Hlavne maj v sebe hrdosť a nedaj sa ponižovať.

Hrdosť ti je k ničomu. Hrdosť je "výplod" materialistickej spoločnosti.
Na hrdosť sa vykašli. Zodpovedaj si prosím veľmi úprimne napríklad na tieto otázky:
- prečo si našiel inú?
- prečo ho ľúbiš?
- prečo chceš s ním zostať?
- prečo si sa doňho zaľúbila?
- prečo ťa ľúbil on?
- čo ste robili predtým a čo zanedbávate resp. ste zanedbali?
- a podobne....

Hľadaj odpovede v sebe a potom ich s ním preber a bez hrdosti, bez ega bez kriku a žiaľu.
Vy ženy často krát zabúdate, že muži chcú stále lásku. A zvyčajne keď príde dieťa/deti tak zrazu žena zabúda na manžela pod výhovorkou, že dieťa potrebuje viac lásky než on. Hmm, áno, je to z časti pravda. Ale dieťa prišlo na svet vo väčšine prípadov preto, lebo žena s mužom si dávali lásku navzájom....

Nepoznám Váš vzťah, ani teba ani jeho, ale myslím, že by si sa mala seriózne pozrieť na odpovede sama v sebe a vo svojom správaní.
Tým nechcem povedať, že si zlá, alebo zlá matka, alebo čo ja viem čo. Nie. Len skús nájsť ten moment, kedy si začala/ste začali meniť zvyky ktoré vás spoločne tešili atď... Vráť sa v mysli a bolo by dobré aby ste boli pritom spolu a pripomenuli si čas keď vám to klapalo a tešili ste sa spolu atď...

Tam sa dá nadviazať.
Myslím, že zostal dezorientovaný sám zo seba, lebo hľadal tvoju zanedbanú lásku inde. Ale vo svojom vnútri ľúbi teba. Dovoľ mu ťa ľúbiť a ty urob vo svojom vnútri poriadok a daj mu to, čo hľadal inde.

Ono je to na dlhšie rozprávanie a určite čo človek to názor. Ale len sprosté dokazovanie si "HRDOSTI" ti a ani jemu a ani vašim deťom šťastie neprinesie. Hrdosť a ego sú jedny z najčastejších príčin rozchodov a iných problémov.
Alebo buď hrdá a prídeš o manžela, deťom rozbiješ rodinu (aj sama sebe) atď...
Skús si priznať porážku v tejto partičke. To však neznamená, že si prehrala vojnu. V živote každého z nás čaká veľa prekvapení a rôznych situácii ktoré dnes nevieme ako by sme riešili. Ale keď prídu, tak sme prekvapení ako sme to vyriešili (zle/dobre).
A ani to neznamená, že by si mu mala vrátiť tú jeho neveru. Neprinesie ti to vôbec nič. Možno sa zhnusíš sama sebe.

Ale rozhodnutie urob sama ako sa zachováš. Osobne odporúčam nechať hrdosť stranou a konaj ako ti srdiečko vraví.
Držím ti palce a nezabúdaj, že ste sa predtým určite veeeeľmi ľúúúúbili. Stačí veriť, že sa to ešte dá a urobiť preto každý z vás čo môže.

Debata beží súbežne tu:

http://www.porada.sk/t67778-nevera.html

Alexis, vykasli sa na neho - to je moj nazor. Tam mas deti a najdi si novy zmysel zivota. Venuj sa sebe a detom. Ked Ti to spravil raz, urobi to aj inokedy, kedykolvek okolo neho prebehne pekna a hlavne mlada sukna. A budes nad tym "zatvarat" oci dovtedy, pokial Tvoje city voci nemu uplne vychladnu a budete v jednom byte zit ako dvaja podnajomnici. A to je o nicom.

Tak prepráčte všetci muži na porade, ale s týmto nemôžem súhlasiť. Chudáčik dezorientovaný muž hľadal lásku inde. A prirovnanie: "priznať si porážku v tejto partičke", tak to už nekomentujem. Ktovie, aký by bol názor, keby bola situácia opačná?

hmm, nechápem, čo ti dáva právo takto radiť ľuďom?
Možno len preto, lebo ten tvoj život nestojí za nič a preto rozosievaš toto okolo seba? Alebo je za tým niečo ešte primitívnejšie? Alebo snáď vďaka tvojej hrdosti si tiež sama a radíš aj iným aby tak urobili, aby si dopomohla ďalším do stavu obete len kvôli "HRDOSTI" alebo "EGU"?
Vezmeš si na starosť tú rodinu a jej deti? Ty im nahradíš otca a rodinu týmito radami?
Ale neboj, nie si sama čo vidí riešenie tak ako ho vidíš ty. To len samotná spoločnosť nás učí mať HRDOSŤ, EGO, NEVRAŽIVOSŤ V OČIACH atď... A my sme len ako sprosté ovečky a ženieme sa do týchto sporov s EGO-m atď... a snažíme sa pred okolím vyzerať aký sme DOBRÍ, NEBOJÁCNI atď... a pritom keď zostaneme sami, tak si poplačeme a v skutočnosti by sme to urobili úplne ináč, resp. presne naopak.

Nepoznáš predsa ich citové naviazanie. Nevieš vôbec nič o ich živote, spoločných radostiach i starostiach atď... A nie každý je tak hlúpy, aby sa rozchádzal. Až po rozchode človek častokrát zistí, ako mu ten predošlý partner skutočne chýba a nie len po materiálnej stránke.
Lásku nenahradíš ničím. Jednoducho sa to nedá.
Skús sa poobzerať aj za svojim životom. A sama pred sebou si odpovedz, či to, čo radíš tej druhej strane by si v skutočnosti urobila aj ty?
A ak si nikdy neľúbila/nebola ľúbená, tak o tom nepíš. Možno tým, že nenapíšeš urobíš väčšiu službu ľuďom, než písať takéto zlo navádzajúce veci.
Vždy sa dajú veci riešiť ak obaja chcú. Iné je, ak ten problém trvá dlho atď... Ale z toho čo píše, tak je to čerstvé a som si 100% istý, že ju ľúbi. A možno ona urobila viac chýb než on. Len si to nevedeli povedať prípadne pomenovať...

Ale to je rozhovor medzi nimi.

Rozhodne im držím palce a želám si, aby sa k sebe vrátili a ľúbili sa ako v časoch, keď sa brali, alebo zakladali rodinu...

Prečítala som si ten príspevok od ludo_centrum, zaskočil ma. Hrdosť je na nič.
Nechcela som naň odpovedať. Teraz mu odkazujem iba toľko, že ženy nie sú handry. Aj žena potrebujeme lásku a porozumenie a nie robiť od rána do večera, starať sa o rodinu, nákupy, domácnosť a nakoniec zistí, že sa málo venuje manželovi a on si našiel inú. Chudák. Nech sa pokúsi svoju polovičku odbremeniť od všedných každodenných povinností, nech jej pomáha a potom bude mať na neho viac času a nie myslieť iba na seba a svoje potreby. Nepíšem to všetkým mužom. Poznám veľa mužov u ktorých je to doma naopak.

Nepáči sa mi , že kritizujete príspevok niekoho druhého , jasa napísala to čo cíti , treba si prečítať a nie kritizovať .
Vám čo dáva právo takto reagovať ?

Etiketa Porady
16. A. Neurážam sa, ak iný člen Porady vyjadrí iný názor, ako je môj. Neurážam člena Porady, ktorý so mnou nesúhlasí.
16. B. Neurážam žiadneho člena Porady, bez ohľadu na to, či s ním súhlasím alebo nesúhlasím. V diskusii používam argumenty, nie urážky, narážky či iróniu na cudzí účet. To platí v odborných i oddychových témach.

Ľudko, ďalší tvoj príspevok a zasa s tebou musím súhlasiť a máš pravdu- čo je to hrdosť? Problém treba riešiť a nie zutekať z bojiska, pre akože nejakú hrdosť. Mám kamaratky, čo som sa s nimi davnejšie rozprával, čo v prípade nevery by robili- a všetky unisono tvrdili, že hned rozvod a mám svoju česť a neviem, čo ešte a keď to niektoré zasiahlo, zrazu inak konali, predsa len zahodiť vzťah s niekym s lým som napr. 10 rokov, nieje jednoduché...
Ale musím pokritizovať mužov- NEVERA SA NEVYPLÁCA, ZHODOU OKOLNOSTÍ VŠETCI, ČO SI NAšLI MILENKY A ODIŠLI OD RODINY, TAK ZLE DOPADLI. Nový vzťah im dlho nevydržal a naspat cesta nemožná - a teraz čo? NIČ- bývajú sami a nemajú nikoho a nič- neoplatí sa vymýšlať z druhými ženami, je to na nič a nikam to nevedie...

Prečo by sa hned mala naňho vykašlat, možno, že je chlapec( a to si myslím, že v tomto prípade je) dezorientovaný a treba ešte si vydiskutovať čo a ako.Rozvod je síce najľahšia cesta, ale zasa BUDÚ TRPIEŤ LEN DETI!!! Nato nemyslíte???

Môžeš napísať niečo o sebe a o ňom? Vek, zamestnanie (v akej sfére), deti aké máte staré? potom priblížiš trošku tvoju situáciu a možno ti budeme vedieť aj bližsie poradit.

Chcem Vám len toľko napísať, že som vydatá 27 rokov a mám 2 dospelé deti. Veru aj u nás sa stalo, že po hádke ma muž vyhnal z domu. Išla som k mame a začala som rozmýšľať, že čo sa vlastne stalo!? Prišla som na to, že aj ja mám na tom istú vinu, a nemala som povedať to čo som povedala a hlavne nie tak ako som to povedala. Vrátila som sa. Plakali sme obidvaja, vyrozprávali sme čo bolo treba a ide všetko ďalej. Veď ak porovnám iných mužov s mojím, ktorý pijú, bijú ženy a deti a ešte sa aj k...rvia, tak môj je ešte veľmi dobrý. A čo by bolo, keby sme sa rozišli ? Veď ja ho ešte stále ľúbim a nevedela by som bez neho žiť.

Presne toto som mal na mysli- treba si to prediskutovať a nie hned odpalit 10 rokov života. A nie sa hned rozvádzať a nechat trpieť deti...

Dovolím si súhlasiť s týmto názorom. Ja nie som dlho vydatá, len 5 rokov, ale aké také hádky medzi nami už boli. Aj keď v tom momente som bola názoru, že len ja mám pravdu a všetko je manželova chyba, po premyslení a uležaní všetkých okolností v hlave, som predsa len prišla na to, že aj vo mne je chyba. Ale chyby robí každý, len si treba povedať do akej miery sú tie chyby akceptovateľné. Mňa manžel nikdy neudrel, ani ma nevyhadzoval z bytu, nenadával mi. Proste raz začas každému prasknú nervy a vtedy sa vysloví najviac aj tých neželaním slov.

Každopádne si myslím, že ak niekto spraví raz ... spraví aj druhýkrát... - udrie raz, udrie aj druhýkrát, podvedie raz, podvedie druhýkrát......
Potom sa už len treba rozhodnúť, či má dotyčná(ý) na to žalúdok znášať to, alebo sa to pokúsi zmeniť.
A podľa toho ako si AlexisN napísala (o nedôvere voči nemu) tak si myslím, že sa musiš zaťať a rozhodnúť sa.
Človek odpúšťa, ale nezabúda! ----- Ale ak sa rozhodneš, že mu odpustíš, tak si zadajte nové pravidlá "hry", ale buzerovať ho už potom s tým nemôžeš (ak s tým pravdaže skončí). Lebo keď to bude mať na tanieri neustále aj po pozitívnej zmene, buď si istá, že tá nepríjemnosť bude Tvojím každodenným démonom a on Ťa určite opustí - a možno už ani nie kvôli inej.

Toto nieje pravda, kde je napísané, že ked to urobí raz, tak to spraví aj nabuduce??? Však toho pána nepoznáš osobne. tak prečo ho ODSUDZUJEŠ dopredu??? Však ho nepoznáš!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

V takejto situácii je asi každá rada vzácna, ale neviem, či sa tu nájde niekto, kto ti povie: "tak takto to sprav a bude to to najlepšie". Myslím si, že pre každého to "najlepšie" má iný význam. Na tvojom mieste by som rozmýšľala možno aj nad sebou. Prečo vôbec došlo k tomu, že ti bol manžel neverný. Nechýbalo mu niečo vo vašom vzťahu? Alebo to bol len nejaký úlet, ktorý časom pominie a príde na to, že zázemie, ktoré má doma je pre neho dôležitejšie. Ak jeho vzťah trvá 3 mesiace, nie je to dlhá doba na to, aby mohol tvrdiť, že od teba aj od detí odíde. Nie som psychológ, ale myslím si, že to nezašlo tak ďaleko, aby sa to nedalo riešiť a hlavne o tom rozprávať.

Nezastávam si ani jednu ani druhú stranu, ale nikto podľa mňa nemôže povedať, že ten dotyčný to spraví znova. Je tam väčšia pravdepodobnosť ako u toho kto to nikdy nespravil, ale nie 100%tná.

Namiesto toho, aby si dievča podporila, tak píšeš o akýchsi démonoch a pod.- však ju podpor a neznechucuj ju- vidíš aj tie príspevky, kde to bolo zlé a nakoniec všetko dopadlo OK? Tak nepleť sem nejakých démonov

Veľmi záleží na tom, aký vzťah je medzi partnermi. Ak je dôvodom na zotrvanie vzťahu zvyk, materiálne zabezpečenie a deti, myslím, že je to málo. Deti sú dôležité, ale pokiaľ si partneri nemajú čo povedať a žijú v domácnosti ako dvaja cudzinci, nemá to zmysel. Deti tým trpia a môže ich to poznačiť na celý život. Potom sa hrnú do vzťahov, ktoré budú ich záhubou, pretože doma nič dobré nevideli.
Ak to stojí za to, stále k sebe niečo cítite a chcete pre obnovu vzťahu niečo urobiť, tak určite to treba skúsiť. Musíte však chcieť obaja. Nie som za radikálne riešenia /rozvod/, ale pokiaľ sa má vzťah udržiavať za každú cenu, pre nikoho to nie je dobré.
Určite si treba všetko vydiskutovať a povedať si čo komu vadí, čo by chcel zmeniť, čo od toho druhého očakáva. Ak sa dokážete o tomto porozprávať a potom na základe toho aj konať, máte ešte šancu.