Trvalý pobyt ešte neznamená automaticky aj vlastníctvo. A ten byt je v osobnom vlastníctve, alebo je družstevný? Ak v OV tak sa dedia vlastnícke práve, ak družstevný potom sa dedí iba podiel v bytovom družstve a nie samotný byt.
Keď babka nezanechá závet potom zo zákona budú dediť deti tvojej babky rovnakým dielom.

dakujem za odpoveď, ale vedel by si mi presnejšie povedať - babka má byt v osobnom vlastníctve, viem, že podla zákona, ak nenechá závet dedia obidvaja rovnako, ale ak aj nechá závet ako vraví, aby ho zdedili obidvaja, načo potom treba uviest len jedného z nich, že tam má trvalý pobyt? mne to pripadá akoby chcela prepísať tak byt len na jedného

1.Dedičstvo sa nadobúda po smrti poručiteľa

§ Dedenie upravuje Občiansky zákonník – Zákon č. 40/1964 Zb. Konanie o dedičstve zasa zákon č. 99/1963 Zb. – Občiansky súdny poriadok.
Dedí sa:
• zo zákona,
• zo závetu,
• z oboch týchto dôvodov.
Ak nededí dedič zo závetu, dedia dedičia zo zákona. V každom prípade naše zákony ustanovujú tzv. neopomenuteľných dedičov – sú to deti. Ak ich v závete pre zákonom stanovené podmienky vydedíte a majú svoje deti, dedia ony.

Dedenie zo zákona
Platí, ak poručiteľ nezanechal závet a postupuje sa v štyroch stupňoch:
a) Ako prví dedia poručiteľove deti a manžel (-ka), každý rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel jeho deti (poručníkovi vnuci). Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
Pri zániku manželstva (smrť jedného z nich) platí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. To znamená, že v prvom rade patrí polovica majetku manželke (-lovi) a druhá polovica poručiteľa sa potom dedí a delí medzi manželku (-la) a deti. Čiže: polovica majetku po zosnulom, ktorý nadobudol v manželstve, patrí manželke, druhá polovica sa delí medzi manželku a deti.
Závet
Ak nechcete, aby prebehlo dedičské konanie zo zákona, môžete spísať závet, a to:
• samy – musí byť však napísaný a podpísaný vlastnou rukou;
• v prípade, že je napísaný na počítači, písacom stroji a podobne, musia ho podpísať ešte dvaja svedkovia. Poručiteľ závet aj tak musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina je jeho poslednou vôľou. Svedkovia sa musia na závet podpísať;
• u notára notárskou zápisnicou (na Slovensku najčastejší spôsob spisovania závetu).
Závet musí obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bol napísaný. Ak ten, kto chce napísať závet, ho už nevládze napísať, treba troch svedkov. Ten, kto závet číta, nesmie ho podpisovať. Závet musí obsahovať, ako dotyčný reagoval na jednotlivé "body" (zdvihnutie ruky na znak súhlasu a pod.).

Odmietnutie dedičstva
Dedičstvo možno odmietnuť – ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným na súd. Možno tak urobiť do jedného mesiaca odo dňa, keď prišiel dedičovi oznam o práve dedičstvo odmietnuť. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať!


2. Vydedenie

Rodič môže vydediť dieťa len v štyroch prípadoch, ak priamy dedič:
• nestaral sa oňho v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
• o poručiteľa trvalo neprejavoval záujem,
• bol odsúdený pre úmyselný trestný čin najmenej na jeden rok,
• vedie neusporiadaný život.
Dôvod vydedenia – v paragrafovom znení – musí byť uvedený v závete alebo v listine o vydedení, preto je najlepšie spísať závet v takomto prípade u notára, ktorý zákon ovláda.

Zdedené dlhy
Ak vám poručiteľ zanechá viac dlhov ako majetku (tzv. predlžené dedičstvo), možno sa s veriteľmi dohodnúť, že im prenecháte dedičstvo na úhradu dlhov. Musí to však schváliť súd.

Nemusí tam mať trvalý pobyt len jeden, môžu aj obaja. Dokonca tam môžu bývať (mať trvalý pobyt) aj celkom cudzí ľudia.

Byt zdedia po babke rovným dielom (ak by nenechala iný závet), budú spoluvlastníci v podieloch 1:1. Ak tam bude len jeden bývať, môže druhému platiť za užívanie jeho časti.

Keby babka nechala závet len na jedného, druhý by zo zákona zdedil 1/2 svojho dielu (ak by ho babka nevydedila zo zákonných dôvodov).

Čítaj obč. zákonník okolo tohto paragrafu:

§ 479

Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Trvalý pobyt nemá nič spoločného s dedením bytu. Trvalý pobyt ani nezakladá nárok na dedenie ani na inú formu vlastníctva k bytu.

Kto tvrdí, že tam treba uviesť jedného na trvalý pobyt?

aj podla mna trvalý pobyt s dedičstvom nemá nič spoločné, preto sa pýtam, lebo sa mi to nezdá a nakolko tomu velmi nerozumiem. To, že treba jedného uviest, že tam ma trvalý pobyt povedali babke na bytovom. Ona si tam bola dat potvrdit, že neni nič dlžna a trba tam niekoho uviest, že potom bude platit on tie poplatky. Preto sa mi to nezdá, lebo to sa rieši potom a s dedením to predsa nič nemá,nie? Tak neviem prečo to chce riešiť, ked chce aby to dedili obidvaja rovnako, to platí aj zo zákona a netreba ani závet. Preto aj stým trvalým pobytom sa mi to nezdá, či to neni len nejaký tah a potom ten druhý nebude mať na to právo

hoci si v predchádzajúcom príspevku písal, že babka má byť v osobnom vlastníctve, podľa týchto slov to vyzerá na družstevný, resp. obecný byt...

Mám skúsenosť z okolia, že pokiaľ obecný byt nemal po smrti nájomcu žiadneho pozostáleho s trvalým pobytom, resp. pozostalý nepreukázal skutočnosť, že počas života zomrelého nájomcu žil spolu s ním v tom konkr. obecnom byte, obecný úrad tento byt pridelil ďalšiemu nájomnikovi...

Nepletie si babka náhodou obecný byt s bytom v osobnom vlastníctve? Pozri list vlastníctva.

´dakujem za odpoveď, babka má byt v osobnom vlastníctve, ona si ho odkúpila, ona chce aby ten byt zdedili obidvaja, rovnako, že budú mat obidvaja vlastnícke listy, ale že tam musí byt napísaný jeden, že tam ma trvalý pobyt - ten, kto bude potom platit za ten byt. Tak potom aj ked budú dediči obidvaja, ale jeden tam má trvalý pobyt a chceli by ten byt predat a náhodou ten čo tam má trvalý pobyt by s predajom nesúhlasil tak čo potom?

Dedil som byt po maminej tete v osobnom vlastníctve. Nemal som trvaly pobyt ani deň. S platbami za správu nebol žiadny problém, čo sa týka trvalého pobytu. Len sa nahlásilo meno, kto bude platiť a hotovo. A aj to sme urobili až po právoplatnosti dedičtva. Kým prebiehalo dedičské konanie samozrejme som platil všetko pod menom nebohej maminej tety.

Ešte je možné, že ju zle na pochopili. Asi si mysleli, že chce byt previesť na potomkov už teraz. Lebo to potvrdenie, že má uhradené záväzky sa vydáva vtedy, ak sa byt prevádza na iného majiteľa. Pokiaľ zostáva ona vlastníkom, tak to potvrdenie nepotrebuje.

Myslím, že tam nastalo nedorozumenie. Ale aj tak by nemusela nikoho prihlasovať na trvalý pobyt, keby aj hneď previedla byt. Prihlásil by sa nový majiteľ. ALe nie na trvalý pobyt, ale ako vlastník u správcu.

Toto nemá opostatnenie v legislatíve. Majiteľ môže platiť (vlastne je povinný) nezávisle od toho, či tam má alebo nemá trvalý pobyt. On tam môže dokonca nahlásiť úplne cudzie osoby - napr. keby byt prenajímal. Naozaj neviem, z čoho vychádzal ten, kto jej povedal, že tam musí prihlásiť jedného potomka na trvalý pobyt. A hovorili skutočne o trvalom pobyte, nenastalo nejaké nedorozumenie medzi nimi?


Zase sa budem opakovať, ale trvalý pobyt s tým nemá nič spoločné. Podstatné je, že budú spoluvlastníci, každý bude vlastniť 1/2. A predajom musia súhlasiť obaja spoluvlastníci, ak sa má nehnuteľnosť predať. Pokiaľ jeden nebude súhlasiť, nemôžu predať celú nehnuteľnosť, ale len ten jeden môže predať tú svoju polovicu (prakticky mu ju ale nikto nekúpi). Takže nehnuteľnosť sa nepredá. A je jedno, či nesúhlasí ten, čo má trvalý pobyt v byte alebo ten čo ten trvalý pobyt nemá.

smith ďakujem za odpoved, ja som si tiež myslela,že to takto je, ved načo teraz písat niekoho tam na trvalý pobyt, ved teraz tam je babka. Len potom neviem prečo jej povedali, že sa to musí. Ved teraz to platí ona a potom sa to bude riešit ako si povedal aj ty, dohodnú sa kto to bude platit. neviem načo tam píat niekoho na trvalý pobyt. Nemôže byt v tom špekulácia toho druhého? že ak tam bude mat trvalý pobyt, tak ten druhý ho nemôže odtial vystahovat, alebo mi to nemohli predat, lebo ten tam ako býva, ked tam má trvalý pobyt

chobot díky za rady, aj ja si myslím že to asi nepochopila babka, alebo ten, kto jej v tom radil, ja som také nič nepočula, preto som sa chcela poradiť. nechcem, aby niekto z nich bol oklamaný a nakoniec vlastník bude jeden. Ak majú byť obidvaja, tak načo jeden s trvalým pobytom. Viem, že s predajom musia súhlasiť obidvaja. Len si myslím, že či by nebol problém s predajom, ak ten čo by tam mal trvalý pobyt, by tam ako býval, tak by sa to nemohlo predat.

chobot - áno babka chce previesť byt na potomkov teraz, ale ked majú byt vlastníci obidvaja tak ako len jeden s trvalým pobytom?

Zopakujem len to, čo už napísali všetci predomnou. To, že vlastníkmi bytu budú potomkovia im nezakladá povinnosť mať tam prihlásený trvalý pobyt. Len sa musia dohodnúť, na meno ktorého vlastníka budú platiť správcovi poplatky spojené s užívaním bytu (musia pristúpiť k zmluve o výkone správy domu). Možno je tá možnosť, že každý bude platiť polovicu.

Tak potom ale nehovoríme o dedičstve, ale o darovaní nehnuteľnosti. Ona daruje nehnuteľnosť obom, po zápise do katastra sa budú musieť obaja prihlásiť u správcu a podpísať zmluvu o správe bytu. Správcovi môže byť jedno, kto platí zálohové predpisy, hlavné je, aby boli uhradené. Ale prípadný preplatok on musí vrátiť majiteľovi bytu (teda v tvojom prípade dvom). Ale nemusia tam mať prihlásený trvalý pobyt.

Myslím, že správca sa obával toho, že babka prepíše byt na dvoch nových majiteľov, ona sa odsťahuje a v byte nebude nikto prihlásený. Prihlásenie k bytu je niečo iné ako trvalý pobyt. Trvalý pobyt prihlasuje na miestnom úrade, ale prihlásenie k bytu sa robí u správcu za tým účelom, aby správca vedel, koľko ľudí býva v tom byte a na koľko ľudí má rozpočítať služby spojené s užívaním. Lebo je rozdiel, či tam býva jeden človek, alebo 5 členná rodina. Tá rodina minie viac elektriny na výťah a osvetlenie, viac znečistí podlahu na chodbe a pod.

V byte by mala byť prihlásená aspoň 1 osoba kvôli tomu rozpočítaniu. Keby sa babka odhlásila a nikto by nebol prihlásený v byte (nie na trvalý pobyt, to sú 2 rôzne veci), tak by správca nevedel rozpočítať spoločné náklady. Preto asi radil, že tam musí byť aspoň jedna osoba prihlásená. Treba im povedať, že majitelia síce budú dvaja, ale byt bude užívať naďalej babka a tá tam bude aj prihlásená.

Takže jedná sa o darovanie. Len tak mimo témy, by som odporúčal do darovacej zmluvy uviesť aj doživotné právo užívania bytu babkou.

Súhlasím , tiež si myslím , že by mala byť darovacia zmluva s doživotným užívacím právom pre babku . Trvalý pobyt tam nemusí mať ani jeden z obdarovaných . Babka na jej meno by prevádzala úhrady za užívanie bytu ,tak ako doposiaľ . To, že by spoločne prispeli aj obdarovaní , to by už bola ich vec.

Ja si myslím , možno ma niekto opraví , že ak by tam mal jeden z obdarovaných trvalý pobyt a náhodou by platil aj poplatky za byt a po čase by začal aj rekonštruovať na svoje náklady , tak vtedy by teoreticky mohol vzniknúť určitý osobný problém medzi obdarovanými .

ďíky moc všetkým!

zita - aj ja som si myslela, že ak by jeden mal trvalý pobyt, tak by sa mohol vyskytnúť tento problém medzi nimi. Ale teraz viem, ako my povedali ostatní, že sa to nemusí. Neviem kto nahovoril babku, aby to robila dopredu, ked chce aby byt patril obidvom, tak aj tak ho zdedia, nie? Tak by stačilo uviest, že sú vlastníkmi obidvaja, s tým že nadalej tam babka bude bývať a platiť. Taký malý problém vznikol teraz, ked jej povedali, že sa to "musí", s čím pravdaže nesúhlasia, aby tam mal len jeden trvalý pobyt. Ja sa do toho nechcem miešať, ale chcela som sa informovat a poradiť sa ako to vlastne je. Aby sa babka nedala nahovoriť na niečo čo ani sama nechce a niekto mal potom z toho výhody. díky