Všetkým vám, ktorým sa táto svokrina kuchyňa páči, a dali ste mi to najavo veľmi pekne ďakujem. Prečítala som si všetky vaše príspevky a prepáčte mi, že vás nebudem po jednej menovať. Teším sa, ako reagujete. Skôr som mala obavu, aby sa nektorí účtovníci neurazili, že čo to tu vypisujem
Aj toto je pre všetkých, ale spomeniem aj meno:
Bea: samozreeeejme - veď preto sem píšem, aby sa to použilo - inak by moje písanie nemalo zmysel. Aj tak mám stále mám pocit, že zatiaľ iba splácam moje dlhy tejto porade
A vieš, že sa vášmu synovi ani veľmi nedivím, že sa mu "veľmi nechce" ? Veď sa iste musí učiť aj o veciach, ktoré v živote nevidel a ani tak skoro (kým nedokončí školu) neuvidí. Síce v niektorých účtovníckych rodinách sa občas v obývačke povaľujú skladové karty, haldy faktúr, zaraďovacie protokoly alebo interné doklady, ale to zase k tým papierom radšej deti nepustíme.
Pomôž mu s tými základmi, prosím. Možno sa sa cíti podobne ako voľakedy ja. Alebo dnes by som sa tak cítila, keby som musela odpovedať napr. na tému "ako funguje harddisk v mojom počítači" - tiež som ho vlastne poriadne ešte nevidela, ale zastrájam sa, že keď budeme najbližšie vyraďovať nejaký počítač, tak do toho harddisku kuknem !
Mne s účtovníctvom najviac pomohla moja bývalá šéfka, dnes moja priateľka, ktorá mi "podstrčila" knihu o účtovníctve, kde boli tie 4 základné operácie veľmi zrozumiteľne vysvetlené. Samozrejme serióznym spôsobom, nie takto šaškovsky ako ja o tom píšem. Možno pre vášho syna by bol zrozumiteľnejší nejaký príklad (čo ja viem?) z prostredia F1 a nie o svokre
Môžeš ho ale potešiť tým, že keď sa raz cez to "prehryzie" tak to potom už nikdy nezabudne. To mu kľudne povedz, prosím.
A ešte kúsok aj pre ostatných: Podľa mňa sú tieto informácie (vedomosti) takého istého typu ako napríklad: "mlieko je biele". Raz sa nám to uloží v hlave a už je to navždy. Často s mliekom prichádzame do styku a nepotrebujeme si tíško (a už vôbec nie nahlas) zakaždým povedať: "aha, biela tekutina menom mlieko". A aj keby sme nejakou náhodou mlieko nevideli desať rokov, nikdy nebudeme v hlave pátrať: "akúže to má farbu?" Jednoducho a automaticky biela. AAAaaaaaale by sme spozorneli, keby zrazu bolo bledomodré .
Vlastne (podľa mňa) o tom je účtovnícka robota: Keď je všetko, ako má byť, tak je to väčšinou automatika, občas aj (až) únavná. Spozornieme vtedy, keď sa niečo odlišuje od normálu.
Dobrú noc prajem