Alla, Ty máš také malé detičky? Veľmi pekne si to napísala. Úplne som sa preniesla do doby pred dvadsiatimi rokmi. Ale myslím, že je to stále rovnaké.
Plada

...veď tu má na porade každý 17 rokov:-))..tak sa nečuduj:-)

ja nie, ja mám 16 a pol.

..tak ty by si mal písať nie na porade, ale na www.alik.sk :-)

Prešiel som ja alika,
niet tam pre mňa balíka.

Bola raz jedna dievčina,
žiť iba láskou chcela,
včil na tú dobu spomína,
keď bambuší sa do paplona.

Sníva o teplom náručí
a o horúcom dychu,
však vie, že sa to nesluší
a preto sníva v tichu...

Sen – lepší je od rozprávky,
ak sólo má v ňom veľa lásky.
Krásny princ v sne zlo nehluší,
princeznú uniesť túži si v náručí.

Spomienky – lepšie sú od snenia,
oživia minulosť a všetky poblúznenia.
Sú krásne v láskavom zabúdaní
dvoch sŕdc, ktorých všetko raní.

Prítomnosť - lepšia je od všetkých
rozprávok, spomienok a snov.
Prináša lásku, hoc aj kopu problémov.
Do neba s túžbou v srdci volám:
Tak príndi láska! Sľubujem, že Ti neodolám.

Budúcnosť - tá prišla sťa víchor,
víchrica , či tornádo .....
Kriste pane , kde sa toto v našich končinách ,
kdeže sa vzalo ...????

Skutočnosť- tá volá ma hola , hola ,
kdeže si kde , Ty potvora ...?
Kdež bych bol , veď som jak mátoha ,
veď sľúbiac Ti , vravel som , ničiac Ťa ....
že neodoláš ....koťuha

Sci .- fi - ja prišiel , videl
no nevediac ,
spomienky a skutočnosť ?
Nie vždy fikcia ...
Lepšia od nich budúcnosť .....

No Buchač...

Poďme jar už privolať,
na slniečko sa usmiať
na rozkošné nožičky
obuť jarné lodičky,
a keď príde jarný dážď
oblečiem si nový plášť
chcem už skoré jarné dni
ani jeden oblačný
priznávam, že Porada
je tak super, paráda,
jar volá už plaťte dane
bude nám tak dobre za ne...

Skutočnosť, budúcnosť, sci-fi

Skočil Buchač do básničky
rozobral ju na cucky.
Slovká napchal do deviny
Trafil s nimi do periny.
Pre perie ho nevidím.

Kde si Buchač ? Toľko čakám,
s otvorenou náručou!
Ty sa bavkáš s Tvojim kvérom,
ničíš Perinbabinino dielo,
ešte aj môj majetok.

Všetko bude odpustené
ak dodržíš to sľúbené
- zdolať ma a hotovo.
Tak vzmuž sa už voľáko,
bo zažiješ tornádo!

zuzi21 , zuzi21, zuzička ...
škoda Tvojho srdiečka ...
Neskáčem ja do básničky
Netrhám ju na cucky .

nepríde k slovu devina...
škoda jej ???....ach jaj ....
Lietať bude , teda , lietať ....
No čo asi ....no čo asi ????
...predsa perina ....

Čakáš , čakáš .....????
Čakaj ďalej , neprestávaj , čakaj stále ...
Neustále ...
Jedna chyba veliká ....
Perinbabka nie môj sen .
Nemám ju rád ....
Tvoja báseň , dobrá je - nepoviem ...

Hľa , zri vospolok ...
Odpúšťanie zrazu ...
Aká vec ....no vzmužiť sa treba ...???
Hm , teda , nepovedz ...

Zdolať , ľahká vec ...
Vedz však ...
nikomu nezraď ..
NEPOVEDZ

Hm, mám pocit, že už to nie je nekonečná báseň, niečo sa tu stratilo...

Prosím vás vráťte sa k básničkám. Prosím Vás.
Nech múzy nemlčia. Nech nerinčia zbrane. Inovujem: prekujte zbrane na básničky.

Aj hladkal by so jemné krídla Tvojho motýľa,
aj do sieťky lapal ho.

Svit ranný ho však navráti
i nový kvietok vôňou poteší...

tu dobre mu je, medzi svojimi
veď ináč odletel by navždy...do cudziny!

Jemnotu jeho duše málokto odhalil,
žeby ju skrýval,dokonale zahalil?

Aj tíško načúvať som sa snažila,
no hrmot rán len som počula.

O takomto čase pred rokom,
keď zmizla tma a prišlo svetlo,
omámila si ma pocitom,
že láska má aj pre mňa miesto.

A potom som mal náhle pocit,
že Ty a Ja sme rodina.
Takto som chcel život stráviť,
no potom prišla trhlina.

Odišla si na pár týždňov
so slovami: "To zvládneme".
Hodina za hodinou, deň za dňom,
tie slová zmizli v neznáme.

Miesto teba, niekto iný,
ku mne sa vrátil z ďaleka.
Ja som však už nebol jediný,
ty jedinou si ostala.

Ubehlo už veľa času,
veľa vody pretieklo.
A ja som stále veril v spásu
v lásku toho druhého.

Ty však nemáš záujem,
tvoje city vychladli.
Teraz to s istotou viem,
naše cesty sa rozišli.

Napriek veľkej bolesti,
čo zožiera mi moju dušu,
prajem ti život v radosti
zažiť čo najmenej smútku.

Možno aj mňa niekde v diaľke
čaká láska, šťastie večné.
Nemám však už oči veľké
skôr samota tam niekde drieme.

Až zatvrdne moje srdce
a duša bude kamenná.
Vzťahy už búdu bezbolestné,
toť cesta moje životná.

Intervaly

Tikot hodín má podobu
tlkotu,
v bolesti cítiť chorobu,
clivotu,
ukradnuté čaro chvíle
mladosti,
nadovšetko milé
radosti,
kytica z lásky daná
do dlaní
milovanie krásna
čo neraní
chvíle rozkoše a túžby
spomienky
za životné sny a služby
myšlienky
za lásku, láskou sa platí
bez meny
za šťastie, šťastie sa vráti
z premeny
každá neprávosť sa časom prevalí
do pravdy
bez sĺz sa v svojom úskalí
bez krivdy
intervaly času cítiť v ovzduší
na stráni
ľúbiacich len čas vyruší
a ochráni...

Keď omočíš nohy v prúdu silnej rieky
Keď pohladká Ta nežný vietor po tvári
Z ďalekých hôr začuješ dotaz dáky:
Čo človiečik, snáď sa Ti čosi nemáli

A vtedy zbadáš silu mocnej prírody
A pochopíš ten zákon odveký
To kúzlo sa Ti navždy podrobí
Budeš sa cítiť strašne malinký

Keď zavonia Ti v nose borovica
A cez prsty sa pozrieš do slnka
Ozve sa naspäť Tvoja sila mocná
A hriať Ta bude táto spomienka

Však máš tú česť tu byť a žiť
Počúvať ticho hlbokých hôr
Raz toto miesto opustiť
To bude z bôľov najväčší bôľ

Len na to mysli v dennodennom svete
A priateľskú maj otvorenú dlaň
Aj v tuhej zime či v parnom lete
Ži dobrý život, nech nehanbíš sa zaň

Čas,
vydýchol si,
pozrel sa na svoje dielo
nie, že by sa mu veľmi chcelo
ale zabudol si...
Zabudol čas, že má ešte
vo vreckách vstupenku detstva
na všetky detské pestvá,
zovrel ramená ako kliešte.
Vyvolávať duchov detí,
ducha detských spomienok?
zavinie detstvo do plienok
zapáli kahanček, svieti
čas času, čas vráskam,
čas ako logaritmy delený
čas, ako soľ sypaná do rany
čas darovaný láskam...

Čas plavých detských hlávok
pretavený na šedivý vlas
trasie sa pri spomienke hlas
kolotoč postáv do rozprávok
sa krúti stále dokola
javiskom je život, jediný čas
a stretnutie detí s plamienkom na dlani
už sú z nich starci, čas ten si ochráni
spomienky na čaro detských krás...