rozhodovať môže a aj hlasovať, vlastník má za byt ako celok jeden hlas. Vlastník je povinný sa zúčastňovať na schôdzach a na nich aj hlasovať. Ak sa vlastník nezaujíma a nikoho nesplnomocní, tak rozhoduje ten, kto sa na schôdzi zúčastní a aj keď je vlastníkom len podielovo má jeden hlas.

Obvodný úrad neuznáva hlasovanie podielového vlastníka,hlas nepočíta ani účasť pre uznášaniaschopnosť.Takto nám zrušili voľbu nového predsedu neuznaním troch hlasov pre účasť nižšiu ako nadpolovičnú..Je to ich názor,neviem ho vysvetliť zákonom.

Skús pozrieť v tejto téme. Už sme to rozoberali a ja sám som sa na to pýtal. (príspevok 22)
http://www.porada.sk/t51609-p3-ukonc...dsedu-svb.html

Ten názor, že v prípade viacerých vlastníkov bytu aj bez splnomocnenia platí hlas toho, ktorý je prítomný,je zaujímavý.Toto ale neakceptuje obvodný úrad pri zápise do registra SVB. Ak má niekto pre takýto výklad oporu v nejakom zákone,prosím prezraďte.
Ak vie niekto seriózne vysvetliť akceptovanie aspoň podielu na hlase za byt podľa vlastníckeho podielu, prosím raďte.
V opačnom prípade vlastník s vlastníckym podielom menším ako 1/1 bez splnomocnenia všetkými ostatnými vlastníkmi bytu je zbavený práva hlasovať o správe svojho majetku!

§14 ods. 5
Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia môže byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze rade alebo zástupcovi vlastníkov.

Do pozornosti dávam druhú vetu: Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala.
Príklad:
Nikto zo spoluvlastníkov bytu nechce ísť na schôdzu a tak sa dohodnú, že splnomocnia inú osobu (suseda odvedľa), aby ich zastupoval. Jeho hlas je za ich byt platný, teda akoby sa schôdze zúčastnili. Ak sa rozhodnú, že nikoho nesplnomocnia a nepôjde na schôdzu nikto, možnosť hlasovania samozrejme strácajú. Ak tam pôjdu dvaja spoluvlastníci bytu, ktorí majú za byt v zmysle zákona len 1 hlas, pričom si budú pri hlasovaní rozporovať, ich hlasovanie je neplatné resp. berie sa ako "zdržal sa hlasovania", pretože fyzicky sú na schôdzi prítomní. Ak si pri hlasovaní nerozporujú, ich hlasovanie je platné v počte 1 hlas t.j. na byt.

Presne tak. A ak príde z 2 spoluvlastníkov iba 1 vlastník, tak platí to hlasovanie, ako zahlasuje on. Nikto sa nebude pýtať, či ho na to splnomocnil druhý spoluvlastník alebo že prečo neprišiel druhý spoluvlastník. Nepotrebuje na hlasovanie súhlas druhého spoluvlastníka, vlastnícke práva môže uplatniť aj on sám. Ten druhý spoluvlastník mal tiež právo zúčastniť sa na schôdzi, ale nevyužil ho. Nikto ho nasilu na schôdzu ťahať nebude.

Dovolím si nesúhlasiť!Ako som uviedol predtým,ak sa schôdze zúčastní vlastník s vlastníckym podielom menším ako 1/1 a nemá splnomocnenie od VŠETKÝCH ostatných vlastníkov daného bytu, jeho účasť a hlasovanie je neplatné!! Takýto je výklad obvodného úradu pri návrhu na zápis do registra SVB.
Výklad o hlasovaní bez účasti alebo splnomocnenia sa opiera o čo?

Vychádza práve zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov §14 ods. 5:

Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo spoluvlastníci jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže písomne, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho na schôdzi vlastníkov zastupovala. Súčasťou splnomocnenia môže byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze rade alebo zástupcovi vlastníkov.

kde je uvedené, že každý byt má pri hlasovaní jeden hlas, aj keď má viac spoluvlastníkov. Je na spoluvlastníkoch, ako sa zhodnú pri hlasovaní. Myslíš, že ak by boli 5 spoluvlastníci, tak by sa na schôdzi čakalo, kým by si oni urobili medzi sebou minihlasovanie? Lebo si neviem predstaviť, ako si to predstavuje ten OÚ v prípade, že by 3 spoluvlastníci boli za a 2 proti. To by v zápisnici bolo uvedené, že v byte XX boli 3 za a 2 proti? Ako by bol potom ten jeden hlas?

Trochu chápem, čo chcú povedať, ale neviem to podložiť zákonným ustanovením. Možno sa chcú vyznhúť situáciám, kedy by boli napr. 4 spolumajitelia, z ktorých by jeden bol "za" a traja "proti". A práve ten jeden by sa zúčastnil schôdze a odhlasoval by "za", hoci by bol v menšine. Ale práve o tom je správa domu - kto má záujem, zúčastní sa schôdze. Ak tí zvyšní nemajú záujem, nenapíšu ani to splnomocnenie.

Praktický význam tá ich požiadavka nemá, pretože pri bytoch nebýva veľa spolumajiteľov a ak aj sú, tak sú väčšinou manželia a navyše konajú v zhode. V málo prípadoch sa stane, že by spolumajitelia mali rozdielne stanoviská k správe bytu.

Skús ich požiadať o zdôvodnenie požiadavky, o čo to opierajú oni - zákon, ustanovenie.

Myslínm, že oni sa mylne opierajú o § 7a zákona 183/2003:
(1) Písomnú zmluvu o spoločenstve pri prvom prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome uzatvára vlastník domu s každým novým vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, ak so zriadením spoločenstva vyslovila súhlas nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pri zmene formy správy domu je potrebný súhlas so zmluvou o spoločenstve najmenej dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Takto uzavretá zmluva o spoločenstve je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvu o spoločenstve nemôže vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome vypovedať.

Tam sa uvádzajú všetci vlastníci, ale potom následne v spoločných ustanoveniach v § 14 sa upresňuje, že nie všetci vlastníci, ale myslí sa tým 1 hlas (súhlas) za jeden byt. Teda všetkými vlastníkmi sa nemyslia všetky osoby, ale všetky byty.

Obvodný úrad postupuje nezákone a nesprávne ak požaduje od podielového spoluvlastníka splnomocnenie za iného podielového spoluvlastníka k danému bytu. Plnomocenstvo je úkon, ktorým dáva splnomocniteľ tretím osobám najavo rozsah oprávnenia splnomocnencovi. Udelenie plnomocenstava nemá nič spoločné o rozhodovaní o spoločnej veci - hlasovaní podielových spoluvlastníkov k danému bytu. Vyžaduje OÚ splnomocnenie aj od druhého manžela, ak sa zúčastnil na schôdzi len jeden? Podľa všetkého nie. Preto položte OÚ aj túto otázku.

Už som to tu viackrát písal, že hlasovanie na schôdzi sa síce riadi zákonom o vlastníctve bytov, ale rozhodovanie o veci v podielovom spoluvlastníctve k danému bytu sa riadi obč. zákonníkom. O hospodárení (a teda aj hlasovaní na schôdzi za danný byt) so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov k bytu - §139 ods.2. V BZM podľa §145 ods.2 platí, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú povinný obaja manželia spoločne a nerozdielne. Inak povedané podielový spoluvlastníci, ale aj manželia by sa pred hlasovaním mali dohodnúť podľa obč. zíkonníka na hlasovaní za danný byt, aby ten hlas bol platný. V praxi toto je len veľmi ťažko možné, preto sa hlas považuje za platný aj vtedy, ak bol na schôdzi len jeden z manželov, pokiaľ by sa ten druhý manžel nedovolal neplatnosti - §40a. V prípade podielových spoluvlastníkov platí princíp majority - rozhoduje väčšinový podiel. Navyše často krát sú podielovými spoluvlastnílmi maloleté deti, kde ich rodičia (rodič) je zo zákona ich zástupcom a teda nepotrebuje žiadne plnomocenstvo.

Úplne s týmto súhlasím a ešte by som ako argument na základe tohto výkladu použila na Obvodnom úrade aj to, že ak by niektorý spoluvlastník mal námietky voči rozhodnutiu druhého spoluvlastníka, tak by bol určite využil právo do 15 dní odvolať sa proti rozhodnutiu zhromaždenia. Ale keďže toto právo nevyužil, to znamená, že ako spoluvlastník súhlasil s rozhodnutím a tým pádom nemá prečo Obvodný úrad neuznať hlasovanie.
§14 ods. 4 "Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd".
I keď toto ustanovenie sa týka vlastníka ako takého (byt ako celkok). Ale ak sa toto neudialo, to znamená, že obaja spoluvlastníci mali rovnaký názor na rozhodnutie, pretože ten druhý ho nenamietal a teda sa berie 1 byt, 1 hlas tak, ako dotyčný hlasoval na schôdzi.

Ďakujem za vyčerpávajúce odpovede s ktorými ja v zásade súhlasím. Žiaľ, obvodný úrad nezapočítaním hlasov dvoch prítomných vlastníkov(podiely 1/2 a 4/6) pri voľbe nového predsedu SVB neuznal uznášaniaschopnosť zhromaždenia (namiesto 16 len 14 z 30) a po 2 mesiacoch! to stihol oznámiť.Tým muselo byť zvolané nové zhromaždenie a "milión" ľudí strávilo svoj čas opakovaním.Taktiež si spomínaní podielový vlastníci(vdovy) zabezpečili od svojich detí žijúcich úplne inde (aj v zahraničí) splnomocnenia a kandidát na predsedu nový výpis z reg.trestov(platnosť 3 mesiace).Počas celého obdobia vlastne neexistoval štatutárny zástupca, lebo pôvodný predseda sa písomne vzdal funkcie a rada SVB ho po dohode držala len do dátumu zhromaždenia a fyzického zvolenia nového.Ešte podotýkam, že voľby boli jednohlasné bez akýchkoľvek problémov(kto by sa aj hrabal na takúto funkciu pre 30 bytov).Dnes je to po osobných rozhovoroch (samozrejme slušných) s paniami na úrade v priebehu 10 dní uzavreté.
A ako perličku môžem dodať,že na tento problém som mailom požiadal o stanovisko Min.vnútra sekciu všeobecnej vnútornej správy (metodicky riadia obvodné úrady odbory všeob.vnútornej správy). Odpoveď citujem:

Dobry den,
v suvislosti s Vasim doziadanim zo dna 12.8.2008 Vam oznamujeme, ze v pripade ucasti len jedneho z podielovych spoluvlastnikov na schodzi vlastnikov bytov a nebytovych priestorov / bez predlozenia splnomocnenia zostavajucich spoluvlastnikov/ uvedena osoba nema ziaden hlas, pretoze zakon nepozna pojem /institut/ podielu na hlase.
Hlas pripadajuci na tento byt je neplatny.
S pozdravom
Kotulicova

Ešte som požiadal, aby mi k tej odpovedi uviedli, kto s akou funkciou sa mi vyjadril za MV, ale na odpoveď čakám do dnes.
Veľa som toho napísal, ale hlasovanie v SVB môže rozhodovať napr. o úvere, predaní strechy a podobných "nedôležitých" rozhodnutiach zhromaždenia, ktoré môžu byť následne napadnuté vlastníkmi a možno úspešne na súde.
A doterajší výsledok? Každý si môže utvoriť svoj názor a myslieť si, že je dobrý.Všetkým doteraz diskutujúcim ďakujem a ak by niekto vedel o nejakom súdnom rozhodnutí, konečne by existoval relevatný dôvod na posúdenie.

Vyžadovanie plnomocenstva v prípade podielového spoluvlastníctva je správne. Manželia nemajú podielové spoluvlastníctvo, ale BSM. Teda zápis v liste vlastníctva je napísaný takto - J.P. a manželka A. rod. B. 1/1. Podielové spoluvlastníctvo je zapísané A.B. -1/3, C.B. 1/3 , E.B 1/3.
A potom jeden z ních, ktorý ide hlasovať musí predložiť splnpmocnenie od ostaných, inak je jeho hlas neplatný.

Svojar, nesúhlasím, na základe čoho je vyžadovanie plnomocenstva správne? Netreba si mýliť zastupovanie na schodzi a rozhodovanie o spoločnej veci v podielovom spoluvlastníctve.

- Rozhodovanie o spoločnej veci znamená, že sa podielový spoluvlastníci dohodnú, ako naložia so spoločnou vecou. V tomto prípade uzavrú dohodu ako použijú prisluchajúci jeden hlas k bytu na schôdzi. Tá dohoda nemusí byť písomná a podľa ustanovenia §139 ods. 2 Obč. z. "spoluvlastníci rozhodujú väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov..." Teda rozhodujú vlastníci majoritného podielu.

- BSM je iný druh vlastníctva. podľa ustanovenia §145 ods. 1 - "bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný."
Problém je v tom, že hlasovanie na schôdzi nie je bežná vec. Za bežné veci sa považujú napr. zaobstarávanie každodenných nákupov a pod. Je viacmenej jedno akou formou je zápis v LV, podstatný je spôsob rozhodovania o spoločnej veci manželov podľa Obč. z. Vyššie som písal, že postačuje aj jeden z manželov, pretože trvá domnienka o tom, že sa manželia dohodli, pokiaľ jeden z manžeolov túto domienku nevyvrátí tým, že sa dovolá neplatnosti právneho úkonu (hlasovania) §40a obč. z.

Zatupovanie na schôdzi na základe plnomocenstva (§31 až §33b Obč.z.) je úplne iný inštitút ako je rozhodovanie o spoločnej veci. V ustanovení § 22 ods. 1 "Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému"

Čiže OÚ postupuje nesprávne, ak vyžaduje splnomocnenie na zastupovanie na schôdzi, pretože ide o iný inštitút oko rozhodovanie o spoločnej veci podľa Obč. z.

My to máme poriešené v zmluve:

1. Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu a NP jeden hlas. Spoluvlastníci bytu alebo nebytového priestoru, majú spolu jeden hlas, pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor. Ich hlas platí, len ak majú zhodný prejav vôle.

Ale však oni nerozhodovali o spoločnej veci, ale o volbe predsedu.A tam je teda plnomocenstvo potrebné,