Ha ha ha ha.

Vratké šťastie


Šťastie na duši ma hrialo,
čo inému možno chýbalo
mala som ho priehršťom a
tak som plula životom.


Úsmev na perách mojich detí
bol ako balzam na mojej duši
a to zvláštne puto s mužom môjho života
ma stále vracalo do tohto sveta.
Tie krásne slová čo mi deň za dňom šeptal,
by ani básnik na papier nevykresal.
neviem čo bolo krajšie,
či tie noci plné milovania,
alebo láskyplné prebúdzania.


Roky plynuli ako voda v mori
ale ja som sa cítila stále ako v nebi,
ale život vie byť aj krutý a
šťastie on rád pokorý,
keď chlad citov vstúpil mi do cesty
padala som rýchlo s piedesty.
Prebdené noci, slzy na líci
žiaľ zavládol v mojom srdci.


Moja hrdosť a srdce bojovníka
vyhrali nad túžbou potrestať neverníka.
Láska a moja odhodlanosť,
porazili chlad v jeho srdci.
Šťastie ma znova oblieva,
len pochybnosť už zostáva.

Oči noci


Nočné okná.
sťa svetlušky noci,
družičky mesiaca,
pážatá hviezdičiek
svietia do tmy.


Pozorujú matku noc, aby nezložila predčasne svoj závoj.


Okná striedajú sa,
na stráži
ako hradná stráž. nedovolia porušiť časový harmonogram slnku,
chránia ľudí odpočinku.


Nikdy svoje oči nezatvoria.
Nemôžu.
Za tými oknami,
sú ľudia a ich srdcia,
nádeje,
sklamania,
radosti,
životy.
Životy končiace
i životy rodiace sa.


Okná na paneláku
sú ako rnnohooční páni.


Okná haliace problémy,
okná hlásiace problémy,
okná hlásiace starosti,
okná hlásiace svetu ponosy,
okná hlásiace svetu radosti.


Okná riešia problémy ľudí.


Okná sú ľudské.


Okná, uši spovedníka, niekedy porušia spovedné tajomstvo.


Okná i svojou farbou prezrádzajú svojho nájomníka.


Sú červené ako ruža ženy,
intímne ako nežné pohladenie,
moderné, blikajúce obrazovkou televízora,
onakvejšie tak, koľko podôb má život.


Snažím sa poznať - pochopiť okná nočných hodín.


Prestúpiť sklom,
vstúpiť do ich intimity, ako neodbytný Colombo,
či spasiteľ.
Pomôcť,
poradiť,
i zachrániť život.


Chcem odstrániť súkromie okien,
poznať tajomstvo okien.
Okná sú moje,
vaše,
naše.


Okná nášho súkromia,
ktoré si niekedy strážime úzkostlivo,
niekedy sú hlasné ústa.


Také sú okná - oči noci.

Erzet,
vďaka za Oči noci.
Vždy pri túlaní večernými ulicami , alebo pri pohľade z okna mojho bytu večer na okná v susedstve rada do nich hľadím . Fascinuje ma "domýšľať" si príbehy ktoré sú za nimi. Za toto svoje "nazeranie" som sa tak trochu hanbila - sama pred sebou a nevedela som prečo ma to priťahuje a pritom nie som zvedavý človek.
A teraz tieto Tvoje slová ... vyjadrili tieto moje pocity.
SKVELÉ. Veľmi ma potešila Tvoja básnička.
Vďaka.

Ďakujem. Potešilo ma to

Sedím sa sklom monitora, vidím cez neho čiernu pásku,
nie nestratil som lásku.
Stratil som kamošku, veľkú,
je strata veľká, vcelku.
Odišla odkiaľ niet návratu,
cítim že mám veľkú stratu.

Môžem len prosiť tmu,
ktorá ma nevypočuje.
Nad krajom padla noc,
tiché hviezdy zaclonili mračná.

Ak sa mi neozveš,
srdce si naplním tvojím mlčaním
a podriadim sa mu.

Vietor buráca, dušou lomcuje.
Ostáva len bolesť, vše ničiaca...,

Budem ťa čakať v tichosti,
ako noc na svojej pochôdzke za svitu hviezd,
trpezlivo a pokorne ,lebo viem,
že raz sa ku mne láska moja vrátiš...a už...nikdy neodídeš

Tak otvor už konečne to okno do noci,
vynor sa z temnoty, nadýchni sa...,
tak veľmi prosím...

Nová hviezda na básnickom nebi

Kreslím ti slnko do dlane
aby si cítil teplo celý deň
by si vedel, ako chutí mladosť, objatia
či šálka kávy vyliata
či upotený sen....

Vkladám ti mesiac do očí
aby si videl celý nočný svet
by si nezabudol na horúčku lásky
dnes nemáš ešte vrásky
len v ruke kvet...

Daruj mi prosím čas
chcem byť poslom nášho života
chcem v skrýši duše ukryť hviezdy
nech si tam hniezdi
tá z lásky uvitá...

Ráno je kruté, sen sa skončil...
staroba vykúka spoza tmavých dvier
milosrdná pamäť do uzlíka zavinie
toho čo ľúbi, i toho čo privinie
a stratí kľúč od dávnych hier...

Spomienky mladosti voňajú
ihličím vo vlasoch, medovým chlebíkom,
kyticou margarét, vyzdobeným májom
lavička pri dome - nežiadala nájom
za súzvuk duše so slnkom....

Korálky rokov
navlečené na niti spomienok
úžasný svet sklenených snov
papradie vrások, v dlani kamienok
sa stáva na chvíľu hrou dieťaťa...

Niť spomienok
koľajnice, kde buchot rokov,
či tlmený hrejivý plamienok
čo v pravidelnej ozvene krokov
kolíše kolísku pamäti...

Sklenené sny
milosrdný dar tunelov spánku
nech ešte nie je posledný
žiaden, nech tichú uspávanku
mám komu spievať dnes i zajtra...

Kamienok v dlani
studená skalka úsmevom zohriata
nevinným, i tým čo chráni
i tým čo prekliata
s buchotom padá do studenej tmy...

....poznáte to?...od srdiečka k zátylku...až po korienky vlasov....krásne mravčenie...krásne zimomrivo...
...a po jeho rozplynutí teplúčko pri srdiečku
Vlastička, ďakujem /e/ za krásne slovíčka...

niečo tu mizne, niečo sa tu stráca,
bez vysvetlenia zbytočná je práca.

Zdenka ďakujem, som rada, že ti moje slová niečo povedali...

pred pár dňami som objavila túto tému...ďakujem za ňu, ďakujem za všetky básne, básničky, za všetký slovka.
Sedím tu často , čítam , prepisujem, znová čítam... Jana

Môžeš si hore na karte: "práca a s témou" stlačiť verziu pre tlač a tak s témou pracovať.

ďakujem , áno takto je to lepšie..príjemné popoludnie...

Včera i kvety inak voňali,
včera som bola kúštik mladšia
a dnes mi tečú slzy po tvári,
nie nad tým, že sa niečo stráca
lež nad tým, že nie je nekonečno...

Obleky na mieru, dvaja veľkí chlapi
myšlienky túlavé, tklivá melódia
ukrytá slza, nie smútku, nie, že ma to trápi
to moja pamäť opäť zablúdila
hľadajúc cestu nájsť nekonečno...

Včera som spievala vám uspávanky
včera som dvíhala vás nad hlavu
dnes ste už veľkí, znenazdajky
ste vystrúhali mi pochvalu
a nachádzate nekonečno...

Zrkadlo, zradný priateľ,
ukáže každú ďalšiu vrásku
čo v mojej tvári našiel
i ďalšiu dierku na opasku
zrkadlenie na čas nekonečno...

Modlím sa k tebe Bože
dopraj mi ešte zopár jarí,
dopraj mi prosím, ak môžeš
vidieť ich ešte starších, no ak sa to nepodarí
viem, že ich uvidím, z krajiny Nekonečno...

Vlasta
verím, že sa dožiješ nielen zopár jarí, ale aj ďalšieho vnúčaťa.

Vlasticka, krasna basen, si talent. A ti tvoji chlapci su velki fesaci. Ak splnis, co si mi slubila, urcite sa dozijes nielen dalsieho vnucatka, ako ti praje Lenka, ale aj pravnucatiek.