Si oheň, čo pre mňa navždy horí.
Si sprej, čo odoženie nočné mory.
Si krásny kvet, čo na lúke trhám.
Si ten, čo nezradí ma, keď zdrhám.
Si mesiac, čo v tmavom lese cestu mi ukazuje.
Si ten, čo ochráni ma, keď silný vietor duje.
Si anjel, čo nado mnou lieta.
Si nežný ako malé dieťa.
Jediný tvoj bozk čas pre mňa zastaví,
a všetky problémy hádžeme za hlavy.
Si ako plyšák, ktorého na poličke mám.
ja som tu pre teba a nebudeš viac sám.
Si hlas, čo poradí mi, keď som nerozhodná.
tak sa pýtam, som ťa vôbec hodna?
Si ten, čo ochotne mi dáva rady.
Si ten, čo bozkom končí naše zvady.
Si láskyplný kvet.
Si pre mňa celý svet.
Si malá kvapka, čo z oblohy padá.
Si! A práve preto ťa mám rada.

..


teda..tento kvietok je ako odmena za básničku,čo sa mi páčila,nemusíš si ho hneď pchať do vázy)..je to niečo ako bod..chapeš,nie????si pohrdol mojím bodíkom,ty potvor,viac ti nedám)))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))))) ))))))))))))))))))))))))))))))))))))))........




...ale básnička " TY """ sa mi veeeľmi páčila...fakt...dva bodíky...

(a nie že sa tu zase bude niekto urážať alebo niečo..toto bola prvá reakcia,tak som ju sem napísala..lebo pomaly sa to stáva zvykom)

Prečo ostanú spomienky v živote človeka
veď to načo spomínaš, dávno niet
a utápať sa v žiali, nie je žiadna útecha

Raz ráno sa zobudíš
a niekto ti "TO" vzal
načo mi tento svet
prekliate spomienky dal

Sem-tam vyčaria úsmev na tvári
Sem-tam sedíš na vysokom konári
Sem-tam v hlbočine blúdiš
nič iné nerobíš, len sám seba ničíš

Sedíš sám v tme a lapáš po dychu
vybavíš si spomienku
farbu, jas snáď vôňu dotyku

Počuješ pieseň úsmev sa vráti
zazrieš fotku znovu sa stratí
jedna...druhá...slzy bežia po tvári
a zas si sam na tom konári

Pozeráš dole a spomínaš na čas
chceš to vrátiť, hneď, znova, a zas...

Rútiš sa na vlnách spomienkovej básne
chceš sa znova cítiť tak krásne
Keď si ešte "TO" mal
kvôli čomu si žil, dýchal, tancoval...

Nájdeš kus papiera
z neho spomienka vyviera
chytá ťa nostalgia, radšej si sám
plačeš a spomínaš, čo ti svet vzal

Preklínaš ho celý!
a spomínaš
utápaš sa v žiali
a v srdci to ukrývaš

Načo sú spomienky, čo
nevidí svet
to načo spomínaš, chceš mat hneď,
no toho už dávno niet

A zas, znova sedíš na konári
spomínaš...
občas úsmev vyžiari
spomínaš...
slzy tečú po tvári

Prepáč, to je omyl. Na súkromnú správu som od jedného poraďáka dostal virtuálny kvet. Myslel si, že som žena. JA som mu takto odpovedal. Ak sa To niekoho dotklo, tak sa ospravedlňujem.

haló erzet !!!
poslala som Ti SS, ale si preplnený, tak si vyčisti schránku
sway - iva

..
..jasné,pohoda..dobrá básnička ti niekedy sadne do duše,zistíš v nej,že nie si sám so svojimi pocitmi..to asi preto..
..práve teraz mám taký stav,báseň od "Lukyš" a potom jeden príspevok o psíkoch,no a spolu dokopy..no hotovo..


..ďakujem ti,Lukyš..

Pepsikova nemáš za čo

Nie som tu,nie som tam,
neutekám,zostávam.
Nemaj strach,
moje meno volaj,
príď ku mne
a ruku mi podaj.
Nie som ďaleko,
nie som blízko,
nepadám,lietam nízko.
Čítal som,
niečo krásne,
píšem vraj,pekné básne.
Nie som zlý,
nie som ten,
dávam,dostanem.
Počúvaj šepot lístia,
vieš,oni všetko zistia.
Nie som sopka,
nie som chrám,
netrápim,neovládam.
Tušíš,čo môže sa stať,
vieš,že niekoho chcem mať rád

Išiel raz človek, išiel on,
brodil sa lúkou života.
Smutný bol sám, smutný on,
vždy čakal či s niekym stretne sa.

Takto si chodil po svete, takto si chodil on,
raz krásna vec jemu stala sa.
Na lúke kvietok nádherný, kvietok raz stretol on,
hneď pomaly oň začal starať sa.

Kvietok bol asi rád,
neviem však ako človek, či.
Asi bol rád tak akurát,
povedať toto jedno nechcel mi!

Tak chodili pár dni po svete,
po svete spolu chodili.
Veď čo všetko chceli neviete,
zatiaľ však iba rečnili.

Po pár dňoch prišiel koniec nádhery,
kvetinka odísť musela,
človek bol celý deň taký, nesmelý,
preto mu po duši slza stekala.

"Prečo je osud taký krutý?!"
človek má v hlave otázku.
Kvetinka myseľ stále mu múti,
ten človek myslí iba na lásku.

Ide zas človek, ide on,
brodí sa lúkou života.
Opäť je sám, opäť on,
a ďalej čaká na kvietok svojho života!

Schránka je prázdna.

Mysliac si že Rolexak je žena,
kvietok som mu poslal, pepsikova ctená.

SOM

som duch čo oblohou lieta,
som bytosť z toho istého, no iného sveta...

som tvoje objatie,
som tvoj sen,
som tvoje prekliatie,
tvoj tmavý tieň...

som čierna vdova,
a večne chladný srieň,
tvoje srdce zovrie železná okova,
ty budeš krásny sen

som to čo v srdci môžeš mať,
to čo ťa bude mraziť a zároveň hriať,
to pri čom budeš plakať aj sa smiať...
tak si ma nenechaj vziať,
bo som to čo budeš nenávidieť a aj mať rád

Niekedy stačí stisk ruky len,
a splní sa mi krásny sen,
jeho oči mi zapália v srdci oheň,
na líca rýchlo vystúpi červeň,
ja preňho žiť by som chcela,
preňho všetko, aj by som mrela.

Keď nad hlavou sa mi mračí,
len úsmev jeho mi stačí,
jeho pohľad ma znovu omráči.
Svojimi putami si ma privinie,
ja nechcem si priznať, že to raz skončí zahynie...

Chcem sa ukryť v jeho náručí,
aj na pár storočí,
bo keď ho moje srdce zočí,
div mi z hrude nevyskočí.

Duša i srdce mi preňho umiera,
no rozum to všetko popiera...

Rozprávka o dedkovi a bake: Podľa skutočnej udalosti.

V jednom domku maličkom,
žil deduško s babičkou.
A že veľmi pilný boli,
zeleninu zasadili.

V lete keď už všetko zrelo
a slniečko pekne hrialo,
prišiel dedko za babkou
s veľmi čudnou otázkou.

Prečo sme my takí hlúpi,
keď si každý všetko kúpi,
drieme v našej záhrade,
teraz už je nová doba na rade.

Pozri babka to je cena,
práve pre nás vymyslená.
Veľká cena preškrtnutá,
polovičná ponúknutá.

Zoberme tri,štyri,čoby!
Radšej desať do zásoby.
Bude ďalšia zľava veľká,
treba počkať do pondelka.

A tak dedko z babičkou
aj keď sú už pristarí,
za dva týždne po akciách,
dôchodok si prežrali.

Ja viem, že sa to nerýmuje, ale keď si neváži, nedaj mu!

Mami,
bolo to dávno, nespomínam ten čas,
keď tvoj kvetinový pohľad plný krás
po prvé spadol do hĺbky mojich očí,
by mi dúhovú lásku tvoju-pretlmočil.

Mami,
vietor nám z času na čas rozvíril sny
lupene sedmokrások, nech pokryjú čierne dni.
Pre mňa si, mami, kvietkom zo snov,
ktorý má vždycky-nepárny počet lupeňov.

Pre teba, mami,
by som zozbierala všetky diamanty sveta,
pre teba mami,budem navždy tvoje dieťa
zhrnula by som všetky hviezdy neba,
lebo ťa tu, mami, veľmi treba.

Pre teba, mami, mám dnes dar,
niečo, čo mi anjel pošepkal.
Teraz už chcem len objať ťa,
perami svojimi bozkať ťa,
vydýchnuť, ako len ľúbim ťa.
Len teba, mami.

Rozprávka o dedkovi a bake: Podľa skutočnej rozprávky.

V jednom domku maličkom
žil deduško s babičkou.
A že veľmi pilní boli,
malú repku zasadili.

V lete keď už všetko zrelo
a slniečko pekne hrialo,
prišiel dedko za babkou
s veľmi čudnou otázkou.

Prečo všetky repky v kraji
svoje lístky ukázali.
Len tú našu aj keď sme ju zaliali,
nemôžem nájsť za celý svet v maštali.

Kto to videl ty čert starý,
sadiť repku do maštali.
Len čo lístky vyhnali,
kravky všetko spásali.

A čože som mal vtedy robiť
hnala si ma v daždi sadiť,
lialo ako z kanvice
zhnili by sadenice.

Dedko,dedko popleta.
Ako teraz zo zeme,
repku ťahať budeme.
Čo povieme vnučke, myške psíkovi
že nemôžu prácu odviesť na poli.

A tak dedko s veľkým bagrom,
presadil tú repku za dom.
Prišli všetci čo mali prísť do poľa,
rozprávka sa zase šťastne skončila.

Tak toto už nie je rozprávka.

V jednom domku maličkom
žil Janíčko s Aničkou.
A že veľmi múdri boli
nič v záhrade nesadili.

V lete keď už všetko zrelo
a slniečko pekne hrialo,
zobral Janko Aničku,
Anka zase paličku.

Navštívili úrad taký
kde dávajú veľké dávky.
A tam milí ľudia žili
dôchodky im pridelili.

Šikovní však vedia byť,
no aj deti musia žiť.
Tuto spravím veľký prievan,
Anka zhrb sa,ja zas krívam.

Tam vyprosil ďalšiu dávku,
stuneloval sociálku.
Nič to zato, že už sedel,
podpísať sa predsa vedel.

Tri krížiky, aj tie nejak nakrivo,
úradníčka vždy vyplní miesto neho tlačivo.
Musia si ho predsa vážiť chlapíka!
Inak bude krik a zvada veliká.

Veď jeden deň drel v robote,
v celom svojom živote.
Ako je to možné deti?
Janíčko bol tmavej pleti.

Sám tu sedím v tichu
Snažím sa potlačiť pýchu
Sám, v myšlienkach na Teba
S Tebou som chcel letieť...do neba
Sám tu sedím na brehu rieky
Možno si niekde sama, možno s niekým
Viem že každý iný, ...oveľa lepší je ako ja
Ja som zlý, ale s Tebou som chcel kráčať.....do raja
Sám tu sedím v mokrej tráve
Na Teba myslím neustále...(aj teraz práve)
Prší...necítim chlad ani zimu
Nebudem mať rád už inú
Kvapky dažďa...po lícach mi stekajú
Za Tebou do mojich sĺz sa zlievajú
Všetky za Tebou chcú ísť
A ja zas späť ku Tebe prísť
Ak musím ešte žiť,
Tak len ak budem smieť
Ďalej s Tebou byť

Naučila som sa.....
...že byť priateľská a láskavá je viacej,
ako mať pravdu
...že každý potrebuje priateľa,ktorý s ním
dokáže robiť aj hlúposti
…že všetci niekedy potrebujú držať
v dlani ruku a srdce,ktoré im rozumie
...že najlepšia škola života je minulosť
staršieho človeka,než som ja
...že peniaze nerobia postavenie
medzi ľuďmi
...že pod tvrdou schránkou každej
osobnosti sa skrýva niekto,
kto potrebuje byť ocenený milovaný
...že láska,nie čas zahojí všetky rany
...že každý koho stretneš si zaslúži
byť pozdravený úsmevom
...že život je tvrdý...Ale ja som
TVRDŠIA