ondrejvla - Vlastička /ak tak môžem/...krásne...pohladkalo srdiečko...

Zdenka ďakujem, to stačí, aj keby len jednému z tých, čo to prečítali tieto slová niečo povedali. A samozrejme môžeš...teší ma to.

Aj to sa stáva,
večerná káva
nechutí jednému tak, ako dvom,
terasa pre dvoch, nie je len snom
je to realita...
Vnúčence chcú olúpať jabĺčko,
aj božtek na líčko
pofúkať boľačku,
cukríky vo vačku
je to realita...
V pamäti hľadáme uzlíky času
mladosti krásu
ktorá je obrazom babičky, či dedka
pavúčie spomienky, čas denne utká
je to realita...
Ľúbiť, no inak, ale ako ľúbia mamy,
ľutovať? Prečo, vari sa zdaní
minutá mladosť? Je jednou z položiek
v riadku účtovania, a žiaden šek
ju nenahradí v realite...

..nekonečný rad
pohladení po duši
a úsmev, čo stále nám sluší,
sem-tam smútok
i to sa stáva
len nie vždy a len nie veľa
veď nie vždy je nedeľa..
..napadlo ma práve
a úsmev dám si ku káve,
jej vôňu pošlem do sveta
a aj úsmev s ňou odlieta..

Mám Vás rád všetkých. Za každé Vaše písmenko, slovo, vetu,
veď na to sme tu.

Čítali ste niekto "Utrpenie mladého poeta" od Urbana?

...svedomie- potvora hnusná, čierna,
ozvalo sa dnes a skríklo-
si knihám neverná...
učebníc síce kopec mám
a stránky internetu,
sem-tam kuknem, čo práve letí,
však báseň naposledy
som čítala tu...
...tak to už teraz býva,
poklady staré, čo knižnica skrýva
zapadajú prachom pomaličky-
moje milované knihy, moje ""večerníčky""
čo nesmeli mi chýbať každý večer-
je to tak, mám iný meter,
zapnúť a vypnúť počítač
a na knihy-iba pozerať...

Je ťa denne viac

neplač milá ak denne ťa je viac
ak potkneš sa o piesok a urobíš bác
neplač nad kaňonom čo zostal tam
nezaryla si sa úplne, nie som sám

veď nikto nejde ťa za to biť
veď príjemné je každé kilo pohladiť
mýslíš, že menéj za to mám ťa rád?
myslíš, že zdúchnem a štíhlu idem brať?

nechcú prsty moje s kostrou sa hrať
vieš predsa, vieš takú mám ťa rád
k básni ešte dovetky
krásne sú aj moletky

Večerno-nočné blúznenie

Poobede som bola na jazere a videla som na hladine tvoje oči,
slnečné lúče ich tak dokonale namaľovali.

Moje oči sú všade tam kde sa objaví tvoja krása.

Moja krása je vždy tam, kde sa objaví tvoj tieň.

Môj tieň robia tvoje slnečné oči.

Tvoj tieň sa vznáša na hladine ako stratene vtáčie pierko,
voniaš slnkom a diaľkami,
voniaš láskou,
voniaš milotou,
voniaš láskavosťou tvoje duše,
voniaš zo všadiaľ čo krásnu vôňu vyludzovať môže.

Tvoja vôňa je odvážna,
je to aj jemný poryv vánku za neskorého večera,
je to východ slnka na skalách.
Si dážď,
kúpem sa v tebe holá.

Krása tvojho tela vyráža mi dych,
ja nikdy nemôžem byť mních.
Vidieť krásne ohanbie,
vztýčené prsia pripravené k boju,
načo, veď okrem lásky nik neútočí.

Tvojich žiaducich bozkov

Bozky, na každý milimeter tvojho tela,
aj tisíc, nebude ich veľa.

Je to len jemný dotyk tvojho meča,
páperie sa jemne prieči,
na tvojich prsiach vyrástol zvon,
je vražedne ticho, to len za oblokom vládne zhon

Zvon znie v srdci v mojom,
v Tvojom.
Na ranný lásky čas zvoláva,
nech vychŕli to, ako láva.

Z nášho vnútra horúca láva,
jaj Bože aj to sa stáva.

Spálime sa celý, medzi nami je stavidlo,
odteraz to už bude pravidlo?
Zdvihneme stavidlo našej rozkoše,
raz spojíme svoje duše,
telá,
láskou zhoríš celá

Ja ta zahalím do jemného oparu mojej lásky.

Zahaľ ma svojím telom,
lásky obalom.
Uspávaj ma srdca tlkotom,
ovlaž ma potom potokom.

Budeš spinkať v mojom náručí,
ja som šťastná v tvojom područí.

Moje ramená oporou ti budú,
dnes, zajtra, o mesiac,
pokiaľ svietiť bude mesiac.

To mi budeš navždy oporou,
aj keď sa schová za horou?

Mesiac svieti vždy, aj keď je za horou,
za horou zelenou, láskou jedinou.

To životná škola

To rozkoš málo poznaná,
školou života nepoznaná.

Nesľubuj mi také čosi,
to sú iba sľuby noci.
Ráno všetko zmyje dážď.

Sú to kvapky očisty,
treba nám či som to ja či ty.

Veď noc je presvedčiť zas a zas,
že čo máš, to máš.
A ranná rosa či dážď,
iba voda, žiadna zášť.

Kvapky rannej rosy na neprebudené telo po rannom milovaní,
to či to hriech, srdca spytování.

Je to jemný závoj rosy,
bežíš po nej ku mne bosi.
Žiaden srdca, žiaden hriech,
ranne milovanie, žiaden spech.

Ranné milovanie je na zdravie,
celé telo pri ňom pookreje.

Od teba je to poklona,
šíriť rozkoš do lona.

Šťastný ten, kto pri ňom skoná.

Život nám odokryje svoje tajomstva,
keď človek je na to zrelý,
aby si vychutnal pohár rozkoše celý.

Aby poznal, že nielen pohár blenu je,
nech si aj lásky užije.

Všetko zle s dobrým chodí,
to sa len nám tak zle vodí?

Ni diaľka zahataná,
ni rodičia nebránia,
ni veky nedelia nás,
to ľudské osídlie delí nás.

Prerazíme mrakov chmúri,
rozbijeme steny, múri,
nech zvíťazí láska,
nech všetko poď ňou praská.

Ty začínaš ráno znova, hneď ako ti stal
a ja si myslím, že si ani neprestal.

Dubová posteľ praská,
nech víťazí láska.

krásne a vzrušujúce.......,máš neuveriteľný talent....

...ale prečo píšeš v ženskom rode?

je to rozhovor/chat

Aj ja občas snívam. A rozmýšľam nad vecami medzi nebou a zemou. Vysnívané príbehy sú najkrajšie. A niekedy ma trápia.

DILEMA

Sedím, dumám nad svetom
a vôbec neviem
ako je to s naším životom.


Je to inak ako sa mi zdá?
Svet je veľká záhada.


Napríklad tá červená.
Vidí ju každý ako ja?
Alebo len časom do hlavy mi natĺkli,
že táto farba je takto pomenovaná.


Čo keď je to zelená.
A ja od mala jej dávam slovo červená.
Čo keď každý vidí farby inak
a názov je len naučený znak.


Čo ak je to takto so všetkým.
Kto ľúbi ma , ten občas sa mi bridí.
A koho ja zas milujem
ten city moje nevidí.


Čo ak svet je veľké zrkadlo,
len v mojej hlave stvorené?
Ja vidím ho tak ako chcem,
no iní vidia inak celú zem.


Ako to vlastne so mnou je?
Vidím to čo práve okolo mňa sa deje?


Život je len veľké javisko.
Jeden si hraje podľa scenára,
čo veky do hlavy sa dostáva,
a druhý si ten scenár píše sám.
Ktorý som ja ? A ďalšiu dilemu mám.


Všetko je to inak?!
A pravda letí mimo nás.
Chytiť ju?
Tam letí ďalšia
a tu zas iná.


Ktorá je správna?
To vôbec netuším.
Čia je to vina?

Prečo Rolexak? Vieš že si nás niekto pletie?

Aj aj som písal niekedy básničky. Ja som bol permanentne zamilovaný do všetkých dievčat od svojich 6-tich rokov. Teraz som ten môj notes našiel a rehotal som sa na tom čo sa mi honilo hlavou. Lem tak na ukážku. Keď som mal asi 10 rokov:

Ja milujem Gitku
tú jej peknú ritku
bo už nemá plienku
má ju peknú tenkú

chichichi,
chichichi.

Pridaj ešte jednu,
nech nemám prázdnu bednu.

Teraz mám rád Janku
videl som jej jamku.
Obzrel som ju z dola z hora,
keď sa so mnou hrala na doktora.

Dik,
Ty si bol básnik?