Nie, nemá, nárok má len za deň, kedy odpracoval aspoň 4 hodiny.

Aspoň 4 nestačí, musí to byť viac ako 4 hod.

Celkovo má zamestnanec nakumulovaných 40 hodín z min. mesiaca.

avšak paragraf 144 ZP hovorí :
(3) Ako výkon práce sa posudzuje čas,

a) keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci s výnimkou času pracovného voľna poskytnutého na žiadosť zamestnanca, ak sa vopred dohodlo jeho nadpracovanie, a času, po ktorý bola práca prerušená pre nepriaznivé poveternostné vplyvy

čiže prekážky sa považujú za výkon práce a paragraf 152 :
Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny

Takže v prípade, že sa nedohodlo nadpracovanie?

Braňo čo sa týka nadčasov v §121 je napísané, že mzdové zvýhodnenie prácu nadčas patrí zamestnancovi v prípade, že neposkytne náhradné voľno počas 3 kalendárnych mesiacov.
V §152 ods.7 písm.a máme kedy môžeme upraviť podmienky, za ktorých bude stravovanie pokytnuté. Musel by si mať napísanú smernicu, kde by si musel presne špecifikovať do akej doby ideš kumulovať nadčasy a čerpanie náhradného voľna. Ale podmienky odpracovania viac ako 4 hodiny sa nevyhneme.

Celodenné čerpanie NV v rozsahu 5 dní teda spľňa podmienku odpracovania 5*4 hodiny? V prípade, že by sme do smernice zakotvili poskytnutie stravného lístka za celodenné NV - aby to bolo daňovo uznané.

Nie, mohol by sa mať v smernici zakotvené, že v prípade mimoriadne nariadenej pracovnej zmeny, kde mu vznikol nadčas v trvaní 4 a viac hodín má nárok na ďalší stravný lístok. Nesmie to byť kumulát nadčasových hodín za mesiac.

Nie a prečo?

Pretože si neobhájiš postup v čerpaní náhradného voľna 40 hodín v 5 pracovných dňoch ako si to nakumuloval, ale postup môže byť aj po 2 hodine denne po dobu 20 pracovných dní.
Podmienka odpracovania počas jednej zmeny 4 a viac hodín je vždy aj v prípade nadčasov. Čiže ak mu nariadiš na pracovnú smenu nadčas v trvaní napr. 4,50 hodiny je to obhájiteľné.

Inak ja sa stále zamýšľam nad tým, prečo sa stále špekuluje pri forme stravovania poskytovaním stravovacích poukážok. V prípade, že sa poskytuje formou klasického stravovania - podávaním jedného teplého jedla, tieto úvahy sú akosi bezpredmetné.

Ako už denda naznačila, strava nie je za odpracované hodiny, ale je to zabezpečenie obeda v deň, kedy zamestnanec vykonáva prácu. A v deň, kedy si čerpá náhradné voľno, nevykonáva prácu, preto nepotrebuje na pracovisku obed.

Celodenné čerpanie NV sa posudzuje ako výkon práce podľa par. 152 a tieto hodiny idú do odpracovaného času, čiže tam prináleží lístok.

Pozeral som ten §. ale nikde som to z neho nevyčítal, že čerpanie NV sa posudzuje ako výkon práce. Jediné čo som tam videl, bolo, že:

Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.

A počas náhradného voľna predsa prácu nevykonávajú.

V ktorom odseku si to našiel?

Alebo si mal na mysli § 144?:

(3) Ako výkon práce sa posudzuje čas,

a) keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci s výnimkou času pracovného voľna poskytnutého na žiadosť zamestnanca, ak sa vopred dohodlo jeho nadpracovanie, a času, po ktorý bola práca prerušená pre nepriaznivé poveternostné vplyvy,
b) dovolenky,
c) keď si zamestnanec vyberá náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok,
d) keď zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti,
e) ktorý mladistvý zamestnanec strávi pri odbornej príprave v rámci systému teoretickej alebo praktickej prípravy.

Ak si myslel toto ustanovenie, tak to neplatí pre poskytovanie stravy. Ono sa to považuje za výkon práce pre iné účely, napr. výpočet dovolenky, poistenia, mzdu a pod.

Veď v bode b) je uvedená aj dovolenka, ktorá sa podľa tohto bodu považuje za výkon práce, potom aj za dovolenku by mal nárok na stravu. Nie?