ods. 3 nemôže vykonávať prácu pre iné prekážky zamestnávateľa (nemožnosť prideľovať prácu) a poskytnete mu náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku počas celej výpovednej doby. Tak bude musieť zostať doma za ten istý plat, ktorý by dostal, keby chodil do práce surfovať po internete. Ja by som to brala, tiež mi včera šéf volal, aby som zostala doma, že mi napíše smenu, lebo potrebuje tú miestnosť, kde ma vyšupli. Zobrala som to s radosťou. Keby ma bol hneď nechal doma na celú výpovednú dobu, tak nemám ani dôvod napadnúť na súde neplatnosť výpovede. Podľa tohto § to nie je o dohode ale o písomnom rozhodnutí zamestnávateľa. Zamestnanec musí poslúchnuť.

Vie mi niekto prosim poradit presny postup ako sa pocita 60% nahrady mzdy podla (§ 142 ods. 4) ? este som to nerobila.
Dakujem

Dobry den, vie mi niekto poradit v nasledovnej situacii?
Od 1.2. bude zrusene moje miesto, je to veduca pozicia a taka obdobna uz v nasej spolocnosti neexistuje. Ocakavam vypoved s 2-mesacnou vypovednou lehotou do konca januara. Co sa bude diat po 1.2., ked zanikne moja pracovna pozicia? Moze mi zamestnavatel pridelovat inu pracu? Ak mi nebude mat aku pridelit, ide o prekazku na strane zamestnavatela, necha ma doma a prislucha mi nahrada mzdy? Alebo musim chodit aj tak do prace - a aj tak nic nerobit? Ake su moznosti? Mozem trvat na zotrvani doma a nahrade mzdy alebo je to fakultativne?Dakujem za odpoved.

Ak ti zamestnávateľ zruší miesto k 1.2.2010 a ty ešte budeš v PP počas VD, tak to je problém zamestnávateľa, čo s tebou urobí. Má na výber:

1) budeš chodiť do práce, odsedíš si 8 hodín. Inú prácu, ako máš v prac. zmluve či v opise práce nie si povinná vykonávať (napr. bola si vedúca učtárne a bude ťa chcieť posadiť na vrátnicu - tak to nieee). Takže budeš oxidovať na pracovisku a dostávať normálnu mzdu, ako keby si robila nejakú užitočnú prácu.

2) Nechá ťa doma, lebo pre teba nemá prácu. V takom prípade by ti ale musel platiť priemernú mzdu, čo je pre neho finančne nevýhodnejšie ako ťa trpieť na pracovisku. Ty si to nárokovať nemôžeš, tvojou povinnosťou je chodiť do práce. Môže ti to nariadiť jedine zamestnávateľ.

3) Navrhnúť ti skončenie PP dohodou tak, aby si nemusela chodiť do práce a nemusel ťa držať v stave 2 mesiace. Podmienky, za ktorých ukončíte PP si musíte dohodnúť, je na tebe, na aké podmienky pristúpiš.

dakujem...vsetko jasne...citala som uz niekolko tvojich odpovedi, su vyborne, trefne...este raz vdaka.

ahojte... chcem sa spytat... pracovna pozicia je zrusena k 31.1.2010 ... pracovny pomer bude ukonceny uplynutim vypovednej doby ku dnu 31.3.2010. Zamestnavatel chce aby zamestnanec este pracoval.... ale chce mu vyplatiti aj dvojmesacne odstupne... v sulade par.76..ods.5 bude sa vyplacat aj dovolenka... nie je mi jasne, ak je vypovedna doba, zamestnancovi prislucha aj odstupne? ... zamestnavatel chce to vyplatit... ale podla mna odstupne je az pri dohode .... potrebujem mat v tom jasno.... dakujem

Zamestnavatel sice moze chciet, aby si dalej pracoval, ale ak zrusil tvoju poziciu, co budes robit? Preradit na inu pracu ta moze len s tvojim suhlasom. Cize pocas 2-mesacnej vypovednej doby Ti nebude mat pridelit aku pracu. Bola som v rovnakej situacii a celu vec som uzavrela so zamestnavatelom dohodou tak, ze sme ukoncili pracovny pomer k 31.1. - vyplati mi odstupne a dohodla som si s nim este odmenu (kvazi odskodne za 2-mesacnu vypovednu dobu). Tak uz nebudem "zavadzat" na pracovisku a dostanem peniaze. Treba si byt vedomy svojich prav, lebo inak moje skusenosti hovoria, ze Ta radi oberu. Narok na odstupne urcite nestratis, ak si dostal vypoved z nadbytocnosti.

Zaujimave alternativy ale neviem na zaklade coho si dosiel k tymto moznostiam. Preco ma by t rozdiel v plate ked sedim doma a nic nerobim a ked sedim v praci a nic nerobim ?
Mam podobny problem (dnes si mi poslal link na tuto odpoved), no my mame 40% pohyblivu ciastku ktora sa kazdy mesiac pravidelne vyplaca. Jediny raz ked sa nevyplatila bolo, ked pracovnik dosiel opity.
Ibaze ja som vo VD a moje miesto bolo k 1.1. zrusene a mne zobrali tuto pohyblivu cast lebo mi vraj neprideluju pracu. Ale to ze mi neprideluju pracu predsa nie je moj problem.
Prekazka je predsa na strane zamestnavatela a ja nemozem vykonavat pracu lebo miesto je zrusene. (ide o kancelarsku pracu).
dakujem chobot

vie niekto reagovat na posledny prispevok ?

Lebo to vyplýva z ustanovení zákonníka práce. Keď chodíš do práce, za prácu dostávaš mzdu. Môže sa stať, že si v práci, ale nepracuješ, ale mzdu dostávaš, ako keby si pracoval.

Pokiaľ zamestnávateľ nemá pre zamestnanca prácu, tak má možnosť prikázať mu zostať doma, aby nemusel byť na pracovisku. Vtedy ale má v práci neprítomnosť a počas neprítomnosti nemôže dostávať mzdu. Preto má zamestnanec nárok, počas tejto neprítomnosti dostávať náhradu mzdy.

Takže ak je v práci (či robí alebo nerobí) dostáva mzdu. Ak nie je v práci, treba posúdiť, o akú neprítomnosť ide:
- ak ide o dovolenku - (zase nedostáva mzdu, ale) má nárok na náhradu mzdy za dovolenku
- ak ide o PN, dostáva náhradu mzdy - nemocenskú dávku
- ak je neprítomnosť neospravedlnená - nemá nárok na žiadnu náhradu
- ak je neprítomnosť z dôvodu, že zametnávateľ nemá pre neho prácu - je to ospravedlnené a pretože nemá nárok (z dôvodu neprítomnosti v práci) na mzdu, má nárok na náhradu mzdy, ktorá je definovaná v ZP v § 142 a to priemernú mzdu.

No a teraz sa dostávame k tvojmu problému. V hore uvedenom vychádzam z toho, že zamestnanec je platený hodinovou mzdou, nie výkonovou. Teda ak strávi na pracovisku 8 hodín, má nárok na mzdu za 8 hodín. Ak 8 hodín na pracovisku nie je, nemá nárok na hodinovú mzdu, ale má nárok na náhradu mzdy.

Ak je platený úkolovou mzdou, tak sú zase iné pravidlá, resp. ustanovenie § 142 treba prispôsobiť. AK zamestnanec za vykonanú prácu dostáva mzdu podľa vykonanej práce (napr. bude vyrábať na sústruhu valce - za každý valec mu prináleží nejaká mzda), tak ak mu zamestnávateľ nedá prácu - napr. nemajú materiál, tak mu nepridelením práce znemožnil dosiahnuť mzdu, aj keď bol zamestnanec na pracovisku. Preto z toho dôvodu (keďže nedosiahol mzdu), má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného platu.

Preto by sa dalo povedať, že ak zamestnávateľ ti nedáva plnú mzdu preto, lebo to zdôvodňuje neprideľovaním práce, tak nemá pravdu a mal by ti mzdu dať takú, ako je tvoj priemer.

Ale kameňom úrazu je práve to, čo som v tvojom texte zvýraznil. Ide totiž o pohyblivú časť mzdy, ktorá nie je nárokovateľná. Teda aj keby si pracoval, zamestnávateľ by mohol jednostranným rozhodnutím túto pohyblivú časť mzdy nepriznať.

Keby bol tvoj prípad taký, že aj pevná časť mzdy by bola závislá od prideľovania či neprideľovania práce (teda tým, žeby ti nepridelili prácu, by si nič nezarobil - inak povedané, keby si za nepridelienie práce nedostal žiadnu mzdu) - potom by si mal nárok na priemernú mzdu.

Ty ale tým, že si na pracovisku, nič nerobíš, dostávaš pevnú časť mzdy. Pohyblivú zložku ti zamestnávateľ nie je povinný priznať.

Iné by bolo, keby ti povedali, že choď domov, v práci nemáš čo na práci. Vtedy by ti znemožnili aj poberanie základnej časti mzdy (lebo na tú máš nárok za čas, kedy si na pracovisku), a až vtedy by sa išlo podľa § 142 - teda by si mal nárok na priemernú mzdu. Ty ale sám od seba nemôžeš zostať doma, to ti musí prikázať zamestnávateľ.

Takže záverom - zamestnávateľ nemá pre teba prácu, ale do práce chodíš. Pevnú časť mzdy dostávaš, aj keď nič nerobíš - na tú máš právny nárok. Pohyblivú časť mzdy ti zamestnávateľ nepriznáva. Možno to nesprávne definuje, že preto, lebo ti neprideľuje prácu. Ak by ti to dal aj nejak písomne, teda že z nejakého písomného, preukázateľného dokumentu by bolo zrejmé, že nepriznanie pohyblivej zložky nastalo preto, lebo on nemal pre teba prácu (teda bola by to jeho prekážka) a nie preto, lebo je to pohyblivá zložka, závislá len na rozhodnutí zamestnávateľa, tak so šikovným právnikom by si to vedel využiť proti nim.

S takým dokumentom by si mohol súdnou cestou požadovať, aby ti doplatili priemerku, lebo dôvodom nedosiahnutia plnej mzdy bolo neprideľovanie práce. Ale nebude stačiť len ústna argumentácia, lebo ak majú tiež dobrého právnika, tak ten tento argument hneď poprie a uvedie, že pohyblivá zložka nie je nárokovateľná a zamestnávateľ ti ju preto nepriznal.

Ďakujem za odpoveď, napisal si to dobre a asi to tak je. Konatel sice ustne povie ze som pohyblivu zlozku nedostal kvoli tomu ze mi neprideluje pracu, no na papier by dal asi nieco ine.
Najhorsie na tom je ked sa clovek sklame v ludoch a ti a ktori sa tvarili ako kamarati, zaobchadzaju teraz s tebou mnou ako s handrou.

Nastastie uz to mam len za par.
Takze uz len zmenit job a verit v novy zaciatok
Dikes Chobot za nazor, ak ta raz stretnem, mas u mna pivo.