Ak je to z alkoholu, tak zaberá recept. čím si to pokazil, tým to aj naprav. Teda štamprlík alebo pivo. Len to netreba preháňať. Ale ináč súhlasím s Conanom. Najlepšie nepiť, len ráno je už neskoro radiť. Alebo to treba "pretrpieť". Tak ako dlho ti bolo dobre, tak ti bude aj zle. Možno aj trochu dlhšie.

Riešenie existuje a volá sa rodinné konštelácie alebo metóda SRT. Sú aj iné spôsoby, ale tieto dve sú na Slovensku najdostupnejšie.
Prajem veľa šťastia

tak sa zamysli a povedz dosť!!!!!!

Vieš na začiatok je už to úspech ,že chceš otom hovoriť lebo ja som liečený alkoholik a viem ako trpela moja rodina a viem očom píšeš a preto ak budeš chcieť tak sa kľudne opítaj čo potrebuješ ak budem môcť tak ti poradím, drž sa Conan X

Zvykli sme si s manželom posedieť v piatok a sobotu večer, popiť, pokecať, resetovať.Človek si navodí takú úprimnú náladu a tak...Potom to už nebolo cez víkend, ale aj občas cez týždeň. S odstupom času manžel absolvoval odvykačku od fajčenia, mesiac sa drží, spočiatku si to kompenzoval pitím a raz to tak prehnal, že už na to ani nepomyslí a to doslova. Aj som kúpila na sobotný večer biele víno a som bola v šoku, ked mi povedal: Vieš aj by som si s tebou dal, lenže ja fakt nemám chuť.
A ja som zas zistila, že ma to samu nebaví resetovať,tak to mám šťastie , že mám z muža - aspoň dúfam - za mesiac vďaka čínskej medicíne nefajčiara a abstinenta. Takže nejak prirodzene ako prišlo , tak aj odíde.

Ďakujem za povzbudenie, áno, viem, že musím o tom hovoriť, lebo pri ex som to v sebe tlmila a nikam to neviedlo... Ale myslím si, že pokiaľ si manžel neuvedomí a neprizná, že to nezvláda, tak ja nič nezmôžem... Prečo "nechápe" čo mu hovorím??? Občas má chvíle, keď si prizná, že by nemal piť - sám sebe akoby odôvodňoval, že nesmie, že vidí ako ho to ubíja... a na druhý deň - znova pije; Ja si pripadám ako opakovací papagáj - stále to isté dokola... Ale nedokážem to ignorovať, príliš mi na tom záleží;

On veľmi dobre chápe, čo mu hovoríš. Ale je chorý, závislý na alkohole, a tak je ním aj riadený. Alkohol je jeho radca, alkohol je jeho kamarát, a Ty si zatiaľ nepriateľ, ktorý mu chce jeho drogu odňať. Nedýchaj za neho, iba vedľa neho kráčaj. Ponúkni mu pomoc, ak ju odmietne, musíš, žiaľ, pritvrdiť. Lebo z neho bude Tvoj druhý ex. Skús na chvíľu vymeniť lásku za priateľstvo, aby si nebol príliš istý tým, že môže všetko, že všetko budeš tolerovať, a budeš za neho dýchať aj abstinovať. Čím budeš viac tolerovať, tým mu budeš viac ubližovať. Čosi Ti pridám na zamyslenie:

Láska sa pýta priateľstva:
Prečo si tu Ty, keď som tu ja?
Priateľstvo odpovedá:
Aby som vyčaril úsmev tam, kde Ty vytlačíš slzu.

Ďakujem za zmysluplné slová; vravíš vymeniť lásku za priateľstvo? Nieže by som tomu nerozumela, no neviem si to celkom predtaviť v praxi - totiž práve o to sa snažím, byť mu oporou, ale netolerovať všetko. On to vie. Myslím, že sme dobrí priatelia. Sú chvíle, keď o tom začne hovoriť a vtedy uzná, že mám pravdu. Snažím sa ho podporovať a motivovať ho - niekedy to zaberie, ale nakrátko. Keď znovu stratí nad sebou kontrolu, nie je s ním žiadna reč... snaží sa ma presvedčiť, že ja sa mýlim, že on je v pohode... Nekonečný kolotoč...

Vymeniť lásku za priateľstvo zrejme nie je možné. Oni kráčajú spolu ruka v ruke. Ale pokiaľ budeš viac láskavá ako priateľská, bude to zneužívať a cítiť Tvoju slabosť v tomto nerovnom súboji. Priateľ môže buchnúť päsťou po stole. V postieľke to nejde. Tento nekonečný kolotoč ukonči a postav ho jednoznačne pred Tvoju podmienku.ODVYKACIA LIEČBA! Nesplní podmienku? Nebude postieľka, raňajky, obed, večera, oprané ani vyžehlené. Nečakaj, aby sa musel pozberať zo samého dna. Nie je hanba na dno do bahna spadnúť, hanba je sa v ňom bahniť. Už nič neurob za neho. Ak Tvoju pomoc odmietne, Ty odmietneš jeho. Aj v tomto prípade je prioritná ekonómia času, a my ekonómovia, čosi o tej ekonomickoživotnej kategórii vieme.

Zdravím všetkých na fóre. Prečítala som si skoro všetky príspevky. Manžel je momentálne na protialkoholickom liečení, doteraz neviem, ako sme ho tam so svokrou dostali. Alkohol kombinoval s antidepresívami. Posledné týždne som mala dojem, že je to niekto druhý- sebec, cynik, hulvát. Aj keď je na liečení nepočula som od neho ,že má problém a chce ho riešiť, len že tam nechce byť a že on to doma zvládne. Povedzte mi, kedy prichádza ten okamih, keď si liečený alkoholik uvedomí, koľko bolesti okolo seba rozdal? Neviem ako mám reagovať, či ho ísť navštíviť, či mu zavolať. Už som unavená z kažodenného presviedčannia ho, že len on sám za pomoci odborníkov sa môže liečiť.

Tvoj manžel je práve na prestupnej stanici, kde čaká, kam sa vybrať. Mám pocit, že on už teraz vie smer svojej trasy, keď opustí zariadenie. Trošku sa zotavil, trošku sa zamyslel. A to je všetko. Je v liečebni len a len kvôli Vám. Aby Vás zmiatol a oklamal. Možno o dva týždne, možno o mesiac, a možno skôr sa s pohárikom sretne. Zavolaj mu. A veľa sa nepýtaj, lebo sa veľa nedozvieš. Iba ak to, že mu nič nie je a doma to zvládne. Ak Ti to povie, odpovedz, že zo sebou nič neurobil. Nepriznal a nepochopil, že je chorý. Závislý. A že za ním neprídeš. Ak Boh dá aj motyka vystrelí, a je možné, že vydrží bez pohárika dlhšie. Ja v to však teraz neverím. Podus ho vo vlastnej šťave.

Nevariť, neprať, nežehliť... veď "skolabuje" celá domácnosť!? (žartujem...); viem, ako to myslíš, nakoniec už som to vyskúšala - trucovať a celý deň sa mu vyhýbať, vtedy chodíme okolo seba ako cudzí. On má jednu výhodu - vie si navariť (dokonca aj pre mňa!) a tvári sa akoby nič, rozpráva sa so mnou, referuje čo sa mu prihodilo počas dňa... ale naučila som sa "odolať" mu. Ja som tá, čo vydržím trucovať dlhšie. Skoro vždy to skončí tak, že sa zľakne zdravotných problémov, ktoré zvyčajne v tomto štádiu nastúpia a na pár dní sa pozbiera. Ale nie je to moje trucovanie, čo ho privedie k rozumu... alebo možno iba čiastočne;

Pokiaľ nie je na liečení z vlastnej vôle a pokiaľ sám nedospel k poznaniu, že je závislý, bohužiaľ, liečba bude s veľkou pravdepodobnosťou neúspešná. Môj exmanžel absolvoval 3-mesačné liečenie, viacmenej z vlastnej vôle a po 2 týždňoch som ho nepoznávala - úplne iný človek a hlavne úplne iné názory - veľmi správne a zdravé... hovorila som si: konečne!!! Vydržali mu však len 3 mesiace potom ako sa vrátil domov. No to, čo nasledovalo, bolo ešte horšie - pil oveľa viac a už sa z toho nikdy nedostal. Vydržala som s ním ešte asi 4 roky a dosť. Odišla som a teraz je z neho troska. Nemá nič, prebýva u rodičov, nechá sa živiť, pracuje sezónne a všetko prepije (asi už aj droguje) a večne je zadĺžený. Neľutujem, že som odišla!!! Buď silná!

ďakujem za reakcie. Len sa neviem nejako zmieriť s tým, že už nás spolu nič pekné nečaká a že sa má stať z neho troska, čo sa stane ,ak neprestane piť. Ako je možné, že mne na ňom záleží viac ako jemu samému. Neviete mi poradiť, čo je lepšie v liečebni, či skupinová terapia alebo pracovná? Ďakujem.

moja zlata,presla som vsetkymi fazami alkoholizmu u manzela,ty ako som si pozorne precitala este veris v zmenu,este nie ste tak daleko,len jedno ti poradim ,ked pride domov,pozorne ho sleduj,ak zacnu zase klamstva,vyhovorky atd.,zvaz svoj zivot s nim,ja som tiez vzdycky bola pri nom pomahala som mu,ale on to iba vyuzival a ja uz teraz nemam sily pomaly na nic a lutujem to ten cas co som venovala jemu som mala dat svojim detom,z ktorych vyrastli apaticke depresivne bytosti,vylakane,je hrozne ked na tvaricke 15-rocnej dcerky sidli namiesto usmevu strach,,,preto pozor niektori muzi sa nikdy nezmenia a pojde to len k horsiemu,vtedy je najlepsie radsej skor odist,ked ma na to zena silu

prosim ta porad ,napis co dalej,lebo ja uz neviem,,,,

Vieš strašne by som ti chcel poradiť niečo čo by ti vtejto chvíli pomohlo ,ale jedna šanca by bola musí sa ísť liečiť lebo ono to bude len horšie .Alkoholik klame, sľubuje a všetko bude robiť preto aby sa nešiel liečiť..preto treba len tvrdo a aj rozvodom a tak ak nie tak ozaj len rozvod lebo budete trpieť celá rodina ...vieš ja som liečený alkoholik a tiež manželka mi povedala buď sa pôjdem liečiť alebo stratím všetko. Dlho som hľadal sám seba a prišiel som kto mu ,že som úplne iný a som šťastný. Ozaj netreba sa hrať na niečo ale len tvrdo. Možno je to ťažké pre Vás lebo keď Vám záleží na človeku , ale prišiel som nato vtedy keď som prestal piť a teraz je to život. Vieš ono je to tak ak sa nechce ísť liečiť ,tak budete trpieť len Vy celá rodina.Ak si čítala všetko čo som sem písal tak pre mňa tiež rodina nespravila nič ...ak nemám manželku a deti ,neviem kde som teraz . Treba aj jeho postrčiť a možno príde nato čo vlastne robí a kto preto všetko trpí.Budem rád keď napíšeš čo ti povie na to všetko ,že aby sa išiel liečiť lebo ani to neni všetko treba preto spraviť veľa lebo abstinencia je doživotná.....Držte sa

Je to presne ako hovoríš... Nechcela som byť taká priama, keď som písala príspevok, ale naozaj si to vystihla. Aj ja ľutujem tie roky ( spolu 11), čo som s ním strávila resp. živorila. Našťastie dcéru som po celý čas pred tým všetkým akosi uchránila, aj keď vedela, čo sa deje, nedialo sa to pred jej očami (nechcem a a ni nemôžem opisovať tie strašné chvíle, keď bol opitý úplne do nepríčetnosti, čo robil, hovoril... hrôza!!!), myslím, že ho ani nevidela v tej zvieracej podobe. Ale človek musí myslieť aj na seba, preto z vlastnej skúsenosti radím každej žene, aby sa nebála rozchodu!!! Ja som sa bála zostať sama, ale až vtedy som si uvedomila, aký je svet krásny, uvedomila som si svoju slobodu a hlavne to, že už ma nikto "neubíja", neterorizuje, neponižuje, že si robím čo chcem. Bolo to najkrajšie obdobie môjho života. Bola to správna voľba, veď kde by som bola teraz??? Vystresovaná, utrápená, zvráskavená troska?! Hoci nevieš, čo ti život prinesie, ak si nešťastná, skonči s tým - horšie to už nebude; Veľa šťastia!

Jemu na sebe veľmi záleží - on je totiž pohodlný! Veď si spokojne pije a ty trpíš. Odvykanie je veľmi ťažké, preto je úspešné len v niektorých prípadoch a veľmi demotivujúca skutočnosť je tá, že je to na celý život. A práve s týmto sa zmieriť je asi najťažšie. Veď v opitosti je všetko také super, človek nevníma realitu... tak prečo sa trápiť za triezva?! Aj takto môžu alkoholici rozmýšľať, nehovoriac o tom, že dochádza k degradácii osobnosti. Charakterové vlastnosti... všetko odchádza do zabudnutia... Bohužiaľ s tou terapiou ti neporadím - myslím, že skupinová by mohla byť efektívnejšia, ale to je len môj názor; Drž sa!

Kým si človek neuvedomí , že život je aj o inom tak je to ťažké a treba tlačiť kým sa dá lebo ak si on neuvedomí čo chce a chce to robiť pre seba ...tak to bude ťažké....držím palce všetkým