Dobre si urobila, že si ho dostala aspoň na psychiatriu. Myslím, že by bolo vhodné, keby si si najprv dohodla s lekárom na odd. stretnutie, kde by si ho požiadala o pomoc dostať ho na protialkoholické liečenie. Hoci ho nenavštíviš hneď, kto by sa čudoval, ale neodkladaj to príliš dlho (aj o tom sa môžeš poradiť s lekárom). Ak ti ešte na ňom záleži, daj mu to jasne najavo. Ale v žiadnom prípade neustup a žiadaj od neho, aby sa liečil. Liečenie je hradené plne poisťovňou(aspon minulý rok to tak bolo). Čo sa týka reči jeho rodiny - tu sa ukazuje, ako im na ňom záleži, nedaj sa nimi odradiť. Čo vlastne môžeš stratiť? Chlapa, ktorý ti neprispieva na domácnosť a prepije ešte aj tvoje peniaze, neustály strach čo bude zase doma, sústavny stres......? A čo môžeš získať - kľud v rodine, milujúceho manžela, pohodu aj finančný prínos. Stojí to za to vydržať a keď už je tam, dotiahni to do konca. Keď nepomôže ani to, tak podľa môjho ostáva len rozvod. A to, že teraz kľudne spíš - to ti neverím, ešte to potrvá, kým pokojný spánok príde.

môj príspevok je pre všetkých-prežila som z každého niečo., alkohol,je súčasťou môjho života už od môjho detstva., otec mamu bil, mala som cca 6 rokov,ked jej zo žiarlivosti opitý pred nami deťmi zlomil rebra, vybil zuby., sekerou zničil nábytok., a vrchol všetkého, naučil piť aj mamu., veľmi,veľmi som jej chcela pomôcť, odnaučiť ju piť, síce to že si dala za deň jedno alebo dve pivá, neviem či sa dá nazvať pitím., ja som sa však aj za to hanbila., darmo mi hovorila, že bez toho jedného piva,by nezvládla denné povinnosti., a viete prečo si to všetko tak dobre stále pamätám? denne na to myslím, ako som jej znepríjemňovala život výčitkami.,pretože ja som presne teraz taká ako ona., alkohol v malom množstve je súčasťou môjho života,myslíte, že sa mám liečiť? neviem si odpustiť,že som ju nechápala, vychovala nás 6 detí ani jeden z nás nemá život o ktorom by sa dalo povedať, že je to prechádzka ružovým sadom., prepáčte, nechcela som vás zaťažovať takouto výpoveďou, ale mne to trošku pomohlo...

Dobre robíš, že o tom rozprávaš. Táto téma je tu práve pre takéto prípady. Keď som bola so setrou na psychiatrií, lebo sa rozhodla liečiť z alkoholizmu, lekárka vyslovila jednú vetu, ktorú si veľmi dobre pamätám a stále pripomínam. "Aj človek, ktorý si každý deň -musí-dať čo i len jeden pohár piva je alkoholík" Je závislý a stále si musí vyrovnávať hladinu alkoholu v krvi. Aj keď to tak nevnímame, je to tak.
Píšeš,alkohol v malom množstve je súčasťou môjho života. Ak je to tak a ty si nevieš alkohol odoprieť sama, potrebuješ sa liečiť. Čím skôr to urobíš, tým lepšie pre teba aj tvoje okolie. UROB TO, NEMUSIŠ BYŤ AKO TVOJA MATKA A OTEC. JE TO LEN A LEN NA TEBE. Držím palce, aby si sa rozhodla pre svoj vlastný ŽIVOT.

vieš aj toto je prvý krok tomu čo cítiš a akú rolu zohráva a zohral rolu alkohol preto je na tebe ako sa rozhodneš a čo pre teba osobne znaméná a či to potrebuješ pre život alkohol ale ....je krásny život bez tohto zlozvyku a jedu ....lebo aj ja som mal to ťažké a teraz som šťastný človek , držím ti palce , maj sa

klobuk dole pred tebou,mas pevnu volu,nech ti to vydrzi,je vela krasnych veci v zivote,aj ked sa to niekedy nezda,zial moj manzel je uz ako sa to povie,na tej druhej strane,neviem ci sa da vratit,alkoholicka demencia sa u neho prejavuje coraz viac,vlastne sa uz iba prepija zivotom ,prepija do kazdeho nasledujuceho dna,a kazda moja snaha pomoct mu ho akoby urazala a otravovala,mozno by potreboval zmenu prostredia daco co by ho este nakoplo ,nova praca alebo co,uvidim teraz co bude ked sa vrati,v kazdom pripade vdaka za tvoje riadky

Vieš bol by som ešte radšej keby tie riadky pomohly aj Tvojmu manželovi a nakopol ten život tým smerom a pochopil ,že život je o inom a nie o alkohole a ničení všetkého okolo seba a strácať ľudí ktorý ho majú radi....lebo alkohol je hnus ktorý vie ,že život končí len smrťov ....neviem či by si toto prečítal ale treba ho tlačiť na liečbu a vermi ,že ti ešte aj podákuje ,ale musí chcieť on sám....Viem očo píšem lebo som prešiel strašné peklo a veľké peklo..stratený mladý život,,,preto držím ti palce..máte aj deti?

...Ak si poctivo zhodnotíš tieto dve veci, dostaneš odpoveď na otázku, či sa máš liečiť...
ďakujem za tieto slová., aj za tie ostatné, želám všetko dobré.

veľmi ti závidím tvoju silu a odvahu,ktorú si mal a aj máš.,čo robíš,keď príde na teba "pokušenie"? dať si malý glg niečoho?

ked napisem ze deti ku nemu citia odpor,ze ma prosia aby sme s nim nebyvali je to hrozna pravda,koncia skoly a cakaju kedy odidu z domu z tohto pekla,ja vidim ako su psychicky poznacene a velmi to boli oni mu uz nedavaju ziadnu sancu ,ked porovnam moje pokojne detstvo a ich tak sa normalne hanbim za to co som im pripravila,aj ked nechtiac

Poznám život alkoholika - sám som nim bol. Ale už 30 rokov abstinujem - ani kvapka. Lenže to, že som alkoholik, to som si musel uvedomiť sám, potom je potrebná vôľa zbaviť sa toho a vôľa odolať. Prvý rok, keď som si to uvedomil a začal na sebe "pracovať", bol veľmi ťažký - nervozita, neustála chuť dať si aspoň jeden a odolať tej chuti, odmietať "kamarátov". ktorí ťa lákajú - proste hrôza. Po roku, keď si tzv. kamaráti uvedomili, že so mnou nepohnú, tak to už bolo len a len lepšie.
Teraz mi ten alkohol vôbec nechýba a som sám so sebou spokojný.
Vydržal som a VYDRŽÍM.

Klobúk dole 30rokov je niečo super , držím ti palce .....

ja viem ako sa správali deti ku mne vtedy kedˇso žral a teraz kedˇabstinujem je to niečo úplne iné a teraz je to niečo čo mu sa hovorý byť šťastný a mať rodinu...

manzel vydrzal dva dni nepit,teraz je zas ozraty a ja uz nemam sil na takyto zivot

Je to zlé, netreba si nič predstierať. Keď si čítala niektoré príspevky v tejto téme, určite si postrehla aj to, že v niektorých rodinách je možno aj viac násilia, ako v tej tvojej. Nie, nechcem to zľahčovať, len sa pokúšam o iný pohľad na tvoj život. Pohľad, ktorý by ti mohol pomôcť, aby si našla znesiteľnejší životný smer, alebo rozmer. Máš predsa 3 deti, ktoré ťa potrebujú. Neviem ako ti pomôcť. Skús nevšímať si ho a viac sa venovať svojim deťom. Chlap si môže povedať že zapíja neúspech, že sa musí odreagovať, že mu to pomáha prežiť a pod., ale žena-matka musí mať silu aj za takéhoto muža a nemôže si povedať "nemám síl na takýto život". Čo potom bude s deťmi? (Nechcem sa dotknúť mužov, ktorý žijú usporiadane.) Keby si mohla nejako k tejto téme dostať manžela, aby si prečítal čo píšu ľudia, ktorý prešli týmto peklom. Skús to hodiť na papier a nenápadne mu to podstrčiť, aby si to prečítal. Nevnucovať, len tak podhodiť vtedy, keď je triezvy. Nikdy nevieš čo zaberie. Držím palce tebe aj tvojej rodine.

vies kolko sily doslova vycicia takyto chlapzo svojich blizkycha zanecha v tom druhom len strach ,uzkosthanbu,ked ho vidis lezat na chodniku pred panelakom ozraty ako doga sa nevladze ani postavit v tom lepsom pripade ho niekto dosikuje a ten jeho slovnik ....

Skústo veru možno to pomôže....ConanX

Konečne sa aj vláda zaujíma oto aby deti nechodili do krčiem a mladistvý do 18r......len či sa to bude dodržiavať ?

Ahoj Merilin,
chcel by som Ti napísať svoj laický názor ohľadom situácie v Tvojej rodine.

Podľa mňa je tvoj manžel vážne chorý a potrebuje Vašu pomoc, alkoholizmus je vážna choroba. Alkoholizmus sa nedá vyliečiť inak ako abstinenciou.

Pretože tvoj manžel už nedokáže vlastnými silami abstinovať, nezostáva mu nič iné ako sa liečiť pod dozorom psychiatra a zo začiatku aj na na niekoľkomesačnom liečení.

Milá Merli, aj keď to tak nevyzerá, jediným človkeom ktorý ešte môže zachrániť Tvojho manžela a Vašu rodinu, si Ty !!!

Tvoj manžel je vďaka alkoholu na hranici svojprávnosti od neho žiadne zázraky nečakaj.

Musíš konať. Podľa mňa nemáš inú možnosť ako svojmu manželovi v triezvom stave predložiť ultimátum, alebo sa pôjde okamžite liečiť na liečenie, alebo od neho aj s deťmi odídeš.

Ak sa rozhodne pre alkohol, niet inej možnosti ako od neho odísť. Abstinovať nemožno nikoho nútiť a jeho závislosť sa bude postupom času iba prehlbovať a Vaša situácia zhoršovať.

Možno je ešte čas a možno sa tvoj manžel spamätá, keď zistí , že od neho odišla žena aj s deťmi, že mu nemá kto oprať veci, navariť a ani financovať jeho pijanstvo.

Nech sa neho stará jeho sestra, možno, že keď zistí v akom je psychickom stave, že sa nedokáže sám o seba postarať, že je vlaste nesvojprávny, sama ho prinúti ísť na liečenie.

Nebude to určite ľahké pre nikoho z Vás, ale iné riešenie neexistuje. Ak nebudeš konať, Vaša situácia sa bude postupom času iba zhoršovať.

Polož si otázku čo môžete odchodom od pijana stratiť? Vlastne iba vypočuješ želanie svojich detí.

Prajem Ti veľa Božieho požehnania ,

Dušan

Dušan úplne s Tebou súhlasím a viem očom hovorýš a iné jej aj tak neostáva....Conan X