Nechcem prerušit veršíky tých zdatnejších, ale neviem kam zaradit tuto moju otazku, pri založení tejto témy sa píše, že má ísť
o veršíky, ktoré potešia srdiečko, tak si dovolím dať sem túto moju prosbu:
Keď som bola dieťa, starý otec mi hovorieval básničku, z ktorej viem len prvé slová. Veľmi by ma potešilo, ak ju niekto poznáte, keby ste mi napísali jej celé znenie. Bola o drotárovi, ktorý keď šiel do sveta lúčil sa so svojim dieťaťom týmito slovami:
Keď išiel tatko do sveta,
pri tomto kľakol buku
na hlavu mi položil svoju ťažkú ruku ... a viac si napamätám...

Svetozár Hurban - Vajanský Malý drotár

Keď išiel tatko do sveta,
pri tomto kľakol buku,
na hlavu moju položil
tú svoju ťažkú ruku;
i pomodlil sa otčenáš
so slzou v starom oku.
Šiel - viac sa mi nevrátil...
i matičku som utratil
v tom samom smutnom roku.

Nuž s Bohom, rodná dedina!
Už ranný vietor dýše;
jak ladno kynie kostol náš
zo svojej lipnej skrýše.
Ten chodník biely,hadití:
rád by ma volal spiatky:
"Hoj, nechoď, šuhaj, z dediny,
niet v svete druhej otčiny,
vráť sa do pustej chatky.

Ten svet je veľký, drsnatý-
tys' ako kvapka v mori:
tys' ako lístok z javora
v tom húští veľkej hory.
Veď sa tá kvapka rozplynie,
list búrne vetry skmasnú,
hoj, vráť sa, šuhaj, v dedinu
chráň srdce, bodrosť, nevinu
i dušu svoju krásnu."

Ach, a ja musím, neborák,
tým šírym blúdiť svetom,
veď rodná naša dedina
chlieb nedá svojim deťom!
Nuž, pomodlím sa otčenáš
pri tomto starom buku:
Blesk slnka kraje ožiari,
ja cítim slzu na tvári,
na hlave - otca ruku.

Chcem ti poslať modré z neba,
kúsok tmy a zopár hviezd,
zopár kvapiek dažďa, slnka
po ceste z dúhy k tebe niesť.
Krátky dotyk, modrý raj,
drž ma, prosím,
moju ruku nepúšťaj.
Kvapka-slza do papiera
pomaly sa vpíja,
moja túžba, moja viera
zlo sveta nevníma.
Láska nikdy neumiera
i keď slepá je,
ale načo sú mi oči,
dotyk búrku prežije.
V tvojich očiach modré nebo
a tvoj úsmev zmysel má.
Keď sa topím v hĺbke neba,
prosím, zachráň ma.
Tvoj dotyk je moja spása
pred nešťastným dňom
a tvoj pohľad, tvoje slovo
sú svitaním, lákadlom.

Kazu,
ďakujem veľmi pekne, netušila som že je to od Vajanského. Veľmi ma to potešilo, možem si teraz čitať a pritom spominať na stareho otca. Vďaka. Tá baseň mi fakt rezonuje v mysli od detstva a veľmi ma mrzelo, že si ju nepamätám celú. Mám vďaka Vám pekný večer.

to myslite skutočne vážne, že také niečo by malo vydať? nechcem byť zlá, ale náš knižný trh je presýtený poéziou, ktorá sa len tvári, že je hodnotná!!!

HUPKA64 tvoje veršovačky sú tak presýtené motívmi, že jeden text by som rozdelila minimálne na 3-4, ak nie viac. Ak by si zjednodušila jazyk a tému prispôsobila detskému čitateľovi, viem si tvoje texty predstaviť v nejakej knihe pre najmenších.

text ...len tak... čo sa týka formálnej stránky apoziopéza, resp. 3 bodky sú absolútne nefunkčné.
text balada o strome je pekný, ak by končil pri piatich strofách.

HUPKA64 dúfam, že si sa neurazila, že kritizujem, tvoju tvorbu. Dúfam, že moja kritika je konštruktívna a že ti pomôže pri tvojom písaní.
Prajem veľa veľa tvorivých dní!!!

..tak- dnes bol môj prvý školský deň,
že budem múdra,to už viem,
však budem musieť asi k tomu-
nosiť si veľkú tašku z domu,
hej,veru,tašku a v nej zošitov pár-
veď nedali mi ani šlabikár,
počty sa naučím len z hlavy-
pomôže snáď len priateľ pravý,
no a - krása-"menežment-
och!..
...ako ja budem milovať internet !...

"Icemonika",vieš,tu nejde o to,aká je báseň, každému sa páči niečo iné..tu ide o jednoduché,vlastné veršovačky,básničky alebo len tak uložené slová- vlastné pocity..nejdeme hodnotiť umelecké dielo , ale snahu prispieť k úsmevu toho,kto číta a možno aj trochu potešiť..asi tak to vidím ja...


P.S.milujem tri bodky..vždy ma to navodí premýšľať,čo malo byť za nimi...

Nekonečná báseň. Ale koniec koncov s ňou súvisí.

Ak chceš, tak ti poviem adresu vydavateľstva. Neviem, či sa to smie tu verejne hovoriť, tak mi napíš mail na

hupka22@zoznam.sk


a ja ti všetko vysvetlím a poviem, čo máš urobiť, aby ti vyšla kniha. Píšeš tiež veľmi pekne, tak by bolo škoda nevydať to. Na začiatok budeš mať originálny darček pod stromček.

Dnes okrem tej malej trošky talentu treba mať veľmi, ale veľmi veľkú trpezlivosť. Ak ti má vydavateľstvo vydať knihu na svoje náklady, tak si musia byť istí, že sa to predá. Všetko je biznis a kým som sa nezačala venovať písaniu, ani som netušila, aká je to "ťažká práca" vydať knihu.

Veď ja sa svoje veršíky nechystám dať svetu ako umelecké dielo. Neviem, prečo si hneď každý myslí, že keď sa vydá kniha, že to bude trhák. Moje "Vyznanie..." je určené úzkej skupine ľudí, ktorým sa páčia moje básničky, veršovačky. A aj obal je dôležitý, tak preto to dám urobiť v knižnej forme. Nie je v tom nič viac. Možno sú moje veršovačky na prvý pohľad detské, ale nie sú určené detskému čitateľovi. On by moje myšlienky nepochopil. Báseň "Len tak..." je určená len jednému konkrétnemu mužovi, /môjmu/ ten ju čítal a ostatní nerozumia prečo sú tam tie bodky a slová. A ja im to nebudem vysvetľovať.

BIELY PÁV


Po záhrade prechádza sa mladý pán

Ako inak je to starý známy biely páv

Pyšne si tak vykračuje v záhrade

Nepodľahne on tej tvojej návnade



Veď som predsa krásny biely páv

Som tu predsa ten najväčší pán a kráľ

Pyšne sa on nadúva

Z pokory sa vyzúva



I ten jeho zelenkavý kolega

Od zlosti a nadutosti odlieta

Kto je z vás viac ako som ja biely páv

Kto má krajší a bohatší biely háv



Krásnu rovnú korunku ja mám

Nikomu ja veru nič nedám

Ani zrnko maku nedám vám

Ani vína jarmočného nepredám



Jeho družka roní slzy narieka

Ku bielemu priateľovi s otázkou sa utieka

Pomôž mi len ty si ostal na rade

Ostala som sedieť tuná na blate



Čo to táraš nevidíš že kto som ja

Nemáš ty ver tej pomoci u páva

Nepomohol ani družke ani svojmu druhovi

Vyhýba sa veru každý krásavcovi pávovi



Taká malá smietka zo zeme tam trčala

Pokorila ona pána pávov Bielava

Chromý chodí kade tade božeká

Stále kričí prosí neprestajne narieka



Pomôžte mi na nohy vstať priatelia

Za tú pomoc sľubujem vám dám veľa

Vysmiali sa krásavcovi do očí

Odvtedy ver každý radšej iným smerom zabočí



Zostarol už starý známy biely páv

Nenosí už pyšne svoj kráľovský biely háv

Blchy vši a komáre ho zožrali

Tak skončila biela pýcha on vraví

HUPKA64 - môžem ti napísať aj súkromnú správu tu na porade?
Vidíš, už to tu povedala aj icemonika - sme netalentovaní amatéri - to už som počula aj v jednej organizácii u nás. Aj keď som povedala, že by som si tú knižtičku zaplatila sama a nebol by to nejaký 500tisícový náklad pre celú EÚ neboli schopní mi vyjsť v ústrety.

Môžeš

Kazu a nevieš náhodou, kto je autorom týchto veršov? naučila ma ich moja mama a ja neviem, odkiaľ ich vedela ona. Jej sa už nemôžem opýtať. Vtedy som sa tej básni čudovala a trvalo dlho, kým som sa ju naučila. Bola som ešte dieťa, keď som ju počula prvýkrát, ale tie slová mi rezonujú nielen v hlave, ale zapísala som si ich do svojho srdca.

TEXT

Pred nedávnom jeden pán
mi pekný dukát prisľúbil
aby som reč nie slovenskú
ale inú zaľúbil

pekný je ten váš dukátik
ale krajšia moja reč
a tú si ja nie za dukát
ani za svet nedám preč

Ja som malý, ale Slovák...

Ja som malý, ale Slovák,
Slovák dušou a telom,
kto Slovákov nenávidí,
nie je mojím priateľom.

Jeden pán mi pred nedávnom
pekný dukát sľuboval,
aby som reč nie slovenskú,
ale cudziu miloval.

Pekný je ten váš dukátik,
ale krajšia moja reč,
ktorú si ja nie za dukát,
ani za svet nedám preč !

Augustín Horislav Škultéty

Aj ja som túto báseň voľakedy dávno vedela a až ty si mi ju znova pripomenula. Autora som nevedela, ale pre teba som ho vygúglila na nete. Priznávam bez mučenia, že nie som žiadna encyklopédia

Hurá sláva, konečne viem, kto je autor. Veľká vďaka.

HAVRAN

Čierny havran na konári sedí

Počíta si svoje deti

Jedno mláďa v kúte plače

Z hniezda von ten druhý skáče


Tretie zobák otvára

Kde už je tá potrava

Desať rokov hniezdo stavia

A životu v ňom sa klania


Vyletelo mláďa von

A už je tam plač a zhon

Choré mláďa pozerá

Z hniezda von sa poberá


Ide preč no nechce sa mu

Pozerá so strachom dolu

Spadlo ono do blata

Kto tie slzy poráta


Ticho kráka krá a krá

Počuje ma niekto ha

Ide sem hľa ľudské mláďa

Počuje on vravieť háďa


Vidíššš vidíššš chlapča malé

Zober si hen mláďa vrané

Zdvihol čierne vtáča choré

Odniesol ho matke Dore


Ticho sa už nesie lesom

Chlapec domov vtáča niesol

Obviazali krídlo plané

Zahnali aj slzy slané


Dali misku s mäskom dobrým

Nebude už havran chorým

Prešli roky prešli dni

Posedáva hľa hen na tom pni


Zoslabol už havran čierny

Čo urobí človek biedny

Zahrabe ho do zeme

Čo mu na to povieme


Postojí si na pamiatku

Popočúva sestru Katku

Či bol dobrý havran náš

Inému ten chlebík dáš


Nesmúť ty za havranom

Zamávaj tým oblakom

Priniesli nám novú jar

Veď je to od Boha dar

V básni nejde o to aby jej rozumel jeden človek, na to sa môže odvolať každý poet. Je nespočetne veľa básni, ktoré sú písané jednej osobe, ale aj napriek tomu si čitateľ dokáže interpretovať slová autora a tie slová by mali vyvolávať intenzívne pocity.

jasne, ze kazdy ma iny vkus, ale je ine "publikovat" nieco na nete a vydat knihu. to je to co ma zaraza. A tym, ze nejdeme hodnotit umelecke dielo si trochu protirecis, ved sama si vyhlasila "sutaz".

a co sa tyka troch bodiek sama si to vystihla. Za nimi by malo este nieco nasledovat,ale je to nedopovedane. Ak je text obsahovo dokonceny su tri bodky nefunkcne.

píše sa nejde a nie neide

icemonika

Si literárny kritik a odborník ? Mám z teba pocit, že áno. Keď tak dobre kritizuješ a rozumieš veršom, tak aspoň píš bez chýb a s diakritikou. Všetkých si nás poučila, ako máme písať básne my. Teraz očakávam nejaké to dielo od teba. Pochváľ sa. Lebo toto sa nerobí, aj kritika má svoju úroveň a formu.