Jojo..presne Husky patrí do záhrady. A nie len obrazne. Potrebuje veľa pohybu a teplo mu robí problémy. Takže leto, aké je teraz znáša dosť ťažko. Tento pes sa potrebuje "vybehať", aby bol spokojný. Keby mohol denne zabehnúť 5-10km bolo by to pre neho najlepšie. Pokiaľ ho chceš mať naozaj iba pri rodinnom dome s obmedzeným pohybom - zvolil by som radšej iné plemeno.

Ahoj Husky je nádherné plemeno a dcéra má dobrý vkus Síce ja som v živote žiadneho nemala preto zrejme nie som najpovolanejšia o ňom hovoriť. Ale viem, že Husky má svojskú povahu. Sú dosť tvrdohlaví majú vlastné a samostatné myslenie a potrebujú, aby sa im niekto naplno venoval každý deň s ním chodil behať lebo ak "nepracujú" odnesie si to záhrada okolie domu a podobne. Poznám jednu stránku veľkej nadšenkyne tohto plemena. Takže najlepšie bude keď napíšete jej alebo si apsoň prečítate niečo z jej skúseností .www.sneznipsi.cz

Nuž sľúbené mám všetko možné od dcéry, že s ním bude chodiť na prechádzky atď, len sa bojím či to bude nekonečno trvať. Lebo ak ju to prestane baviť, tak s ním môžem behávať ja - síce možno by mi to aspoň zaručilo celodenný tréning :-) .....

vďaka za stránku, idem sa na to pozrieť....ak tam napíšem, odpíše mi?

Tak s Huskym máte tréning zaručený no a pokiaľ to dcéru prestane baviť tak sa pripravte na to, že budete športovať. Naozaj pokiaľ je to len o tom, že dcére sa Husky páči a nevie do čoho ide zvolila by som iné plemeno hlavne preto, že ich výchova je náročnejšia ako u iných plemien.
Myslím, že Vám rada odpíše. Osobne sa s ňou nepoznám, ale určite ju poteší záujem o toto plemeno i keď Vám neodpíše hneď počkajte si.

Husky je pracovné plemeno, potrebuje veľmi veľa pohybu.
Naši susedovci ho majú, no v poslednej dobe nemajú toľko času a trochu ho začali zanedbávať. Začínam pozorovať, že sa im to nevypláca.
Prechádzky si robí sám - začal im utekať - behá po dedine so svojím kamarátom ich druhým psov novofunlanďákom. Skúšajú ho aj uväzovať na reťaz, lebo z koterca sa dokáže dostať ale nechcite počuť ten plač - neskutočne zavíja - ako vlk. Jeden známy má tiež Huskov asi 5, chodí aj na preteky, ceý rok s nimi trénuje, denne behá aj 20 km.
Toto plemeno je síce krásne, ale dosť náročné plemeno, hlavne na čas a pohyb. Podľa mňa nestačí na výbeh len záhrada pri rodinnom dome.
Pri výbere si treba rozmyslieť na čo máte. Pes potrebuje veľa lásky a opatery, je to predsa člen rodiny.
My máme tiež domáceho milácika, toto je on:

len podotknem - pes nie je na imidž, že "aha máme huskyho, krásny, že?" alebo "viete aký bol drahyyyyyyyyyyyyyyy?" - nevravím, že je to váš prípad, ale veľa ľudí si psa vyberá tak. Je to záväzok aj na 15 rokov, treba si to naozaj dobre zvážiť. Tiež je riziko v tom, že veľkého psa treba veľa cvičiť, lebo sa ovláda omnoho ťažšie ako maličký ratlík. Proste keď sa chce niekde rozbehnúť, tak sa rozbehne bez ohľadu na to, že ťahá za sebou dvoch členov rodiny. Týždeň zanedbaného výcviku má nedozierne následky na jeho aj váš život.

Ak sa smiem spýtať aké je to plemeno?

On je krásny, a tiež dosť veľký, asi Vás tiež nenechá napokoji a chodievate na dlhšie prechádzky...

no s tým by nebol problém, starať sa o psa, kým je to v norme. Obi dvaja s manželom sme bývali v detstve v rodinnom dome a mali sme psa. Odkedy sme spolu, doteraz sme bývali v činžiaku bez psa. Teraz sme sa sťahovali do rodinného domu a samozrejme ledva čakáme aby tam bol už aj pes. Ale zasa na druhej strane keď husky je až taký náročný na pohyb, tak neviem, či sa neporozprávam s dcérou. Hovorí že všetko spraví preto aby ho mala, ale dokedy to bude trvať.......

No veď to. Ak sa chce človek "korektne" starať o psa musí počítať s tým, že pes potrebuje výchovu, pohyb, spoločnosť...nie je to iba miske plnej granulí a vode. Ja sám som tiež dlho otravoval kedysi rodičov, že chcem psíka. Asi v 12tich mi 1x vyhoveli a zaobstarali nejakého "pouličáka". Samozrejem, že ho nikto nevychovával a začal sa túlať..potom ho zrazilo auto. 2x som ich začal nahovárať, keď som mal 24. Zaobstaral som poľovné plemeno - plnokrvníka, ktorý vydrží behať ešte minimálne 3x toľko, ako Husky. Trvalo to dlho..ale presadil som si svoje. Postavili sme s otcom voliéru a pes sa stal súčasťou domácnosti. Odvtedy viem, čo je starostlivosť o psa...
A veeeľmi nerád vidím malé šteniatko ako sa túla po okolí - evidentne vyhodené z okoloidúceho auta. Takýchto "nechcený darčekov" sú plné útulky a vôbec za to tie zvieratá nemôžu. Možno aj preto každého, kto chce kúpiť dieťaťu zvieratko - radšej upozorňujem, že to nie je plyšová hračka.

je to kríženec stredoázijského ovčiaka /otec/ s anglickým mastifom /mama/.
Je na nerozoznanie od španielskeho mastina, dokonca sa dal pomýliť aj dlhoročný chovateľ španielskych mastinov.
Je to vydarený kus, od malička sme hodosť tvrdo cvičili, ale oplatilo.
Nebojím sa s ním ísť na prechádzku sama hoci má do 70kg.
Susedovci majú jeho brata, ten je tiež krásny ešte mohutnejší, no je z neho smutný pes na reťazi.
Vo vrhu ich bolo myslím 11 ks, sú raritou, ich matku dali sterilizovať, takže sú takpovediac raritou.
Ešte k tomu výberu psa, podľa mňa k domu patrí väčší pes, častokrát je kľudnejší nepotrebuje si dokazovať svoju prítomnosť zbytočným brechotom, ale keď sa ozve každý vie kto je tam pán.
Ani fáma o tom, že veľký pes potrebuje veľ žrať nie je celkom pravdivá, veľa žerú hlavne štence do tých dvoch rokov, potom si nájde svoju mieru. Nášmu vystačí 10 kg vrece granúl aj na 15-20 dní. Okrem toho dostáva raz do týždňa nejakú cestovinu s vajcom, ale každý deň keď idem z obchodu pri bráne zhasí najmenej 2 rožky ako keksík.

to mi je jasné a tiež cítim tak isto. Minule som jedného takého "tuláčika" akurát zachránila.Mame zomrel už 12 ročný pes a asi o týždeň ako keby došiel namiesto neho sme uvideli na konci ulice maličkého psíka. Tiež je asi nejaký pouličný ale fakt veľmi pekný. Zobrali sme ho, dali mu jesť, potom som pobehala susedovcov či k nim náhodou nepatrí a samozrejme nič....že bol určite tulákom som sa dozvedela asi o týždeň, keď o tom začali hovoriť že aj ten, aj ten ho videli asi už 2 týždne na ulici. Bola som už potom veľmi rada, že som mu "zachránila" život.
Nuž ale teraz späť k nám. Voliéru sme už spravili, aj tieň zabezpečili+krásny domček do voliéry, ale povedzte mi fakt tam ide denne o viac kilometrov? Môžem s ním počase ísť tak, že ho pustím na pole, on si pobehá a vrátime sa domov?

Vážne si premyslite, aké plemeno psíka si zadovážite. Psík sa stane členom Vašej rodiny, dožije sa aj viac ako 10 rokov /ako už bolo napísané/.
Skúste aj s dcérou preštudovať charakteristiky plemien a zistíte, ktoré by bolo pre Vás najvhodnejšie. Prípadne ak dcéra trvá na tomto plemene, skúste kontaktovať chovateľa, ktorý s nimi má skúsenosti... bližšie Vám vysvetlí potreby huskyho.
Husky je krásne, no svojrázne plemeno. Ozaj potrebuje veeeľa pohybu a pevnú ruku. Je to veľký pes a má svoje nároky. Takže pokiaľ si nie ste istí, či zvládnete jeho výchovu, odporučila by som iné plemeno, ktoré sa viac hodí k Vašej rodine.
PS: Ak mu dokážete zabezpečiť všetko, čo potrebuje, tak prečo nie...

Ja som v destve tiez otravovala rodicov o psika ale kedze sme byvali v panelaku nikdy mi nebolo vyhovene. Dnes ked uz byvam sama, psika som si kupila a i ked je to plemeno narocne na pohyb - borderska kolia, nelutujem. Zavisi aj od toho kolko ma dcera rokov, ak ma menej ako 15 rokov radsej by som uvazovala o inom plemene, ak ma viac uz ma dost rozumu aby posudila ci sa on dokaze plnohodnotne postarat.

Keď sme sa presťahovali pred dvomi rokmi do rodinného domu, začali sme si hľadať psa. Manžel chcel takého, aby strážil dvor, najviac sa mu spočiatku pozdnával nemecký ovčiak. Deti ale mali k tomu akúsi nedôveru, videla som na nich, že nie sú veľmi nadšení. Nakoniec po dlhom-predlhom hľadaní, vyberaní a surfovaní po internete manžel narazil na stránku hovawartov. Je to u nás dosť neznáme plemeno, ale nádherné. pozri si stránku hovawarty.sk, alebo hovawart.dog.sk. My máme doma 1,5 ročnú sučku hovíka a nič iné by som už nechcela. Je to plemeno krásne, majestátne, kľudné, perfektne sa cvičí, ale samozrejme, treba sa mu tiež veľa venovať. Každý týždeň chodíme na cvičák, aby zvládala základnú poslušnosť, (aby nám neprerástla cez hlavu), skoro denne s ňou chodíme na prechádzky, je hrozne prítulná, hravá, ale pritom vynikajúci strážca dvora, vhodná k deťom, priložila by som aj fotku, ale neviem,ako. A ešte jedna rada: kupuj psíka s preukazom pôvodu, sú síce drahé, ale máš zaručené, že jeho povaha zodpovedá štandardu toho-ktorého plemena.

Sused si kúpil huskyho, vraj bude s ním chodiť na prechádzky a tak podobne.
Pes je cez deň zatvorený vo voliére cca 4x2 metre a čumí na ľudí, lebo je pri ceste.
V prvý deň, ako išiel na prechádzku, sme boli zhodou okolností pred domom a videli sme ho, ako chudáka dunča ťahá za sebou, lebo na vodítku nechcel ísť. Sused nadával o 106.
Asi po dvoch hodinách sa vracali späť a pre zmenu dunčo ťahal suseda za sebou.
Komický pohľad to bol...Sused nadával zasa....

dík za radu, idem si to pozrieť....

[quote=krajanová;787018]je to kríženec stredoázijského ovčiaka /otec/ s anglickým mastifom /mama/.
Je na nerozoznanie od španielskeho mastina, dokonca sa dal pomýliť aj dlhoročný chovateľ španielskych mastinov.
Je to vydarený kus, od malička sme hodosť tvrdo cvičili, ale oplatilo.
Nebojím sa s ním ísť na prechádzku sama hoci má do 70kg.
Susedovci majú jeho brata, ten je tiež krásny ešte mohutnejší, no je z neho smutný pes na reťazi.
Vo vrhu ich bolo myslím 11 ks, sú raritou, ich matku dali sterilizovať, takže sú takpovediac raritou.
tak to ste ma potešila. Presne som si myslela, že to môže byt Aziat ale ma príliš ťažkú hlavu ako Mastif a tak som sa radšej spýtala, aby som neurazila čistokrvného psa otázkou či nie je krížený. Ja mám doma aziata a viem presne, čo ste mysleli tým vychovávať veľkého psa a keď ten Váš mal náhodou tvrdohlavú povahu po otcovi tak ste museli zažiť veľa radosti.

[quote=tanti;787086]Na šťastie u neho prevláda kľud angličana po mame, neviem či vrodený alebo nadobudnutý, ale je to super pes.

Ľudia by si mali naozaj veľmi dobre zvážiť čo si zadovážia a či to zvládnu.

Stojí to veľa nervov a odriekaní aby bol pre nich pes nielen pes ale aj dobrý spoločník a ďalší chcený člen rodiny.
Hlavne deti by si mali uvedomiť, že nadobudnutím psa do rodiny pribúdajú starosti a zodpovednosť.
Môj syn chcel psa a od prvého dňa sa mu musel venovať či chcel alebo nie.
Dnes je pre neho samozrejmosť vstať o pol hodinu skôr nachovať psa ísť do školy, po návrate zo školy ho vziať aspoň na hodinu vonku vybehať, hoci máme veľký dvor.
Mnohým sa to zo začiatku páči ale s časom sa z toho stáva príťaž.
Pred naším krásavcom sme mali suku neapolského mastina,našla som ju na inzerát.
Chceli ju dať utratiť, kým bola malá krásna, bola domáci miláčik potom skončila ako strážny pes v priemyselnom dvore pri Žiline.
Keď sme pre ňu išli bola kosť a koža mala zapálené oči, takmer nevidela, vzalli sme ju domov, vykurírovali, žila s nami ešte 7 rokov.
Ťažko si dokáže predstaviť vdačnosť psa niekto kto to nezažil.