Letí Mucha Puk,
čumí na mňa "kuk"
na čo asi myslí
keď má ksicht kyslý?

Letí letí z čista jasna
opýta sa ma "som krásna?"

Letí, nevie, čo sa stane
pošepká mi nebadane
cukor si dá do hlavy
a zamáva krídlami

Tak dlho v mojom živote,
som mal len tmu a temno.
A potom zrazu, strašne náhle,
zasvietilo na mňa slnko.

Keď odišla si, všetko zhaslo
a trvalo mi veľmi dlho,
kým smerovanie moje sa pohlo
a začal som žiť nejako.

Ja zvykol som si na ten pocit,
že pri mne už viac nestojíš.
Svoj život musel som ďalej žiť,
a dúfať, že to vydržím.

No zrazu prišiel telefonát,
vraj chceš ma vidieť, chceš sa stretnúť.
Ja z lásky som si vybral návrat
a veril, že to bude spoločná púť.

Ten večer bol tým najkrajším dňom,
čo zažil som za dlhé dni.
Tvoj bozk bol pre mňa splneným snom
a veril som, že nie posledným.

No ráno prišlo príliš rýchlo
a sen sa rýchlo rozplynul.
Plamienok nádeje niečo zhaslo
a v samote som spočinul.

Bojím sa, že sa so mnou len hráš,
že náhle povieš, "Je mi ľúto".
Ja dúfam, že ma neopúšťaš,
bo osud by sa zahral kruto.

Ja milujem ťa od prvej chvíle
a viem, že celý život budem.
Ak stratím ťa tak strašne náhle,
tak moje srdce zatvrdne.

Milujem ťa, no tiež sa bojím,
že toto všetko je len sen.
Na okraji priepasti stojím,
mám žiť bez teba? To radšej umriem.

Shrek, neplač za strateným časom...

A prečo slzy, prečo zas
ponárať sa do hlbín svojej duše
na svete je predsa toľko krás
tlač si dlaň o dlaň, tuhšie
aby si cítil svoju myseľ
aby si spoznal, iba ak to chceš
že Ty si tu, sám k sebe si prišiel
pozdraviť život, ty to vieš
len musíš chcieť viac život žiť
miluj život, ži ho plným dúškom
nauč sa z vlastných dlaní vodu piť
sadni si k stolu, pod obrúskom
sú tajomstvá rodiny,
nerátaj čas,
nerátaj hodiny
a ži tu znova a zas...

To, čo cítim, dobre vieš,
moje srdce dobre poznáš.
Urobiť ma šťastným dokážeš,
no smútkom ma obdarúvaš.

Zmieril som sa so samotou,
s tým pocitom, že som tu sám.
Zvíťazil som nad temnotou,
no stálo ma to veľkú daň.

Postavil som si silnú hradbu,
tú neprekonal žiaden cit.
A necítil som žiadnu hanbu,
keď nemal som chuť ďalej žiť.

Náhle si mi dala nádej,
tým bozkom a aj objatím.
Chcem ťa mať pri sebe stále,
s tou stratou sa nezmierim.

Dnes to bolí, nádej zmizla,
so mnou si sa zahrala.
Dušu, srdce si mi zničila.
Veľmi krutá táto hra.

Mesiac spolu s hviezdami
spia v jazere tu na zemi
každú noc
a ich moc
je v sile spojenia
či lásky zdvojenia
ich sila
čo želá
zaľúbeným lásku
na prsteni pásku
nad chotárom
pred oltárom
sa stretli včera, dnes
keď žiari od nich les
a zaľúbenci práve
ich postele v tráve
veď ako by muž bez ženy
sa mohol cítiť blažený
hviezdy bez noci
mesiac pri moci
vstupujúc do seba
na záclone neba
utkali obraz
milencom odkaz
kreslili do sŕdc túžby noci...

Dcérka,

dnes je to už dlhý vek,
dnes si už iný človek,
lebo si už vo veku mamy,
čo pýši sa veľkými synmi...
Štyridsať rokov, vstupenka do detstva
má už vyblednuté farby
tak ako všetky pestvá
Tvojich detí, kresby
slniečok na dlani,
nech Boh Ti zdravie ochráni.

Danka, prešli sme dlhú cestu,
včera Ťa muž bral za nevestu
včera si učila piť deti vodu z dlaní
a dnes, spomienkam sa brániš,
atrament už dávno vyschol v pere
život Ti roky pridáva i berie...

Chcela by som Ti toľko povedať
hrdlo stiahnuté, čítaj to z očí
čo nepovedala som, to v nich zočíš
včera i zajtra, život spovedať
sa nedá, to patrí duši
Ty moje slovo vieš,
Ty moju odpoveď tušíš
som Tvoja mama, preto smieš
vždy v mojom náručí detstvo nájsť...

Štyridsať rokov, striebro vo vlasoch,
no dieťaťom pre mňa budeš vždy.

Robko, až si ma krásne romanticky dojal svojou básničkou....
Prajem Ti veľa takých neskutočných ranných precítení...

Ďakujem Vám krásne,
urobím všetko, aby boli básne

Tam ďaleko, kde vietor nefúka,
kde rieka netečie, kde sú len sny
do myšlienok kde nakúka
sen túžby, sen nádherný...
Tam ďaleko, kde dúha chodí spávať
kde žijú túžby obyčajných ľudí,
kde v pamäti počula som hrávať
melódiu, čo zo sna nebudí
no poteší dušu, pohladí tvár
zabudne na zlé, nechá len krásu
nenechá v duši žiaden svár
kde vďaka vnútornému hlasu
pohladím slnce, objímem zem
chytím si dúhu do dlaní
to preto, že chcem, že viem,
že nič ma z toho neraní,
i keď otázka sa natíska
či bude tu sen ráno
alebo či keď mladosť zavýska
či keď poviem áno
bude tu sen
preto, že chcem
preto, že viem
že snom sa začína deň...

Vlastička, prepáč, tak toto teda nie je zábavné .... nechtiac sa mi podarilo to, čo už niekoľkým z poraďákov - kliknúť omylom
Mal to byť klik na "užitočné", prepáč ešte raz.

..tuším už prišla láska...
...vyhladila sa skrytá vráska,
opadol prach, čo niesol strach...
..usmiate lúče objali nebo..
..je hlavné, že už je s tebou...

som ešte stále sám

Osudová láska

V hloubi duše mám uložený otisk lásky,
je tam, kde ho nezahlídne každý.
No já ho cítím a zůstane tam navždy!

Život se vyvíjí a prožitky se mění,
mění se vztahy, mění se vzájemné pochopení.
Jen já se nevzdám, ani své lásky, ani svého snění!

..

...ešte si stále sám, tu mimo témy píšeš,
klameš...
...máš predsa sny, čo ťa držia nad vodou
a jedno srdce čo túži za tebou,
čakáš naň
a ono čaká na teba
ako na slnečný lúč z modrého neba...
..to nie je kalich samoty prázdny až do dna,
ste dvaja..ty a ona...

Ráno príde na Slovensko, na kolesách Pelikána,
už zasa budú krásne, niektoré, rána,
otvorí sa zasa lásky brána.
Príroda, už nie, nechaj nám tie krásne rána.

Hľadať lásku,
hľadať márne nádeje
kde sa súzvuk stráca, nič sa nedeje,
keď na obrázku
retuš je bezfarebný
a stratil všetky farby neba
tam hľadá možno práve teba
kde je deň nekonečný
a víno zhorklo na perách
perličky sĺz usychajú na tvári
keď dušu trpkosť nekvári
ty zbadáš lásku vo dverách...
A možno bude veľmi treba
prievan si pustiť do duše
trápenie nechci, ani čierne retuše
a láska stretne možno teba
a možno bude horká viac,
možno slanú príchuť bude mať
nedaj si šťastie lásky odohnať
hoc príde o deň, týždeň, o mesiac
vítaj ju, akoby tu bola včera
len ty a tvoja viera
jej dáte život....

Čalamáda z Košic

Jak já se doma ráda toulám ve věcech a témách…
Prohlížím, pročítám a zajímá mě leccos!
Najdu-li čas, a ten si najdu, už zase ležím v knihách.
V knihách? Kecám! Vždyť na Webu je všecko....sss!

Já, jako Vodnář vodu nerada, leč vždycky ponořena k bradě,
proplouvám a jsem si dobrou společnicí, vždyť nejraděj jsem sama se sebou!
Hledám a tápám na jaké, že jsou ty moje témy straně?
Pozor, téměř tu ráno je a já mám už cosi za sebou!

Moudrosti i dovednosti jiných středem mých vln jsou!
Brouzdám se v právu, sudoku i v hudbě, vládne tu dobrá nálada.
Na závěr dorazím k receptům, vždyť zajímavé jsou!
Konečně už to mám, tuto noc slávu žne košická čalamáda!!

Zaujímavé a osviežujúce. Len, ktorá JaDo to písala?