Ten kompas v nás
už nevie zmiasť
sny dávno minulé
už nevie plynule
povedať zopár slov
a kúpiť otrokov
na trhu
ako kvety
nič nie je ako predtým
a zajtra bude len to
čo prinesie krátke leto
na lúky a do záhrad
vydáme sa na západ
tam, kde slnko spí
nie sme bezmocní
Vykročiť do noci a nebáť sa
na čiernom trhu predať čas
za deravý groš
a za v hrudi nôž
na to ešte máme
iné nepoznáme
láska je až príliš vysoko
a z bratov robíme sokov
tak načo rozum na kľúčik
veď každý sa vie rozlúčiť
len ja nie, len ja tu stojím
a otočiť sa bojím...
zabijú ma zozadu
a vyriešia záhadu
prečo človek žije
bez srdca čo bije
kdesi v neznámej krajine
v zabudnutej lásky vidine

Kúsky dní, aj kúsky nocí
skladám v spomienkach času,
nádej, či túžba po pomoci
naivných snov, dostať späť krásu,
či aspoň omrvinky energie danej
na vytvorenie ilúzie rozprávky,
možno... – možno sa zázrak stane,
možno z rozpávkovej ohlávky
sa vysypú nesplnené sny...
ale, čo ak Pán mi nedá toľko dní
čo ak napísané slovo bude príliš bolieť,
čo ak to bude deň nádeje posledný
a bude štípať mráz,
hoc túžba bude horieť
a sny sa zmenia na kamenný kríž...

Vraj treba pamätať na koniec ... ale dá sa
myslieť na noc, keď je poludnie?
V spomienkach času rozjasní sa
deň lásky, prvé milovanie,
melódia plaču narodených detí,
najkrajšia medzihra na proscéniu života...
Pane, vrúcna modlitba k Tebe letí
s túžbou, nech Tvoja láska, Tvoja dobrota
mi pomôže...nech bolesť ma nezničí natoľko
že boľavý bude obraz spomienok, či jeho zrkadlo....
som stále tu, mám stále nádej, len ma napadlo
či príde i zajtra ráno...

Lietaj,lietaj ako vták,
čo pod sebou má celý svet,
a i keď nikdy nebude to tak,
maj sny ktoré ti budú závidieť.

Neveríš že existuje raj?
veď ho máš tak blízko,
vravia ti-veď toľko nesnívaj!
no TY neklesni tak nízko.

SNÍVAJ,snívaj čo len vládzeš,
vysnívaj si vlastný svet,
získaj ho,to nie je krádež,
taký svet sťa tvoj už niet.

Nájdi si ho vo vlastných snoch,
nech v živote ťa sprevádza,
peklo na zemských končiaroch,
raj v mysli ktorá nezrádza.

Každý vlastní kúsok raja,
len ho musí v sebe nájsť,
ten sa predsa nepredáva,
ten sa musí s nami zrásť.

A tak zo smútku či sklamania,
zo žiaľu či plakania,
so srdcom boľavým či nemým,
s výrazom zničeným a bledým,
telom zdrveným zo života,
dušou ktorú pohltila prázdnota,
odpočiň si za hranicami Zeme,
nahliadni do raja čo v tebe drieme.

Vytvor tam všetko ako by si chcel,
veď je to sen len a len o tebe,
urob niečo čo by nik nevedel,
bránu na zámok cez ktorú nesmieme.

Svet je krutý,my to vieme,
preto raj potrebujeme,
no i raj vie pekne kántriť,
keď sa z neho musíš vrátiť.

Preto pozor na želania,
všetko sú len naše sny,
útočia bez varovania,
na svet celkom reálny.

No nezabúdaj ten svoj raj,
tie všetky tvoje sny,
zrealizovať naozaj,
cez všetky prekážky.

Lebo tam zistíš o čom snívaš,
čo skutočne chceš,
a nezáleží na tom kde bývaš,
všetko sa dá-ak chceš ,vieš.

Pesikova ďakujem

Tak zľahka a tak sviežo nesú ma nohy,
vymenené krídla skáču do oblohy,
ja prichádzam medzi vás úplne očarená,
ja vchádzam medzi vás úplne prekvapená.

Tak zľahka a nevinne nesie ma Zem,
dnes viem že z oblakov nespadnem,
dnes viem že udržím sa pri hviezdach,
dnes lietam vysoko pri nebesiach.

Zelený trávniček hladí mi nohy,
pri toľkej nádhere už skladám slohy,
v pozemskom raji ostanem bývať,
ochotne a naveky budem s ním splývať.

A každým nádychom prichádza sila,
už vidím pre čo som dosiaľ žila,

Vo vzduchu lietajú svätojánske mušky,
na strome zelenejú sa pyšné hrušky,
na Zemi hrdý trpaslík stojí,
mačička v pozadí už sa ma bojí.

Spevom opeknel celý svet,
strachu a nervozity tuto niet.
Pokojom srší ten malý svet,
takého na svete už veru niet.

A malý kúsok raja našli sme na svete,
lenže vy tam nikdy vstúpiť nesmiete,
to je môj súkromný raj pocitov,
keď sa raz niekto niekde ocitol...

Lukyš. SUPER. Poklona.

Pekné, veľmi.

Ženu mám mrchavú, za veľa nestojí.
Keď idem zo šenku veľmi sa jej bojím.
Stará sa o srdce aj o moje cievy,
najradšej by bola, keby som bol triezvy.
Asi ma neľúbi, žiť ma takto núti.
Raz ten strach prekonám, upijem sa k smrti.

Ak chceš ísť na pivo
večer chodiť krivo
nechceš jej byť nablízku
nezabudni uzatvoriť
životnú poistku

Toto ma dostalo. Dobrééé.

Dnes mám veľmi zlý deň,
zrazu všetko na mňa padá,
už len sedím ako peň,
mič múdrejšie ma nenapadá.

Zajtra ráno znova do roboty,
vybaviť si faxy, účty, listy,
stihnem to snáď do soboty,
záleží to však od Visty.

V pondelok je dátum vysoký,
na stole mi leží DPH - čka,
úsmev mám ja široky,
čaká na mňa nahánačka.

Tak bojuj aj potupne prehraj,
len so sebou manipulovať nenechaj.
Ty si predsa človek ako každý iný,
chop sa svojho života, ty platíš za svoje činy.
Nedovoľ iným aby vraveli ti; „To je zlé,
to predsa robiť nemôžeš.“
Veď predsa ty sám vieš čo smieš,
a na čo sa nezmôžeš.
Bez možnosti návratu kráčaj vpred,
veď cesty inam niet.
Iba vpred alebo stáť,
života sa báť?
Stačí zatnúť zuby a neplakať,
neozvať sa ani hlásku nevydať.
Len kráčať vpred a nič nežiadať,
stačí kráčať a nikdy sa nevzdávať.

povedal ži ale nepovedal ako ....
povedal chod ale nepovedal kam....
povedal miluj ale nepovedal koho....
povedal plač ale nepovedal prečo....
a potom sa predstavil....ŽIVOT !!!!!

Erzet vďaka

Strašiak

V kukuričnom poli stál,
každému sa posmieval.
Strašiak mladý opustený,
sám bol na smrť vystrašený.

Vystrašil ho veľký stroj,
ktorý zvádzal ťažký boj.
Pre strašiaka nevídané,
kombajn kosí klasy samé.

Viac sa nebál bol už chlap,
zas bol iným na postrach.

ČO JE ŠŤASTIE ...

Šťastie je keď sa ráno zabudím
a slniečko na nebíčku uvidím.
Šťastie je keď lásku iným môžem dať,
a veľkým úsmevom sa na nich smiať.
Šťastie je keď priatelia pri mne stoja,
a nemám rada keď sa ma boja.
Šťastie je keď môžem svoju lásku milovať,
a krásny domov budovať.
Šťastie je keď vidím úsmev detí na tvári,
a keď sa im prvé slovo mama podarí.
Šťastie je keď Vám túto báseň môžem napísať,
a aj Vám všetkým šťastie zo srdca priať.

Ako malinké tiché dievčatko
ukryté pod tými zápalkami
zvedavo hľadí cez ich škáry
hrá sa s nimi
ako s hádankami

Ako dievčatko malé
s dlhými vláskami až po pás
kráčam s ňou po tieni
čo odráža ako zrkadlo
lesk očí všetkých nás

Beží si po zelenej tráve
s jej detskou nevinnosťou
usmieva sa aj smúti očami
nad ľudskou podlosťou

Je dievčatkom v našich očiach
a vôbec jej to nevadí
hoc nik na ňu nehľadí
len pohľady naše ju ticho prosia

Nevie čo chcú
odkiaľ sú
ba aj to dieťa iba mlčí
mňa sa rýchlo pýta
čo tú chvíľu tak veľmi ničí

Sú to slová bez rýmov
ako chladná rosa
v mĺkvom pohľade
s tichou inotajou
v každom ohľade

Pravda nikdy neumiera
hlása malé dievčatko
snáď niekedy je bez mena
už od skorých počiatkov

Už sa mi to nechce rátať. Víťaz do dvadsiatej druhej stránky podľa počtu súhlasov je pepsiková. Potom sa na ňu tlačí LukyŠ, iriska, na ňu sa tlačí sway a rolexák, atď.