Sedím na kastróli,
nohy mám v lavóri,
spievam si "hopsasa",
už nemám rým
dofrasa.

...dám si tu kávu každé ráno,
s tebou, aj s tebou,
s tými,čo ma nikdy nevideli
a nevadí im,
že tu sedím v nočnej košeli.,
poprajem deň krásny a veselý...

..tak nech sa plní moje prianie
už od svitania-
kuknem sem cez deň ešte pár krát,
možno aj vtedy,
keď smútok chce tľcť do dverí..
tak krásny deň vám-
a večer dovidenia...


...šteky-štek,príroda volá,
obehnem lúku dookola,
zobudím kačky-
pozdravím vodičku v potoku,...
panička,pridaj,nezostávaj stáť-
rosička-potvora chladí mi labky,
poďme už domkov,chcem ísť spať...

Pre koho robíš kávu ráno ,
počkaj naň , kým povie ti , áno
ak takú chce , čo iní nevideli
(a teba v košeli mu závideli)
daj kávu , víno jej nalej,
spoločnosti tej malej.
Čo veselá je , špásuje,
k nám ranným vtákom , pasuje.
Pes ti je verný . A čo my,
napíš sem svoje malé sny.



...dnes takúto báseň dostala som mailom..
snáď ten,čo písal,sám kávu pil,aj on
snáď čakal na pozdrav bežný,
na krásne ráno,na bozk nežný...
..na pohár vína,čo pravdou dýchne
a na sladký dúšok sa vypije..
..nerozbúrim svojej mysle víchre
- a víno nepijem ...
...ale za tú báseň ďakujem...

Báseň ti poslal a čo, bojí sa
do očí pozrie , nedýcha?
Kávu si mieša v hrnčeku ,
žeby sa rozbehol ? V tom veku ?
Maratón trvá , do konca ,
víťaz je jeden , výherca.
Bozky on ráno dostáva ,
len radosť , tú rád rozdáva.
Aj tým , čo víno nepijú,
nadarmo život , nežijú.
Za iných vedú márne boje,
čo ich je , je aj tvoje.




....a zas báseň v emaili prišla-
neznámy darca bez mena
pár milých slov mi posiela...
...však takto sa nič nerieši-
len tých pár slov,čo poteší,
napíš sem,nech nepíšem tu sama,
nie sama,čo slová rozdáva...
..

Halooooo,halooooo...básničkári....


vyhlasujem tu súťaž o najlepšiu vlastnú básničku...súhlasy pod príspevkom budú ako ocenenie...nemusí to byť presný rým,
hocičo,čo vás napadne,
len nech tu už aj niečo iné pribudne...

..tak čo?..pridáte sa?..

pepsikova odpovedam na tvoju výzvu!!
(mimochodom pojem presný rým neexistuje, zrejmä si myslela viazaný verš, opakom čoho je verš voľný)

nedosiahnuteľný
(venované P.K.)

vždy bude a vždy bol
nikdy nie môj
zdravím...poviem
odpovieš len
nikdy ale nepočuješ
viac
vždy vravím
láska...

Chvíľa, nie je ohraničená časom, vekom
ani myšlienkou, je večná, neroztápa sa na dlani
no slzí raz dojatím, inokedy smútkom,
je spomienkou na lásku, či lásky slnkom
by vytrvala navždy v nás...

Len malú chvíľu treba na stvorenie života,
večné je čakanie na originál ľúbosti
v najväčších bolestiach sa rodí krása, peknota
čo rastie z vôle dvoch, v tajnosti
stvorená z okamihu chvíľky krás...

Vo vrecku pár mincí cengá melódiu
zvončekov, možno aj posledný zvuk
čo ešte počuť, možno rapsódiu
a potom večné ticho, nič, žiaden hluk
skončil sa sen, chvíľa tu na zemi, raz...

Raz možno začne opäť, v novom šate,
či v inom tele klíčiť nový život, nová chvíľa
privíta ráno slnko na zenite,
privíta chvíľku, by ju pohladila
a nazničí ju večnosť, nečas, ani mráz...

Len tak ...

… len tak … len tak na teba hľadím
… len tak … ťa hladím
… len tak … počítam tvoje nočné šediny
… len tak … nespím, keď nespíš ani ty
… len tak … sa smejem, keď sa smeješ ty
… len tak … sedím za naším stolom, keď piješ svoju šálku kávy
… len tak … sa teším, keď sa tešíš ty
… len tak … počúvam tvoje slová, keď sa so mnou delíš o radosť aj o bolesť
… len tak … ťa držím za ruku
… len tak … ťa objímam, keď ty objímaš mňa
… len tak … len tak píšem verše
… len tak …. o tebe a o mne
… len tak … ťa milujem
… lebo ty miluješ mňa

OBLUDA


Chodí si tak po svete

Občas ju aj stretnete

Ide si tak po chodníku

Postojí si pri ohníku

Zastaví sa pri tebe

Píše ti aj na webe

Ako sa to tvári

Áno dobre sa jej darí

V kresle si len tíško hovie

Potom ti zas niečo povie

Ty sa tváriš pravdu má

Ale je to obluda

Sedí si aj v úrade

Občas sa však zahrabe

Vynorí sa z čista jasna

Spraví z teba svojho blázna

Blázna čo sa pravdy bojí

A potom si rany hojí

Myslíš si že pravdu má

Ale je to obluda

Usmieva sa na teba

A hovorí ľúbim ťa

Never je to obluda

Aj keď krásne vlasy má

Všetkého sa rada vzdá

Never jej že pravdu má

Stále je to obluda

Kade chodí tade vraždí

Bojí sa jej veru každý

Lieta kričí dnes a včera

A zrazu je v srdci diera

Neboj sa tej obludy

Čo sa schová do búdy

Do búdy sa schovala

Nové prúdy prečkala

Nové prúdy hovoria

Obluda ty schovaj sa

Schovaj sa ty do zeme

My ťa tu už nechceme

Ona kričí človeče

Teraz som ja na svete

Chcelo by to morálku

Alebo len horalku

Horalka tá nestačí

Obluda sa z búdy tlačí

Zatlačme ju znova dnu

Všetci ľudia pokoj chcú

Pokoj chcú od obludy

Čo sa schová do búdy

Že nepoznáš obludu

Never a choď radšej znova dnu

Dnu do svojho domova

Obluda tá pravdu má

Len sa ty boj človeče

Teraz som ja na svete

Obluda si hovorí

A chleba si odkrojí

SRDCE

Srdce živé v hrudi bije

A po nociach tajne pije

Na ulici stretne vílu

Tá mu dáva väčšiu silu

A potom si zapne pílu

Drie to srdce ako vôl

A potom je sám jak kôl

Vláči tašky batohy

A stretáva mátohy

Mátohy a strašidlá

Majú srdcia plné zla

Plače srdce tajne v noci

A bojí sa väčšej moci

Smrť nás berie za živa

A srdce si zazíva

Oči uši kričia nie

Srdce šepká je mi zle

Zhasne srdce navždy

A tak zomrie každý

Srdce letí do neba

Bohatstvo mu netreba

Vítajú ho anjeli

Srdce vraví dobre je mi

Keby som to vedelo

Tak by som sa nedrelo

BALADA O STROME

Kdesi dávno na lúke
Stojí malý dom
Vedľa neho do neba
Rastie krásny strom

V malom dome starec sedí
Smrtka k nemu z diaľky letí
A tak zomrel starý dom
Plače za ním jeho strom

Nebojí sa búrky dažďa
Aj keď vetry skoro vraždia
A tak stojí starý strom
Bojí sa ho silný hrom

Keď aj vonku búrka zúri
Keď aj celý svet sa búri
Aj tak stále stojí strom
Nezlomí ho ani hrom


Hromy blesky divo bijú
Vlci vo tme hlasno vyjú
Aj tak stále strojí strom
Nezlomí ho ani hrom


Slnko na oblohe páli
Vetrík sa už blíži v diali
Aj tak stále stojí strom
Nezlomí ho ani hrom

Padá z neba rosa
V tme tancuje víla bosá
Aj tak stále stojí strom
Nezlomí ho ani hrom


Jastrab letí sova húka
Ku stromu sa všetci rútia
Našli skrýšu ako dom
Jeden starý strom

Myška Gizka orech hryzká
Stromu je tak veľmi blízka
Zajko bojko uteká
Ku stromu sa utieka

Vrabček letí ostošesť
K domovu kde nie je lesť
Domov je ich starý strom
Nezlomí ho ani hrom


Vetry divé dujú vejú
V pekle sa už diabli smejú
Aj tak stále stojí strom
Nezlomí ho ani hrom


Jedného dňa zďaleka
Prišla sila človeka
A tak padol krásny strom
Čo sa ho bál silný hrom

KRÍŽ

V pustom poli stojí kríž
Visí na ňom Kristus Ježiš
Zomrel on pre človeka
Zastaví to pútnika
Pristaví sa dievčinka
Prežehná sa babenka
Strýko Ďuro klobúk zloží
Predsa je to len Syn Boží
Boja sa ho bosorky
Pristavia sa motorky
Jožko k nemu uteká
Aj hriešnik sa utieka
Kľakne si on ku krížu
Staré stromy sa tam kníšu
Prinesie i kytičku
Posedí si na pníčku
Vyberie si ruženec
Uvije aj malý veniec
Zapáli aj sviečku dve
Pozerá sa do zeme
Zúrivec sa rúti k nemu
A chce zlomiť jeho vieru
S pokorou si kľakne k nemu
A ruženec berie veru
Vidí Syna človeka
A z hriechu sa vyzlieka
Zostarol už poľný kríž
Visí na ňom Kristus Ježiš
Ďuro tretí v poradí
So všetkým si poradí
Vymenil on drevo kríža
Mraky sa už k nemu blížia
Znova stojí veľký kríž
Visí na ňom Kristus Ježiš
Tak to bude naveky
Aj keď dakto robí prieky
Ten kríž patrí do poľa
Zľakne sa ho potvora
Potvora aj víla smrti
V pekle to už pekne smrdí
Boja sa ho čerti diabli
Pekelníci sa už stiahli
V poli stojí nový kríž
Ty si k nebu blíž a blíž

BLÁZON
Túla sa on po svete
Možno ho aj stretnete
Chodí si on kade tade
Postojí si dakde v rade


Mrmle občas popod fúzy
Zloba sa mu isto hnusí
Povie čo chce kade komu
Postaví sa k tvojmu domu


Počká si na suchú kôrku
Pozdraví aj starú Dorku
Či bol blázon od mala
Kto to vie a netára


Možno bol a možno nie
Staré handry zoberie
Veľké dlane doškriabané
Nachystáš mu staré škrane


Veď on si ich zoberie
A celkom ich zoderie
Zvykol si on na všetko
Veď je to už starý dedko


Žeby bol aj dieťa malé
Ten čas ušiel ako kone vrané
Kedy sa stal bláznom nevie
Kto to všetkým nahlas povie




Oči blázna svetlom svietia
Jeho ústa pieseň nôtia
Nikto hudbu nepozná
Je to predsa pieseň blázna


Prišla naňho bieda mráz
Všetko zlé už zobral ďas
Nepríde po krajec chleba
Prišiel preň sám anjel z neba

Na oblohe mesiac svieti
Jeho kára z kopca letí
Rozbila sa o kameň
Roztrhol sa starý remeň

Zomrel starý blázon už
Mesto si už spieva tuš
Nebudú už starosti
Kde si zloží staré kosti
Kto dá halier na polievku
Kto zašije malú dierku
Susedova Anička
Tuho plače do ručníčka


Nepohladia veľké dlane
Od staroby doškriabané
Macocha len tuhé pije
A Aničku tajne bije

Blázon ten jej zabránil
A Aničku zachránil
Nebude ju blázon chrániť
Musí Fera musí ľúbiť

Pominul sa blázon starý
Čo sa tešil každej jari
Kto si naňho spomenie
A ťažobu zaženie
Nezostalo z neho nič
Len ten starý panský bič
Bič čo plieskal na chrbty
Spomeň si naň aspoň ty

..krásne..Hupka,prečo z toho neurobíš knižočku a nevydáš to?...

Ďakujem. Pod vianočný stromček určite bude. Dám včas vedieť.

Hupka ak sa ti podarí vydať knižku s básničkami, daj vedieť ako. Lebo ja keď som sa kdesi pýtala, tak ako netalentovaný samospisovateľ nemám šancu.

Hupka, fakt pekné čítanie , tešim sa na ďaľšie prispevky a držim palce na vydanie tej knižočky.