Zavrieť
Upraviť
Hlavné
- Auto Moto [x]
- Cestovanie [x]
- Deti [x]
- Domácnosť [x]
- Elektronika [x]
- Foto [x]
- Hoby [x]
- Hudba [x]
- Iné [x]
- Kaviareň Porady [x]
- Kultúra [x]
- Mobily a Tablety [x]
- Móda [x]
- Mzdy a personalistika [x]
- Neziskové organizácie [x]
- Počítače [x]
- Podnikanie [x]
- Porada (o stránke Porada) [x]
- Právo [x]
- Recenzie [x]
- Recepty [x]
- Software [x]
- Stavba [x]
- Šport [x]
- Účtovníctvo a dane [x]
- Vzdelávanie [x]
- Záhrada [x]
- Zdravie [x]
- Zvieratá [x]
Otázku
Pravidlá
Položte novú otázku, ak:
- Potrebujete odpoveď (na diskusiu slúžia Debaty).
- Ste nenašli odpoveď cez vyhľadávanie
Tip
Pravidlá a tipy
Vaše rady, tipy a vedomosti!
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Tip môžete napísať stručne ale môže ísť aj o dlhší článok.
Ak chcete zdieľať cudzí článok, zdieľajte link.
Zdieľaj link
Pravidlá a tipy
Zdieľajte s nami link na články z iných webov.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Komentáre k linku budú zoradené podľa počtu hlasov,
môžete využiť aj filter komentárov a zobraziť
len komentáre od členov ktorých na Porade sledujete.
Sledovať
Viac pracovných pomerov a odvody
Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
Málokto asi vie, ako sa postupuje pri výpočte odvodov zamestnanca, ktorý má viac pracovných pomerov.
Zdravotné poistenie - v druhom zamestnaní sa platí tak, ako keby žiadne prvé zamestnanie neexistovalo. Tj. musí sa dodržať ustanovenie, že VZ je minimálne 3000 Sk, maximálne 32000 Sk.
Zvláštnosťou je, podľa výkladu VŠZP, že v prípade, že jeden a ten istý zamestnanec platí u toho istého zamestnávateľa ZP z titulu viacerých činností, zakladajúcich povinnosť platiť ZP - napr. zamestnanec a zároveň konateľ - tak limit 32000 Sk sa neposudzuje vcelku za neho ako jednu osobu, ale osobitne za každú činnosť. Môže sa teda stať, že ZP sa zaplatí z celkového VZ 64000 Sk.
Sociálne poistenie - u druhého (= toho, u ktorého zarába menej) zamestnávateľa zamestnanec platí odvody tak, že pri stanovení VZ sa prihliada na súčet VZ dosiahnutý u oboch zamestnávateľov a poistné zamestnanca sa vypočíta tak, že v súčte nesmie VZ prevýšiť stanovené maximum (20267, 40533). Toto však podľa výkladu SP neplatí, pokiaľ ide o výpočet poistného druhého zamestnávateľa. Druhý zamestnávateľ pri výpočte svojho poistného nezohľadňuje, aký VZ už zamestnanec dosiahol u prvého zamestnávateľa.
Príklad.
Zamestnanec má u prvého zamestnávateľa VZ 20000 Sk.
Z toho VZ platí odvody on i prvý zamestnávateľ.
U druhého zamestnávateľa má VZ 10000 Sk. Nemocenské poistenie platí zamestnanec vo výške 1,4% z 267 Sk - lebo v súčte nesmie jeho VZ prevýšiť 20267 Sk), zamestnávateľ ale vo výške 1,4% z 10000 Sk.
Okrem celého radu problémov, ktoré sú s týmto spojené (ako zistiť VZ u prvého zamestnávateľa...) je tu tento problém - ak VZ u prvého zamestnávateľa poznáme a vieme horeuvedeným postupom vypočítať odvody - aký VZ máme zapísať na mesačný výkaz poistného - v horeuvedenom príklade VZ zamestnanca - čiže 267 Sk - alebo VZ zamestnávateľa - čiže 10000 Sk.
Nie je to jedno, pretože na základe VZ uvedeného vo výkaze, SP stanoví výšku budúcich nemocenských tohto zamestnanca. Pokiaľ by šlo o starobné poistenie, od vykázaného VZ sa odvíja výška budúceho starobného dôchodku, atď.
Podľa informácie, ktorú som dnes získal z prostredia SP, sa na výkaz má zapísať VZ zamestnávateľa.
Dôsledok - nemocenské dávky zamestnanca, ktorý má viac pracovných pomerov, môžu byť "pekne vysoké", napriek tomu, že on sám zaplatí len nem.poistenie v prvom zamestnaní...
Detto výška dôchodku, dávky v nezamestnanosti...
Doplnené 2.7.2004:
VZ zamestnávateľa (teda ten vyšší !) sa má zapísať aj na doklady, ako sú:
- Evidenčný list dôchodkového poistenia
- Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku
Zdravotné poistenie - v druhom zamestnaní sa platí tak, ako keby žiadne prvé zamestnanie neexistovalo. Tj. musí sa dodržať ustanovenie, že VZ je minimálne 3000 Sk, maximálne 32000 Sk.
Zvláštnosťou je, podľa výkladu VŠZP, že v prípade, že jeden a ten istý zamestnanec platí u toho istého zamestnávateľa ZP z titulu viacerých činností, zakladajúcich povinnosť platiť ZP - napr. zamestnanec a zároveň konateľ - tak limit 32000 Sk sa neposudzuje vcelku za neho ako jednu osobu, ale osobitne za každú činnosť. Môže sa teda stať, že ZP sa zaplatí z celkového VZ 64000 Sk.
Sociálne poistenie - u druhého (= toho, u ktorého zarába menej) zamestnávateľa zamestnanec platí odvody tak, že pri stanovení VZ sa prihliada na súčet VZ dosiahnutý u oboch zamestnávateľov a poistné zamestnanca sa vypočíta tak, že v súčte nesmie VZ prevýšiť stanovené maximum (20267, 40533). Toto však podľa výkladu SP neplatí, pokiaľ ide o výpočet poistného druhého zamestnávateľa. Druhý zamestnávateľ pri výpočte svojho poistného nezohľadňuje, aký VZ už zamestnanec dosiahol u prvého zamestnávateľa.
Príklad.
Zamestnanec má u prvého zamestnávateľa VZ 20000 Sk.
Z toho VZ platí odvody on i prvý zamestnávateľ.
U druhého zamestnávateľa má VZ 10000 Sk. Nemocenské poistenie platí zamestnanec vo výške 1,4% z 267 Sk - lebo v súčte nesmie jeho VZ prevýšiť 20267 Sk), zamestnávateľ ale vo výške 1,4% z 10000 Sk.
Okrem celého radu problémov, ktoré sú s týmto spojené (ako zistiť VZ u prvého zamestnávateľa...) je tu tento problém - ak VZ u prvého zamestnávateľa poznáme a vieme horeuvedeným postupom vypočítať odvody - aký VZ máme zapísať na mesačný výkaz poistného - v horeuvedenom príklade VZ zamestnanca - čiže 267 Sk - alebo VZ zamestnávateľa - čiže 10000 Sk.
Nie je to jedno, pretože na základe VZ uvedeného vo výkaze, SP stanoví výšku budúcich nemocenských tohto zamestnanca. Pokiaľ by šlo o starobné poistenie, od vykázaného VZ sa odvíja výška budúceho starobného dôchodku, atď.
Podľa informácie, ktorú som dnes získal z prostredia SP, sa na výkaz má zapísať VZ zamestnávateľa.
Dôsledok - nemocenské dávky zamestnanca, ktorý má viac pracovných pomerov, môžu byť "pekne vysoké", napriek tomu, že on sám zaplatí len nem.poistenie v prvom zamestnaní...
Detto výška dôchodku, dávky v nezamestnanosti...
Doplnené 2.7.2004:
VZ zamestnávateľa (teda ten vyšší !) sa má zapísať aj na doklady, ako sú:
- Evidenčný list dôchodkového poistenia
- Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku
Naposledy upravil Jozef Mihál : 02.07.04 at 11:06
Hľadať v debate
uhm... zaujímavé, možno by sa zišla rozvinúť téma v oblasti odvodov aj z iných možných riešení:
- konateľ a spoločník zároveň - jediný príjem - bez pracovnoprávneho vzťahu, alebo s pracovnou zmluvou napr. na generálneho riaditeľa,
- uzatváranie mandátnych zmlúv podľa Obch.zákonníka, zodpovednosť za výkon funkcie, aké sú možnosti kombinácie u jednej osoby,
- konateľ a spoločník zahraničná osoba s povolením prechodného pobytu
- člen štatutárneho orgánu v a.s. - pracovník, osoba v pracovnom pomere u iného
zamestnávateľa, zahraničná osoba,
- čo je možné uzavrieť a čo je nutné uzavrieť z hľadiska právnych možností a samozréjme s minimálnymi odvodmi ...
- konateľ a spoločník zároveň - jediný príjem - bez pracovnoprávneho vzťahu, alebo s pracovnou zmluvou napr. na generálneho riaditeľa,
- uzatváranie mandátnych zmlúv podľa Obch.zákonníka, zodpovednosť za výkon funkcie, aké sú možnosti kombinácie u jednej osoby,
- konateľ a spoločník zahraničná osoba s povolením prechodného pobytu
- člen štatutárneho orgánu v a.s. - pracovník, osoba v pracovnom pomere u iného
zamestnávateľa, zahraničná osoba,
- čo je možné uzavrieť a čo je nutné uzavrieť z hľadiska právnych možností a samozréjme s minimálnymi odvodmi ...
Dobrý den,
máme pracovníka na kratší pracovný pomer, má hrubý príjem 24000,-Sk mesačne, neviem si dosť dobre predstaviť ako mám zistiť jeho príjem u 1. zamestnávateľa. Pravdepodobne náš odvod nie je správny, pretože je v plnej výške z max.
máme pracovníka na kratší pracovný pomer, má hrubý príjem 24000,-Sk mesačne, neviem si dosť dobre predstaviť ako mám zistiť jeho príjem u 1. zamestnávateľa. Pravdepodobne náš odvod nie je správny, pretože je v plnej výške z max.
Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
Sú 3 možnosti.
1. Požiadate pracovníka, aby Vám nosil potvrdenia o VZ u 1.zamestnávateľa a Vy na to ešte stihnete reagovať pred výpočtom jeho odvodov u Vás
2. Detto ako 1., ale nestihnete na to reagovať do Vášho výplatného termínu, po výplatách urobíte opravu a podáte opravný mesačný výkaz
3. Necháte pracovníka, nech si sám vybavuje v SP vrátenie neoprávnene zaplateného poistného.
1. Požiadate pracovníka, aby Vám nosil potvrdenia o VZ u 1.zamestnávateľa a Vy na to ešte stihnete reagovať pred výpočtom jeho odvodov u Vás
2. Detto ako 1., ale nestihnete na to reagovať do Vášho výplatného termínu, po výplatách urobíte opravu a podáte opravný mesačný výkaz
3. Necháte pracovníka, nech si sám vybavuje v SP vrátenie neoprávnene zaplateného poistného.
človiečik
Prajem pekný deň,
uf tie odvody dajú zabrať, mňa by zaujímalo či konateľ je povinný platiť z odmeny za výkon funkcie konateľa odvody ak ma mesačnú odmenu 500 sk?
uf tie odvody dajú zabrať, mňa by zaujímalo či konateľ je povinný platiť z odmeny za výkon funkcie konateľa odvody ak ma mesačnú odmenu 500 sk?
Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
Na S.P. nie.
Na Z.P. áno. A to zo základu 3000 (!) Sk.
Na Z.P. áno. A to zo základu 3000 (!) Sk.
Ak je zamestnanec zároveň aj živnostník, predpokladám že aj na neho sa vzťahuje max. VZ. V praxi to bude realizovať tak, že počká na výpočet od zamestnávateľa a ako živnostník do Soc. poisťovne odvedie toľko, koľko si v príslušnom mesiaci vypočíta?
Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
To EFA - áno, tak.
Ahojte,
viem, že táto téma je už staršia, ale predsa by ma v tejto súvislosti zaujímala jedna vec:
Ako sa to posudzuje u zamestnanca, ktorý má hlavný pracovný pomer a dve dohody o vykonaní práce u iných zamestnávateľov? Z dohôd sa v priebehu roka neodvádza okrem úrazového poistenia nič.
Bude zamestnanec povinný doplatiť odvody na ZP pri ročnom zúčtovaní? A ako je to v tomto prípade s odvodmi do Sociálnej poisťovne?
viem, že táto téma je už staršia, ale predsa by ma v tejto súvislosti zaujímala jedna vec:
Ako sa to posudzuje u zamestnanca, ktorý má hlavný pracovný pomer a dve dohody o vykonaní práce u iných zamestnávateľov? Z dohôd sa v priebehu roka neodvádza okrem úrazového poistenia nič.
Bude zamestnanec povinný doplatiť odvody na ZP pri ročnom zúčtovaní? A ako je to v tomto prípade s odvodmi do Sociálnej poisťovne?
Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
Fíha, takéto staré témy by sa nielenže nemali otvárať, ale najlepšie by ich bolo zrušiť, nech nebodaj niekoho nepomýlia.
K otázke od janky37.
V danej situácií sa z dohôd sa platí len úrazové poistenie. Do SP sa okrem toho z dohôd neplatí nič a ani sa nič nedopláca.
V ročnom zúčtovaní sa príjem z dohôd dosiahnutý v čase, kedy bol poistenec zamestnancom, neuvádza, zamestnanec teda z týchto príjmov nebude nič doplácať.
K otázke od janky37.
V danej situácií sa z dohôd sa platí len úrazové poistenie. Do SP sa okrem toho z dohôd neplatí nič a ani sa nič nedopláca.
V ročnom zúčtovaní sa príjem z dohôd dosiahnutý v čase, kedy bol poistenec zamestnancom, neuvádza, zamestnanec teda z týchto príjmov nebude nič doplácať.
Jozef Mihál
Zareagujem na jednu časť diskusie, ktorá je čiastočne 
Skôr by sa mi pozdávalo nejaké uzamknutie témy.
Mne veľmi pomáha "kuk" do staršej témy ak sa musím z nejakých dôvodov venovať "historickému" problému, ktorý je už prekrytý niekoľkými novelami predpisov.
Koniec reakcie
muž
Súhlasím s Andrejom, mala by byť možnosť vracať sa aj k historickým témam. V praxi to veľmi zrýchli hľadanie.
Je pravdou, že táto téma je síce už dosť stará ale pre mňa súčasne viac ako aktuálna.
Popri zamestnaní sa plánujem registrovať ako SZČO. Ako si vypočítam odvody do ZP v ročnom zúčtovaní?
Je mi jasné ako si to vypočítam v prípade len SZČO. ...ale pri súbehu ??? Aký je tam postup?
Ďakujem za odpoveď
Popri zamestnaní sa plánujem registrovať ako SZČO. Ako si vypočítam odvody do ZP v ročnom zúčtovaní?
Je mi jasné ako si to vypočítam v prípade len SZČO. ...ale pri súbehu ??? Aký je tam postup?
Ďakujem za odpoveď
Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
Je to jednoduché. V ročnom zúčtovaní si vypočítate Váš VZ z činnosti SZČO podľa § 13 ods.6 zákona o zdravotnom poistení ako základ dane podľa § 6 ZDP (okrem § 6 ods.3) neznížený o prípadné preddavky na ZP platené ako SZČO, deleno 2,14.
Ak po celý čas budete aj zamestnancom, tak tento VZ bude pravdepodobne aj výsledným VZ, z ktorého si vypočítate poistné príslušnou sadzbou (14%, prípadne 7%).
"Problém" nastane vtedy, ak súčet VZ zo zamestnania a VZ z činnosti SZČO bude vyšší, ako 569700 Sk (celoročné maximum pre rok 2006).
Ak po celý čas budete aj zamestnancom, tak tento VZ bude pravdepodobne aj výsledným VZ, z ktorého si vypočítate poistné príslušnou sadzbou (14%, prípadne 7%).
"Problém" nastane vtedy, ak súčet VZ zo zamestnania a VZ z činnosti SZČO bude vyšší, ako 569700 Sk (celoročné maximum pre rok 2006).
To znamená, že si odvody počítam zvlášť ako SZČO a zvlášť ako zamestnanec (čo v podstate za mňa robí zamestnávateľ). Ide teda o dva rôzne situácie. Iba v prípade, že môj príjem presiahne 500.000,- vtedy sa to účtuje inak. Viete mi ešte poradiť ako sa účtuje v pripade ak presiahnem tych 500tis. ?
Ďakujem za odpoveď
Ďakujem za odpoveď
Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
Ak súčet VZ zo zamestnania a VZ z činnosti SZČO bude vyšší, ako 569700 Sk, tak sa určí koeficient daný ako 569700/súčet oboch VZ.
Týmto koeficientom sa potom prenásobia jednotlivé čiastkové VZ a poistné sa počíta z takto upravených (ponížených) VZ.
Viac napríklad na seminároch.
Týmto koeficientom sa potom prenásobia jednotlivé čiastkové VZ a poistné sa počíta z takto upravených (ponížených) VZ.
Viac napríklad na seminároch.
Prosím o informáciu, keď je dôchodca zamestnaný na HPP u troch rôznych zamestnávateľov s platom 10 000 Sk u každého, Ako je to potom s odvodmi do ZP a SP ak boli počítané v plnej výške?
Ďakujem.
Ďakujem.
Lektor - dane, mzdy a odvody a poslanec NRSR (SaS) ...viac
Pokiaľ ide o ZP, vo všetkých troch zamestnaniach sa platia preddavky zo základu 10000 Sk. Ročné zúčtovanie nie je v danom prípade povinné, ak by sa vykonalo dobrovoľne, výsledkom bude pár korún preplatku vďaka zaokrúhľovaniu.
Do SP odvádza každý zamestnávateľ z 10000 na
starobné poistenie 14% + 4% za zamestnanca
invalidné poistenie 3% + 3% za zamestnanca
poistenie v nezamestnanosti 1%+1% za zamestnanca
úrazové poistenie 0,8%
garančné poistenie 0,25%
rezervný fond 4,75%
nemocenské poistenie 1,4% + za zamestnanaca 1,4%, ale tu je trošku komplikácia, keďže v úhrne zamestnanec prekročí maximálny VZ pre NP (23738 Sk). Na riešenie podobných prípadov slúži (teoreticky) §138 ods. 16 zákona o SP. Keďźe výška VZ u všetkých 3 zamestnávateľov je rovnaká, prednostnú poivnnosť platiť poistné má zamestnávateľ, u ktorého poistenie vzniklo skôr. Ten zamestnávateľ, u ktorého pistenie vzniko najneskôr by mal odviesť (teoreticky) poistné za zamestnanca iba 1,4% z 3738 Sk. V praxi sú s tým ale problémy (iné poradie výplatných termínov, oznamovanie medzi zamestnávateľmi), takže na doporučenie SP sa to môže riešiť tak, že každý zamestnávateľ odvedie z 10000, zamestnanec dá žiadosť na SP o vrátenie preplatku a SP preplatok zamestnancovi vráti. Neviem ako (a či) to potom zdokladuje pri ročnom zúčtovaní dane, ale to je zase ďalśí problém.
starobné poistenie 14% + 4% za zamestnanca
invalidné poistenie 3% + 3% za zamestnanca
poistenie v nezamestnanosti 1%+1% za zamestnanca
úrazové poistenie 0,8%
garančné poistenie 0,25%
rezervný fond 4,75%
nemocenské poistenie 1,4% + za zamestnanaca 1,4%, ale tu je trošku komplikácia, keďže v úhrne zamestnanec prekročí maximálny VZ pre NP (23738 Sk). Na riešenie podobných prípadov slúži (teoreticky) §138 ods. 16 zákona o SP. Keďźe výška VZ u všetkých 3 zamestnávateľov je rovnaká, prednostnú poivnnosť platiť poistné má zamestnávateľ, u ktorého poistenie vzniklo skôr. Ten zamestnávateľ, u ktorého pistenie vzniko najneskôr by mal odviesť (teoreticky) poistné za zamestnanca iba 1,4% z 3738 Sk. V praxi sú s tým ale problémy (iné poradie výplatných termínov, oznamovanie medzi zamestnávateľmi), takže na doporučenie SP sa to môže riešiť tak, že každý zamestnávateľ odvedie z 10000, zamestnanec dá žiadosť na SP o vrátenie preplatku a SP preplatok zamestnancovi vráti. Neviem ako (a či) to potom zdokladuje pri ročnom zúčtovaní dane, ale to je zase ďalśí problém.
Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať
Ako prispievať do debát
Zoznámte sa s novými pravidlami.Otázky nezadávajte do debát.
- sú v rámci debaty stratené
- nedajú sa dostatočne ľahko dohľadať
- majú menej odpovedí
- odpovede sa miešajú s debatou
Debaty slúžia na voľnú diskusiu.
Pokračovať v diskusii
Copyright © PORADA.sk, s.r.o. - žiadna časť stránky nemôže byť rozširovaná, alebo reprodukovaná bez predchádzajúceho súhlasu
