Všetci sme anjeli,
Pomáhame iným,
Niektorí bez toho,
aby vôbec žili.

Tak vážme si náš svet,
Veď krajšieho nikde niet,
Nedá sa z tade ani uletieť,
Keď je nám zle.

Spravme si tu malý raj,
hneď všetko zdať sa bude,
akoby to bolo naozaj,
raz to príde.

Šťastný každý môže byť,
ak chce,
len veľké veci treba utopiť,
a začínať maličkosťami.

Aby niečo malo zmysel,
na začiatku vždy sú tu len slová,
ktoré keď zneužiť ich chceme,
nech si každý schová,
len pre samého seba,
keď ostatných anjelov mu netreba.

Zažni svetlá
ukážem Ti zázrak malý
dnes otvorím knihu
do ktorej sme svoj život dali

Noc v deň premeniť
a vysúšať moria
nechať dýchať jarný vánok
cez brány rodného dvora

Išli sme hľadať človeka
v ľudských očiach
a našli sme
rozkvitnuté záhrady na úbočiach
plné lásky,plné viery-
človek ďalej žije,
miluje
a verí!

..to je , páni, to je krása
keď tá lopta kotúľa sa
pevnou nohou vysotená
na krásny gól premenená..
..vyvrieskam sa, hola hej
nádej nás zas posunula
o krok ďalej-
ku tej sláve víťaznej..
...čo ten bránkár- asi spal
že si vlastný gólik dal,
neschopný bol a či len tak
bŕr, je to ale podrazák...
..šťastím žiaria tváre hráčov,
trenky cez plot lietajú
tak sa tešia milí chlapci
keď si dobre zahrajú...

V tichosti hviezd
držím v ruke pamiatku
neni to kríž, ktorý zdvíhám k nebesiam
je to len modlitba za matku

Studený vietor so snehom
bije mi do tváre i do jarného puku v diaľke
stratila som drahokam
ktorý by som nikomu nedarovala, ani za svet

Na lúkách nie je ešte máj
a v jabloniach nie je plno kvetov
vtáčiky, prosím vás, spievajte mi o matke
aká bola dobrá, rozprávajte celému svetu

Potoky chladné-posledný sneh sa topí
jar prichádza a slnko zohrieva svojími lúčmi opodiaľ
márne Ťa hľadám medzi jarnými kvetmi
a dnes Ti nikto na hrob ani kytičku nepodal

Zem sa. prebudila

Zem sa prebudila
po bozku krásneho princa.
Celú zimu živorila,
prebudila sa až po teple jarného slnca.
Pod zimnou snehovou perinou dýchala,
svoj sen o živote, snila.
Skončila spánok,
prebudila sa,
rozvoňala lúky,
pažite,
ulice,
aleje
vôňou, ktorá spríjemňuje svet.

Začal sa lásky čas, otvára sa ženské lono.
I zem otvára náruč milencom,
zeleňou zelenou,
ako na semafore zelená gombička.
Ľudské púčiky
sa začínajú rozvíjať,
ako cibuľa čistia sa od zimného ošatia.
naplno sme začali dýchať jar.

Lúka plná kvetov
a na nich včeličky,
ktorý z nich skončí v rukách
obetavej, milej mamičky.

Rosa pokrýva trávu
zelenú, krásnu, trblietavú,
musím ti otec povedať
že tebe dávam úctu neskonalú.

Viem, že radosť sa skončila
ale ja myslím na vás čoraz viac,
mám na vás pekné spomienky
a posielam ich k vám opäť, zas...

Jar prišla, slniečko sa hlásí každý deň
povedzme svojím rodičom,
tisíckrát im povedzme
ako veľmi ich máme radi.

Na oblohe slnko žiary
sedím šťastne na konári
sedím si,do neba hľadím
s mojím dlhým vedením

Môj kábel je veľmi dlhý
musím splatiť všetky dlhy
napätie je v kábli silné
musím stisnúť konár silne

Začnem písať krátke básne
počkám si kým slnko zhasne
sedím si ja do večera
už sú prázdne moje črevá

Bol som meter nad zemou
nad čarovnou krajinou
na oblohe mesiac svieti
smejú sa mi všetky deti

Už som spadol do trávy
počkám kým mi vitrávy
všetko sa mi točilo
na dnes by to stačilo..

autor: piggos

Nespoľahliví anjelici

Pepsíkova moja milá,
dobre som sa zabavila
V cc-clube obrázok -
anjel spadol na zadok!

Keby Einstein, čo len tušil,
že anjelik pád si skúsil,
svoj zákon by isto zrušil
pre anjelikov zblúdilých.

Viac neverím anjelikom,
veru slabá je ich moc!
Ak zloží ich pohár piva,
kto mne príde na pomoc?

Poučenie pre mňa plynie:
pijem pepsi a ništ inšie!
Pivo nechám anjelom.
Nech sa chránia navzájom.

Slniečko sa zobudilo
lúče na mňa nahodilo,
máš ty beťár teplý lúč
a zrazu bol celkom fuč.

No čo, oblečiem sa lepšie
a čakať budem na slniečko v teple,
bez neho to bude smutné
keď nesvieti aj myšlienky sú zradné.

Joj, lúče ukázať sa zase chceli
ale mraky to černotou zastreli,
pršalo, ba lialo zas
a my sme sa darmo tešili na spústu krás.

Zrazu dúha, krásne farby žiarili
leto tu máme tuším v apríli,
tešíme sa všetci veľmi
na príspevky a krásne slová s poraďákmi...

Prečo.?!

Nová jazva mi vznikla,
do srdca, ako nôž prenikla.
Prečo v máji muselo sa to stať,
kto závoj z toho pomôže mi sňať?
Smútok na tvári,
veľmi ma kvári.
Nevedel som že to bude bolieť,
vôbec, že tak budem želieť.
Čo zajtra zažiť sme mali, už sa nestane.
Aj táto bolesť raz ustane?
Dnes čerstvá rana,
láske hrozí hrana.
Prečo pre pána?

Nekonečná báseň.

Dieťatko rastieš.
Pekne sa vyvíjaš.
Plačeš.
Plaču pri Tebe.
Raduješ sa.
Radujú sa z teba.
Hromžia na teba.
Nadávaš.
Nadávajú ti.
Tlač na povrch všetko, čo z duše, okolo srdca vychádza.
Vypusti radosť aj žiaľ,
povedz kedy si plakal, kedy si sa smial.

Dnes, už ako obyčajne
spovedám sa ránu,
že mi niekto v noci klopal
na nebeskú bránu.
Či to hriešnik a či poet?
Psík pokojne ľahol k nohe
- sledoval ako zľava doprava
báseň papierom prepláva
V pyžame a papučiach sadla som si k stolu
zívnutím som odohnala z vrásky čela smolu.
Vypísané prero snáď
ešte zvládne veršovať.
... vprostred básne preniká
k ušiam zvláštna muzika...
Odkiaľ ten zvuk, čo ma ruší?
Hlas volajúceho na púšti?
Či ma múzy prekliali
v nepoznanom ošiali?
... pozriem z okna: susedova tráva
akosi podrástla od včera
a z okenice na mňa
tupá tvár zazerá
... Znova ten tón za tónom...
psík ticho spí pod stolom
Čo to teda môže byť,
nenechá ma v kľude žiť,
pretŕha niť básne
a ničí ma strašne...
...blúdim... hľadám pod skriňou
čo je jeho príčinou
Ozýva sa čoraz viac,
vyje ako na mesiac
... hľadám v hrnci a tu náhle
rozsvietilo sa mi v hlave
Tá ária je predsa
zvuk lačného orchestra

Haló, haló, ľudia kde ste?
čo sa deje v tomto meste?
zvanom "Nekonečná báseň"
Rýchlo príďte, kým tu zhasnem

Nevera
Neskutočná známosť,
príjemná drzosť,
podstatná slabina,
neistá vidina.
Skúšanie citov,
odbúravanie mýtov,
nepremyslený skutok,
no určite smútok.
Nenávisť blížneho,
spoločný život bez neho,
oľutovaný podvod.
Neskoro. Rozvod.

Nie v básni je moja duša ukrytá,
ale tam kde málo svetla preniká.

Kto vlastne som, pýtam sa seba.
Prišla som z neba ako kvapka rosy, ktorú nezmyl dážď
a niekto dovolil jemné strunky v tele rozihrať.

I padnutá na kolená, musela som vstať.
Kráčať so slzami v duši, no pri tom sa smiať.
Od života brať málo a veľa dať.

Biele a čierne sa strieda denne a je len na nás ako si cestu osudu vyšliapeme.

Hviezdy nám svietia mliečnou dráhou, my hľadáme sa tam.
Nik však nevie čo skrýva sa za nebeskou bránou,
kto vstúpiť tam smie a nazrieť snáď.

Tak stávame sa kvapkou v oceáne.
Nestratiť sa to dá námahu.
Splynúť a unášať sa, jednoduché zdá sa.

Občas sa búrka preženie no slnko svieti zas.
Vietor šepká tichú pieseň bolesti čo dlho ukrytá je v nás.

Premeniť smútok v radosť neskrotnú,
roztopiť ľady zloby a úsmev druhým dať,
to jedna kvapka nezmôže, treba ich viac.

Ráno keď vstaneš a zbadáš v sebe trblietanie,
zistíš, že už nie si sám, chceš úsmev rozdávať a jemnú rosu v dlani mať.

Pekné, pravdivé,
nepekne pravdivé.

Splnil si dnes svoj sen,
máš výnimočný deň.
Úbohé ženy máš na muške,
venuj sa viacej svojej Miluške.
Zajtra je tá správna chvíľa,
poláska ťa tvoja milá.
Muža, čo dušu ženy ocení a lichôtku povedať nelení.
Takého muža chceme do smrti milovať
ktorý nás bude stále dňom nocou zbožňovať.

Pekne napísané ... až by sa dalo závidieť že niekto vie tak zujímavo a výstižne vedľa seba poskladať slovíčka ... ale ak to pramení z vlastnej boľavej skúsenosti, tak mi je to ľúto.

Hlavičku potrápil chlapec,
mal tajných snov kopec,
poskladal túto básničku,
pohladil ňou moju smutnú dušičku,
ostatných potešil, či zarmútil trošičku?

Kde láska pramení,
duetá slov,
noci bez snov
deň bez zranení,
bez jazvy na duši
bez spomienok, čo bolo
bez túžob, čo by sa stalo
ak urobíme niečo, čo sa nesluší...
ak chytíme si tváre do dlaní,
ak vieme, že naše objatie
nie iba chvíľkové dojatie
nám chvíle času ochráni...
Rozliata šálka čaju na obruse
zdvihnuté obočie, alebo čas
a vieme pochopiť, že obaja, nie jeden z nás
má mladosť v duši v jednom kuse
a nerozmieňa čas na drobné,
nehľadá peknotu tam, kde sú len vrásky,
zbierame do dlaní z lásky klásky
aj keď sú prázdne, aj tak sú tajomné...
Hľadáme dni, život je ako kalendár
trháme stránky dní, vo viere, že ešte ich je veľa
na druhej strane špirály, ale je to iba snár
čo vysnívali sme si pri prvom prsteni...