Zavrieť

Porady

Nekonečná báseň

erzet erzet

erzet je offline (nepripojený) erzet

Dôchodca
Želám iba pekné a úspešné dni.

Ráno som sa zobudil. Slniečko vonku, pekne svietilo. Napadlo ma:

Je ráno, treba vstať,
so životom sa poihrať.
Slniečko už ráno vstalo,
svojou hlávkou pokývalo.
Stávaj Anka, Miško, Ferko,
vtáčik už stratil pierko.

Potom mi zišlo na um založiť novú tému:

Nekonečná báseň

Také rýmovačky, básničky, poéziu. Nie dlhé, každý priloží ruku k dielu, kto chce a myslí si že vie. Téma, kde bude cítiť jar, leto, jeseň, zima, radosť, smútok, láska láskavá, láska neláskavá,
potešenie,
sem tam dáke poučenie.
Najsamfajn by bola nadväznosť. Nepredstavujem si to tak, že niekto opíše od
Andreja Plávku
celú jeho Muchotrávku.
Niečo zvnútra. Čo cíti, čo mu pohlo dušu, srdiečko v plusovom či mínusovom intervale. Skúsime?
Naposledy upravil Richard : 07.11.08 at 07:46
Usporiadat
pepsikova pepsikova

pepsikova je offline (nepripojený) pepsikova

...originál...
...iba láska je kráska
s ktorou sa dajú písať básne,
iba láska je kráska,s ktorou
sú básne krásne...
..iba s láskou sa dá ísť snom,
iba s ňou dá sa ísť životom
ľahko a šťastne...
..potvora láska, sama za mnou nepríde,
hoc nocou skladám slovíčka nežné,
každú noc, už bežne
so svitom slnka tma odíde
a sny vezme so sebou,
vždy večer pošlem moje sny
láska, za tebou,to vieš,
a snová víla sa ma znova spýta-o čom snívať chceš?..
..a to už, láska ,vieš...
13 0
Menej reklamy? Zaregistrujte sa! - Žiadne vyskakovacie reklamy!
legolas legolas

legolas je offline (nepripojený) legolas

muž
Bez teba už ani nadýchnuť sa poriadne nedá,
bez teba do života vtiera sa mi samota a bieda.

Si jediný záchranný bod v celom šírom mori,
si plameň, čo nikdy nezhasne,
čo večne v srdci horí.

Pre mňa si ako symbol spásy,
tvoje oči naberajú štvrtý rozmer krásy.
Sú ako svetlo v tme,
čo smútok vždy zhasí,
tvoje telo dokonale vystihuje pojem krásy.

Už naozaj neviem,
ako vyplniť nekonenčnú dieru v hrudi,
bez teba ma každá činnosť nudí,
bez teba aj lúč slnka studí.

Tak opäť svetlo na mňa vrhni prosím,
ja ťa stále v srdci nosím.
No tak vráť sa, prosím!
11 0
VieraPopluharova VieraPopluharova

VieraPopluharova je offline (nepripojený) VieraPopluharova

Kapky deště po těle nám stékají, ty vedle mne stojíš,
mé ruce tě něžně svlékají, a ty se naší lásky bojíš.
Rty naše se milostně dotýkají, stékají po nich kapky deště,
srdce naše se v kouzelném světě stýkají a říkají, že chtějí více lásky ještě.
V tom mne od sebe odtrhneš, je to snad strach, jsi v úzkých?
Mé srdce šípem probodneš a odcházíš v pomalých krůčcích.
Mé srdce ve stínu stálo, kapky po tvářích stékají,
jen o tobě se mně ve snu zdálo, že srdce mé o tebe stále bojuje....
ty kapky již nejsou déšt.... jsou to slzy moje....
(autor neznámy), ale je to veľmi pekné
11 0
pepsikova pepsikova

pepsikova je offline (nepripojený) pepsikova

...originál...
Pocta.

"Hurááá! Góóól!"...Tebe sme spievali, Pali..
...si náš, si najlepší,chválu ani vysloviť nevieme...
...rozsial si slávu svojím gólom,
nie jedným,nečítane padlo ich
aj súper dával klobúk dolu...
...a dnes Ti slzy plačeme...
..nie za prehry za mantinelom...
...svoj žiaľ ani slovom
ani myšlienkou nechápeme,
nechceme krutú pravdu
do seba vsať-
ako sa to mohlo stať?..
..bol si náš najlepší
a takých máme málo,
prečo sa to stalo?..
..komu dať vinu
a koho biť,
prečo si musel na tom
nešťastnom mieste byť-
už len plameň sviece
slzy a žiaľ
a spomienka
ako si s hokejou a pukom na ľade hral...
11 0
pepsikova pepsikova

pepsikova je offline (nepripojený) pepsikova

...originál...
Pieta.

...posielam ti odkaz
vo fľaši so štoplom,
v ňom mnoho ľudských mien
čo chceli žiť po dobrom,
čo smiať sa chceli každý deň,
držať sa za ruky,
milovať sa za svitu hviezd,
čo chceli si splniť tajný sen,
každý z nich ich mal bezpočet,
v tých snoch im patril celý svet...
...čo chceli žiť...
...z tvojej ruky jednou ranou
zhaslo ich slnečné ráno
z tvojej ruky ďaľšie rany
vypúšťal si nečakane
na tvojej tvári úsmev
a v čiernom srdci hnev...
...vrah...
...nech ťa súdia mudri a múdro
a potrestajú spravodlivo,
za to,že narušil si pokoj pri hre,
za to,že siahol si na cudzí život...
...a trest nech prísny dostaneš
viac neuvidíš svetlo hviezd,
viac slnko tebe nezasvieti,
za to, že vzal si život dospelých
a detí...
10 0
pepsikova pepsikova

pepsikova je offline (nepripojený) pepsikova

...originál...
..nebola som v tejto téme dávno
priznám, nebol čas, večer ani ráno,
však "erzetovo dieťa" žije
a očká mu svietia...
..prešla som dnes len po šestnástu stranu
a hádam čas dá, aj ďalej pôjdem..
..milý erzet tuším už len
do varenia sa dáva
a krmi nás dobrým menu každý deň
však kde je jeho vzletná duša,
kde je Hubka, Luky
kde všetci tí, čo tu dali
kus krásnych slov,
tí, čo tu písali?..
..nechceli nič, len trochu milých slov
aj trochu lásky do stresov...
..a ďakujem za všetky slová,
prečítam ich všetky, sľubujem,
každý z nás, nie iba ja
tie krásne slová potrebuje...
Naposledy upravil pepsikova : 21.04.11 at 21:41
9 0
Zimama Zimama

Zimama je offline (nepripojený) Zimama

(... zdráham sa a váham ... ale je jar, rovnako ako pred 20 rokmi ... a tak asi ... zaspomínam ... )

O jari, ktorá odíde
(P.P., človeku s veľkým, múdrym srdcom)

1
Ako sme prázdno, hlucho dosiaľ žili,
brali len to, čo ponúkol nám čas,
za ničím nešli ani netúžili,
len aby koniec vyslobodil nás.

Útrpnosť našich minút v každej chvíli
hrozila: o týždeň sa vrátim zas!
Ako sme prázdno, hlucho dosiaľ žili,
brali len to, čo ponúkol nám čas.

Pochopiť veru nemali sme sily
(tak ako potom ešte mnoho ráz),
že žije niekto milší ako milý
a že má ľudsky teplý, múdry hlas.
Ako sme prázdno, hlucho dosiaľ žili!

2
Často sme mysľou túlali sa v diali,
túžili stretnúť na tých cestách jar.
Minúty vždy sa hodinami zdali,
slnku sa nechcelo vyjsť spoza chmár.

Boli sme menší ako iba malí,
keď prvé vtáča sadlo na konár.
Často sme mysľou túlali sa v diali,
túžili stretnúť na tých cestách jar.

Slnečné lúče šteklivo sa hrali,
hladili zľahka zamrznutú tvár,
prebrali zo spánku aj mŕtve skaly,
vtáčatá vylákali na konár.
Často sme mysľou túlali sa v diali...

3
Prišiel k nám s jarou, ako prvé kvety
vyrastú jedného dňa spod zeme.
Pesničkou jarnou srdce rozoznie ti,
zapustí doňho pevné korene.

Nesľúbi nikdy, že preč neodletí,
a kde ho potom, kde ho nájdeme?
Prišiel k nám s jarou, ako prvé kvety
vyrastú jedného dňa spod zeme.

Už iba pár dní s ním nám v diaľke svieti:
zmenia sa navždy chvíle nemenné.
Kto je? A prečo sme tak pevne spätí?
Nie, dnes už nezáleží na mene -
odíde s jarou ako prvé kvety...

4
Ostanú nám len jeho modré oči
a veľké srdce, múdre, pravdivé.
V spomienkach clivých, v tom ich kolotoči
spočiniem ako v tichom zálive.

A zem sa bude ľahostajne točiť,
vpletená v ľahkom jarnom pradive.
Ostanú nám len jeho modré oči
a veľké srdce, múdre, pravdivé.

Všetko sa zrazu nenávratne skončí,
to práchnivé nás opäť rozclivie.
Kde je tá chvíľa, v ktorej ON k nám vkročil?
Kde sú tie jarné chvíle mámivé?
Ostanú nám len jeho modré oči...
9 0
legolas legolas

legolas je offline (nepripojený) legolas

muž
Nikdy som Ťa nevidel, nedotkol sa Tvojho tela,
necítil Tvoje dlane, ani bozky nespútané...
Cítim Ťa len v srdci svojom, pobláznený nepokojom,
ktorý vládne v mojej duši...ja objať Ťa láska túžim...

Za oknom prší a moje oči plačú tiež...
Osuš mi slzy, len Ty to láska smieš..
Dážď je aj v obrázku, ktorý mám od Teba...
dám život za lásku, dám všetko za Teba..

Len nech si šťastná, anjelik..
to, čo mi dávaš, mi nedá nik..
Ja povedať Ti toľko toho chcem,
to čo cítim, aj čo už dávno viem..
9 0
terezamaria terezamaria

terezamaria je offline (nepripojený) terezamaria

som jednoducho žena
Dieťa a jeho sen

Som dieťa malé v zemitej blúzke
som dieťa čo si svoj sen
schovalo v kvetoch na halúzke

Aj keď z jari každý čosi vzal
ja som vždy bola smutná
lebo človek človeka oklamal

Moje bohatstvo je brašňa u žobráka
Moja mladosť -
otec pomáhal mi púšťať draka
ale môj bol na oceľovom drôte
a iným lietal na slabulinkej nitke
moje sny -
vy sa ako kráľovské palmy k nebesiam pnite

Záhradu som nemala
mala som len zaprášené ulice
a kôrky z pomaranča u chodníka pohádzané
tie ústa, ktoré po mne pľuli-
a ja som sa modlila za ne

Tí druhí predávali brilianty
a hovorili, každý že má veľký drahokam
ja som zbierala kamienočky v potočnom ramene-
čo som mala však v dlaniach ufúľaných to neboli drahokamy
to boli iba pleskáčiky a kamene

Pestujem na záhone ľudskú nehu
mám rada teplé ľudské dlane
iba hviezdy nosia mi lásku na vločkách snehu,
keď sa modlím k Tebe, ó, Pane!
7 0
terezamaria terezamaria

terezamaria je offline (nepripojený) terezamaria

som jednoducho žena
Ja blúdim a hľadám človeka...

Ja blúdim a hľadám človeka
niekde v hmlách sú jeho paláce postavené
na dosah rúk sú zatvorené dvere

Ja hľadám človeka
poznala som jeho symfónie
poznala som obrazy génia
a dnes iba kríž pri jeho hrobe hnije

Pomníky snehom zasnežené
víchor búrky, blesky
bijúce o mramor pred sebou ženie

Po jarných chodníkoch noha kráča
v nádeji na život
opýtam sa v parku zametača prečo roky pália, pália tak strašne
v prípravách na cestu večnú
nečakám, nečakám viac už v parku...
7 0
terezamaria terezamaria

terezamaria je offline (nepripojený) terezamaria

som jednoducho žena
Co bych za to dala

Jako dítě jsem se nocí bála
a teď co bych za to dala
kdybych se jěště jednou dítěti podobala

Jen jeden pták bolestně zpívá
každou noc
až mraky zajdou
mlha-koruny cedrú popřikrývá-
snad se ztracení milenci najdou

Světlo se usmívá na měsíc
tráva se roztančí v závanu větru
ticho,ticho se snáší do vesnic

Mladost se ztrácí
i stáří
v osamělých krocích-
měsíc vyšel - opět září-

Milenci dávní
miluji vaše stíny
v temných nocích.

Tiež jedna z tých, ktoré som napísala v češtine.
7 0
legolas legolas

legolas je offline (nepripojený) legolas

muž
Zvádzam bezvýznamný boj s osudom,
poháňaný jedinečným pudom... láskou.
Snažím sa zachytiť jedinečný pach tvojich vlasov,
moja ruka prehŕňa sa nimi,
sťa roľník poľom klasov.

Vnímam tvoju krásu
nepoznaným zmyslom,
cítim kúsok náklonnosti,
v tom pohľade kyslom.

Viem, že nie som ti ukradnutý,
tak prečo neoživiť,
pocit dávno zabudnutý,
ten pud silnejší než hocijaká zbraň...

Alebo, žeby celkom zabudla si naň?
Žeby zamrel tento kúsok šťastia v tebe a ty nechceš viac cítiť inú dlaň?
7 0
erzet erzet

erzet je offline (nepripojený) erzet

Dôchodca
Vonku je tichučko
12.07.2011

Vonku je tichučko,
iba vánok sa hrá s lístkami na strome.
Vtáčiky sa odobrali na spánok.
Mesiačik hviezdičkám rozsvecuje lampášiky.
Rozchádzajú sa, aby posvietili zamilovaným na cestu,
sem tam jedna spadne, oškrie si kolienko a vtedy si zamilovaný šeptajú svoje sny,
vraj keď padá hviezda, sa splnia.
Tichučko si šeptajúc do uška svoje sny.
Ona jemu: „chcem byť s tebou navždy“
On jej: „chcem byť s Tebou navždy“
Ich telo sa zohrieva láskou, citom, porozumením.
Milujem ťa.
Milujem ťa.
Znie spoločne, potichu, takmer sa nepočujúc, ale ich láska je vnímavá.
Roztúžene si vravia ako pred oltárom keď vravíme, áno.
Srdcia horúce.
Telo je citlivé,
túžiace dotýkať sa každým milimetrom.
Tu, akoby sa zaraz všetky hviezdičky neba zišli a pozerali sa na toto krásne ľudské divadlo.
Divadlo plné lásky.
Ševelia lístky,
to muzika pozadia.
Svrčky si naladili husličky,
žabky z neďalekého rybníčka sa pridali do spevu.
Krásny chorál lásky, krásy, čistoty ľudského bytia, v súžití s prírodou.
Kvetena ustlala postieľku z nezábudok, fialiek, rozmarínu, lupeňov ruží,
živé tvorstvo ospevuje krásu lásky.
Je hviezdičková noc a zbormajster mesiačik dvíha taktovku,
v tom za rozozvučia všetky božské tvorstvá.
Ústa sa začnú približovať,
sťa magnety.
Telá žiadostivé, dychtivé po láske, sa chvejú nedočkavosťou priblíženia.
Boží chór zvyšuje svoju romantickú hudbu,
akoby sa celá príroda prehriala teplom ich tiel,
akoby sa celá príroda hrala s ich telami.
V tom, sťa po vrcholnom výstupe umelca všetko stíchne,
telá zostávajú splynuté,
ústa usmiate,
očká privreté, ešte cítia slasť,
ušká ešte stále vnímajú rajskú hudbu milovanej osoby, čo je tak blízko že by sa medzi nich nevmestilo ani to najjemnejšie labutie pierko.
Nie, nezaznie potlesk.
Láske netreba tlieskať, láska potrebuje ticho, intímne ticho.
Oj aká to krasota pred milovaním,
oj aká to krasota keď telá prijímajú jedno druhé,
oj aká to krasota po milovaní zostať v splynutí v jedno telo.
Nič krajšie Boh nemohol vymyslieť.
Nič krajšie než lásku.
Naposledy upravil erzet : 13.07.11 at 09:59
7 0
pepsikova pepsikova

pepsikova je offline (nepripojený) pepsikova

...originál...
...máš tu svoj život
tak jeho pieseň spievaj,
máš svoje šťastie
na jeho strunu hraj,
máš priateľov a lásku,
máš všetko, čo chceš
k tomu žiť potrebuješ!...
...život sa ešte nekončí,
ešte nevisí na vlásku,
lano záchrany
ti letí zo všetkých strán,
tak bojuj a ži!...
....žiť predsa chceš!...
7 0
rudopp rudopp

rudopp je offline (nepripojený) rudopp

JankaII Pozri príspevok
.
.. niekedy ťažko sa bojuje
a ťažko spieva o kráse,
keď síl Ti ubúda
a cítiš sa nešťastne

struny lásky nerozzvučíš,
pokiaľ bolesť Tvoje telo súži,
keď ťarcha chrbát viac a viac ohýňa
a v diali sa stráca budúcnosti vidina

šťastný smiech priateľov inak vnímaš
ak cez slzy sa na svet dívaš,
nik z ních neprešiel Tvoju púť,
nemusel na tých istých miestách zakopnúť...
Nevnímaj život ako boj
užívaj si ho , veď je tvoj.

Ťažkosti / nešťastia - ber ako kyvadlo
zhúpne sa naopak - to by ťa napadlo ?

Zhúpne sa na stranu láskavú
pevne sa postav, nie na hlavu.

Života ťarchy nos - ako v rieke vrece soli
nech netlačia večne, nech stále menej ťa bolí.

To tango starodávne - aj pravdu malo
(svet nemá slzy rád, ešte ťa vysmeje)
usmej sa zakaždým, stojí to tak málo.

A že si iná, až osobitá?
To každá vari je, nielen bitá.
7 0
VieraPopluharova VieraPopluharova

VieraPopluharova je offline (nepripojený) VieraPopluharova

7 0
terezamaria terezamaria

terezamaria je offline (nepripojený) terezamaria

som jednoducho žena
Sen

Sen je ako svetlo
nedá sa zachytiť
ako ľudský vzdych
i to miesto na záhradke
by tak rado astrami kvitlo
spomienkami po rokoch

V priechode
vtáčik zobká do odrobinky chleba
namrznutý a bosý
svetlo lampy
so mnou dobré ráno
poprialo si

Kde sú tí ľudia
čo sa ráno zobúdzajú
tu je veľkomesto
stovky vyziabnutých komínov
ako ľudské kostry zívajú

Nevidím svetlo
za žiadnym oknom
len pole zaviate
perleťou pastierov nebeských
svieti ako biele sviece

Nocou
bez ľudských hlasov
nič nepohne sa
len synov pes
obracia ku mne
svoj pohľad prosebný
rýchlosťou svetla mne
ráno život nesie
a do noci
chodím si len pre sny.
7 0
ondrejvla ondrejvla

ondrejvla je offline (nepripojený) ondrejvla

Podstatné, že zatiaľ to viem... Ale zajtra už možno bude inak. ...viac
Točia sa hodiny, točia sa dokola
minúty, hodiny, čo časom nezdolá
žiaden čas, len osud krúti sa v rozpakoch
nechce byť dnes iný, stále je v opakoch
sekúnd, čo nestihli rozbiť bank...

Točí sa každý deň, točí sa dokola
každý deň, nový sen, túžba čo zavolá
vo vnútri myšlienky, nechanej osudu
budú aj krajšie dni, alebo nebudú,
zostanú skryté za úkrytmi brán..?

Točí sa rok čo rok, točí sa dokola
novotvar života, čo nikdy nezdolá
žiť život súdený sudičkou v kolíske
ranami osudu v splatenej poistke
času, čo privinie na prsiach starobu...

Točia sa myšlienky, točia sa dokola
klopkajú opätky osudu, času čo povolá
na tvári úsmev, na tvári plač
na chrbte krížiky svoje vláč
preži ich s večnou pokorou...
6 0
terezamaria terezamaria

terezamaria je offline (nepripojený) terezamaria

som jednoducho žena
Premeny života

Premeny
vločky snežné
zurčí voda na kamienky
prináša pozdravy nežné
od milenky
a zakrýva polia-
doliny ako hladké dlane
bože, ten sniežik padá na ne-
tie oči,
tie ústa boli
toľko milované

a niekde zimou
zimou sa chveje,-
studené ľady
bože, prečo slnko nezohreje
moje srdce,
aby som sa zasa cítil mladý.
6 0
JankaII JankaII

JankaII je offline (nepripojený) JankaII



V deň ,keď som ťa spoznala,povedala som si: aký jašo,
stále sa len usmieva a blázni sa jak šašo.

No neprešla dlhá chvíľa, ja názor svoj som opravila.
Zbadala som ,že nielen krása,ale aj úprimnosť sa k Teba hlásia.

Tvoja mladosť a dobrota náhle vstúpili do môjho života
a s údivom som spoznala,že deň po dni si si ma získala.

Vravievaš,že radami a skúsennosťami som Ti neraz pomohla,
no ja na oplátku som sa často od Teba učila

Si jak vánok čo ovlažil moju tvár,
ja vďačná som za priateľstvo ,ktoré od Teba mám.



Tieto verše som napísala
pre moju dobrú kamarátku Janku H.


6 0
terezamaria terezamaria

terezamaria je offline (nepripojený) terezamaria

som jednoducho žena
Balada najdrahšia.


Kríž sme uplietli zo slamy
a hrob taký malý
ako hrobček neviniatka
tam sme ho pochovali
jeho životná dráha bola krátka-
sedem rokov-
a bola to žena
a bola to matka.

Jama bola plytká
ako sa kope pre ruže
alebo jablone-
hafkal na mesiac,
hafkal na autá
i na kone.

Leží,
ušká ako struna
akoby načúval na svojom hrobe
trom zasadeným tulipánkom
a svoje milujúce srdce
prikryl večným spánkom.

Ku každému slepému oku
sme jednu ružu dali
a tie mlčiace hviezdy
ho za nás
na dobrú noc pobozkali.
6 0
Načítať ďalšie

Sleduj porady, ktoré by vás mohli zaujímať